Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Mikulaj

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/366/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210585
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412210585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici , v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa Hotel MINCIAR s.r.o., Ul.
Partizánska dolina 531/21, Kremnica, IČO: 35 977 825, zastúpený JUDr. Dušanom Klimom, advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, proti odporcom v 1. rade ELBA,
a. s., Ul. Československej armády 264/58, Kremnica, IČO: 31 615 651, v 2. rade Mesto Kremnica,
Ul. Štefánikovo námestie 1/1, Kremnica, IČO: 00 320 781, odporcovia zastúpení JUDr. Antonom
Vaským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Štefánikovo námestie 16/6, Kremnica o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa

29. 05. 2013, č. k. 4C/76/2012 - 135, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1/ a 2/ rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd mal za preukázané, a to jednak z ohliadky na mieste samom, ale aj z geometrického

plánu č. 243-2987-1/1993, že nie je sporné, že k stavbe navrhovateľa vedú dve prístupové panelové
cesty. Navrhovateľ sa však domáha určenia vlastníckeho práva len k jednej z nich a tvrdil, že túto
získal kúpnou zmluvou v roku 2006 a užíva ju doposiaľ. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ kúpnou
zmluvou zo dňa 19. 06. 2006 nadobudol od predávajúceho Mincovňa Kremnica, š. p. polovicu podielu
k nehnuteľnostiam presne uvedeným v predmete prevodu čl. I. písm. a), kde však žalovaná cesta
nie je uvedená. V popise príslušenstva veci hlavnej, v čl. I/C, sú okrem iného uvedené aj spevnené
plochy - prístupová obslužná komunikácia a spevnené plochy okolo stavby o výmere cca 1277

m2. Takto neurčito stanovený predmet príslušenstva nedokazuje, o ktorú z prístupových obslužných
komunikácií panelového charakteru sa jedná. Nedokazuje to nesporné vlastníctvo navrhovateľa k
prístupovej ceste, ktorá je predmetom konania. V čase dokončenia a kolaudácie tzv. doškolovacieho
strediska„ChataMinciarSkalka“bolaMincovňaKremnica,š.p. podielovýmspoluvlastníkompredmetnej
stavby v polovici. Druhým podielovým spoluvlastníkom a zároveň splnomocnencom pre dokončenie a
skolaudovanie stavby bola spoločnosť SLOV UNION, s. r. o., ktorej konateľmi boli Ing. Ján Kozák a Ing.
Alexander Tenkel. Predmetom predaja a kúpy bol ideálny spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach

tvoriacich areál hotela. Súčasťou areálu a príslušenstvom nehnuteľností (pozemky a stavby) bola
prístupová komunikácia. Táto však nebola stavbou, ani dokončenou a skolaudovanou stavbou,
preto nebola, ako základný prostriedok zaradená do majetku podniku. Toto vyjadrenie predávajúceho
dokazuje obranu odporcov, že Mincovňa Kremnica, ako predávajúci, nebola vlastníkom cesty a pretokúpnou zmluvou nemohla túto cestu previesť na navrhovateľa. Nikto nemôže na iného previesť viac
práv než má. Okresný súd mal preukázané, že z kúpnej zmluvy je dokázané, že predmetom predaja
nebola prístupová komunikácia. Predávajúci potvrdil, že nebol jej vlastníkom, a preto navrhovateľ

nemohol získať vlastníctvo k tejto ceste kúpnou zmluvou. Nie je sporné, že navrhovateľ získal uvedenú
nehnuteľnosť v roku 2006 a do dňa rozhodnutia mu neuplynula 10 ročná lehota pre splnenie podmienok
na určenie vlastníckeho práva na základe vydržania. Pokiaľ poukazoval na tú skutočnosť, že vlastnícke
právo vydržaním nadobudol jeho predchodca, tak prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že
ak právny predchodca navrhovateľa získal nehnuteľnosť vydržaním, nemôže sa domáhať určenia

vlastníckeho práva vydržaním navrhovateľ. Z vyjadrenia Mincovne Kremnica, ktoré je vyššie uvedené,
je nesporne dokázané, že ani právny predchodcovia nevstúpili do užívania nehnuteľnosti oprávnene.
Svedok Q. O., ktorý mal v minulosti na starosti investičnú výstavbu potvrdil tú skutočnosť, že ako
vlastníkov nehnuteľností ich pri výstavbe cesty nikto neoslovoval, cesta bola len obslužná, provizórneho
charakteru. Z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že doškolovacie stredisko bolo skolaudované pre iný
subjekt než Mincovňu Kremnica. Bol to subjekt Skalka, spoločný podnik Kremnica. Ďalej poukázal

