Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/280/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219017
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2211219017.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

GENERAL FACTORING, a. s., Bratislava, Košická 56, IČO 35 838 825, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: HMG & Partners, s. r. o., Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovanému: Q. I., U..
XX.XX.XXXX, R. T. D. XXX, o zaplatenie 2.047,44 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.047,44 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.707,40
eur od 22.12.2010 do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 660,81 eur na trovách právneho
zastúpenia a vo výške 299 eur na ďalších trovách, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 01.12.2011 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný

k zaplateniu sumy vo výške 2.942,03 eur, úroku 17,3% ročne z istiny 2.601,99 eur, úroku z omeškania
9% ročne a k náhrade trov konania titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Svoj žalobný nárok
odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
21.12.2010, keď právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) poskytol žalovanému podľa
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.02.2006 úver vo výške 40.000 Sk (správne 47.000 Sk - 1.560,11
eur). Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 40,93 eur. Svoj záväzok neplnil riadne
a včas. Dňa 20.02.2011 sa stal splatným celý dlh, dlžnú čiastku predstavuje suma 2.942,03 eur, z toho

predstavuje 2.601,99 eur na istine a 340,04 eur na úrokoch z omeškania. Nárok na úrok a úrok z
omeškania odôvodnil poukazom na § 502 ods. 1 a § 369 Obch. zák.

Žalovanému bola žaloba doručená na adresu jeho pobytu do vlastných rúk dňa 09.03.2012. K žalobe
sa nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 23.02.2006 so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere pod č.
0192488636. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 47.000 Sk (1.560,11 eur).V čl. I. zmluvy („Základné podmienky“) sa pri údaji o počte splátok nachádza číslo 9,50% a pri údaji o
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) číslo 60.

Písomnýmpodanímzodňa03.05.2012žalobcauviedol,žežalovanýjevomeškanísosplácanímsplátok

od júna 2006, odkedy má žalobca nárok na úrok z omeškania, tento bol vyčíslený v zmysle Všeobecných
obchodných podmienok, vyčíslená istina pozostáva z nezaplatených splátok a úrokov z úveru.

Podľa platobnej histórie úveru predloženej žalobcom podaním zo dňa 07.08.2012, žalovaný zaplatil na
splátkach úveru za obdobie od 20.03.2006 do 26.07.2007 sumu vo výške spolu 665,52 eur (20.049,50
Sk).

Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil poskytnutie bezúčelového úveru s tým, že ho splácal do času,

kým neostal nezamestnaný, na úvere podľa neho splatil asi 20.000 Sk (cca 663 eur). V súčasnosti je
nezamestnaný, žije z príležitostných prác.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.),
na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú
obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy - do 30.06.2006) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Súd rozhodol vo veci samej prvýkrát rozsudkom č. k. 12C/280/2011-123 zo dňa 08.08.2012 tak, že
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 894,59 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 22.12.2010 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. V odôvodnení
prvostupňový súd uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosť určenú ustanovením § 4 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľ (banka) v zmluve nesprávne uviedol hodnotu RPMN (zmluva
uvádza „60“, správne mal byť uvedený údaj „60%“), čo súd vyhodnotil, akoby uvedená ani nebola.
Preto súd uzavrel, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu, pre chýbajúcu zákonom určenú
náležitosť zmluvy o úvere súd za oprávnený posúdil výlučne nárok žalobcu na poskytnutej sume úveru
(1.560,11 eur) po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný preukázateľne zaplatil, teda 665,52 eur. Na úverovej

istine žalovaný tak nevrátil 894,59 eur, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Tiež súd vyhovel nároku
na úrok z omeškania z priznanej čiastky. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací
uznesením č. k. 11Co/35/2013-145 zo dňa 31.03.2014 rozsudok tunajšieho súdu v jeho zamietajúcej
časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
okrem iného vyplýva, že nie je sporný spotrebiteľský charakter úverového vzťahu medzi účastníkmi

konania, a že údaj o RPMN v zmluve je potrebné posúdiť za správny.

V danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere. Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej),
ani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z
úradnej moci preskúmaval oprávnenosť nároku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v plnom rozsahu, zákonom určenú náležitosť zmluvy o úvere

preskúmavaná zmluva obsahuje a preto aj v zostávajúcej časti súd žalobe vyhovel, vrátane úroku z
omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi
konania priznal náhradu trov voči žalovanému, a to na súdnych poplatkoch zaplatených vo výške 176,50
eur za podanú žalobu a 122,50 eur za podané odvolanie a na trovách právneho zastúpenia - v zmysle

špecifikácie vyhotovenej advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny za 4
úkony právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3. účasť na
pojednávaní dňa 25.06.2012, 4. podanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej) - po 111,21 eur a
paušálne výdavky 2x 7,41 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2011) a 2x 7,63 eur (... v
roku 2012), cestovné náhrady 1x cesta Bratislava - Dunajská Streda a späť 24,87 eur, náhrada straty

času1x4polhodinyá12,72euraDPH.Náhradutroch úkonovprávnejslužby(vrátanerežijnéhopaušálu
a DPH) špecifikovaných advokátom ako „písomné podania na súd vo veci samej - doloženie listinnýchdôkazov na výzvu súdu, predloženie prehľadu splátok na výzvu súdu a špecifikácia pohľadávky“ súd
žalobcovi nepriznal, nakoľko nejde o účelný úkon, išlo o doplnenia žaloby, špecifikácie a listiny predložil
advokát na výzvu súdu z dôvodu, že nebol nárok dostatočne špecifikovaný už v žalobe (§ 79 ods. 2 O.

s. p.), preto náklady spojené s týmto úkonom nie je možné považovať za účelne vynaložené v súvislosti
s týmto konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok)