Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200651
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu E-RAN Slovakia spol. s r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 336 530, zastúpeného advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o. so
sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 860 581 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 28.05.2013, č. 1100306/1/243971/2013/5193-r jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/243971/2013/5193-r zo dňa 28. mája
2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 690,05 € a

iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok) vo výške 70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods.
1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9300402/5/419155/2012 zo
dňa 31.01.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 41.346,25 € (19 % zo sumy 217.611,81
euro), keď správca dane rozhodol, že daňovými výdavkami žalobcu nie sú výdavky (náklady) úhrnom

vo výške 217.611,81 euro, a to:

1) faktúra č. 24082009/01 zo dňa 24. augusta 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 50.209,28
euro bez DPH, za „sprostredkovanie kúpy bytov v Trenčíne, ulica Hviezdoslavova a kúpy pozemkov v
Trenčianskej Teplej“,

2) faktúra č. 24112009/01 zo dňa 24. novembra 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 27.258,37
euro bez DPH, za „sprostredkovanie kúpy bytu a nebyt. priestorov v Trenčíne, ulica Legionárska“,

3) faktúra č. 10082009/01 zo dňa 10. augusta 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 33.824,33
bez DPH, za „sprostredkovanie obnovy bytových domov Trenčín, ulica Halalovka 2345, 2342, a ulica

Halašu 7“,4) faktúra č. 13112009/01 zo dňa 13. novembra 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 50.420,17
euro bez DPH, za „sprostredkovanie obnovy bytových domov Myjava (ulica M. Marečka), Bratislava
(ulica Budatinská), Trenčín (ulica Bavlnárska), Topoľčany (ulica Bernolákova)“,

5)faktúrač.2009/001zodňa18.decembra2009odK.H.vovýške8.739,47eurobezDPH,za„murárske
a omietkárske práce“,

6) faktúra č. 01/09 zo dňa 26. februára 2009 od A. C. vo výške 5.532,32 euro bez DPH, za „montáž
plastových okien“,

7)faktúrač.02/09zodňa11.marca2009odA.C.vovýške5.532,32eurobezDPH,za„obkladaniestien“

8)faktúrač.03/09zodňa1.apríla2009odA.C.vovýške5.532,32eurobezDPH,za„lešenárskepráce“,

9) náklady na reprezentáciu vo výške 2.669,18 euro bez DPH,

10) faktúra č. FV-2009/09 zo dňa 1. februára 2009 od O. F. K. vo výške 27.894,05 euro bez DPH.

Z podanej správnej žaloby je zrejmé, že žalobca napáda v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného len
v rozsahu, v ktorom žalovaný, resp. správca dane nepriznal žalobcovi daňové výdavky na základe faktúr
uvedených vyššie pod bodmi 1) až 8), teda faktúry vystavené pre žalobcu spoločnosťou KORDON, s.r.o.,

K. H. a A. C. /žalobca nenamieta v žalobe, že správca dane nepriznal žalobcovi ako daňové výdavky
faktúry uvedené pod bodom 9) a 10)/.

Žalobca sa cíti byť ukrátený na svojich právach tým, že správca dane nedostatočne zistil skutkový
stav. Ďalej podľa názoru žalobcu sú rozhodnutia správcu dane ako žalovaného nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, z čoho zákonite vyplýva, že vo veci došlo k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci. Žalobca sa taktiež nestotožňuje so záverom správcu dane a žalovaného, že žalobca si
nesplnil svoju dôkaznú povinnosť pri preukazovaní reálneho uskutočnenia sprostredkovateľskej činnosti
obchodnou spoločnosťou KORDON, s.r.o., resp. dodávateľskej činnosti K. H. a A. C.. Nezákonnosť
napádaného rozhodnutia vidí žalobca taktiež v tom, že ako prvostupňové rozhodnutie, tak i rozhodnutie
žalovaného je zaťažené závažnými procesnými nedostatkami a pochybeniami.

Žalobca konkrétne žalovanému vytýka:

- Správca dane svoje rozhodnutie nevydal v zákonnej 15-dňovej lehote na vydanie rozhodnutia podľa
§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 68 ods. 2 v spojení s § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009
Z.z., ale až po 8 mesiacoch, keď daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 4. júna
2012 a správca dane vydal rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené až dňa 4. februára 2013. Ako

dodal žalobca, k otázke povinnosti správcu dane vydať takéto rozhodnutie v stanovenej lehote sa
vyjadril už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 22. augusta 2012, sp.
zn. 2Sžf/58/2011. Žalobca v tejto otázke zastáva ten právny názor, že ak správca dane v tejto lehote
rozhodnutie nevydal, zanikla mu právomoc (kompetencia) po uplynutí tejto zákonnej lehoty vydať v
týchto konaniach rozhodnutie. Žalobca poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

29. júna 2010, sp. zn. III. ÚS 24/2010 s tým, že lehota uvedená v § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.
je nepochybne lehotou zákonnou, pričom sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zákon č. 511/1992
Zb. neurčuje osobitne lehotu na vydanie rozhodnutia po zrušení dodatočných platobných výmerov, a
preto správca dane konal v zmysle lehôt uvedených v § 30a ods. 1 až 4 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa
názoru žalobcu mal teda žalovaný po správnosti takéto nezákonné rozhodnutie správcu dane zrušiť a

konanie zastaviť.- Správca dane nevyhodnotil riadne skutočnosti, ktoré svedčili v prospech žalobcu ako daňového
subjektu, čo je v rozpore so záverom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 9 Afs/30/2007. Žalobca zdôraznil, že riešenie otázky, či daňový subjekt uniesol

dôkazné bremeno, nemôže byť založené iba na súhrnom popretí skutočností tvrdených a doložených
daňovým subjektom. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.
zn. 9 Afs/98/2008 žalobca uviedol, že právne závery finančných orgánov sa musia opierať o riadne
vykonané dokazovanie tak, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov žalobcom predložené jednotlivé
dôkazné prostriedky nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci skutočnú realizáciu služieb,

prípadne, že reálne vynaložené náklady boli vynaložené za účelom dosiahnutia, zaistenia alebo
udržania zdaniteľných príjmov. Žalobca zdôraznil, že aj svedecké výpovede môžu dostatočne preukázať
existenciu zdaniteľných plnení, čo podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva i z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/20/2008. Žalobca taktiež poukázal na právny záver obsiahnutý
v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs/102/2008, podľa ktorého ak
štát uzná určitú časť príjmov na zdanenie, čiže odoberie poplatníkovi časť jeho majetku, musí priznať

relevantnú časť výdajov objektívne nutných na ich zaobstaranie. S odkazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
IV. ÚS 666/02 žalobca uviedol, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu
nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým
subjektom.Zasituácie,kdeprávoumožňujerozdielnyvýklad,nemožnopodľažalobcupririešeníprípadu

obísť fakt, že na poli verejného práva štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje.
Z tejto maximy, ako dodal žalobca, potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda
pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu
a zmysel základných práv a slobôd, čo povedané inými slovami znamená, že v prípade pochybností
sú povinné štátne orgány postupovať miernejšie, t. j. in dubio mitius. V nadväznosti na vyššie uvedené

