Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2008

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/91/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5907201681
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2008:5907201681.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa: S. A.,

spol. s. r. o., so sídlom P. č. XXX/XX,. P., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. M. M., advokátom,
advokátska kancelária H. č. X,. P., proti odporcovi: M. R., N.. A. H. č. X,. R., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: K. P., a. s. V. I. G., so sídlom Š. č. X,. B., IČO: XXXXXXXX,. v konaní o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 270.746,- Sk spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 270.746,- Sk odo dňa 30.10.2006 až do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 53.772,- Sk, ktoré mu je odporca povinný
zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Odôvodnenie

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.4.2007 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu náhradu škody vo výške 270.746,- Sk spolu
s úrokom z omeškania od 30.10.2006 do zaplatenia, ktorého výška je v každom kalendárnom polroku,
v ktorom omeškanie trvá určená výškou základnej úrokovej sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka zvýšenej o 10%, pričom výška úroku z omeškania za obdobie od 30.10.2006 do

31.12.2006 predstavuje 13%, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia , a to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ uviedol, že dňa 29.10.2006 sa mu stala v prevádzke
herne na ulici Š. č. XXXX. v R. poistná udalosť, a to tak, že neznámy páchateľ vypáčil dvoje dverí,
vnikol do objektu, odpojil - odstrihol napojenie na pult ochrany objektov, vylomil a poškodil zámky a
dvierka na všetkých zariadeniach (VHA, kocky, ruleta) za účelom krádeže. Celková škoda predstavovala
sumu 310.370,30 Sk z uvedenej sumy prostredníctvom poisťovne U. bolo uhradené: trezor - suma
vo výške 23.086,- Sk, škoda technike - suma vo výške 16.269,30 Sk, škoda na iných zariadeniach -

suma vo výške 269,- Sk. Zostatok vo výške 270.746,- Sk poisťovňa neuhradila, pretože to nebolo kryté
poistnou zmluvou. Objekt bol napojený prostredníctvom zabezpečovacieho systému na pult centrálnej
ochrany mestskej polície v R.. Listom zo dňa 16.11.2006 vyzval navrhovateľ odporcu k úhrade škody
vo výške 270.746,- Sk v dôsledku zanedbania povinnosti odporcu pri ochrane majetku navrhovateľa.Odporca reagoval listom zo dňa 8.12.2006 uviedol, že dňa 29.10.2006 o 03:30 hod. signalizoval systém
vyhodnocovania poplachov SRP (stredisko registrovania poplachu) umiestnený na mestskej polícii stav
technickej poruchy, a to konkrétne stratu spojenia s objektom. Príslušník mestskej polície vyhodnotil

tento signál a následne vyrozumel výjazdovú skupinu o nutnosti vykonať obhliadku objektu. Výjazdová
skupina po príchode na určené miesto vykonala kontrolu vonkajších priestorov a neporušenosti objektu.
NazákladeobhliadkynahlásilipríslušnícivýjazdovejskupinyobsluheRSPnamestskejpolícii,ženezistili
nijaké vonkajšie príznaky narušenia objektu alebo prítomnosť páchateľa v okolí objektu. Obsluha SRP
vykonala vizuálnu kontrolu stavu poplachov v okne štatistika kde sa po prerušení spojenia už signál

poplach nezobrazoval a oznámila výjazdovej skupine, že objekt je už v normálnom kľudovom stave.
Výjazdová skupina po tejto informácii ukončila svoju činnosť na objekte a z pohľadu obsluhy SRP nebol
dôvod na informovanie prevádzkovateľa objektu o nutnosti sprístupniť vnútorné priestory k obhliadke.
Chyba, ktorá sa stala pri realizácii jednotlivých úkonov obsluhy SRP spočíva v tom, že obsluhujúci
príslušník mestskej polície síce preveroval v akom stave sa objekt nachádza problém však bol, že
omylom sledoval nesprávne okno - štatistika, ktoré ho neupozornilo na aktuálny stav objektu. V dôsledku

tohto omylu službu konajúceho príslušníka mestskej polície došlo k nežiaducej chybe vyhodnotenia
objektu,pretoževdôsledkuprerušeniasignalizačnýchkáblovtentoobjektbyťnapojenýnapultcentrálnej
ochrany. Následne vnikol páchateľ do nechráneného objektu keďže odporca si nesplnil svoje povinnosti
strážiť objekt a upozorniť prevádzkovateľa na skutočnosť, že došlo k narušeniu objektu, a že objekt
v skutočnosti v čase vzniku škodovej udalosti nebol napojený na pult centrálnej ochrany, čo bolo

príčinou vzniku škody. Ďalej odporca listom zo dňa 8.12.2006 oznámil navrhovateľovi, že mestská
polícia Ružomberok nijakým spôsobom nespoplatňuje zákazníkom služby spojené s plnením zmluvy na
ochranu majetku, takže nevzniká ani majetková ujma alebo náklad za poskytovanú službu. Navrhovateľ
listom zo dňa 15.12.2006 oznámil odporcovi, že trvá na náhrade škody. Navrhovateľ má za to, že jeho
nárok je oprávnený odporca porušil svoje povinnosti pri ochrane majetku navrhovateľa čo aj potvrdil vo

