Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313223937
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313223937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom 826 58 Bratislava, Trnavská cesta
82, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 851 01
Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi v 1./ rade: M. O., rod. G., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX O.
N. č. XXX, v 2./ rade: Y. O., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX O. U. č. XXX, t. č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou pre konanie E. V., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 356,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 2./ rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 356,- eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy:

- 406,- eur od 2. 11. 2012 do 20. 11. 2012,

- 356,- eur od 21. 11. 2012 do zaplatenia

a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 21,- eur titulom súdneho
poplatku a 123,72 eura titulom trov právneho zastúpenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že ak dlh splní odporca v 1./ rade, povinnosť odporcu v 2./ rade zanikne v rozsahu, v
akom bude plniť odporca v 1./ rade v zmysle Platobného rozkazu vydaného dňa 31. 10. 2013 pod č.k.
31Ro/1954/2013 - 52.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12. 9. 2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým

by súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 356,- eur s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25. 6. 2012 bola prevádzkou motorového vozidla v držbe odporcu
1/ zn. ŠKODA, EČ: A. XXX U., spôsobená dopravná nehoda vodičom - odporcom 2/, pri ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla zn. ŠKODA, EČ: A. XXX U. (poškodená Z. V.). Šetrením bolo
zistené, že v čase dopravnej nehody nebolo na uvedené motorové vozidlo, zn. ŠKODA, EČ: A. XXX
U., uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhovateľ podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. poskytol z

poistného garančného fondu plnenie poškodenej vo výške 406,- eur a to dňa 20. 9. 2012. Navrhovateľ
si uplatnil voči odporcom právo na náhradu poistného plnenia podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. a
to výzvou zo dňa 2. 10. 2012, ktorí však svoj dlh voči navrhovateľovi dobrovoľne uhradili len čiastočne
dňa 20. 11. 2012 a to vo výške 50,- eur.Odporca 1/ a navrhovateľ podpísali dňa 23. 10. 2012 uznanie dlhu, kde odporca 1/ uznal voči
navrhovateľovi svoj záväzok vo výške 418,37 eura k (istina 406, - eur a 9 % ročný úrok z omeškania
dlžnej sumy od 2. 11. 2012 zaplatenia) čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa uhradiť predmetný dlh

v splátkach, ktorých splatnosť a výška sú uvedené v Uznaní dlhu. Odporca 1/ predmetnú dohodu o
splátkach nedodržal.

Odporca 1/ zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ
motorového zjedla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a odporca
2/ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej

povinnosti.

Navrhovateľ si popri uplatnenej istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Okrem toho si uplatnil aj náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Súd vo veci vydal dňa 31. 10. 2013 Platobný rozkaz pod č.k. 31Ro/1954/2013 - 52, ktorým vyhovel
návrhu. Odporca 1/ prevzal Platobný rozkaz dňa 4. 12. 2013 a nepodal voči nemu odpor, preto voči

odporcovi 1/ nadobudol Platobný rozkaz právoplatnosť. Odporcovi 2/ sa nepodarilo Platobný rozkaz
doručiť a preto ho súd Uznesením zo dňa 4. 7. 2014 pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XX voči nemu zrušil.
Súd zároveň na ochranu práv odporcu 2/ ustanovil pre konanie postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
opatrovníčku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu - záznam o dopravnej nehode, oznámenie

poškodeného o poistnej udalosti, uplatnenie nároku na náhradu škody, zápis o obhliadke poškodeného
motorového vozidla, výpočet výšky škody, doklad o úhrade škody navrhovateľa poškodenej, výpis z
bankového účtu navrhovateľa, výzva na náhradu poistného plnenia, Uznanie dlhu a takto vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený,

pričom súd zistil, že k poistnej udalosti došlo tak, ako to navrhovateľ opísal v návrhu. V čase dopravnej
nehody nebolo na uvedené motorové vozidlo zn. ŠKODA, EČ: A. XXX U., ktorým bola spôsobená škoda,
uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného
k 25. 6. 2012, Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 veta prvá cit. zák., Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Súd počas konania zistil, že odporca 1/ nemal v čase dopravnej nehody uzatvorenú poistnú zmluvu o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca spôsobil poistnú udalosť, nemal uzatvorené platné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, spôsobenú škodu
vyplatil navrhovateľ poškodenej osobe podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. dňa 20. 9. 2012

vo výške 406,- eur a túto škodu si uplatnil od odporcov 1/ a 2/ postupom podľa § 24 ods. 7 veta prvá
zák. č. 381/2001 Z.z.Výzvou zo dňa 2. 10. 2012 vyzval navrhovateľ odporcov na náhradu poistného plnenia v lehote do 2.
11. 2012 v celkovej výške 406,- eur. Odporca 1/ sumu neuhradil, hoci výzvu prevzal osobne dňa 11. 10.
2012 (č.l. 37). Odporca 2/ výzvu neprevzal.

Dňa 23. 10. 2012 odporca 1/ podpísal navrhovateľovi Uznanie dlhu pod číslom K. XXXXX, v ktorom
uznaní uznal dlh vo výške 406,- eur z titulu spôsobenej škody a vo výške úrokov z omeškania vo
výške 12,37 eura od 2. 11. 2012 s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a dohodol sa s
navrhovateľom, že túto sumu bude splácať po 50,- eur mesačne vždy do šestnásteho dňa toho - ktorého
mesiaca počnúc dňom 16. 11. 2012, pričom posledná, deviata splátka, bola splatná dňa 16. 7. 2013 vo

výške 18,37 eura. Odporca 1/ uhradil len prvú splátku vo výške 50,- eur, a to dňa 20. 11. 2012. Ďalšie
splátky odporca 1/ ani odporca 2/ neuhradili.