žalobca v správnej žalobe opätovne poukázal na to, že správcovi dane žalobca predložil všetky doklady,
či už faktúry, zmluvnú dokumentáciu, bankové výpisy z účtov, prehlásenie svedkov a pod., t. j. dôkazy,
z ktorých podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli predmetné sprostredkovateľské
služby riadne poskytnuté a za tieto služby žalobca aj riadne zaplatil odplatu. Žalobca výslovne poukázal
na písomné svedecké výpovede A. N., O. O., O. F. K., Q. D., Q. E., M. A., Bc. Z. O., Bc. R. D. a Z. U., ktorí

vosvojichpísomnýchvýpovediachprehlásiliapotvrdili,žekonateľspoločnostiKORDON,s.r.o.Mgr.Z.C.
sa skutočne podieľal na realizácii jednotlivých obchodov žalobcu. Od správcu dane žalobca žiadal, aby
menovaní svedkovia boli pred správcom dane riadne vypočutí, čo však správca dane odmietol. Napriek
uvedeným písomným svedeckým výpovediam správca dane ustálil záver (a to len na základe výpovede
svedkov A. Z., starostu obce Trenčianske Teplá, O. F. K., Mgr. Z. Z., B. C. a písomných vyjadrení

spoločnosti PROGRES, s.r.o. - A. A., S. E., Ing. K. D.), že k skutočnej realizácii zdaniteľných plnení
nedošlo, ktorý záver podľa žalobcu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávne
vyhodnotených dôkazov a takýto záver je aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. S poukazom na
viacerérozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,akoajNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
(sp. zn. I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, 3 Sžf/1/2001, 3 Sžf/1/2010, 7 Sžf/124/01, 7Sžf/131-137/01) žalobca

opätovne zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Rovnako i vo vzťahu k dodávateľským
prácam vykonaným pre žalobcu zo strany K. H. a A. C. je žalobca toho názoru, že záver žalovaného o
tom, že žalobca nepreukázal reálnosť uskutočnenia týchto prác, nie je v súlade so zákonom, nakoľko,
ako uviedol sám žalobca, z vykonaných dôkazov sa javí pravý opak. Žalobca v tejto súvislosti poukázal
na vyjadrenie N. L., výpoveď Z. E., ako i na skutočnosť, že žiadal vypočuť svedkov p. C. a p. S.. V

závere správnej žaloby žalobca prezentoval svoj názor, že správca dane, ako aj žalovaný vyhodnotili v
konaní získané dôkazy celkom jednostranne v neprospech žalobcu, odmietli vykonať dôkazy svedčiace
v prospech žalobcu, ktorý postup nie je jednoznačne v súlade so závermi obsiahnutými vo viacerých
rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.
zn. 3 Sžf/1/2011, II. ÚS 1/2012, PL. ÚS 14/1998).

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, priznal, že rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín č. 9300402/5/419155/2012 zo dňa 31.01.2013 (ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 41.346,25 euro) nebolo
vydané v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote po ukončení daňovej kontroly, avšak dodal, že
tým neboli žalobcovi upreté žiadne práva. K nálezu Ústavného súdu, na ktorý poukázal žalobca, sa

žalovaný vyjadril v tom smere, že uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa netýka lehôt
vo všeobecnosti, ale vplyvu dĺžky daňovej kontroly na zákonnosť protokolu ako dôkazného prostriedkuv daňovom konaní, a preto tento nález Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa názoru žalovaného
nemožno použiť na súdený prípad. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že správca
dane nedostatočne zistil skutkový stav. Naopak, žalovaný zastáva ten názor, že v prejednanej veci bolo

vykonané rozsiahle dokazovanie. Správca dane žiadal od žalobcu predloženie relevantných dokladov
a dôkazov, napriek výzve správcu dane však žalobca namiesto dôkazov predložil správcovi dane len
písomné stanoviská. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vo veci vykonal ústne pojednávanie
so zástupcami žalobcu a títo boli riadne oboznámení s priebežnými výsledkami daňovej kontroly. Ďalej
správca dane vo veci vykonal miestne zisťovanie, a to jednak u žalobcu, ako i u O. F. K., preveroval aj

spoločnosťDREVOKOVKrupina,s.r.o.,ktorápredalažalobcovibytynaHviezdoslavovejulicivTrenčíne,
ako i skutočnosti týkajúce sa kúpy pozemkov v Trenčianskej Teplej priamo u starostu obce. Správca
dane na miestnom zisťovaní ústne pojednával s p. Z. a taktiež vypočul i Mgr. Z. C. - konateľa spoločnosti
KORDON, s.r.o., ktorý mal sprostredkovanie vykonať. I keď mal správca dane snahu vypočuť i ostatných
konateľov spoločnosti KORDON, s.r.o., a to A. N. a B. K., uvedené sa správcovi dane nepodarilo. K
námietke žalobcu, že správca dane odmietol vypočuť žalobcom navrhnutých svedkov, a to A. N., O.

O., O. F. K., Q. D., Q. E., M. A., Bc. Z. O., Bc. R. D.alovaný uviedol, že podľa § 29 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. vykonáva dokazovanie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, z čoho vyplýva, že
správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná. Žalovaný dodal, že
hodnotenie dôkazov je preto vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť
sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú a či treba zabezpečiť ešte iné podklady

pre rozhodnutie v uvedenej veci. Rovnako je plne v kompetencii správcu dane, akou formou si zabezpečí
dôkazy, či vykoná miestne zisťovanie, ústne pojednávanie, či vypočuje svedkov alebo ich vyzve na
podanie písomnej svedeckej výpovede. Musí však byť splnená podmienka, že všetky dôkazy musia byť
zabezpečenézákonnýmspôsobom.Žalovanýzotrvalnasvojomnázore,ženotárskyoverenévyhlásenia
predložené žalobcom nie sú dôkazom v daňovom konaní, nakoľko sú len jednostranným tvrdením o

uvedenej skutočnosti. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že ide o notársky
overené vyhlásenia, nakoľko notár overuje len podpis a nie obsah listiny. K samotnému predaju bytov
na Hviezdoslavovej ulici v Trenčíne žalovaný uviedol, že priamo p. Z. - konateľ spoločnosti DREVOKOV
Krupina, s.r.o. ako predávajúci poprel, že by sa uvedený predaj bytov realizoval cez sprostredkovateľa
- spoločnosť KORDON, s.r.o., pričom Mgr. C. (konateľa spoločnosti KORDON, s.r.o.) nepozná a nikdy

s ním neprišiel do styku. To, že išlo o priamy predaj (bez sprostredkovateľa), vyplýva i zo skutočnosti,
že faktúra za predaj bytov bola vystavená dňa 09.02.2009 s uvedeným dátumom dodania 31.01.2009.
Ako dodal žalovaný, zmluva o sprostredkovaní by mala byť uzatvorená pred samotnou kúpnou zmluvou,
a teda i pred fakturáciou, čo v súdenej veci je presne naopak, keďže zmluva o sprostredkovaní
bola uzatvorená až po samotnej fakturácií dňa 27. februára 2009. V prípade predaja pozemkov v

Trenčianskej Teplej žalovaný poukázal na to, že nielen z výpovede starostu obce Trenčianska Teplá,
ale i zo skutočnosti, že sám žalobca požiadal o predbežný súhlas odpredaja pozemkov ešte v roku
2008 (konkrétne 25. novembra 2008) je zrejmé, že k samotnému sprostredkovaniu zo strany spoločnosti
KORDON, s.r.o. nedošlo, keďže zmluva o sprostredkovaní je datovaná 27. februára 2009. V prípade
predaja bytu a nebytových priestorov na Legionárskej ulici v Trenčíne poukázal žalovaný vo svojom

vyjadrení na rozporuplné tvrdenie predávajúceho F. O. K., ktorý dňa 10.08.2011 uviedol, že predaj
nehnuteľností nebol uskutočnený prostredníctvom inzerátov a realitných kancelárií, no na druhej strane
dňa 30.04.2012 vyhlásil, že nehnuteľnosti predal prostredníctvom p. D. a p. C.. Vo vzťahu k obnove
bytových domov žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obnovu bytových domov
si vlastníci bytov zabezpečovali sami, bez účasti sprostredkovateľa (t.j. bez účasti spoločnosti KORDON,

s.r.o.). Konkrétne k obnove bytového domu na Myjave, ulica M. Marčeka uviedol B. C., že vlastníci
bytov si žalobcu vybrali sami, pri obnove bytového domu v Bratislave, ulica Budatínska bolo šetrením
zistené, že žalobca bol zo strany vlastníkov bytov kontaktovaný prostredníctvom internetu, a rovnako
i pri obnove bytového domu v Trenčíne, ulica Bavlnárska bolo svedeckými výpoveďami S. E. a P.. K.
D. preukázané, že vlastníci bytov si žalobcu na vykonanie obnovy bytového domu vybrali sami, tak isto

ako pri obnove v Topoľčanoch, ulica Bernolákova, kde bývalý predseda spoločenstva dňa 16.11.2011
uviedol, že výber žalobcu ako dodávateľa bol uskutočnený na základe zasielaných reklamných plagátov.
Ako ďalej uviedol žalovaný, v prípade obnovy bytových domov v Trenčíne, ulica Halalovka 2345, 2342
a ulica J. Halašu 7 bolo zistené, že samotné zmluvy o dielo boli uzatvorené skôr (konkrétne 22.02.2008,
22.10.2008, 31.12.2007 a 17.04.2008) ako zmluva o sprostredkovaní z 23.02.2009 a navyše zmluvy

o dielo boli uzatvorené v čase, kedy sprostredkovateľ - spoločnosť KORDON, s.r.o. ešte neexistovala
(táto vznikla dňa 12.11.2008), z čoho je podľa žalovaného zrejmé, že spoločnosť KORDON, s.r.o.
nemohla byť zapojená do činnosti smerujúcej k uzatvoreniu zmlúv o dielo s tretími osobami. K sporným
dodávateľským faktúram od K. H. a A. C. žalovaný uviedol, že samotný dodávatelia, t.j. aj K. H. a aj A. C.popreli vykonanie prác pre žalobcu, popreli vystavenie faktúr, ako i to, žeby od žalobcu prevzali odplatu.
Záverom žalovaný zdôraznil, že až na základe zákonným spôsobom získaných dôkazov správca dane
tieto vyhodnotil, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že

žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď jednoznačne nepreukázal, že k obchodným transakciám
došlo na základe činnosti sprostredkovateľa - spoločnosti KORDON, s.r.o. a zároveň, že stavebné práce
fakturované K. H. a A. C. boli reálne vykonané. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný
navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so súdnym a administratívnym spisom a preskúmal

napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom
súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.05.2013, č.
1100306/1/243971/2013/5193-r, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1
zákonač.563/2009Z.z.potvrdilrozhodnutieDaňovéhoúraduTrenčínč.9300402/5/419155/2012zodňa

31.01.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 41.346,25 € (19 % zo sumy 217.611,81 euro),
keď správca dane rozhodol, že daňovými výdavkami žalobcu nie sú výdavky (náklady) úhrnom vo výške
217.611,81 euro, a to faktúra č. 24082009/01 zo dňa 24. augusta 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o.
vo výške 50.209,28 euro bez DPH, faktúra č. 24112009/01 zo dňa 24. novembra 2009 od spoločnosti

KORDON, s.r.o. vo výške 27.258,37 euro bez DPH, faktúra č. 10082009/01 zo dňa 10. augusta 2009 od
spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 33.824,33 bez DPH, faktúra č. 13112009/01 zo dňa 13. novembra
2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 50.420,17 euro bez DPH, faktúra č. 2009/001 zo dňa 18.
decembra 2009 od K. H. vo výške 8.739,47 euro bez DPH, faktúra č. 01/09 zo dňa 26. februára 2009
od A. C. vo výške 5.532,32 euro bez DPH, faktúra č. 02/09 zo dňa 11. marca 2009 od A. C. vo výške

5.532,32 euro bez DPH, faktúra č. 03/09 zo dňa 1. apríla 2009 od A. C. vo výške 5.532,32 euro bez DPH.

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:

Daňový úrad Trenčín dodatočným platobným výmerom zo dňa 14.06.2012, č. 9300402/5/931422/2012
vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2,
5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume

41.346,25 € s tým, že správca dane neuznal žalobcovi ako daňové výdavky faktúry vyšpecifikované pod
bodmi 1) až 10) v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Neuznanie daňových výdavkov za sprostredkovanie od spoločnosti KORDON, s.r.o. /jedná sa o
faktúry pod bodmi 1) až 4) z úvodu tohto rozsudku/ odôvodnil správca dane viacerými zisteniami.
Ako uviedol správca dane, z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť KORDON, s.r.o. bola

založená 12.11.2008, s tým, že do 26.02.2001 sídlila v Bratislave, Košická 44, v súčasnej dobe sídli
v Trenčíne, Jilemnického 2. Funkciu konateľa vykonával v dobe od 11.02.2009 do 24.08.2010 Mgr. Z.
C., v dobe od 12.10.2010 do 25.02.2011 A. N., na ktorého Mgr. Z. C. previedol obchodný podiel, čím
zdôvodňoval Mgr. Z. C. skutočnosť, že nedisponuje dokladmi od spoločnosti. A. N. so správcom dane
nekomunikuje. Od 26.02.2011 bol konateľom spoločnosti B. K., ktorý v priebehu daňového konania

zomrel. Uvedeným postupným predajom obchodného podielu (tak ako to býva v obdobných prípadoch)
bolo znemožnené správcovi dane preveriť v účtovníctve spoločnosti KORDON, s.r.o. zaúčtovanie
predmetných obchodných prípadov, keďže pôvodný konateľ Mgr. Z. C. previedol obchodný podiel
na osobu, ktorá so správcom nekomunikuje, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, spoločnosť
KORDON, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, pričom obchodný podiel bol znova prevedený na osobu

s prihláseným pobytom obce, ktorý ale počas výkonu daňovej kontroly zomrel, čo v konečnom dôsledku
znamená, že doklady od spoločnosti KORDON, s.r.o. (ktorými by mal disponovať konateľ spoločnosti) si
správcadaneobjektívnenemôžezadovážiť.Sprostredkovateľskývzťahmedzižalobcomaspoločnosťou
KORDON, s.r.o. ohľadne sprostredkovania kúpy nehnuteľností bol založený zmluvou o sprostredkovaní
zo dňa 27.02.2009 (zmluva bola následne doplnená dodatkami č. 1 až 5) a ohľadne sprostredkovania

obnovy bytových domov zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 23.02.2009 (zmluva bola následne doplnenádodatkami č.1 až 7). K obsahu spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou KORDON, s.r.o. sa žalobca
vyjadril v tom smere, že to bol žalobca, kto oslovil spoločnosť KORDON, s.r.o. za účelom vytipovania
vhodných nehnuteľností na investíciu (kúpu), ako i za účelom vyhľadania bytových domov, ktoré majú

záujem realizovať obnovu bytových domov. Žalobca potvrdil, že k sprostredkovaniu, tak ako to vyplýva
z jednotlivých faktúr, aj reálne došlo.

Konkrétne k faktúre pod bodom 1) správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že byty v Trenčíne,
ulica Hviezdoslavova, a to menovite byt č. XX a XX obstaral žalobca od predávajúceho - spoločnosti
DREVOKOV Krupina, s.r.o. (konateľom spoločnosti DREVOKOV Krupina bol v rozhodnom čase RNDr.

A. Z.) s tým, že ohľadne bytu č. XX bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluva o budúcej zmluve
zo dňa 06.11.2008, t.j. v čase, kedy ešte nebola založená spoločnosť KORDON, s.r.o., ktorá mala
vystupovať ako sprostredkovateľ (spoločnosť KORDON, s.r.o. bola založená až 12.11.2008). RNDr. A.
Z. - konateľ spoločnosti DREVOKOV Krupina, s.r.o. vypovedal pred správcom dane formou dožiadania,
že všetky byty v Trenčíne, ktoré stavali na ulici Hviezdoslavova 142, boli predávané formou osobnej
reklamy, osobu Mgr. Z. C. nepozná, nepamätal si, žeby s ním prišiel do styku. V úplnom protiklade s

výpoveďou RNDr. A. Z. - konateľa spoločnosti DREVOKOV Krupina, s.r.o. vypovedal bývalý konateľ
spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z. C., ktorý potvrdil, že pre žalobcu sprostredkoval kúpu bytov č.
XX a XX v Trenčíne, ulica Hviezdoslavova. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť (pre
nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu), že predávajúci - spoločnosť DREVOKOV
Krupina, s.r.o. poprel, žeby sa predaj uskutočnil za účasti sprostredkovateľa, s ktorou skutočnosťou

je v úplnej zhode i fakt, že predaj bytu č. XX bol predmetom zmluvy o budúcej zmluve (kúpa bytu č.
XX už bola právne zabezpečená), ktorá je datovaná v čase (06.11.2008) pred založením spoločnosti
KORDON, s.r.o. (12.11.2008), ktorá mala vystupovať ako sprostredkovateľ kúpy. Pravdivosť tvrdenia
žalobcu a výpovede Mgr. Z. C. (že kúpa sa zrealizovala v súčinnosti so spoločnosťou KORDON, s.r.o.
ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, tým bola vyvrátená.