svojom liste zo dňa 8.12.2006.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.2.2008 zahlásil vstup do súdneho konania vedľajší
účastník na strane odporcu s prihliadnutím na poistnú zmluvu zo dňa 28.12.2004 č. 4012854385 pre
poistenie majetku a zodpovednosti za škodu uzatvorenú medzi odporcom a vedľajším účastníkom na
strane odporcu na dobu neurčitú. Uviedol, že odporca mu oznámil dňa 31.1.2008 písomne vznik škody

zo dňa 29.10.2006.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.3.2008
uviedol, že doposiaľ nebola dostatočným spôsobom preukázaná zodpovednosť odporcu za spôsobenú
škodu, ani výška škody.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.3.2008 zotrval

na podanom návrhu. Čo sa týka objasnenia škody uviedol, že herňa bola poistená proti škode,
avšak finančná hotovosť nie. Z tohto dôvodu bola zabezpečená prostredníctvom pultu centrálnej
ochrany. Podľa jeho názoru v danom prípade pracovníci pultu centrálnej ochrany postupovali v rozpore
so svojimi povinnosťami. Došlo k odpojeniu kontaktných prívodných káblov čo bolo signalizované,
a táto skutočnosť mala byť hlásená prevádzkovateľovi herne a zabezpečené stráženie. Pracovníci

mestskej polície uskutočnili obhliadku, avšak nezabezpečili stráženie objektu a ani neupovedomili
prevádzkovateľa herne. Bolo konštatované, že objekt je neporušený, avšak objekt bol odpojený teda
nebolstráženýpoodchodevýjazdovejskupiny.Následnedošlokvniknutiudonezabezpečenéhoobjektu
a k vzniku škody. Priebeh vzniku škody vyplýva z výsledku šetrenia polície taktiež rozsah škody bol
zisťovaný orgánmi polície. Došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti z automatov, čo možno dokázať

prostredníctvom počítadiel a tiež z pokladne, ktorá sa nachádzala v trezore, pričom bol odcudzený
celý trezor, keď výška pokladničnej hotovosti vyplýva z finančnej knihy herne. Navrhovateľ vyčíslil
prehľad strát herne po krádeži dňa 29.10.2006 s tým, že pod položkou krádež zo strojov sú uvedené
sumy, ktoré boli odcudzené z automatov spolu vo výške 56.093,- Sk. Pod položkou krádež z trezora
je uvedená odcudzená hotovosť v trezore podľa finančnej knihy vo výške 187.653,- Sk. Taktiež bola

odcudzená hotovosť z meničky vo výške 18.000,- Sk, avšak tá sa nenachádzala v trezore. Menička
slúžila na výmenu mincí z bankovky, resp. naopak. Pod položkou trezor je uvedená suma, ktorá
zodpovedáhodnoteodcudzenéhotrezoravovýške23.086,-Sk,tátosumabolauhradenánavrhovateľovi
Poisťovňou U., v konaní si ju neuplatňujú. Taktiež položku škoda na technike vo výške 16.269,30Sk si neuplatnil v tomto konaní, nakoľko bola uhradená Poisťovňou U.. Škoda na iných zariadeniach
sa týka vložky FAB a táto bola takisto Poisťovňou U. uhradená a v tomto konaní si ju neuplatňujú.
Pod položkou škoda bar je uvedená suma 9.000,- Sk, ktorá zodpovedá materiálnej škode na bare

napr. porozbíjané poháre. Bar bol v čase krádeže v prenájme inej osoby, a to pána R. B. z R.. Túto
sumu Poisťovňa U. navrhovateľovi neuhradila, preto je uplatňovaná v tomto konaní, nakoľko jedná
sa o majetok navrhovateľa, hoci v tom čase bar prevádzkoval niekto iný. Celková škoda spôsobená
poistnou udalosťou bola vo výške 310.370,30 Sk, avšak navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje voči
odporcovi zaplatenie sumy vo výške 270.746,- Sk, ktorú Poisťovňa U. neuhradila. Ďalej právny zástupca

navrhovateľa uviedol dôvod, prečo sa v herni nachádzala vyššia finančná hotovosť. Podľa jeho tvrdenia
automaty sa nevyberajú denne a na druhej strane výhry sú v niektorých prípadoch vyplácané krupiérmi,
a preto tento musí disponovať určitou finančnou hotovosťou. Z tohto dôvodu sa v herni nachádzal
trezor, a preto bola aj herňa zabezpečená elektronickým systémom. Právny zástupca navrhovateľa
poukázal, že bolo to rôzne, aký objem peňazí sa v jednotlivé dni v herni nachádzal, nakoľko v herni
sa nachádza aj ruleta, ktorá funguje na princípe absolútnej náhody, čo neplatí u výherných automatov,

