Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 8, 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/250/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105243062

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1105243062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

22C 250/05- 44

1105243062

OkresnýsúdBratislava1vBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.EvouHandlovouvprávnejveci
navrhovateľa: R. X. U. T. U. U. na W. XX proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave na Župnom nám. č. 13 o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 15.12.2005, zmeneným uznesením súdu na

pojednávaní dňa 8.10.2007 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 34.400,- Sk so 17,6 %
úrokom z omeškania ročne z istiny od 16.12.1998 do 3.2.2003 a náhrady ušlého zisku v sume 325.108,-
Sk, a to z dôvodu náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že mu vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
za ktorý možno považovať prieťahy v konaní súdu a exekútorského úradu v exekučnom konaní, ktoré
bolo začaté na návrh navrhovateľa podaný exekútorskému úradu P.Kohúta v Banskej Bystrici, keď
Okresný súd v Banskej Bystrici aj exekútorský úrad P.Kohúta v Banskej Bystrici boli viac krát vo veci

nečinní.

Podľa navrhovateľa za vzniknutú škodu zodpovedá štát podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.Navrhovateľ pôvodne v návrhu na začatie konania ako odporcu označil Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, až dňa 16.1.2006 označil za odporcu Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky.

Vo vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca poukázal na skutočnosť, že súdne konanie a súdne
rozhodnutie nie je možné preskúmať podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb z hľadiska nesprávneho úradného
postupu. Súdne rozhodnutie a jemu predchádzajúce súdne konanie môže preskúmať iba súd podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na základe riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov.

Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, navrhovateľ totiž žiada, aby štát uhradil záväzky, ktoré
navrhovateľovi vznikli voči podnikateľovi J. X..

Odporca namietol svoju pasívnu legitimáciu aj z dôvodu, že v zmysle Exekučného poriadku zodpovedá
za vzniknutú škodu exekútor.

Odporca vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že o vzniku škody sa navrhovateľ dozvedel v roku

1994, najneskôr v roku 1997, pričom navrhovateľ si uplatnil svoje právo voči odporcovi až 16.1.2006.

Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania sa súd predovšetkým zaoberal skutočnosťou, či je právo
navrhovateľa na náhradu škody premlčané.

Podľa ustanovenia § 22 ods.1 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa

tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Navrhovateľ odvodil svoj nárok od skutočnosti, že v roku 1994 požičal podnikateľovi J. X. veci (prepravky
a váhu), ktoré tento nevrátil, a to ani na základe uzavretého zmieru schváleného súdom dňa 10.7.1997.

Dňa 16.12.1998 podal návrh na výkon exekúcie odobratím veci a až výzvou zo dňa 14.1.2003 ho
exekútor vyzval na prevzatie odobratých vecí. Navrhovateľ odmietol prevziať odobraté veci, nakoľko
tieto boli používaním znehodnotené a pre tieto veci už nemal využitie. Požiadal exekútora o zmenu
exekučného titulu z výkonu exekúcie odobratím veci na finančnú náhradu. Tým, že Okresný súd v
Banskej Bystrici a exekútor boli po dlhú dobu nečinní mu vznikla škoda, nakoľko veci sa používaním

inou osobou znehodnotili, naviac mu ušiel zisk, náhradu ktorého si tiež uplatnil.

Po oboznámení sa s uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 20 Cb 1729/94-40 a z výsluchu
navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ požičal v roku 1994 na jeden mesiac podnikateľovi J. X.,
podnikajúcemu pod obchodným názvom J. X. -J. A. 172 ks prepraviek PE, 16 ks prepraviek PP a 1 ks
200 kg váhy. Uvedený podnikateľ mu veci včas nevrátil, preto podal v roku 1994 návrh na súd, ktorým

sa domáhal vydania vecí a zaplatenia sumy 30.285,- Sk s prísl. V priebehu konania účastníci uzavreli
zmier, ktorý súd uznesením č.k. 20 Cb 1729/94-40 zo dňa 10.7.1997 schválil. Podľa uzavretého zmieru
sa J. X. zaviazal vydať navrhovateľovi 172 ks prepraviek PE, 16 ks prepraviek PP a 1 ks 200 kg váhy
v lehote do 31.8.1997.Ani po uplynutí tejto lehoty veci neboli navrhovateľovi vydané, preto podal dňa
16.12.1998 návrh na výkon exekúcie. V rámci exekučného konania boli veci povinnému odobraté a

exekútor vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 14.1.2003, aby si veci prevzal. Listom zo dňa 6.2.2003
oznámil navrhovateľ exekútorovi, že z jeho strany pominuli dôvody na prevzatie odobratých vecí z
dôvodu ukončenia podnikateľskej činnosti. V liste ďalej navrhovateľ uvádza, že povinný (J. X.) prieťahmi
v konaní pri požiadavke na vydanie veci nespolupracoval a snažil sa privlastniť si veci, ktoré mu nepatrili.
Navrhovateľ preto žiadal finančnú náhradu zodpovedajúcu výške hodnoty vecí.V zmysle citovaného ustanovenia § 22 zák. č. 58/1969 Zb. je zrejmé, že právo na náhradu škody podľa
uvedeného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Súd preto považoval za potrebné predovšetkým ustáliť, kedy sa navrhovateľ ako poškodený dozvedel o

škode. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie
o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že
právo na jej náhradu je možné dôvodne uplatniť na súde.

Vychádzajúc z uvedenej úvahy dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa o vzniku škody dozvedel oveľa
skôr ako dňa 3.2.2003( ktorý navrhovateľ považuje za deň, kedy škoda vznikla), kedy prevzal výzvu od
exekútora, aby si prevzal odobraté veci.

Najneskôr dňa 1.9.1997, teda po uplynutí lehoty v rámci ktorej mal podnikateľ J. X. odovzdať
navrhovateľovi požičané veci sa navrhovateľ dozvedel, že mu vznikla majetková ujma tým, že uvedený
podnikateľnaďalejpoužívajehoveci,životnosťktorýchsaobjektívnestráca,tietovecisaopotrebovávajú
a znižuje sa ich hodnota bez toho, aby ich navrhovateľ užíval. Nakoľko veci podnikateľovi navrhovateľ
požičal v roku 1994, majetková ujma, ktorá mu vznikla tým, že predmetné veci sa vzhľadom na ich

obmedzenú životnosť opotrebovávali a znehodnocovali, bola reálne vyčísliteľná a navrhovateľ sa jej
náhrady voči podnikateľovi mohol domáhať na súde a to aj popri návrhu na exekúciu.

Subjektívna trojročná premlčacia lehota teda začala navrhovateľovi voči odporcovi plynúť 1.9.1997.

Z uvedeného je zrejmé, že právo navrhovateľa domáhať sa náhrady škody voči štátu podľa ustanovení
zák. č. 58/1969 bolo v čase uplatnenia si nároku voči odporcovi na súde ( dňa 16.1.2006) premlčané.

Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že škoda vznikla až vtedy, keď ho exekútor vyzval na
prevzatie odobratých vecí. V tom čase už škoda objektívne existovala a navrhovateľ o jej vzniku mal
vedomosť.

Vzhľadom k uvedenému sa súd nezaoberal vecnými predpokladmi náhrady škody, neskúmal výšku
škody, ani prípadný nesprávny úradný postup ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym

úradným postupom orgánu štátu a v dôsledku premlčania práva, na základe vznesenej námietky
premlčania návrh zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca, ktorý vo veci mal plný úspech náhradu trov konania nežiadal, súd mu túto náhradu preto
nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava 1, písomne, dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave, dňa 8.októbra 2007

JUDr. Eva Handlová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Bruderová Darina