Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204700
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414204700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, 130 00, Česká republika,
IČO 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: proti odporcovi: D. I., r.č. XXXXXX/XXXX, I. X/X, XXX XX Ž. R. H., zast.
opatrovníčkou V. K., tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, o návrhu na zaplatenie
759,27 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 759,27 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
zo sumy 769,27 €, počítaný od 01.12.2010 do 10.04.2011, zo sumy 759,27 €, počítaný od 11.04.2011

do zaplatenia, 6 %-ný ročný úrok zo sumy 769,27 €, počítaný od 03.01.2011 do 10.04.2011, zo sumy
759,27 €, počítaný od 11.04.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,56 €, v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 45,50 € na účet navrhovateľa, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v N. D. O..I.., v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia a
zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu navrhovateľa Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, konajúci
prostredníctvom advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vo výške 142,78 € na č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo F. D., O..I.., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal na tunajší súd dňa 17.04.2014 návrh zo dňa
11.04.2014 ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) cestou
vyplneného vzorového tlačiva A, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 z 11.júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Navrhovateľ si titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 759,27 €, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 769,27 €, počítaný od 01.12.2010 do 10.04.2011, zo sumy 759,27 €,
počítaný od 11.04.2011 do zaplatenia, 6 %-ný ročný úrok zo sumy 769,27 €, počítaný od 03.01.2011
do 10.04.2011, zo sumy 759,27 €, počítaný od 11.04.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške
2,56 €, trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 45,50 € a trovy právneho zastúpenia
vo výške 142,78 €.

Príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako
cezhraničnéhosporunavrhovateľakoprávnickáosobasosídlomvČeskejrepublikevzmysleNariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. Júla 2007, ktorým sa ustanovuje európskekonanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.
Decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
odvodil od bydliska odporcu na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh zo dňa 11.04.2014 odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 07.06.2010 na zmenkovú sumu 769,27 eur, pričom do
jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 01.12.2010. Za

miestosplateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosovanázmenkajevistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ ďalej vo
svojom návrhu uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil
10 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnostizistiťverejnoulistinou.NavrhovateľknávrhupripojilajprvopiszmenkyavýpiszObchodného
registra navrhovateľa.

Súd, postupujúc v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
doručil odporcovi dňa 08.08.2014 tlačivo C spolu s návrhom a prílohami, vrátane fotokópie zmenky, za
účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa. Odporca v lehote

určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na
odpoveď Okresnému súdu Žiar nad Hronom nedoručil, ani sa k predmetnému návrhu nijakým iným
spôsobom nevyjadril, hoci bol na tlačive C na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva
na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“),
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky príslušného súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov,
výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imrerii“).

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom

má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd

alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému súd má za to,
že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom

konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 výslovne uviedol, že netrvá
na tom, aby súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie, odporca tiež nežiadal, aby bolo nariadené
pojednávanie, a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné, postupoval v zmysle

citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia, predmetné konanie ako európske konanie vo veci
s nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a dňa 1.10.2014 vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods.

1 Nariadenia dňa 17.04.2014 titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa
07.06.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri
predloženínaradspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sumu769,27eurazmenkovýúrok0,25%denneod
01.12.2010. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez prostestu“ a „na zaplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto plnenia

bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku doposiaľ uhradil
len 10 eur, a preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového
úroku, na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj zákonný úrok vo výške
6% ročne a zmenkovú odmenu. Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C

na odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, celkovo ostal v konaní nečinný.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I, § 77 ods. 2 ZZŠ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných
u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o

následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto
oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZZŠ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 ZZŠ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).

Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 16 ods. 1 prvej vety ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,

nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Predmetom tohto konania je navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ získal ako
indosatárvsúladespríslušnýmiustanoveniamiZmenkovéhoašekovéhozákonaodpôvodnéhomajiteľa

zmenky, obchodnej spološnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej
pre jej majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá
svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom.
Navrhovateľ, ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanúodporcom ako vystaviteľom. Táto zmenka predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a
obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to právoplatnému majiteľovi
zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu

vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.
Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych zmenkových dlžníkov
(osoba, ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je jej príjemca,
resp. akceptant, a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od osôb,

ktoré sú nepriamymi zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť
nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového
práva v rôznych krajinách sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi
prísne formálne pravidlá, ale na druhej strane aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je
jednoduché a rýchle.

Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo
vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je
však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto 2 právne vzťahy sú právne oddelené, a preto hovoríme o
abstraktnosti zmenky. V dôsledku takéhoto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti
jej kauzálneho vzťahu. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti

sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej
zodpovednosti zo zmenkových záväzkov.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom,

okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i o zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom
odporcu ako vystaviteľa zaplatiť túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za
zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad
ktorého sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej
vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka

je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za preedpokladu, že
výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej
zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky
je umiestnený tak, že je zrejmé, ze sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka

vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ zmenky podpisom vlastnej
zmenkystalpriamymdlžníkomzozmenky.Nedostatokzákonnýchnáležistostízmenkysúdnezistilavoči
zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani odporcom, ktorý zotrval v konaní nečinný a súdu nezaslal

ani svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C na odpoveď. Súd má za to, že v danej veci je podstatné,
že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností.
Záver o platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013). Navrhovateľom predložená

zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležistosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i
zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc
v zmysle citovaného ustanovenia čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom a zákonným úrokom.

Podľa§160ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“),aksúduložilvrozsudkupovinnosť,
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže
určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a
to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 OSP súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
pohľadávku s príslušenstvom v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko súd vzhľadom
na výšku pohľadávky lehotu troch dní nepovažoval za primeranú.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva. Navrhovateľ si uplatnil

trovy konania vo výške 188,28 eur, čo predstavuje trovy konania zodpovedajúce zaplatenému súdnemu
poplatku vo výške 45,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur, ktoré pozostávajú z
tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom a písomné podanie na súd - návrh) po 51,45 eur, dvoch režijných paušálov po 8,04 eur a DPH
vo výške 20%. Preskúmaním účelnosti uplatnených trov súd zistil, že trovy právneho zastúpenia boli

vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a preto zaviazal odporcu na zaplatenie
trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur.

Vzhľadom na uvedené súd v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP rozhodol tak, že
navrhovateľovi priznal trovy konania v celkovej výške 188,28 eur, ktoré spočívajú v náhrade zaplateného

súdneho poplatku vo výške 45,50 eur a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur.
Keďženavrhovateľvnávrhuvyslovenežiadal,abyodporcazaplatiltrovykonanianazaplatenomsúdnom
poplatku na účet navrhovateľa a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.