kde sa dá určiť, aký je pomer vkladov a výhier, je to určené zákonom. Za obeh peňazí v herni, resp.
za nakladanie s finančnou hotovosťou v herni zodpovedá krupiér. Pri výmene zmeny musí dôjsť k
odovzdaniu finančnej knihy, ku kontrole. Je to práca s peniazmi, ktorá je prísne kontrolovaná v prípade,
akéhokoľvek porušenia povinnosti zo strany krupiéra ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej
poukázal, že čo sa týka výherných automatov, pri každom výbere sa odpisuje počítadlo a jedenkrát

mesačne dochádza k tomu za prítomnosti pracovníka daňového úradu. U počítadiel sa jedná o zdvojený
systém, nakoľko počítadlo sa nachádza u automatu aj v elektronickej, aj v mechanickej forme. Čo
sa týka krádeže z trezora, zostatok v trezore bol vyčíslený na základe finančnej knihy. Čo sa týka
meničky, tak jedná sa o peniaze, ktoré patria navrhovateľovi a ktoré obiehajú, pričom v meničke sa
tiež nachádza počítadlo, ktoré si kontroluje obsah peňazí, ktoré sa tam nachádzajú. Právny zástupca

navrhovateľa ďalej poukázal, že zmluva medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dňa 1.5.2002 za
účelom zabezpečenia bezplatnej ochrany majetku navrhovateľa pred poškodením, zničením, stratou
alebo pred zneužitím, ako vyplýva zo záhlavia, bola uzatvorená v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka,
a preto čo sa týka právnej kvalifikácie, odkazuje na ustanovenie § 420 a nasl.Občianskeho zákonníka,
kde je upravená otázka zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním, pričom toto konanie

na strane odporcu je zrejmé. Skutočnosť, že išlo o bezplatnú činnosť zo strany odporcu, nezbavuje
odporcu zodpovednosti za škodu. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa však táto zmluva mala
byť uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o dva
podnikateľské subjekty, a preto vyčíslil výšku úrokov z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka.
Právny zástupca navrhovateľa dodal, že Poisťovňa U. plnila iba za poškodené zariadenia, za finančnú

hotovosť nie, nakoľko táto poistená nebola. Náklady na takéto poistenie by boli veľmi vysoké a pre herňu
neprijateľné, nakoľko jedná sa o veľký pohyb ľudí a prácu s finančnou hotovosťou, ktorá sa stále mení.

Poverený zamestnanec odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.3.2008 poukázal
na závažné právne vady v návrhu, keď z neho nevyplýva, z akých zákonných ustanovení odvodzuje
navrhovateľ právny nárok uplatnený v návrhu, preto považuje návrh za nejasný a nezrozumiteľný a

navrhuje súdu, aby vyzval navrhovateľa na odstránenie tejto vady v zmysle § 43 OSP. Navrhovateľ v
návrhu neuviedol, akú právnu povinnosť odporca porušil, z čoho odvodzuje výšku škody. Poukázal na
skutočnosť, že dokumentácia týkajúca sa výberu peňazí z počítadiel sa v spise nenachádza. Taktiež
uviedol, že len z petitu návrhu usudzuje, že navrhovateľ opiera uplatnenie nárokov o ustanovenia
Obchodného zákonníka, v návrhu chýba právne odôvodnenie.

Poverený zamestnanec vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní
konanom dňa 18.3.2008 zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že je potrebné preukázať, aké
sumy boli navrhovateľovi uhradené Poisťovňou U., z akého dôvodu a prečo nebola uhradená zvyšná
časť.

Svedok K. Š. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že je bývalým

príslušníkom Mestskej polície v R.. Tú noc, keď došlo k udalosti v herni navrhovateľa, mal službu s
kolegom operačným pracovníkom, pričom on bol spracovateľom, asi o 4 hodine v noci uvedeného dňa
operačný pracovník odišiel a on vykonával aj jeho prácu. Keď prišiel poplach, čo sa prejavilo akusticky,
ale aj na obrazovke, zistil, že sa jedná sa o objekt navrhovateľa, a preto tam vyslal hliadku. Hliadkapreviedla obhliadku objektu a nahlásili mu, že objekt je nenarušený. Z tohto dôvodu hliadku stiahol a
pokladal to za vybavené. Potom sa venoval svojej spracovateľskej robote, pričom nezistil, že je strata
spojenia s objektom. To by zistil podľa toho, že by si dal štatistiku a na obrazovke by sa mu zobrazila

strata spojenia. V prípade, že je signalizovaná strata spojenia, vždy sa posiela hliadka na miesto. V
danom čase to pokladal za vybavené, neuvedomil si, že niečo urobil nesprávne, dokonca svojej zmeny
sa venoval spracovateľskej práci a o 8.00 hod. odišiel domov. Svedok uviedol, že k odpojeniu objektu z
pultu centrálnej ochrany mohlo dôjsť jedine po poplachu. V prípade odpojenia objektu od pultu centrálnej
ochrany je táto skutočnosť signalizovaná pracovníkovi automaticky hneď, ako dôjde k odpojeniu, a

to akusticky. K odpojeniu od pultu centrálnej ochrany mohlo dôjsť súčasne aj s poplachom, ktorý bol
signalizovaný. Svedok však urobil chybu, že si nepozrel štatistiku, kde by to zistil. V čase po vykonaní
obhliadky si svedok štatistiku nepozeral.