prvostupňový súd na tú skutočnosť, že navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa domáhal zriadenia
vecného bremena, a to práva cesty a táto skutočnosť tiež vylučuje dobromyseľnosť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva. Uvedené konanie sa viedlo pod sp. zn. 13C/243/2010 Okresný súd Žiar nad
Hronom. Na strane navrhovateľa a ani jeho právnych predchodcov neboli splnené podmienky pre
určenie vlastníckeho práva na základe vydržania. Preto prvostupňový súd návrh zamietol.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. Rozhodnutie okresného súdu žiadal ako nezákonné odvolacím
súdomzmeniťtak,ženávrhubudevcelomrozsahuvyhovenéaodporcovia v1/a2/radebudúzaviazaní
k úhrade trov súdneho konania a právneho zastúpenia. V odvolaní uviedol okrem iného, že okresný
súd prijatý právny záver ustálil hrubým omylom a nesprávnym výkladom ust. § 134 a nasl. Občianskeho

zákonníka, keď v odôvodnení uviedol, že ak vlastníctvo vydržaním nadobudol právny predchodca,
potom z toho istého dôvodu nemohol si uplatňovať právo na priznanie vlastníckeho práva vydržaním
navrhovateľ. Ďalej namietal, že navrhovateľ nikdy netvrdil, že mu vzniklo vlastnícke právo na základe
kúpnej zmluvy. Pokiaľ by mu vlastníctvo bolo vzniklo, bolo by zapísané správou katastra na jeho meno
a nebol by podával návrh. Predmetnou kúpnou zmluvou navrhovateľ dokladoval, že od 19. 06. 2006

prístupovú cestu dobromyseľne užíval ako ním odkúpenú od právneho predchodcu Mincovne, š. p.,
ktorý ju vybudoval a pred ním najskôr užíval, bez akýchkoľvek zásahov tretích osôb do jeho užívania.
Právnipredchodcovianazákladeprojektovejdokumentácie spolusvýstavboudoškolovaciehostrediska
vybudovali už v roku 1986 prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ktorú od tej doby po zainvestovaní
značných finančných prostriedkov a bez zásahov tretích strán i užívali, ako svoju do 19. 06. 2006, kedy

nehnuteľnosti spolu s vybudovanou cestou odpredali navrhovateľovi. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok
Q. O. vo svojej výpovedi. Od roku 1986 do roku 2006 uplynulo už 20 rokov nepretržitého užívania
tejto cesty, a preto už v čase predaja boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním.
Navrhovateľ v dobromyseľnej lehote užívania prístupovej cesty pokračoval do roku 2010, kedy mu
odporca v 1/ rade z časti pozemku, ktorý je evidovaný v jeho vlastníctve začal brániť v užívaní cesty.

Nie je preto správne tvrdenie okresného súdu, že dobromyseľnosť užívania navrhovateľa je vylúčená
sporom č. k. 13C/243/2010. V tomto konaní sa navrhovatelia prostredníctvom nimi zvoleného právneho
zástupcu domáhali zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu v snahe predísť vzniknutým
problémom. Poukázal na tú skutočnosť, že vlastníci navrhovateľa sú cudzí občania ruskej národnosti
a vzniknutý problém riešili podľa návrhu právneho zástupcu. Navrhovateľ splnil podmienku požadovanú

odporcami a doložil kolaudačné rozhodnutie ktorým bolo skolaudované doškolovacie stredisko spolu s
cestou so spevnenými plochami. Navrhovateľ predloženým geometrickým plánom a LV č. F. dokladoval,
že v čase budovania cesty právny predchodca odporcu v 1/ rade bol vlastníkom parcely CKN č. XXXX/
X pod označením parcely č. XXXX o výmere 1016 m2 a z tejto parcely pod cestou bolo odlúčené 159
m2 pod parcelu č. XXXX/X. Odporca v 1/ rade má potom vo vlastníctve k parcele XXXX výmeru zníženú

o 159 m2, a teda nemá výmeru 1016 m2. Nesprávny je aj záver okresného súdu kde tvrdí, že nie je
zrejmé, o ktorú prístupovú cestu ide. Táto skutočnosť je zrejmá z projektovej dokumentácie a bola aj
predmetom kolaudácie. Jediným nedostatkom právnych predchodcov navrhovateľov bolo, že skutočný
užívací stav, právne nezakotvili zápisom vlastníctva na príslušnej správe katastra.

Žalovaný v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a zodpovedajúci zistenému skutkovému a právnemu stavu.
Navrhol, rozsudok okresného súdu potvrdiť. O trovách odvolacieho konania navrhol rozhodnúť tak,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Prístupová komunikáciapodľa vyjadrenia predávajúceho Mincovňa Kremnica, š. p. zo dňa 31. 01. 2012 nebola stavbou, ani
dokončenou a skolaudovanou stavbou, a preto nebola ako základný prostriedok zaradená do majetku
podniku. MincovňaKremnica saakoksvojmu majetkuhlási lenkbetónovýmpanelom,ktorébolivčase

výstavby použité na jej spevnenie. Ďalším spoluvlastníkom tejto panelovej prístupovej cesty mal byť
SLOV UNION, a. s., ktorý mal tiež obdobnou kúpnou zmluvou predať svoj podiel v polovici k tejto ceste
navrhovateľovi (túto kúpnu zmluvu nemá k dispozícii odporca v 1/ rade). Potvrdil, že v kolaudačnom
rozhodnutí zo dňa 30. 04. 1993 je uvedené, že stavba obsahuje aj cestu so spevnenými plochami.
Nie sú tu však uvedené žiadne ďalšie údaje, ktoré by túto cestu nejakým spôsobom bližšie popísali