V danom písomnom právnom úkone odporca 1/ zároveň prehlásil, že v prípade nezaplatenia akejkoľvek
splátky je splatný celý dlh.

Podľa§427ods.1OZ,fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 OZ
je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej

zodpovednosti.Navzniktejtozodpovednostisatedanevyžadujezavinenékonanie.Tovšakneznamená,
že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je
podmienkou vzniku tejto zodpovednosti.

Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený
bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Zodpovednosť

za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou
musí byť príčinná súvislosť.

Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná
povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v

súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno
čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v
stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými
pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani
prevádzateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho

mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích
(nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzateľa. U prevádzateľa
motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je
toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že
každý prevádzateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako
pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastníka totožný), pretože okrem vlastníka zahrňuje aj
inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového
vozidla. Prevádzateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, ostáva

prevádzateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahouprevádzky. Vodič motorového vozidla nie je prevádzateľom a za škodu podľa § 427 a nasl. zodpovedá
len vtedy, keď sú u neho splnené podmienky ustanovené v § 430.

Na základe uvedeného za spôsobenú škodu je zodpovedný prevádzateľ vozidla, t.j. v danom prípade

odporca 1/.

Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu

sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom
tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za
škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj
právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom

vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú
ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti

s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3
predpokladá. Pokiaľ odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V
tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. V odseku 3 je zakotvená prezumpcia
zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením

právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca
škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je
teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto
prípade postihuje škodcu.

Z predložených listinných dôkazov, najmä z oznámenia poškodeného o poistnej udalostí, mal súd za
preukázané, že odporca 2/ nedal dňa 25. 6. 2012 o 16,30 hodine pri vychádzaní z dvora v obci E. N.
prednosť vozidlu poškodenej idúcemu po ceste, čím poškodil poškodenej ľavú stranu vozidla.

Z uvedeného vyplýva, že odporca 2/ zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ, splnením dlh zanikne.

Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Ustanovenie §-u 563 OZ sa týka tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených

spôsobov. Právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý
a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň (napr. po uzavretízmluvy), vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po
obdržaní výzvy (upomienky).

Keďže odporcovia nezaplatili žalovanú sumu na základe výzvy navrhovateľa v lehote do 2. 11. 2012,

dostali sa do omeškania.

Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Ustanovenie § 511 upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými

subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.
Pasívnasolidaritavznikátedaibavprípade,keďsavzákone,vdohodeúčastníkov,vsúdnomrozhodnutí
vydanom na základe § 439 ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní
spoločneanerozdielne.Ztohtovyplýva,žepasívnasolidaritaniejepravidlom.Právnenásledkypasívnej
solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka,

t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný
vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a ostatnými dlžníkmi. Vzájomný vzťah medzi
spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohodou zakladajúcou pasívnu
solidaritu. Ak to tak nie je, podiely všetkých dlžníkov na dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Funkcia

pasívnej solidarity spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky.

Podľa § 558 veta prvá OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre

právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza
k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v

čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval,
alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľ má právo na úroky z omeškania vo výške o 8
percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného k 2.
11. 2012).

Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti

ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase).Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich
doplnenienovýmiprávamiapovinnosťami.Vdôsledkuomeškaniadlžníka dochádzazozákonakzmene
obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie.

Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením.

Keďže odporcovia riadne nesplnili svoj dlh voči navrhovateľovi a dostali sa tak do omeškania, súd
vyhovel návrhu a rozhodol o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu v plnej výške
a zároveň priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods.
1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

Ku dňu omeškania odporcu so splatením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 2. 11. 2012, bola základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,75 % p.a., čo o 8 percentuálnych bodov viac
predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k škodovej udalosti, za ktorú zodpovedajú spoločne
odporca 1/ ako aj odporca 2/. Týmto rozsudkom súd rozhodol len o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť
žalovanú istinu aj s príslušenstvom, nakoľko o povinnosti odporcu 1/ bolo právoplatne rozhodnuté vyššie

uvedeným Platobným rozkazom. Povinnosť odporcu 2/ plniť len v rozsahu, v akom nebude plniť odporca
1/, vyplýva z § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že bola spôsobená škoda
vo výške 406,- eur, ktorú sú povinní podľa zákona č. 381/2001 Z.z. nahradiť navrhovateľovi odporcovia
v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne, pričom však ide o deliteľné plnenie. Spolu s istinou, krátenou o
úhradu jednej splátky vo výške 50,- eur, súd zaviazal odporcu 2/ týmto Rozsudkom a zároveň aj odporcu

1/ Platobným rozkazom, na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške
a to 8,75 % ročne najskôr zo sumy 406,- eur ako plnej výšky náhrady škody od 2. 11. 2012 do zaplatenia
prvej splátky, t. j. do dňa 20. 11. 2012 a následne odo dňa 21. 11. 2012 do zaplatenia zo sumy 356, - eur.

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne v celej časti, a
preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1, § 148 ods. 1 a § 151 ods.
8 O.s.p.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške
21,- eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 123,72 eura za 3 úkony právnej pomoci vyčíslené

podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava, písomné podanie návrhu, pokus o zmier - 3 x po á
31,87 eura s 20 % DPH; 3 x režijný paušál po á 9,37 eur s DPH.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.