Svedok R. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že keď došlo k udalosti
v herni navrhovateľa, mal službu s kolegom A. ako motohliadka s tým, že operačný pracovník ich poslal
preveriť objekt navrhovateľa. Keď došli pred ten objekt, zaparkovali auto pre Vojenskou nemocnicou a

išli prezrieť tento objekt. Vpredu skontrolovali zámky, tieto boli neporušené. Taktiež skontrolovali výklady,
boli celé nerozbité. Prezreli celý objekt dookola, všetko bolo v poriadku, toto oznámili vysielačkou
operačnému pracovníkovi. Objekt bol zvonku nenarušený, žiadne stopy násilia nezistili. Svedok uviedol,
že operačný pracovník ich poslal preverovať objekt navrhovateľa z dôvodu poplachu signalizovaného
z herne navrhovateľa. Potom, ako objekt skontrolovali, spojili sa s operačným pracovníkom, ktorý im

povedal,žemôžuodísť.Objektbolkontrolovanýzvonku,oninedisponovali kľúčamizobjektu.Vprípade,
že by bolo zistené narušenie objektu, objekt by bol zabezpečený. Predovšetkým bolo by páchateľovi
zabránené uniknúť z objektu, pokiaľ sa v ňom ešte nachádzal. Následne by bola volaná posila, taktiež
by bola kontaktovaná zodpovedná osoba za prevádzkareň navrhovateľa.

Svedok A. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že v čase vlámania

do herne navrhovateľa vykonával nočnú hliadku s kolegom J.. Keď boli v aute, operačný dôstojník
im vysielačkou oznámil, že má signalizovaný poplach na objekte navrhovateľa, pričom nešpecifikoval
príčinu poplachu. K tomu došlo určite po polnoci. Prišli k objektu, čo zahlásili operačnému pracovníkovi,
následne začali so samotnou kontrolou objektu. Obišli celý objekt každý z inej strany. Čo zistili,
nahlásili operačnému pracovníkovi. Neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce vlámaniu do objektu,

resp. narušeniu objektu, teda žiadne rozbité okno, prepílené mreže, zničený visiaci zámok. Potom, ako
bol objekt skontrolovaný, ohlásili to operačnému pracovníkovi. Počkali, kým to ošetrí. Keď im povedal,
že to je to v poriadku, že to má ošetrené, dal im pokyn, že môžu odtiaľ odísť.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že predložil do spisu
doklady týkajúce sa vyčíslenia škody, ktoré preukazujú skutočnosti, že došlo k výberu v banke, aké boli

pohyby v automatoch, zostatky v pokladni, vyplatené výhry a teda na základe týchto skutočností dá
sa dôjsť k záveru, že zostatok hotovosti v trezore vo výške 187.653,- Sk bol reálny. Ďalej doplnil, že
tieto evidencie sú navzájom prepojené, sú elektronicky kontrolované, nie je možné ich oklamať. Tieto
evidencie sú tiež podkladom pre výber daní a odvodov. Podľa právneho zástupcu navrhovateľa došlo
k pochybeniu na strane odporcu tým, že pracovník odporcu nepostrehol, že objekt navrhovateľa nie je

strážený a tým je daná jeho objektívna zodpovednosť v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka,
kde odporca zodpovedá tým, že porušil právnu povinnosť. Výšku škody v konaní vyčíslili aj preukázali.

Poverený pracovník odporcu na pojednávaní konanom dňa 21.4.2008 poukázal na zmluvu medzi
navrhovateľom a odporcom zo dňa 1.5.2002, konkrétne na články 4 a 5, kde sú vymedzené záväzky
odporcu. Uviedol, že nedošlo k narušeniu objektu, odporca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce

pre neho z tejto zmluvy. Následne nič nebolo nutné robiť, niečo niekomu hlásiť. Preto si myslí, že
odporca nezodpovedá za škodu. Čo sa týka výšky škody, podklady, ktoré predložil navrhovateľ do spisu,
nepovažujezavieryhodnélistiny,účtovnédokladypredaňovéúčelysúpísanérukoubezpodpisu,taktiež
žiadal vyčísliť stav počítadiel.

Poverený pracovník vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo svojej výpovedi na pojednávaní

konanom dňa 21.4.2008 uviedol, že v konaní nebola dostatočným spôsobom preukázaná zodpovednosťodporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom. Poukázal, že odporca im oznámil vznik škody dňa
30.1.2008, pričom reagoval na podaný návrh, ktorý bol podaný tunajšiemu súdu dňa 10.4.2007, preto
si myslí, že oznámenie škodovej udalosti bolo nahlásené len z opatrnosti. Taktiež podľa jeho názoru

odporca neporušil žiadne ustanovenia zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, pričom
poukázal na body 4.3 a 5.1 tejto zmluvy s tým, že odporca po zaznamenaní straty spojenia odposlal ku
chránenému objektu hliadku, ktorá objekt preverila a konštatovala, že objekt je neporušený. Následne
už pre odporcu nevyplynuli žiadne povinnosti, nebol povinný kontaktovať navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.3.2008 popísal

jednotlivéevidenčnézáznamynaherninavrhovateľa.Preevidenciudennéhopohybupeňažnejhotovosti
sa vedie na herni finančná kniha, kde sa eviduje uložená hotovosť v trezore na vyplácanie výhier, sumy
vyplatených výhier, ďalšie potrebné dotácie pokladne z iných zdrojov (výberom z finančnej inštitúcie)
na vyplácanie výhier, ako aj hotovosť z medzivýberov z jednotlivých hracích zariadení. Predložená
finančnáknihajevedenáchronologickyod4.10.2006do29.10.2006,súvnejobsiahnutépoložky časový
údaj o prevzatí hotovosti, ktorá sa nachádza v pokladni podľa finančnej knihy z predchádzajúceho

herného dňa, údaje o výške príjmu hotovosti do pokladne, údaje o výške výdaja hotovosti z pokladne
(vyplatenie výhier, odvod hotovosti), údaje o zostatku hotovosti v pokladni, záznam o dotácii z výherných
prístrojov banky, resp. záznam o výdaji z príslušného výherného zariadenia, podpis zodpovedného
pracovníka, pričom v dolnej časti je spracovávaný denný rozpis príjmov za jednotlivé výherné zariadenia.
V poslednom riadku za príslušný deň je zapísaná konečná finančná čiastka v hotovosti uložená v

trezore, ktorý je umiestnený na herni. Taktiež je vykonaný podpis zodpovedného pracovníka. Na herni
navrhovateľa je vedená aj dokumentácia pre vlastnú potrebu formou zošitov "dotácie na zariadeniach".
Táto duplicitne s finančnou knihou potvrdzuje pohyb finančnej hotovosti. Zošity sa vedú denne a po
zapísaní sa zavedie nový zošit prevádzkovateľ a vedie tieto zošity: dotácie (výbery z automatov) a
dotácie z banky s určením dňa, čísla automatu, konkrétne vybratej sumy, finančných prostriedkov,

celková suma finančných prostriedkov, podpisy. Ďalším zošitom sú dotácie z rulety s uvedením dátumu,
čísla rulety, sumy finančných prostriedkov a podpisov. Ďalším zošitom sú dotácie z kociek a meničky
kovových mincí s uvedením dátumu, čísla z kociek, sumy finančných prostriedkov a podpisy. Každý
mesiac sa vykonáva uzávierka v zmysle mandátnej zmluvy za účasti mandanta a mandatára a štátneho
dozoru, ktorý vykonáva pracovník daňového úradu. Mesačná uzávierka sa vykonáva na určenom

tlačive, kde sú uvedené počiatočné mechanické alebo elektronické stavy počítadiel a následne aj
konečné mechanické alebo elektronické stavy počítadiel, výsledkom je rozdiel medzi počiatočnými a
konečnými stavmi počítadiel. Tento rozdiel je v skutočnosti výťažok alebo môže byť evidovaná aj
strata na jednotlivom hracom zariadení. V dolnej časti tlačiva sú uvedené sumarizačné stavy počítadiel.
Taktiež je uvedená celková finančná čiastka vhodená do hracích zariadení a vyplatenie finančných

výhier a jackpotov. Rozdiel medzi vhodenou finančnou sumou a vyplatenou finančnou sumou tvorí
výťažok na hracích zariadeniach. Takto spracovanú mesačnú uzávierku za obdobie od 3.10.2006
do 30.10.2006 podpísali mandant a štátny dozor, ktorý vykonáva pracovník daňového úradu, pričom
tento si preberal jeden výtlačok mesačnej uzávierky a druhý výtlačok je uložený u navrhovateľa.
Záverom uviedol, že pre vyplácanie výhier v herni navrhovateľa je vždy určitá finančná hotovosť,

ktorá korešponduje denne s finančnou knihou a je navzájom odovzdávaná obsluhujúcim personálom
oproti podpisu. Konkrétna finančná hotovosť je uložená v pokladni (v trezore na herni). Z dôvodov,
aby nedošlo k pochybeniu vo vedení a úschove finančnej hotovosti v pokladni, sú písomne vedené
ešte aj zošity na dotácie z automatov, kociek, rulety, meničky a dotácie z banky. Tieto sú vedené a
ich správnosť je potvrdzovaná podpismi pracovníkov herne, ktorí zodpovedajú za uloženú hotovosť