Ďalej správca dane k faktúre pod bodom 1) - vo vzťahu k pozemkom v Trenčianskej Teplej vo svojom
rozhodnutí uviedol, že žalobca kúpil pozemky p. č. XXXX a XXXX v k. ú. R. R. od Obce Trenčianska
Teplá za kúpnu cenu 2.320,17 euro bez DPH, pričom spoločnosť KORDON, s.r.o. si za sprostredkovanie
kúpy pozemku vyfakturovala províziu vo výške 16.595,83 euro bez DPH. K samotnému obchodnému
prípadu - kúpe pozemkov v Trenčianskej Teplej sa vyjadril starosta obce Trenčianska Teplá tak, že Ing.

G. S. - konateľ žalobcu prejavil záujem v obci Trenčianska Teplá vyvíjať svoju podnikateľskú činnosť vo
výstavbe rodinných domov, tento zámer zapracovala obec v roku 2008 do územného plánu obce a v roku
2009 došlo k predaju pozemku, ktorý mal slúžiť ako prístupová komunikácia k rodinným domom, pričom
starosta obce výslovne uviedol, že v súvislosti s predajom pozemku obec nebola oslovená žiadnou
inou osobou. Šetrením na Obecnom úrade Trenčianska Teplá správca dane zistil, že dňa 25.11.2008

požiadal žalobca Obec Trenčiansku Teplú o predbežný súhlas s predajom parcely č. XXXX. Zo zápisnice
z Obecného zastupiteľstva Trenčianska Teplá zo dňa 15.12.2008 bolo ďalej zistené, že prítomní poslanci
boli oboznámení so žiadosťou žalobcu o predbežný súhlas s predajom p. č. XXXX s tým, že k schváleniu
predaja už nielen p. č. XXXX, ale i p. č. XXXX došlo na obecnom zastupiteľstve dňa 30.03.2009
uznesením č. 2/2009. V úplnom protiklade s výpoveďou starostu obce Trenčianska Teplá vypovedal

bývalý konateľ spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z. C., ktorý (rovnako ako pri predaji bytov v Trenčíne,
ulica Hviezdoslavova) potvrdil, že pre žalobcu sprostredkoval kúpu pozemkov p. č. XXXX a XXXX v
Trenčianskej Teplej. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť (pre nepriznanie daňových
výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu), že predávajúci - Obec Trenčianska Teplá poprela, žeby sa predaj
uskutočnil za účasti sprostredkovateľa, s ktorou skutočnosťou je v úplnej zhode i fakt, že žiadosť žalobcu

o predbežný súhlas s predajom pozemkov v Trenčianskej Teplej je datovaný 25.11.2008, teda skôr,
ako bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní medzi žalobcom a spoločnosťou KORDON, s.r.o. zo
dňa 27.02.2009, teda skôr, ako začala spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou KORDON, s.r.o.
Pravdivosť tvrdenia žalobcu a výpovede Mgr. Z. C. (že kúpa sa zrealizovala v súčinnosti so spoločnosťou
KORDON, s.r.o. ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi,

tým bola opätovne vyvrátená.

K faktúre pod bodom 2) správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca kúpil byt a nebytové
priestory v Trenčíne, ulica Legionárska od predávajúceho O. F. K., ktorý sa k predaju vyjadril v tom
smere, že predaj nehnuteľnosti nebol uskutočnený prostredníctvom realitných kancelárií ani inzerátov.O. F. K. dodal, že konatelia žalobcu sú jeho zákazníkmi a týmto spôsobom sa aj nakontaktovali v
rámci debaty. Ohľadne predaja uvedených nehnuteľností bola medzi žalobcom a O. F. K. uzatvorená
zmluva o budúcej zmluve dňa 19.01.2009 a k samotnému prevodu došlo na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 15.12.2010. V úplnom protiklade s pôvodnou výpoveďou O. F. K. (neskôr svoju výpoveď zmenil)
vypovedal bývalý konateľ spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z. C., ktorý (rovnako ako pri predaji či už
bytov v Trenčíne, ulica Hviezdoslavova alebo pozemkov v Trenčianskej Teplej) potvrdil, že pre žalobcu
sprostredkoval kúpu bytu a nebytových priestorov v Trenčíne, ulica Legionárska. V úplnom protiklade
s pôvodnou výpoveďou O. F. K. je i neskôr učinené notársky overené vyhlásenie O. F. K. (predložené

správcovi zo strany žalobcu dňa 30.04.2012), ktorý zmenil svoju pôvodnú výpoveď a vyhlásil, že Q. D.
spolu s Z. C. ho sprostredkovali so žalobcom a na základe tejto skutočnosti žalobca kúpil od neho byt a
nebytové priestory v Trenčíne, ulica Legionárska. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť
(pre nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu), že predaj bytu a nebytových priestorov
bol predmetom zmluvy o budúcej zmluve (kúpa týchto nehnuteľností už bola právne zabezpečená),
ktorá je datovaná v čase (19.01.2009) pred uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a

spoločnosťou KORDON, s.r.o. zo dňa 27.02.2009, teda skôr, ako začala spolupráca medzi žalobcom
a spoločnosťou KORDON, s.r.o. Pravdivosť tvrdenia žalobcu a výpovede Mgr. Z. C. (že kúpa sa
zrealizovala v súčinnosti so spoločnosťou KORDON, s.r.o. ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom
rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, tým bola opätovne vyvrátená. Vyjadreniam predávajúceho O. F.
K. sa správca dane bližšie nevenoval s odôvodnením, že ide o rozporuplné tvrdenia. Dôvod, prečo O.

F. K. zmenil svoju výpoveď, správca dane vôbec nezisťoval.

K faktúre pod bodom 3) vo vzťahu k obnove bytového domu v Trenčíne, Halalovka 2345 správca
dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že podkladom obnovy bytového domu v Trenčíne, Halalovka 2345
bola zmluva o dielo zo dňa 22.02.2008 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a SVB ako
objednávateľom (za spoločenstvo vlastníkov bytov konal jeho predseda - Mgr. Z. Z.) a predmet diela

bol vyšpecifikovaný ako „tepelná ochrana modernizácia bytového domu“. Správca dane zdôraznil, že
zmluva o dielo zo dňa 22.02.2008 bola uzatvorená v čase, kedy ešte nebola založená spoločnosť
KORDON,s.r.o.,ktorámalavystupovaťakosprostredkovateľ(spoločnosťKORDON,s.r.o.bolazaložená
až 12.11.2008). Mgr. Z. Z. (predseda spoločenstva vlastníkov bytov) sa pred správcom dane vyjadril,
že na členskej schôdzi konanej v roku 2007 sa dohodli vlastníci bytov na obnove bytového domu a

osobne on aj s p. N. boli poverení vybavovaním všetkých záležitostí, pričom na základe ponuky v
novinách a aj z počutia oslovili spoločnosti, ktoré sa zaoberali obnovou bytových domov. K výberu
žalobcu pristúpili z dôvodu, že žalobca sa zaručil, že vybaví financovanie obnovy bytového domu zo
ŠFRB. Mgr. Z. Z. ako aj p. N. komunikovali priamo so žalobcom, žalobca za zúčastnil aj schôdze
vlastníkov bytov, kde informoval vlastníkov bytov o spôsobe výkonu prác, o tom, čo je potrebné pre

získanie finančných prostriedkov zo ŠFRB, aké práce sa budú vykonávať a aká je predbežná cena
diela, pričom na tejto schôdzi bol schválený žalobca ako zhotoviteľ obnovy bytového domu s tým, že
následne sa so žalobcom uzavrela zmluva o dielo, a to konkrétne dňa 22. februára 2008. Mgr. Z. Z.
sa pred správcom dane výslovne vyjadril, že v súvislosti so žalobcom a predmetnými prácani ho nikto
neoslovil,abyponúkolaprezentovalžalobcuakospoločnosťzaoberajúcousaobnovoubytovýchdomov.