a tým ju identifikovali. Za významné považuje odporca aj to, že navrhovateľ, t. j. investor predmetnej
stavby je v kolaudačnom rozhodnutí uvedený subjekt s názvom SKALKA, spoločný podnik. V priebehu
súdneho konania nebola zo strany navrhovateľa preukázaná žiadna väzba medzi týmto subjektom
a Mincovňou Kremnica, ktoré subjekty v roku 2006 vystupovali ako predávajúci prístupovej obslužnej
komunikácie, každý v podiele 1/2. Nie je ani k dispozícii stavebné povolenie zo dňa 29. 07. 1985, ktoré
je spomínané v kolaudačnom rozhodnutí. Dodnes postráda odporca v 1/ rade jednoznačnú odpoveď

na tú skutočnosť, kto bol vlastne investorom vybudovania predmetnej obslužnej komunikácie. Žiadne
skutočnosti nenasvedčujú tomu, že Mincovňa Kremnica, š. p., bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy s
navrhovateľom dňa 19. 06. 2006 vlastníkom, resp. spoluvlastníkom v podiele 1/2 prístupovej obslužnej
komunikácie, prípadne sa za neho mohla sama dobromyseľne považovať, a to najmä s poukazom
na vyjadrenie Mincovne Kremnica zo dňa 31. 01. 2013. Obdobne to platí aj pre SLOV UNION, a. s.

Samotná „Mincovňa“ sa za držiteľa tejto komunikácie nepovažovala.

Odporca v 2/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1, 2

O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodnutie okresného súdu potvrdil
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca
(§ 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Mincovňa

Kremnica, š. p., nemal uvedenú prístupovú cestu zaradenú ako základný majetok podniku, pretože
prístupová komunikácia nebola stavbou dokončenou a ani skolaudovanou. Nikdy nebolo uvažované,
alebo niekde uvedené, že predmetnom prevodu je pozemok, ktorý pôvodne v priebehu stavby aj po jej
dokončení patril vlastnícky štátu (Elektrovod, Štátne lesy). Tieto skutočnosti ozrejmil prvostupňovému
súdu vo svojom liste predchodca navrhovateľa Mincovňa Kremnica, š. p., a to v liste zo dňa 31. 01. 2012,

kde okrem vyššie uvedených skutočností uviedol aj to, že ich majetkom boli v čase výstavby betónové
panely použité na jej spevnenie. Navrhovateľ potom, ako správne prvostupňový súd vyhodnotil,
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že navrhovateľ predmetnú prístupovú
cestu nadobudol vydržaním, nakoľko chýba základný predpoklad vydržania, a to dobromyseľnosť
navrhovateľa ako aj jeho právneho predchodcu Mincovňa Kremnica, š. p. Neboli teda splnené

podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním ani zo strany
právneho predchodcu navrhovateľa, a teda ani zo strany samotného navrhovateľa. Naviac navrhovateľ,
ako mal súd preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 13C/243/2010,
podal návrh dňa 22. 10. 2010 voči odporcovi v 1/ rade, ktorým sa domáhal zriadenia práva vecného
bremena - práva cesty cez parcelu 3244/2 o výmere 901 m2 vlastnícky patriacu odporcovi v 1/ rade,

z čoho vyplýva, ako správne poukázal aj prvostupňový súd, to, že táto skutočnosť tiež vylučuje
dobromyseľnosť navrhovateľa k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Námietka navrhovateľa
uvedená v odvolaní, že uvedený návrh ohľadom zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu,
navrhovateľ podal v snahe predísť vzniknutým problémom, a že vlastníci spoločnosti navrhovateľa súcudzí štátni občania ruskej národnosti, ako aj to, že sa snažili vzniknutý problém riešiť, podľa názoru
právneho zástupcu navrhovateľov, nie je dôvodná a odvolací súd ju považoval za účelovú.

Vydržanie je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Prostredníctvom
vydržania sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť transformácie dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenej
držby na vlastnícke právo. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia existovať určité
predpoklady ustanovené zákonom ako spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba nadobúdateľa,
trvanie držby pri nehnuteľných veciach 10 rokov, pričom do tejto doby sa započítava aj doba, po

ktorú vec mal v oprávnenej držbe právny predchodca. Držba musí byť po celú dobu nerušená, musí
byť dobromyseľná, musí byť preukázaný titul nadobudnutia. Právnym následkom splnenia všetkých
zákonom predpísaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Vzhľadom
na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal dobromyseľnosť držby, ako aj titul nadobudnutia držby,
jednak predchodcom navrhovateľa ako aj samotným navrhovateľom, okresný súd potom vecne správne
rozhodol, keď návrh navrhovateľa zamietol, a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.

s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na § 142 ods.
1, § 151 O. s. p. V odvolacom konaní mali odporcovia úspech v plnom rozsahu, trovy konania si však
neuplatnili, preto odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.