Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112217659
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112217659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členiek senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: S. E., bytom L.
XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66 proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, v konaní
o zaplatenie 750,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 15Co/13/2013-53 zo dňa 3.10.2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č.k.
17C/119/2012-92 zo dňa 14.4.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne a zaviazal žalobkyňu nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 335,71 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 3 ods. 1,2, 4 ods. 1 písm. b),e), 4 ods. 3, 5 ods.
1, 6 ods. 1,2, 9 ods. 1,2, 15 ods. 1,2, 18 ods. 1-3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“), § 185 ods. 1,2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku.
V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci voči žalobkyni uznesením OO PZ Kapušany pri Prešove
z 13.4.2010 začalo trestné stíhanie pretože bola obvinená za prečin poškodzovania cudzej veci podľa

§ 245 ods. 1 Trestného zákona a uznesením okresnej prokurátorky v Prešove z 18.8.2010 podľa § 214
ods. 1 Trestného poriadku, trestná vec proti obvinenej Kataríne Peržeľovej bola postúpená Obvodnému
úradu v Prešove, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov, pretože nejde o trestný
čin, ale o skutok, ktorý by mohol tento orgán prejednať ako priestupok. Prvostupňový súd mal za to, že
je daná pasívna legitimácia žalovaného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona 514/2003 Z.z., lebo žalobkyňa
napáda nesprávny postup, resp. nesprávne rozhodnutie vyšetrovateľa v štádiu prípravného konania.

Ďalej prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že „zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je daná v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie

nápravy. Poverený príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove vydal meritórne uznesenie v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo v tom čase
odôvodnené a zákonné. Ďalším dokazovaním nebolo preukázané úmyselné zavinenie a preto vec bola
doriešená ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona 372/1990Z.z.. Samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného a
preto ho nemožno kvalifikovať ako nezákonné rozhodnutie a taktiež nie je možné postup vyšetrovateľa
označiť za nesprávny úradný postup, keď bol vykonávaný v súlade s platnými predpismi. Žalobkyňa za

neoprávnený zásah považuje samotné trestné stíhanie v tom spojení, že skutok za ktorý začalo voči nej
trestné stíhanie bol prekvalifikovaný na priestupok. Trestné stíhanie je legitímnym postupom vzhľadom
na verejný záujem na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti a v prípade, že nedôjde
k excesu (vybočeniu z medzí zákona) bez ohľadu na výsledok trestného konania, zásahy súvisiace
s trestným konaním vykonané v súlade so zákonom nie je možné považovať za neoprávnené (nález

Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 428/05).

Príslušník OO PZ Kapušany pri Prešove postupoval v medziach trestného poriadku, preto v danom
prípade nie sú naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a to, existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu v zmysle § 3 a §
6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. Konaním neboli preukázané predpoklady pre založenie zodpovednosti
za škodu, ktorými sú nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup škoda a príčinná súvislosť.

Preukázanie týchto predpokladov je na strane žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom návrhu nešpecifikovala
z ktorého druhu zodpovednosti za škodu si uplatňuje náhradu, t.j. pre nezákonne rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup a takisto nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím.“

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že náhradu trov konania

priznal úspešnému žalovanému.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že prvostupňový
súd neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Mala za to, že názor prvostupňového
súdujevrozporesozákonomozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaustálenou
judikatúrou. Poukázala na viaceré závery Ústavného súdu SR (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 25/2011 zo

dňa 24.3.2011) a Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010,
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 183/2009 zo dňa 30.9.2009) a na rozhodnutia všeobecných súdov. Na
základe týchto záverov žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu,

ktorý podľa jeho názoru dostatočne zistil skutkový a právny stav veci a na základe zistených skutočností
správne vo veci rozhodol. Žiadal preto napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 O.s.p. postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v súvislosti s posúdením podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému
rozhodnutiu podľa osobitných predpisov.

Žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že žalobkyňa nevyužila inštitút riadneho opravného
prostriedku, nakoľko voči uzneseniu o vznesení obvinenia nepodala sťažnosť. V takýchto prípadoch
zákonodarca vylučuje možnosť priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Žalobkyňa vo vyjadrení k výzve súdu uviedla, že po obdŕžaní uznesenia o vznesení obvinenia mu vôbec
nerozumela. Nevedela, že môže mať obhajcu, lebo uznesenie o stíhaní takéto poučenie neobsahuje.
Ďalej uviedla, že pokiaľ by súd bol názoru, že nespĺňa podmienky nároku na náhradu škody, navrhla
nepriznať žalovanému podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Os.p. náhradu trov konania.

Odvolací súd následne podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal podané odvolanie bez nariadenia

pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu (§ 156ods. 3 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
vyhovieť.

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal
byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správny právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval
(nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho
nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“), ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje

priznať náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím za podmienok stanovených v § 1 iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. účinného k 13.4.2010 (ďalej len „Trestný poriadok“)
opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sťažnosťou

možno napadnúť každé uznesenie policajta, okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Z obsahu pripojeného trestného spisu odvolací súd zistil, že uznesením povereného príslušníka PZ
Obvodného oddelenia PZ Kapušany pri Prešove pod č.p. ORP-876/KA-PO-2010 dňa 13.4.2010 , bolo
voči žalobkyni vznesené obvinenie za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona. Proti tomuto uzneseniu nebol podaný riadny opravný prostriedok.

Uznesením č.k. 2Pv/331/10-8 zo dňa 18.8.2010 prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podľa
ustanovenia § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec proti obvinenej E. S., nar. XX.XX.XXXX v
S. postúpil Obvodnému úradu v Prešove, Odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov,
pretože nejde o trestný čin, ktorý by mohol tento orgán prejednať ako priestupok.

V prejednávanej veci v súlade so zistením prvostupňového súdu je zrejmé, že došlo k zrušeniu

uznesenia o vznesení obvinenia, kedy bola trestná vec žalobkyne postúpená správnemu orgánu z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.

Odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky
riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Iná právna konštrukcia by viedla k obchádzaniu
základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky sú. Z obsahu trestného spisu

vyplýva, že žalobkyňa nevyužila možnosť riadneho opravného prostriedku, ktorým by bola v danom
prípade sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.Odvolací súd sa zároveň zaoberal aj skutočnosťou, či v danom prípade nejde o prípad hodný
osobitného zreteľa, aký má na mysli ustanovenie § 6 ods. 2 poslednej vety zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žiadne takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa však

v konaní preukázané neboli. Dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadujú existenciu takej prekážky,
ktorá objektívne znemožňovala podať opravný prostriedok. Priznanie náhrady škody nie je podmienené
úspešnosťou podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré sa neskôr stalo nezákonným.
Zákon podmieňuje nárok poškodeného na náhradu škody využitím opravného prostriedku bez ohľadu
na to, ako by o ňom bolo rozhodnuté. Mohol nastať aj prípad, že by sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu

o vznesení obvinenia bola úspešná a neboli by vznikli náklady obhajoby, ktorých náhrady sa domáha,
poprípade by vznikli v nižšej výške.

Odvolací súd má v danom prípade za to, že nárok na náhradu škody by mohol patriť žalobkyni len vtedy,
ak by podala proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Ak uvedená podmienka nebola splnená,
nebol dôvod žalobe žalobkyne vyhovieť.

S poukazom na nesplnenie základnej podmienky pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, a to podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, považoval
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu za vecne správny a ako taký ho v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2, § 142
ods.1 O.s.p. Neúspešnej žalobkyni nevzniklo právo na náhradu a úspešný žalovaný si neuplatnil trovy

konania, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely
vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.