V úplnom protiklade s výpoveďou Mgr. Z. Z. - predsedu spoločenstvo vlastníkov bytov vypovedal bývalý
konateľ spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z. C., ktorý potvrdil, že pre žalobcu sprostredkoval realizáciu
prác na obnove bytových domov. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť (pre nepriznanie
daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu), že predseda SVB (Mgr. Z. Z.), ktorý zabezpečoval
obnovu bytového domu poprel, žeby sa vyhľadanie žalobcu ako zhotoviteľa týchto prác na obnove

bytovéhodomuuskutočnilozaúčastisprostredkovateľa,sktorouskutočnosťoujevúplnejzhodeifakt,že
zmluva o dielo (predmetom ktorej bola obnova bytového domu) je zo dňa 22.02.2008, teda je datovaná
v čase nielen pred uzatvorením samotnej sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou
KORDON, s.r.o. (23.02.2009), ale dokonca i pred založením spoločnosti KORDON, s.r.o. (12.11.2008),
ktorá mala vystupovať ako sprostredkovateľ kúpy. Pravdivosť tvrdenia žalobcu a výpovede Mgr. Z. C. (že

obnovabytovéhodomuTrenčín,Halalovka2345sazrealizovalavsúčinnostisospoločnosťouKORDON,
s.r.o. ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, tým bola
vyvrátená.

K faktúre pod bodom 3) vo vzťahu k obnove bytového domu v Trenčíne, Halalovka 2342 správca
dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že podkladom obnovy bytového domu v Trenčíne, Halalovka 2342

bola zmluva o dielo zo dňa 22.10.2008 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a SVB akoobjednávateľom (za spoločenstvo vlastníkov bytov konal jeho predseda - Bc. R. D.) a predmet diela
bol vyšpecifikovaný ako zateplenie obvodového plášťa a stropu pivníc, výmena presklených konštrukcií
spoločných priestorov a rekonštrukcia strešného plášťa. Správca dane zdôraznil, že zmluva o dielo

zo dňa 22.10.2008 bola uzatvorená v čase, kedy ešte nebola založená spoločnosť KORDON, s.r.o.,
ktorá mala vystupovať ako sprostredkovateľ (spoločnosť KORDON, s.r.o. bola založená až 12.11.2008).
Žalobca dňa 30.04.2012 predložil správcovi dane notársky overené písomné vyhlásenie Bc. R. D.
(predsedu SVB), v ktorom menovaný Bc. R. D. prehlásil, že až na základe predchádzajúceho stretnutia
Bc. R. D. s Mgr. Z. C. oslovil Bc. R. D. žalobca. V úplnom protiklade s prehlásením Bc. R. D. - predsedu

spoločenstva vlastníkov bytov je skutočnosť, že spoločnosť KORDON, s.r.o. (za ktorú vystupoval Mgr. Z.
C. ako konateľ) bola založená až dňa 12.11.2008. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť
(pre nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu) práve vyššie uvedenú skutočnosť,
a to že zmluva o dielo (predmetom ktorej bola obnova bytového domu) je zo dňa 22.10.2008, teda
je datovaná v čase nielen pred uzatvorením samotnej sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobcom
a spoločnosťou KORDON, s.r.o. (23.02.2009), ale dokonca i pred založením spoločnosti KORDON,

s.r.o. (12.11.2008), ktorá mala vystupovať ako sprostredkovateľ kúpy. Pravdivosť tvrdenia žalobcu,
výpovede Mgr. Z. C., ako i prehlásenie Bc. R. D. (že obnova bytového domu Trenčín, Halalovka 2342 sa
zrealizovala v súčinnosti so spoločnosťou KORDON, s.r.o. ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom
rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, tým bola vyvrátená.

K faktúre pod bodom 3) vo vzťahu k obnove bytového domu v Trenčíne, Halašu 7 správca dane

vo svojom rozhodnutí uviedol, že podkladom obnovy bytového domu v Trenčíne, Halašu 2342 bola
zmluva o dielo zo dňa 31.12.2007 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a BYTOS, s.r.o. ako
objednávateľom a predmet diela bol vyšpecifikovaný ako odstránenie systémových porúch obvodového
plášťa zateplení. Správca dane zdôraznil, že zmluva o dielo zo dňa 31.12.2007 bola uzatvorená v čase,
kedy ešte nebola založená spoločnosť KORDON, s.r.o., ktorá mala vystupovať ako sprostredkovateľ

(spoločnosť KORDON, s.r.o. bola založená až 12.11.2008). Žalobca predložil správcovi dane notársky
overené písomné vyhlásenie O. O. (dôverníka bytového domu) zo dňa 25.04.2012, v ktorom menovaný
O. O. prehlásil, že bol oslovený vo veci obnovy bytového domu Mgr. Z. C. ako dôverník tohto
bytového domu. V úplnom protiklade s prehlásením O. O. - dôverníka bytového domu je skutočnosť,
že spoločnosť KORDON, s.r.o. (za ktorú vystupoval Mgr. Z. C. ako konateľ) bola založená až dňa

12.11.2008. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť (pre nepriznanie daňových výdavkov,
t.j. v neprospech žalobcu) práve vyššie uvedenú skutočnosť, a to že zmluva o dielo (predmetom ktorej
bola obnova bytového domu) je zo dňa 31.12.2007, teda je datovaná v čase nielen pred uzatvorením
samotnej sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou KORDON, s.r.o. (23.02.2009),
ale dokonca i pred založením spoločnosti KORDON, s.r.o. (12.11.2008), ktorá mala vystupovať ako

sprostredkovateľ kúpy. Pravdivosť tvrdenia žalobcu, výpovede Mgr. Z. C., ako i prehlásenie O. O. (že
obnova bytového domu Trenčín, Halašu 7 sa zrealizovala v súčinnosti so spoločnosťou KORDON, s.r.o.
ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, tým bola vyvrátená.

K faktúre pod bodom 4) vo vzťahu k obnove bytového domu v Myjave, M. Marečku správca dane vo
svojom rozhodnutí uviedol, že podkladom obnovy bytového domu v Myjave, M. Marečku bola zmluva

o dielo zo dňa 02.01.2010 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a SVB ako objednávateľom
(za spoločenstvo vlastníkov bytov konal jeho zástupca - B. C.) a predmet diela bol vyšpecifikovaný ako
obnova bytového domu a odstránenie systémových porúch bytového domu. B. C. (zástupca vlastníkov
bytov) sa pred správcom dane vyjadril, že vlastníci bytového domu si zabezpečili obnovu bytového domu
sami, dali si vypracovať projekt zo spoločnosti PROMA Žilina, ktorý vyhotovil výzvu na predkladanie

ponúk do výberového konania, ktorá podľa vyjadrenia B. C. bola zaslaná aj žalobcovi, pričom následne
po doručení ponúk od oslovených spoločností, výberová komisia (zvolená na schôdzi vlastníkov bytov)
vybrala spomedzi uchádzačov žalobcu, ktorý ako jediný z oslovených, mal najvyššiu úspešnosť získania
dotácie zo ŠFRB. V úplnom protiklade s výpoveďou B. C. - zástupcu vlastníkov bytov vypovedal bývalý
konateľ spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z. C., ktorý potvrdil, že pre žalobcu sprostredkoval realizáciu

prác na obnove bytových domov. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť (pre nepriznanie
daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu), že zástupca SVB (B. C.), ktorý sa aktívne zúčastňoval
na zabezpečení realizácie obnovy bytového domu poprel, žeby sa vyhľadanie žalobcu ako zhotoviteľa
týchto prác na obnove bytového domu uskutočnilo za účasti sprostredkovateľa. Pravdivosť tvrdenia
žalobcu a výpovede Mgr. Z. C. (že obnova bytového domu v Myjave, M. Marečku sa zrealizovala vsúčinnosti so spoločnosťou KORDON, s.r.o. ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s
vyššie uvedenými dôkazmi tým bola vyvrátená.

