Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, August 29, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200185
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., zast. : JUDr. Milanom Rollom, advokátom so
sídlom advokátskej kancelárie Švabinského č. 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému : Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 15. februára 2013 č.k. 4S/28/2011-25 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29.05.2013 č.k.
4S/28/2011-55 , takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2013 č.
k. 4S/28/2011-25 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. mája 2013 č. k. 4S/28/2011-55 m e n í
tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-5-54-3/2010 z 2. decembra 2010 r u š í a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
náhradu trov konania vo výške 317,50 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím Č.: KaVSÚ-5-54-3/2010 zo dňa 02.12.2010 (č. 165 administratívneho spisu) vydaným

podľa § 84 ods. ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto
rozsudku tiež „zák. č. 328/2002 Z.z.“) žalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia Bratislava č. VÚSZ-65101024183908/12-OVZ z 11. júna 2010, ktorým bol
podľa ustanovení § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojitosti s § 105 ods. 7 a ods. 10 zák. č. 328/2002
Z. z. žalobcovi výsluhový dôchodok znížený od 01. júla 2010 na sumu 1.218,66 € mesačne, a toto

rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

Podľa § 123 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňa vydania napadnutého
rozhodnutia (02.12.2010) profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného
pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien
61) najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej
pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričompre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o
polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok
vznikol podľa doterajších predpisov, 63) prepočíta sa podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení výsluhový dôchodok policajta alebo
profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 60. Za
16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru
až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku
zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za

každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného
pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 60. Za 26.
skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa
výmeravýsluhovéhodôchodkuzvyšujeo1%základuzistenéhopodľa§60,najviacvšakdo60%základu
zisteného podľa § 60.

Podľa § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského zabezpečenia,

úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala
vo vyššej sume, ako patrí.

Podľa § 105 ods. 10 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského zabezpečenia,
úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa
zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.

2. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca bol 31. decembra 2003
prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, tzn. po 22 ukončených rokoch vojenskej
služby s dopočtom a započítaním 26 rokov služby a následne odo dňa 1. januára 2004 začal poberať
výsluhový dôchodok.

Vyplácanie jeho výsluhového dôchodku sa odvíjalo od rozhodnutím č. 65101024183908/2-VÚSZ/DO2

zo dňa 16.01.2004, na základe ktorého Vojenský úrad dôchodkového zabezpečenia ako prvostupňový
správny orgán (ďalej na účely rozsudku aj „VÚSZ“) priznal žalobcovi výsluhový dôchodok vo výške
25.031 Sk mesačne od 1.01.2004.

3. Od tohto dňa vydal VSÚZ z rôznych dôvodov viacero rozhodnutí, ktoré žalobca napádal opravnými
prostriedkami a to až do právoplatného rozhodnutia č. p. SEĽUZ-4-159/2005 zo dňa 8.12.2005, ktoré

napadol súdnou žalobou.

Predmetné rozhodnutie bolo v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4
Sžso 61/2008 zrušené a vrátené žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vydal rozhodnutie o odvolaní,
ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

4. VÚSZ následne rozhodnutím č. 65101024183908/12-OVZ zo dňa 11.06.2010 žalobcovi znížil
výsluhový dôchodok od 1.07.2010 na sumu 1.218,66 € mesačne.

Predmetné prvostupňové rozhodnutie žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.

Podľa § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení relevantnom pre posudzovanie žiadosti žalobcu o

priznanie výsluhového dôchodku priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka,

a) ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov
a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký
ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie
(§ 98),b) ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je
odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je súhrn hodnostného príplatku a mzdy poskytovanej podľa
osobitného predpisu, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký

ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie
(§ 98),

c) ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis, je súhrn
hodnostného príplatku, základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu, ktoré
patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na

určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

d) ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis, je súhrn
hodnostného príplatku, základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu, ktoré
patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na
určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

e) ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové

pomery upravuje osobitný predpis, je súhrn hodnostného príplatku, tarifného platu a príplatkov
poskytovaných podľa osobitného predpisu, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný
kalendárnyrok,ajerovnakýakovymeriavacízákladnaurčeniepoistnéhonanemocenskézabezpečenie
a výsluhové zabezpečenie (§ 98),

f) ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa

osobitného predpisu, je súhrn hodnostného príplatku a funkčného platu poskytovaného v slovenských
korunách podľa osobitného predpisu, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok,
a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové
zabezpečenie (§ 98);

takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom

kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.