v pokladni. Vo vytlačených podkladoch z SGS systému o prevádzke jednotlivých hracích zariadení
sú uvedené informácie o vhodenej hotovosti a vyplatenej hotovosti a o rozdiele. Tieto podklady majú
len orientačnú informáciu, pre skutočnosť, aká hotovosť sa nachádza v pokladni. Vyplácanie výhier
sa uskutočňuje z peňazí, ktoré sú v pokladni a ich výška musí byť vždy dostupná pre vyplácanie
výhier nezávisle, či je herňa v plusových alebo mínusových číslach. Podkladom na určenie, aká suma

finančných prostriedkov sa má nachádzať v pokladni, je výlučne iba finančná kniha.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s pripojeným vyšetrovacím spisom ORPZ R., Úrad
justičnej a kriminálnej polície PZ pod ČVS: ORP-913/OSV-Rk-2006, so spisom Poisťovne U., a.s.,
poistná zmluva č. 1143574, so Zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 1.5.2002
v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, vrátane dodatku č.1 zo dňa 1.4.2003, s listom odporcu ako

reakciu na výzvu k náhrade škody zo dňa 8.12.2006, s listom R. B. ku krádeži v herni navrhovateľadňa 29.10.2006, s evidenčnými záznamami na herni navrhovateľa,a to s finančnou knihou, dotáciami
na zariadeniach a tiež s mesačnou uzávierkou, s návrhom na obsluhu pultu centrálnej ochrany SPIN
vypracovaným spoločnosťou S. P.,s.r.o., B. B..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný a skutkový právny stav:

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk).

Podľa § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 3 ods.1 písm.b) zákona č.564/1991 Zb. o obecnej polícii obecná polícia spolupôsobí s
príslušnými útvarmi PZ pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred
poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím i s využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu
a iných zabezpečovacích systémov (pulty centrálnej ochrany).

Podľa § 20 ods.1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii obec zodpovedá za škodu spôsobenú

príslušníkom obecnej polície v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak ide
o škodu spôsobenú osobe, ktorá svojim protiprávnym konaním oprávnene a primerane zákrok vyvolala.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej NBS splatnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva
zo všeobecne záväzného právneho predpisu a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv
alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva
sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného, prípadne
náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to,
čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku. Je potrebné, aby existencia príčinnejsúvislosti bola v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná. Vzťah medzi protiprávnym úkonom
a vznikom škody musí byť bezprostredný. Zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou sú objektívneho charakteru. Zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
- zavinenie, má charakter subjektívny a znamená psychicky vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku
škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie podmienok zodpovednosti za
škodu nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je
relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda

zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre
zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbalosť. Občiansky zákonník umožňuje zbaviť sa zodpovednosti
tzv. exkulpáciu, kedy škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo
vyvodiť, že škode nemohol zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho
objektívne požadovať. Zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka má povahu všeobecnej
zodpovednosti.

Súd v konaní zisťoval v prvom rade, či sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

Súd zistil, že odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 1.5.2002 zmluvu pod č.11028 v zmysle § 51
Občianskeho zákonníka. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok odporcu zabezpečiť bezplatnú ochranu
majetku navrhovateľa, ako aj iného majetku pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím
špecifikovaného v tejto zmluve a spôsobom uvedeným v tejto zmluve v zmysle § 3 ods.1 písm.b) zákona

č.564/1991 Zb. o obecnej polícii. V článku V. tejto zmluvy sú uvedené záväzky odporcu, a to zabezpečiť
vyhodnotenie prijatého signálu z podnetu PSN (poplachový systém na hlásenie narušenia) chráneného
objektu nepretržite 24 hodín denne, zabezpečiť bezodkladne vyslanie výjazdu k chránenému objektu
po vyhodnotení poplachového signálu, oznámiť bezodkladne navrhovateľovi a policajnému zboru SR
narušenie chráneného objektu páchateľom. V článku VIII. bod 4 je uvedené, že mesto v zmysle §

20 zákona č.564/1991 Zb. o obecnej polícii zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancom mestskej
polície v súvislosti s plnením úloh ustanovených citovaným zákonom a ostatnú vzniknutú škodu si
uplatňuje navrhovateľ prostredníctvom poisťovne. V bode 2 tohto článku sú uvedené prípady, v ktorých
odporca nezodpovedá za ochranu chráneného objektu. Taktiež v článku IX. v bode 1 je uvedené, že
zmluvou výslovne neupravené otázky sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu nepomenovanú uzavretú v zmysle § 51
Občianskehozákonníka,naktorúsavzťahujeprávnyrežimObčianskehozákonníka,tedaztohtodôvodu
súd aplikoval na tento prípad ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu v zmysle
§ 420 a nasl. Súd poukazuje predovšetkým na záväzok odporcu zakotvený v zmluve, v zmysle ktorého
mesto sa zaväzuje vyhodnotiť prijatý signál z podnetu PSN chráneného objektu nepretržite 24 hodín