K faktúre pod bodom 4) vo vzťahu k obnove bytového domu v Bratislave, Budatínska správca dane vo

svojom rozhodnutí uviedol, že podkladom obnovy bytového domu Bratislave, Budatínska bola zmluva
o dielo zo dňa 28.12.2009 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a Vlastníkmi bytov a n.p.
domu Budatínska č. 9-11-13, Správcovská kancelária PROGRES, s.r.o., Bratislava ako objednávateľom
a predmet diela bol vyšpecifikovaný ako obnova bytového domu. Zástupca Správcovskej kancelárie
PROGRES, s.r.o. A. A. sa vo veci obnovy bytového domu v Bratislave, Budatínska vyjadril v tom smere,

že výber záujemcov prebiehal na základe dokumentu - pravidlá výberového konania na komplexnú
obnovu bytového domu, pričom zástupcovia vlastníkov bytov uskutočnili stretnutia s jednotlivými
záujemcami a záujemcovia boli požiadaní o vypracovanie cenovej ponuky. Ako dodal A. A., uzatvoreniu
zmluvy predchádzali stretnutia so spoločnosťami Jordan SP, s.r.o., MTM s.r.o., PS Stavby s.r.o., ako
i stretnutie so žalobcom s následným posudzovaním ponúk, fyzickou ohliadkou stavby, vyhodnotením
kľúčových ukazovateľov pre výber dodávateľa, a pod., pričom rokovanie so žalobcom začalo tak, ako so

všetkými spoločnosťami na stretnutí v priebehu roka 2009. Žalobca bol kontaktovaný prostredníctvom
internetu, záujem žalobcu o realizáciu diela nebol sprostredkovaný. V úplnom protiklade s výpoveďou
A. A. vypovedal bývalý konateľ spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z. C., ktorý potvrdil, že pre žalobcu
sprostredkoval realizáciu prác na obnove bytových domov. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu
skutočnosť (pre nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu), že zástupca Správcovskej

kancelárie PROGRES, s.r.o. A. A., ktorý sa aktívne zúčastňoval na zabezpečení realizácie obnovy
bytového domu, poprel, žeby sa vyhľadanie žalobcu ako zhotoviteľa týchto prác na obnove bytového
domu uskutočnilo za účasti sprostredkovateľa. Pravdivosť tvrdenia žalobcu a výpovede Mgr. Z. C. (že
obnovabytovéhodomuvBratislave,BudatínskasazrealizovalavsúčinnostisospoločnosťouKORDON,
s.r.o. ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, tým bola

vyvrátená.

K faktúre pod bodom 4) vo vzťahu k obnove bytového domu v Trenčíne, Bavlnárska správca dane vo
svojom rozhodnutí uviedol, že podkladom obnovy bytového domu v Trenčíne, Bavlnárska, bola zmluva
o dielo zo dňa 04.12.2009 a 14.12.2009 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a Vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov ako objednávateľom v zastúpení Stavebného bytového družstva Trenčín

a predmet diela bol vyšpecifikovaný ako obnova bytového domu. Zástupca (dôverník) vlastníkov bytov
Trenčín, Bavlnárska 11 - S. E. a zástupca (dôverník) vlastníkov bytov Trenčín, Bavlnárska 13 - Ing. K.
D. sa pred správcom dane zhodne vyjadrili, že vlastníci bytového domu si zabezpečili obnovu bytového
domu sami, keď oslovili viaceré firmy, ktoré zatepľovali domy a po vypracovaní ponúk na domovej
schôdzi vybrali žalobcu s najlepšou cenovou ponukou. O žalobcovi sa dozvedeli prostredníctvom

reklamyvnovináchnezávisleodkonkrétnychľudí.Žalobcanebolnikýmprezentovaný,oslovilihoosobne
S. E. s Ing. K. D.. V úplnom protiklade s výpoveďou S. E. a Ing. K. D. - zástupcov (dôverníkov) vlastníkov
bytov vypovedal bývalý konateľ spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z. C., ktorý potvrdil, že pre žalobcu
sprostredkoval realizáciu prác na obnove bytových domov. Správca dane vyhodnotil ako rozhodujúcu
skutočnosť (pre nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu), že dôverníci vlastníkov

bytov (S. E. a P.. K. D.), ktorí sa aktívne zúčastňovali na zabezpečení realizácie obnovy bytového
domu, popreli, žeby sa vyhľadanie žalobcu ako zhotoviteľa týchto prác na obnove bytového domu
uskutočnilo za účasti sprostredkovateľa. Pravdivosť tvrdenia žalobcu a výpovede Mgr. Z. C. (že obnova
bytového domu v Trenčíne, Bavlnárska sa zrealizovala v súčinnosti so spoločnosťou KORDON, s.r.o.
ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, tým bola vyvrátená.

K faktúre pod bodom 4) vo vzťahu k obnove bytového domu v Topoľčanoch, Bernolákova správca dane
vo svojom rozhodnutí uviedol, že podkladom obnovy bytového domu v Topoľčanoch, Bernolákova, bola
zmluva o dielo zo dňa 29.04.2009 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a SVB v zastúpení
predsedom spoločenstva Z. U. ako objednávateľom a predmet diela bol vyšpecifikovaný ako obnova
bytového domu. Predseda spoločenstva Z. U. pred správcom dane uviedol, že vlastníci bytového domu

si dodávateľa na obnovu bytového domu vyhľadali sami. Výber dodávateľa bol uskutočnený na základe
reklám a zasielaných reklamných plagátov, prípadne informačných letáčikov, medzi ktorými figuroval
i žalobca ako dodávateľ týchto prác. Žalobca zatepľoval v Topoľčanoch iný bytový dom a vlastníci
bytov videli výsledok práce žalobcu, preto aj z tohto dôvodu pristúpili k rokovaniu so žalobcom. Vúplnom protiklade s výpoveďou Z. U. vypovedal bývalý konateľ spoločnosti KORDON, s.r.o. - Mgr. Z.
C., ktorý potvrdil, že pre žalobcu sprostredkoval realizáciu prác na obnove bytových domov. Správca
dane vyhodnotil ako rozhodujúcu skutočnosť (pre nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech

žalobcu), že predseda spoločenstva Z. U., ktorý sa aktívne zúčastňoval na zabezpečení realizácie
obnovy bytového domu, poprel, žeby sa vyhľadanie žalobcu ako zhotoviteľa týchto prác na obnove
bytového domu uskutočnilo za účasti sprostredkovateľa. Pravdivosť tvrdenia žalobcu a výpovede Mgr. Z.
C. (že obnova bytového domu v Topoľčanoch, Bernolákova sa zrealizovala v súčinnosti so spoločnosťou
KORDON, s.r.o. ako sprostredkovateľom), ktoré boli v úplnom rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi,

tým bola vyvrátená.

K faktúre pod bodom 5) správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že K. H. pred správcom dane
vypovedal, že žalobcu pozná, nikdy však pre žalobcu priamo nepracoval, ak tak len sprostredkovane cez
N. L., u ktorého pracoval len ako brigádnik, nie na živnosť, nakoľko živnosť si pozastavil ešte predtým,
ako začal spolupracovať s N. L.. Za prácu vyplácal K. H. v hotovosti N. L., K. H. mu nepodpisoval
žiadne doklady a nevystavoval mu ani žiadne faktúry. K spornej faktúre sa K. H. vyjadril, že túto

nevystavil, pričom uviedol, že písmo nie je jeho, i keď podpis na faktúre vyzerá ako jeho podpis. F. H.
sa nevedel vyjadriť, o aké konkrétne práce uvedené na faktúre by malo ísť, s určitosťou však vedel,
že peniaze uvedené na faktúre neprevzal a predložený príjmový pokladničný doklad nevystavil, ani
ho nepodpísal. Uvedené skutočnosti (to, že F. H. poprel vystavenie faktúry pre žalobcu a vystavenie
príjmového pokladničného dokladu) vyhodnotil správca dane ako postačujúcu a rozhodujúcu skutočnosť

pre nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech žalobcu.

K faktúram pod bodom 6), 7), 8) správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že A. C. sa do zápisnice o
miestnom zisťovaní vyjadril, že so žalobcom nikdy v živote neobchodoval, pre žalobcu práce uvedené
vo faktúrach nevykonával, tieto faktúry nevystavil, práce nerobil, sumy, ktoré sú na faktúrach uvedené,
nedostal, podpis na faktúrach nie je jeho. Na výzvu správcu dane A. C. uviedol, že doklady za rok

2009 stratil. Uvedené skutočnosti (to, že A. C. poprel vystavenie faktúry pre žalobcu) vyhodnotil správca
dane ako postačujúcu a rozhodujúcu skutočnosť pre nepriznanie daňových výdavkov, t.j. v neprospech
žalobcu.

Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho advokáta dňa 12.07.2012
odvolanie, ktoré správca dane podľa § 47 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. vybavil oznámením o zamietnutí

odvolania zo dňa 19.07.2012, č. 9300302/5/1851478/2012/Tep s odôvodnením, že odvolanie bolo
podané osobou na to nepríslušnou (§ 47 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.). Voči rozhodnutiu
správcudanepodalžalobcaopakovane,avšaknieprostredníctvomsvojhoadvokáta,alepriamožalobca
odvolanie dňa 31.08.2012 (doručené správcovi dane 03.09.2012), ktoré správca dane opäť podľa § 47
ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. vybavil oznámením o zamietnutí odvolania č. 9300302/5/2431276/2012/

Tep zo dňa 05.09.2012 s odôvodnením, že odvolanie bolo podané po určenej lehote (§ 47 ods. 5 písm.
b/ zákona č. 511/1992 Zb.). Podaním zo dňa 16.09.2012 (doručeným správcovi dane dňa 19.09.2012)
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na základe čoho žalovaný
listom zo dňa 07.01.2013, č. 1100306/1/1343459/2013/Poko oznámil správcovi dane, že správca dane
doručoval dodatočný platobný výmer nesprávne, keď tento doručoval priamo žalobcovi ako daňovému

subjektu a nie jeho advokátovi. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže dodatočný platobný výmer nebol
riadne doručený, nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, a preto je vylúčené jeho preskúmavanie mimo
odvolacieho konania, kde sa preskúmavajú len právoplatné rozhodnutia. Žalovaný nariadil správcovi
dane dodatočný platobný výmer riadnym spôsobom doručiť.

Správca dane sa neriadil pokynom žalovaného, keď nedoručoval žalobcovi, resp. jeho advokátovi

dodatočný platobný výmer zo dňa 14.06.2012, č. 9300402/5/931422/2012 (vydaný podľa zákona
č. 511/1992 Zb.), ale namiesto toho vydal nové rozhodnutie (podľa zákona č. 563/2009 Z.z.) dňa
31. januára 2013, č. 9300402/5/419155/2012, ktoré je obsahovo totožné, keď má identický výrok aj
odôvodnenie.

Aj voči rozhodnutiu zo dňa 31. januára 2013, č. 9300402/5/419155/2012 podal žalobca odvolanie,

ktorého dôvody sú totožné s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe.O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval zistenia vyplývajúce z dôkazov
vykonaných správcom dane, zdôraznil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a pre

rozhodnutie v uvedenej veci dostatočne zistil skutkový stav, tento uviedol v protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly, ako aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, vyhodnotil všetky dôkazy, uviedol
úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa
rozhodovalo. Námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné s tým, že žalobca zámerne len zahmlieva
merito veci. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vo veci samej nebol spochybnený

obsah zmluvy o sprostredkovaní, nebol spochybnený ani predmet zmluvy a ani vyplatená provízia. Bolo
však zistené, že fakturovaná a vyplatená provízia nie je podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č.
595/2003 Z.z. daňovým nákladom a to z dôvodu, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že reálne
sprostredkovanie kúpy nehnuteľností a obnovy bytových domov bolo uskutočnené, rovnako ako nebolo
preukázané, že práce od K. H. a A. C. boli aj reálne vykonané pre žalobcu. Na základe takto zistených
skutočností žalovaný rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne opakovane zdôrazňuje, že preskúmavanie dôvodnosti
nepriznania faktúr pod bodmi 9) a 10) ako daňových výdavkov nie je predmetom tohto konania, nakoľko
žalobca nepriznanie týchto faktúr v žalobe a nakoniec ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane nenamietal.

Vychádzajúc z vyššie popísaného skutkového a právneho stavu veci dospel Krajský súd v Trenčíne

jednohlasne k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, nakoľko rozhodnutie žalovaného
je jednak nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jednak zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Nepreskúmateľnosť je založená tým, že žalovaný v zmysle § 74 ods. 2 zákona 563/2009 Z.z. v
rámci odvolacieho konania, t.j. v rámci prieskumu odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane

neodstránil chybu, ktorej sa správca dane pri vydávaní svojho rozhodnutia dopustil, keď správca
dane nerešpektoval pokyn žalovaného ako nadriadeného orgánu doručiť dodatočný platobný výmer
zo dňa 14.06.2012, č. 9300402/5/931422/2012 advokátovi žalobcu. Namiesto toho správca dane
vydal nové rozhodnutie dňa 31. januára 2013, č. 9300402/5/419155/2012. Za daného stavu teda
existujú vo veci samej dve rozhodnutia, čo je stav z právneho hľadiska neprípustný, zmätočný a

spôsobujúci nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia žalovaného. Argumentácia správcu dane, že
v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. nie je dodatočný platobný výmer zo dňa 14.06.2012, č.
9300402/5/931422/2012 platný, nakoľko nebol riadne doručený, neobstojí. Pokyn nadriadeného orgánu
na doručenie tohto dodatočného platobného výmeru je zo dňa 07.01.2013, kedy už bolo potrebné
aplikovať zákon č. 563/2009 Z.z., ktorý obdobné ustanovenie, ako je § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992

Zb., neobsahuje, práve naopak, z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. explicitne vyplýva,
že každé rozhodnutie ukladajúce povinnosti (medzi ktoré dodatočný platobný výmer jednoznačne patrí)
musí byť riadne doručené. Len v prípade, žeby dodatočný platobný výmer zo dňa 14.06.2012, č.
9300402/5/931422/2012 bol nulitným rozhodnutím, o čom by však muselo byť vydané rozhodnutie o
nulite (čo doposiaľ nie je), hľadelo by sa naň, akoby tento dodatočný platobný výmer nebol vydaný (§

64 zákona č. 563/2009 Z.z.).

Rozhodnutiežalovanéhobolopotrebnézrušiťiztohodôvodu,ževrámciodvolaciehokonania,t.j.vrámci
prieskumuodvolanímnapadnutéhorozhodnutiasprávcudanežalovanýneodstránilchybysprávcudane,
spočívajúce v tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci, a to pokiaľ ide
o faktúru č. 24112009/01 zo dňa 24. novembra 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 27.258,37

euro bez DPH za „sprostredkovanie kúpy bytu a nebyt. priestorov v Trenčíne, ulica Legionárska“ /faktúra
uvedená pod bodom 2)/. Za pochybenie považuje krajský súd to, že správca dane nevypočul opätovne
predávajúceho O. F. K., ktorý najskôr poprel, žeby sa predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve v Trenčíne
na ulici Legionárska (ktoré nadobudol žalobca) zúčastnili ako sprostredkovatelia Q. D. a Z. C. a neskôr
prehlásil, že Q. D. spolu s Z. C. ho sprostredkovali so žalobcom a na základe tejto skutočnosti žalobca

kúpil od neho byt a nebytové priestory v Trenčíne, ulica Legionárska. Výpoveď O. F. K. pri preukazovaní,či sa samotného obchodného prípadu zúčastnil sprostredkovateľ (alebo naopak, či obchod prebehol
priamo),považujesúdzavýznamnú,nakoľkonielenzáujemca(vsúdenejvecižalobca),aleitretiaosoba,
t.j. osoba, ktorú sprostredkovateľ navrhuje záujemcovi, aby s touto osobou uzavrel zmluvu (v súdenej

veci O. F. K.), zákonite musí mať vedomosť o tom, či samotný obchodný prípad (v súdenej veci kúpa bytu
a nebyt. priestorov v Trenčíne, ulica Legionárska) prebehol priamo, alebo za účasti sprostredkovateľa,
pretože uzatvorenie zmluvy (v prípade, že ide o sprostredkovanie) je výlučne výsledkom činnosti
sprostredkovateľa (a to činnosti odplatnej, ktorá musí mať určitý stupeň organizovania a úrovne), pri
ktorej je sprostredkovateľ zákonite nielen v kontakte so záujemcom, ale i s treťou osobou, ktorá má so

záujemcom zmluvu uzavrieť (tretiu osobu vyhľadáva práve sprostredkovateľ pre záujemcu; záujemca
v zásade ani nemôže vedieť o tejto tretej osobe, inak by bol zmysel sprostredkovania absolútne
popretý). O. F. K. je tak (samozrejme v spojení s ostatnými dôkazmi) jedným z významných dôkazných
prostriedkov ohľadne ustálenia skutkového stavu, či kúpa predmetných nehnuteľností prebehla priamo
alebo sprostredkovane; samozrejme, až po zdôvodnení zmeny svojho pôvodného vyhlásenia, že kúpa
prebehla priamo, bez účasti akéhokoľvek sprostredkovateľa.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov
predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že správca dane ako i žalovaný, ktorý pochybenie správcu
dane neodstránil v rámci odvolacieho konania, zaťažili konanie jednak vadou nepreskúmateľnosti a
jednak vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu na rozhodnutie veci, čo bolo dôvodom zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p., ako to vyplýva z

vyššie uvedeného zdôvodnenia. Preto súd rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Správne orgány v ďalšom konaní odstránia súdom vytknuté pochybenia ohľadne v daňovom konaní
súčasne vydaných a existujúcich dvoch totožných rozhodnutí a ďalej vo vzťahu k faktúre č. 24112009/01
zo dňa 24. novembra 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo výške 27.258,37 euro bez DPH za
„sprostredkovanie kúpy bytu a nebyt. priestorov v Trenčíne, ulica Legionárska“ opätovne vypočujú O. F.

K., následne vyhodnotia dôkaz spoločne s ostatnými vo veci zadováženými dôkazmi a vo veci opätovne
rozhodnú. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

Krajský súd vyhovel žalobcovi a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, preto sa krajský súd len v
stručnosti vyjadrí k ďalším námietkam žalobcu.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že v zmysle § 68 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. nemôže správca dane vydať

rozhodnutie po uplynutí pätnásťdňovej zákonnej lehoty, nakoľko uplynutím tejto lehoty mu zaniká
právomoc (kompetencia) na vydanie rozhodnutia, súd považuje tento právny názor za mylný. Takýto
závernevyplývazožiadnehoustanoveniazákonač.563/2009Z.z.,aanizožiadnehodoposiaľvydaného
rozhodnutia. Ako správne vo svojom vyjadrení uviedol žalovaný, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, na ktorý poukázal žalobca v správnej žalobe, nemožno použiť na interpretáciu tejto právnej

normy, nakoľko citovaný nález sa netýka lehôt vo všeobecnosti, ale len vplyvu dĺžky daňovej kontroly
na zákonnosť protokolu ako dôkazného prostriedku v daňovom konaní. Rovnako nebolo namieste
poukazovať na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 22. augusta 2012, sp. zn. 2Sžf/58/2011, ktorý sa
zaoberal nie 15-dňovou lehotou na vydanie rozhodnutia (§ 44 ods. 6 zákona 511/1992 Zb.), ale lehotou
podľa § 45 ods. 1, 2 cit. zákona č. 511/1992 Zb.

Ďalšou námietkou žalobcu bola námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie veci.
S touto námietkou, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku, sa súd síce stotožnil,
ale len čo do faktúry č. 24112009/01 zo dňa 24. novembra 2009 od spoločnosti KORDON, s.r.o. vo
výške 27.258,37 euro bez DPH za „sprostredkovanie kúpy bytu a nebyt. priestorov v Trenčíne, ulica
Legionárska“ /faktúra uvedená pod bodom 2)/. Vo zvyšnej časti musí súd skonštatovať, že správca

dane vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie. Skutočnosť, že z vykonaných dokazovaní
je zrejmé, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných plnení nedošlo, ešte nemôže znamenať, ako
to tvrdí žalobca, že žalovaný účelovo vyhľadával a prihliadal len na dôkazy v neprospech žalobcu.
Žalovaný správne vo svojom vyjadrení poukázal na § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého
dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, z čoho aj podľa súdu jednoznačne

vyplýva, že správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, rovnako akoje plne v kompetencii správcu dane rozhodnúť, akou formou si zabezpečí dôkazy, či vykoná miestne
zisťovanie, ústne pojednávanie, či vypočuje svedkov alebo ich vyzve na podanie písomnej svedeckej
výpovede. Musí však byť splnená podmienka, že všetky dôkazy musia byť zabezpečené zákonným

spôsobom. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Českej republiky, Ústavného súdu
České republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazuje,
vyjadrujú vo svojich rozhodnutiach zásady, ktoré je potrebné uplatňovať v daňovom konaní, a s ktorými
sa stotožňuje aj tunajší Krajský súd v Trenčíne. Žiadna zo zásad, ktoré vyplývajú z týchto rozhodnutí,
však nebola v prejednávanej veci porušená, t. j. daňové konanie správca dane v súdenej veci viedol v

súlade s týmito zásadami. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu so záverom, že k reálnemu plneniu
zdaniteľných plnení uvedených vo faktúrach pod bodmi 1), 3) až 8) nedošlo, súd sa s týmito závermi
správcu dane a žalovaného v celom rozsahu stotožňuje. Sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti
KORDON, s.r.o. v prípade pod bodmi 1), 4) nepotvrdili osoby, ktoré mal sprostredkovateľ pre žalobcu
ako záujemcu vyhľadať (A. Z. za spoločnosť DREVOKOV Krupina, s.r.o., starosta Obce Trenčianska
Teplá, B. C. za SVB v Myjave, A. A. za Správcovskú kanceláriu PROGRES, s.r.o., S. E. a P.. K. D. za

vlastníkov bytov v Trenčíne - Bavlnárska, Z. U. za SVB v Topoľčanoch), z čoho plynie jediný logický
záver, že na týchto zdaniteľných plneniach sa žiaden sprostredkovateľ nezúčastnil. Pri zdaniteľných
plneniach pod bodom 3) mal žalobca vykonávať sprostredkovanie v čase, kedy ešte nebol založený,
čo je vylúčené; spoločnosť KORDON, s.r.o. bola založená dňa 12.11.2008, čo znamená, že zmluvy
uzatvorené pred týmto dňom (pred 12.11.2008) nemohli byť uzatvorené v súčinnosti, resp. ako výsledok

sprostredkovateľskej činnosti tejto (v tom čase neexistujúcej) spoločnosti. Ide konkrétne o zmluvy pri
obnove bytových domov v Trenčíne, Halalovka 2345 (ZoD zo dňa 22.02.2008), v Trenčíne, Halalovka
2342 (ZoD zo dňa 22.10.2008), v Trenčíne, Halašu 7 (ZoD zo dňa 31.12.2007). Zdaniteľné plnenia pod
bodmi 5) až 8) popreli samotní dodávatelia prác, z ktorej skutočnosti správca dane dôvodne ustálil,
že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Záver, ktorý čo do zdaniteľných plnení pod bodmi 1), 3) až 8)

správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického
mysleniaasprávnehouváženiaajevsúladeajshmotnoprávnymiustanoveniamizákonaodanizpríjmu.
Pokiaľ správca dane na základe vyššie uvedených zistení neuznal žalobcovi sporné faktúry pod bodmi
1), 3) až 8) ako daňové náklady, učinil tak v súlade so zákonom.

Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že podmienky pre priznanie faktúr ako daňových

výdavkov upravuje ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona sa nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených
výdavkov viaže na splnenie podmienky, že 1. musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a
zároveň, 2. musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Na bezpodmienečné splnenie týchto podmienok
sa viaže nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca teda požaduje (pre
ľahkú zneužiteľnosť), aby daňovník, ktorý nárok na uznanie výdavkov uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje

nárok na uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu
tovarov a služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s
dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby
boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry
a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však

postačujúcou podmienkou pre priznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia.
Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takétoplnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky
na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet
dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku vyjadrené

predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové
výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové
doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu byť uznané ako daňové
výdavky, nakoľko ide o fiktívne výdavky. Aj tunajší Krajský súd v Trenčíne s poukazom na odôvodnenie
popísanévyššierovnakoakosprávcadaneažalovanýjejednoznačnetohonázoru,žefaktúrypodbodmi

1), 3) až 8) sú fiktívnymi výdavkami, a teda že neodrážajú reálne plnenie, z ktorého dôvodu nemôžu byť
správcom dane uznané ako daňové výdavky.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS

SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro
a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde
o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia
§ 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 € (iné
trovy konania), ako i trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130,16 € - prevzatie a

prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby
(§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 134 € - účasť na pojednávaní
(§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.), cestovné 76,66 € (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), náhrada za stratu času 80,40
€ za 6 polhod. po 13,40 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 115,01 € (§ 18 ods. 3 vyhl.

č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 760,05 €,
ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný
zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné odvolanie do15 dníodjehodoručenia,písomne,cestoutunajšieho

krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.