5. S odkazom na to, že nezistil nedostatky, pre ktoré by sa napadnuté prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu malo zrušiť alebo zmeniť, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Podľa žalobcu preskúmaným rozhodnutím boli správnym spôsobom a v správnom
rozsahu priznané práva účastníkovi konania.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

A)

6. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Krajský súd v
Bratislave žalobu (formálne označená ako návrh) zo dňa 11.02.2011.

7. Uviedol, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie zmätočné, zbytočne rozsiahle,
nepreskúmateľné, z celého jeho znenia je zrejmé, že žalovaný opäť používa postup pri výpočte
výsluhového dôchodku, ktorý už predtým v správnom konaní zrušil, pričom neustále mení metodiku
spôsobu výpočtu výšky výsluhového dôchodku.

8. Ďalej uviedol, že nedodržal pri výpočte výšky výsluhového dôchodku postup podľa § 58 ods. 5 zák. č.

328/2002 Z.z., pretože rozhodujúci počet dní v príslušnom kalendárnom roku stanovuje číslom vyšším
ako 365, konkrétne v jeho prípade číslom 391. Systém sociálneho zabezpečenia vojakov podľa zák. č.
328/2002 Z.z. je systémom, v ktorom sa platí poistné, z čoho vyplýva, že pri zaplatení poistného z vyššej
poistenej sumy by mala byť primerane vyššia aj dávka vypočítaná z poisteného základu.Je preto podľa žalobcu nezákonné, ak výška výsluhového dôchodku, ktorú žalovaný určil napadnutým
rozhodnutím je nižšia ako výška výsluhového dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by sa vypočítala len zo
služobného príjmu za výkon služby a služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku by nedostal,

ak poistné z tejto sumy nezaplatil.

9. Vzorec, podľa ktorého žalovaný postupuje, nespĺňa požiadavku univerzality, čo je nielen v rozpore so
zák. č. 328/2002 Z.z., ale tento postup žalovaného nerešpektuje základný princíp rovnakého postavenia
príjmov vymenovaných v ustanovení § 98 ods. 3 až 5 zák. č. 328/2002 Z.z. a ustanovenie § 60 ods. 5
zák. č. 328/2002 Z.z. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, tento v rozpore so zákonom,

podľa ktorého kalendárny rok nemôže mať viac ako 365, prípadne 366 dní, vo vzorci výpočtu v časti
menovateľa delil výpočet v čitateli číslom 378.

V tejto súvislosti poukázal nielen na rozhodnutia krajského súdu vydané v obdobnej veci, ako i na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sžso 37/2008.

10. Tiež žalobca zdôraznil, že od vzniku nároku na výsluhovú dávku nenastala u žalobcu žiadaná zmena
údajov.

Napriek tomu došlo u žalobcu k viacerým zníženiam pôvodne priznaného výsluhového dôchodku.

B)

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zrekapituloval doteraz vykonané úkony v konaní
o výsluhovom dôchodku.

Postupom, ktorého sa domáhal žalobca, by podľa žalovaného došlo k rozporu s právnou úpravou s

tým, že by sa nedôvodne a skresleným spôsobom zvýšila suma výsluhového dôchodku na 25.031 Sk
namiesto správnej sumy 21.945 Sk.

12. Tiež žalovaný poukázal na znenie § 60 ods. 1 a ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., z ktorých
vyplýva, že súhrn mesačných služobných príjmov žalobcu, ak by mu všetky patrili za rok 2003 a ak by
boli v roku 2003 vyplatené (t.j. služobný príjem a príjem za nevyčerpanú dovolenku = 503.730,-Sk) mal

byť vydelený celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v roku 2003 vyplatené (t.j. 365 + 26 =
391) a výsledok mal byť vynásobený koeficientom 30,417.

Toto dáva základ pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu 39.186,58 Sk, z ktorého 56 % predstavuje
sumu 21.945 Sk, po valorizácii 23.501 Sk. Po odvolacom konaní v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie
zrušené, následne správny orgán vypočítal žalobcovi výsluhový dôchodok ktorým vychádzal len zo

služobného príjmu žalobcu a nezapočítal do základu príjem za nevyčerpanú dovolenku ani počet dní
nevyčerpanej dovolenky 26 dní.