denne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovník mestskej polície, ktorý vyhodnocoval signál
z podnetu PSN chráneného objektu sa dopustil omylu. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo svedeckej
výpovede svedka K. Š., pracovníka mestskej polície, ako aj z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi
ešte pred začatím súdneho konania ako reakcia na výzvu k náhrade škody zo dňa 8.12.2006. Omyl
operačného pracovníka mestskej polície spočíval v tom, že sledoval nesprávne okno - štatistika a toto ho

neupozornilonaaktuálnystavobjektu,toznamená,žeobjektbolodpojenýatýmpádomnezabezpečený.
Majiteľ strediska registrovania poplachu spoločnosť S., s.r.o. B. B. vydala návod na obsluhu pultu
centrálnej ochrany SPIN, v ktorom je presne upravené, akým spôsobom je potrebné ošetriť poplach,
požiadavku registráciu, ako sa zisťuje stav objektov zobrazených v okne štatistika a ako sa dotazuje na
stav koncového zariadenia (objektu). Zanedbanie svojich povinností priznal vo svojej výpovedi svedok

K. Š., operačný pracovník mestskej polície, ktorý dňa 29.10.2006 vyhodnocoval signál z podnetu PSN.
Uviedol, že keď prišiel poplach, čo sa prejavilo akusticky a aj na obrazovke zistil, že ide o objekt
navrhovateľa, a preto tam vyslal hliadku, ktorá previedla obhliadku objektu, pričom po kontrole mu
nahlásili, že objekt je nenarušený. Z tohto dôvodu hliadku stiahol a pokladal vec za vybavenú. Nezistil,
že je strata spojenia s objektom, a to tak, že by si dal štatistiku a na obrazovke by sa mu zobrazila strata

spojenia. Strata spojenia je signalizovaná akusticky hneď, ako dôjde k odpojeniu, mohlo k tomu dôjsť
súčasne s poplachom, ktorý bol signalizovaný. On si však nepozrel štatistiku, kde by toto zistil. Súd
má za to, že v súvislosti s omylom pracovníka mestskej polície došlo k porušeniu právnej povinnosti,
ktorá vyplýva pre odporcu z uzavretej zmluvy, a to povinnosti zabezpečiť vyhodnotenie prijatého signálu
z podnetu PSN chráneného objektu nepretržite 24 hodín denne a bezodkladné vyslanie výjazdu k

chránenému objektu po vyhodnotení poplachového signálu.Vzhľadom k tomu, že objekt navrhovateľa bol odpojený od pultu centrálnej ochrany, pričom operačný
pracovník túto skutočnosť nezistil a neprijal potrebné opatrenia (upovedomenie navrhovateľa, aby si
zabezpečil stráženie objektu sám), zostal majetok navrhovateľa bez ochrany, táto skutočnosť bola

následne zneužitá a došlo k vlámaniu do objektu navrhovateľa a bola mu spôsobená škoda. Súd je
toho názoru, že medzi úkonom pracovníka mestskej polície, ktorý nesprávne vyhodnotil stav objektu
navrhovateľa po nahlásenom poplachu a škodou vzniknutou navrhovateľovi je príčinná súvislosť, teda
vzťah príčiny a následku. Súd dospel k záveru, že pokiaľ by si odporca plnil riadne svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z uzavretej zmluvy, teda pokiaľ by operačný pracovník mestskej polície riadne

vyhodnotil prijatý signál z podnetu poplachového systému nahlásenie narušenia chráneného objektu
nepretržite 24 hodín denne v zmysle návodu na obsluhu tak, ako bol daný majiteľom strediska
registrovaného poplachu, nezostal by objekt navrhovateľa po jeho odpojení bez zabezpečenia, k
vlámaniu by nedošlo. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odporca zodpovedá za škodu v
zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na § 20 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej
polícii.

Súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, odbor skráteného
vyšetrovania R. uznesením zo dňa 29.10.2006 začal trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212
ods.2 písm.a) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1, 2
písm.a) Trestného zákona v súvislosti s udalosťou zo dňa 29.10.2006 v herni navrhovateľa. Vzhľadom
ku skutočnosti, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej

osobe, bolo trestné stíhanie uznesením zo dňa 3.3.2007 prerušené. Táto trestná vec bola vedená pod
ČVS: ORP-913/OSV-Rk-2006.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval zaplatenie sumy vo výške 270.746,- Sk titulom náhrady škody. Došlo
jednak k odcudzeniu finančnej hotovosti z automatov a tiež k odcudzeniu hotovosti z pokladne, ktorá
sa nachádzala v trezore, ktorý bol celý odcudzený. Výška pokladničnej hotovosti vyplýva z finančnej

knihy herne, keď konečný stav ku dňu 29.10.2006 bol vo výške 187.653,- Sk. Z automatov bola
odcudzená suma vo výške 56.093,- Sk, čo vyplýva z počítadiel. Okrem finančnej hotovosti z pokladne,
ktorá sa nachádzala v trezore, bola odcudzená aj hotovosť z meničky, ktorá sa nenachádzala v trezore
vo výške 18.000,- Sk. Napokon si navrhovateľ uplatňoval aj náhradu škody materiálnej, ktorá bola
spôsobená na bare v herni poškodením zariadenia baru, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľa. Výška

tejto materiálnej škody je 9.000,-Sk podľa vyjadrenia nájomcu R. B., R., ktorý tento bar mal v prevádzke.
Súd poukazuje, že navrhovateľ vyčíslil škodu spôsobenú krádežou v rovnakej výške a rovnakým
spôsobom aj policajnému orgánu, ktorý vyšetroval túto trestnú činnosť. Zároveň navrhovateľ v konaní
podrobne vysvetlil súdu, akým spôsobom boli vedené evidenčné záznamy na herni navrhovateľa. Tieto
evidenčné záznamy predstavovala jednak finančná kniha, jednak dotácie na zariadeniach a napokon

išlo o mesačné uzávierky. Taktiež bol popísaný spôsob nakladania s peniazmi v herni navrhovateľa.
Podkladom na určenie, aká suma sa má nachádzať v pokladni, je teda výlučne finančná kniha.
Navrhovateľ predložil do spisu finančnú knihu odo dňa 4.10.2006 až do 28.10.2006, pričom konečný
zostatok predstavoval sumu vo výške 187.653,- Sk. Navrhovateľ tiež predložil do spisu mesačnú
uzávierku na hracích zariadeniach za obdobie 3.10. až 30.10.2006 podpísanú mandantom a štátnym

dozorom. Súd má za to, že navrhovateľom vyčíslená výška škody bola v konaní riadne preukázaná, a
to konkrétnymi evidenčnými záznamami z herne navrhovateľa. Výška škody uplatnená navrhovateľom
nebola odporcom, ani vedľajším účastníkom na strane odporcu konkrétne namietaná. Súd zistil, že
navrhovateľ si neuplatnil právo na zaplatenie súm, ktoré mu zaplatila Poisťovňa U.,a.s..

Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný, čo do základu

aj výšky, a preto jeho návrhu na zaplatenie sumy vo výške 270.746,- Sk vyhovel.

Nakoľko odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu vo výške 270.746,- Sk do omeškania, navrhovateľ
si voči nemu v tomto konaní uplatňoval aj zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 13% ročne
z dlžnej sumy odo dňa 30.10.2006 do zaplatenia. Takáto výška úrokov z omeškania zodpovedá
ustanoveniu§369Obchodnéhozákonníka.Súdsanestotožnilstakýmtovyčíslenímúrokovzomeškania

vzhľadom k tomu, že jednalo sa o občiansko-právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy medzi
navrhovateľom a odporcom uzavretej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Súd teda výšku úrokov zomeškania stanovil dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, ku dňu nasledujúcemu po vzniku škody, t.j. ku dňu 30.10.2006 bola diskontná
sadzba vo výške 4,75 % ročne. V ostatnej časti súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ si uplatňoval

zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 13% ročne.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 OSP. Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný
úspech, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania v celkovej
výške 53.772,- Sk. Tieto trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16.242,-

Sk, ako aj z trov právneho zastúpenia vo výške 37.530,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z
odmeny za 4 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 7.150,- Sk, návrh na
začatie konania dňa 4.4.2007 vo výške 7.150,- Sk, pojednávanie dňa 18.3.2008 7.150,- Sk + 19% DPH,
t.j. 8.509,- Sk, pojednávanie dňa 21.4.2008 (7.150,- Sk + 19% DPH), t.j. 8.509,- Sk + režijný paušál za
2 úkony právnej služby po 178,- Sk, t.j. 356,- Sk a režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 190,- Sk,
t.j. 380,- Sk. Ďalej cestovné výdavky na pojednávanie dňa 18.3.2008 na trase P. - R. a späť osobným

motorovým vozidlom Alfa Rómeo, evidenčné č.PP 383 BL, základná náhrada 160 km x 6,20 Sk, t.j.
992,- Sk, spotreba 7,1 l/100 km x 41,90 Sk x 160 km, t.j. 476,- Sk, náhrada za stratu času za 4 polhodiny
x 317,- Sk, t.j. 1.268,- Sk a cestovné výdavky na pojednávanie dňa 21.4.2008 na trase P. - R. a späť
osobným motorovým vozidlom Alfa Rómeo, evidenčné č.PP 383 BL, základná náhrada 160 km x 6,20
Sk, t.j. 992,- Sk, spotreba 7,1 l/100 km x 42,30 Sk x 160 km, t.j. 480,- Sk, náhrada za stratu času za

8 polhodín x 317,- Sk, t.j. 1.268,- Sk. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom DPH od
1.9.2007. Súd zistil, že právny zástupca navrhovateľa si uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby
vo výške 7.150,- Sk, hoci by mu prináležalo 7.650,- Sk. Súd mu však v rozhodnutí nemohol priznať viac,
ako si uplatnil. Inak nevzhliadol súd vo vyčíslení trov konania navrhovateľa žiadne nesprávnosti, a preto
mu ich priznal v takej výške, ako boli uplatnené.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že po a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,

d) súd prvého stupňa dostal na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).