13. Po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaný
dňa 15.03.2010 zrušil rozhodnutie zo dňa 22.10.2005 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Dňa 11.6.2010 tento vydal rozhodnutie č. 65101024183908/2-VÚSZ/DO2, ktorým

znížil žalobcovi výsluhový dôchodok na sumu 728, 44 € mesačne (21 945 Sk) po valorizácií 1218,66
€ mesačne (36.713 Sk).

Žalovaný dospel k záveru, že správny orgán postupoval v tomto prípade správne, v súlade so zákonom
keď do výpočtu zahrnul príjem vo výške 469.800 Sk za odpracované dni + 33.930,- Sk za nevyčerpanú
dovolenku, príjem vydelil počtom odpracovaných dní 365 a 26 dní náhrady za dovolenku a výsledok

následne násobil koeficientom 30,417, dospel k základu 39.186,58 Sk z ktorého 56 % predstavuje sumu
21.945 Sk (728,44 €). Uvedený postup žalovaný považuje za správny v súlade s ust. § 60 ods. 1 a ods.
5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z.

14. V zmysle uvedených ustanovení sa pri výpočte výsluhových dôchodkov vychádza výlučne z jeho
služobného príjmu, ktorý je mu vyplácaný podľa zákona č. 380/1997 Z.z. o vojenskej službe.Na námietku žalobcu ohľadom nedodržania právnej úpravy ust. § 58 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v
prípade, ak vojak odslúži 365 dní bez práceneschopnosti a zároveň bol by mu preplatený príjem za
nečerpanú dovolenku, žalovaný uviedol, že podľa § 58 ods. 1 až 4 zák. č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že

365 dní ako rok trvania služobného pomeru je definovaný výlučne pre účely zisťovania celkovej doby
trvania služobného pomeru, nie však pre účely zisťovania priemerného mesačného služobného príjmu
profesionálneho vojaka.

15. Na takto sformulovanom právnom názore nič nemení ani odôvodnenie rozsudkov súdu v iných
veciach, pretože pri správnej aplikácii právnej úpravy by súd musel dospieť k takému istému výsledku

ako žalovaný.

C)

16. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a po nariadenom
pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k rozhodnutiu jednomyseľne odhlasovanému všetkými
členmi senátu.

17. S poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok), § 2 ods. 2 písm. f), § 119 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, § 60 ods.
1, 5 a 6, § 98 ods. 3, § 39 zák. č. 328/2002 Z.z. zdôraznil právny názor, že pre zisťovanie základu pre
výpočet výsluhového dôchodku je teda určujúci počet dní za ktoré bol príjem dosiahnutý a nie počet
kalendárnych dní v roku.

18. V súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 4Sžso 59/2008 vyslovil právny názor, podľa ktorého:...

„.....zust.§60ods.5zákonač.328/2002Z.z.vyplýva,žeprezapočítanieslužobnéhopríjmu-zaúčelom
zistenia priemerného služobného príjmu - nie je rozhodujúce, kedy bol služobný príjem vyplatený, ale
rozhodujúceje,akýslužobnýpríjemavakejvýškeprofesionálnemuvojakovivrozhodnomobdobípatril“.

19. Následne s odkazom na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 380/1997 Z.z., podľa ktorého počas trvania
služobného pomeru profesionálnemu vojakovi patrí služobný príjem, potom ustálil, že služobný príjem
patrí profesionálnemu vojakovi len počas trvania služobného pomeru, a teda po jeho ukončení mu už
nemôže vzniknúť nárok na žiaden služobný príjem.

Krajský súd vychádzajúc z uvedeného, služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za rok 2003

patril žalobcovi k tomuto dňu (31.12.2003) a tento príjem mal byť zahrnutý do základu pre určenie
poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v roku 2003.

20. Po podaní súdnej žaloby a vydaní rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp.zn.
4Sžso/61/2008, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 8.12.2005 zrušené a vrátené na
nové konanie, vydal žalovaný dňa 15.03.2010 rozhodnutie Č.: KaVSÚ-5-14/2010 rozhodnutie, ktorým

prvostupňové rozhodnutie č. 65101024183908/9- VÚSZ/DO 2 zo dňa 22.10.2005 zrušil a vec mu vrátil
na nové konanie a rozhodnutie. Na základe uvedeného, vydal VÚSZ dňa 11.06.2010 rozhodnutie
č. :VÚSZ-65101024183908/12-OVZ, ktorým žalobcovi znížil výsluhový dôchodok na sumu 728, 44 €
mesačne (21 945 Sk), po valorizácií 1218,66 € mesačne (36.713 Sk) od 1.7.2010. Do výpočtového
základu pre výpočet výsluhového dôchodku zahrnul sumu predstavujúcu služobný príjem žalobcu v

roku 2003 v sume 469.800 Sk za odpracované dni, sumu 33.930 Sk za 26 dní nevyčerpanej dovolenky
patriacej za rok 2003, súčet (469.800 + 33.930=503.730 vydelil počtom dní za ktoré boli sumy vyplatené,
(t.j. 365+26=391), vynásobil koeficientom 30,417 a získanú sumu - 39.186,58, upravil príslušným
percentom za dobu služby (56%), čo predstavuje výslednú sumu 21.945 Sk, po valorizácii 1.218,66 €.

Uvedený výpočet bol podľa názoru súdu vykonaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi.21. V danom prípade podľa názoru krajského súdu žalovaný dostatočne zistil stav veci, jeho rozhodnutie
obsahovalo podrobné popísanie skutočností, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia, vec správne právne
posúdil, správne aplikoval právne predpisy, vysporiadal sa s námietkami žalobcu a podrobne popísal

postup pri určení výpočtového základu pre výsluhový dôchodok, ktorý žalobcovi patril od 01.07.2010.

Matematický výpočet, podľa ktorého bol vypočítaný výsluhový dôchodok žalobcu, do príjmu za
odpracované dni (365 vo výške 469.800,- Sk) zahrnul aj príjem za 26 dní nevyčerpanej dovolenky v roku
2003 v sume 33.930,- Sk, súčet takto určeného príjmu za rok 2003 vydelil počtom dní, za ktorý mu bol
príjem vyplatený, t.j. 391 dní (365+26) a výsledok vynásobil zákonom určeným koeficientom, a následne

upravil príslušným percentom podľa odslúžených rokov.

22. V súvislosti s uvedeným krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na totožný právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v jednom z najnovších rozsudkov v obdobnej veci,
sp.zn. 1 Sžso/5/2012.

III.

Odvolanie žalobcu/ stanoviská

A)

23. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.03.2013 (č.l. 33) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
že rozsudok krajského súdu v napadnutých častiach zmení tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania vo vyčíslenej výške.

24. Žalobca predovšetkým poukazoval na to, že v prípade započítania služobného príjmu za
nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie) môže byť výsluhový
dôchodok v jednom prípade rovnaký, v inom prípade vyšší ale aj nižší. Takýto prístup podľa žalobcu
odporuje základnému právnemu princípu univerzálnosti právneho pravidla.

25. V súvislosti s uvedeným žalobca upozornil na to, že aby pri vyplatení služobného príjmu za

nevyčerpanúriadnudovolenku(náhradamzdyzadovolenkunazotavenie),tedaprinavýšenípoisteného
základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia o takto vyplatenú sumu, bol výsluhový dôchodok
nižší ako v prípade, keby takto vyplatená suma vyplatená nebola. Toto mal podľa žalobcu potvrdiť aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rozsudku sp.zn. 4 Sžso 37/2008 zo dňa
20.8.2009, z ktorého žalobca citoval nasledujúci text:

„Pri rozhodovaní v dôchodkových veciach je osobitne dôležité, aby každé rozhodnutie, ktoré zakladá
alebo mení právo na dávku, bolo jednoznačné, jasné a zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené.
Predovšetkým poberateľ dávky musí mať istotu, z akých skutkových a práv a právnych predpokladov
sa pri priznaní alebo úprave dávky vychádzalo, aj s ohľadom na zásadu, že neskoršia zmena právnej
úpravynemávplyvnanárok,ktorýužpoberateľovivznikol.Rozhodnutieozníženídávkynemocenského,

úrazového alebo výsluhového zabezpečenia podľa § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. je prípustné len
v prípade objektívneho zistenia, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí, pričom spravidla ide
o zistenie nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky vychádzalo. Z napadnutého
rozhodnutia podľa názoru [krajského] súdu takéto zistenie, ktoré by viedlo k jednoznačnému právnemu
záveru o opodstatnenosti zníženia výsluhovej dávky, nevyplýva. Je nepochybné, že od vzniku nároku

na výsluhovú dávku nenastala u žalobcu žiadna zmena údajov, z ktorých sa pri výpočte výsluhového
dôchodku vychádzalo a nedošlo ani k žiadnej zmene právnej úpravy, ktorá by akýmkoľvek spôsobom
mohlazasiahnuťdoprávnehopostaveniažalobcuvsúvislostisjehovýsluhovýmzabezpečením.Napriek
tomu došlo u žalobcu k viacerým zníženiam pôvodne priznaného výsluhového dôchodku, ktoré boli
vyvolané zmenou metodiky jeho výpočtu. V každom prípade platí, že rozhodujúcou pre vznik a výšku

nároku na výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka je relevantná právna úprava a nie výpočtový
vzorec, ktorý správne orgány pri vyčíslení dávky použili.Súd [krajský] je toho názoru, že právna úprava výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia
profesionálnych vojakov by mala byť jednoznačná a zrozumiteľná pre každého a rozhodne by nemala
pripúšťať viaceré možné výklady, ktorých postupným aplikovaním sa potom neprípustné zasahuje do

právnejistotypoberateľovdávok.Súd[krajský]sanemoholstotožniťsnázoromžalovanéhoonesprávnej
aplikácii najmä § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v prvotnom rozhodnutí zo dňa .............. o priznaní
výsluhového dôchodku žalobcu a o potrebe nápravy tohto rozhodnutia postupom podľa § 105 ods.
6,9 uvedeného zákona. Tento postup by bolo možné akceptovať len za predpokladu, že by správnymi
orgánmi použitá nová metodika výpočtu výsluhového dôchodku neumožňovala zjavne absurdné závere,

že pri rovnakej výške služobného príjmu a započítaní náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsledný
výsluhový dôchodok tým vyšší, čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny
vojak vykonal službu. Pri menšom počte započítateľných dní riadneho výkonu služby výsledná výška
výsluhových dávok neúmerne vzrastá a môže byť napokon podstatne vyššia ako mesačný služobný
príjem, ktorý profesionálny vojak poberal. Prvotný výpočet výsluhového dôchodku žalobcu podľa
názoru súdu [krajského] lepšie vystihoval úmysel zákonodarcu, aby príslušná suma z každého druhu

započítateľného príjmu bola vydelená počtom dní, za ktoré bol ten - ktorý príjem vyplatený. Výpočet
dôchodku použitý správnymi orgánmi v napadnutých rozhodnutiach vo svojich dôsledkoch môže viesť
napríklad k tomu, že pri predlžovaní práceneschopnosti v poslednom kalendárnom roku výkonu služby
by profesionálny vojak dosiahol podstatne vyšší výsluhový dôchodok v porovnaní s vojakom, ktorý
vykonával riadnu službu. V tomto smere [krajský] súd v plnom rozsahu poukazuje na žalobcom v žalobe

opísaný príklad, ktorého výsledky len potvrdzujú uvedené závery.

Krajský súd v Bratislave teda po prejednaní veci dospel k záveru, že správne rozhodnutia oboch
stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pri nezmenenej právnej úprave
pri rozhodovaní o znížení výsluhového dôchodku žalobcu vychádzali z aplikácie novej metodiky, ktorá
musí mať na prvý pohľad za následok ďalšiu nestabilitu vo veciach výsluhových dávok sociálneho

zabezpečenia profesionálnych vojakov. Tento postup podľa názoru [krajského] súdu jednoznačne
ukracuje žalobcu na jeho právach. Preto [krajský] súd postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
rozhodnutiasprávnychorgánovobochstupňovzrušilavrátilvecžalovanémunaďalšiekonanie,vktorom
budú správne orgány právnym názorom súdu viazané. ...“.

26. Taktiež žalobca poukázal na argumentáciu k ustanoveniu § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., ktorý vo

svojom závere (dovetku) jasne uvádza, že „zistený súčet (t.j. základ) sa vydelí celkovým počtom dní. za
ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom období vyplatené...“.

27. K tomu upriamil pozornosť na skutočnosť (§ 58 ods. 5 a § 60 ods. 1 a 5 zák. č. 382/2002 Z.z.),
že sčítavať preto počet dní, za ktoré patril služobný príjem za výkon služby a počet dní, za ktoré
patril služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku do jednej veličiny, je podľa názoru žalobcu

tiež absurdné, pretože každý zo započítateľných príjmov môže byť vyplatený za rôzny počet dní v
rozhodujúcom kalendárnom roku, pričom počet dní, za ktoré sú jednotlivé druhy započítateľných príjmov
vyplatené, vôbec nemusia byť totožné (napríklad počet dní, za ktoré sa vyplatí služobný príjem, môže
byť od 1 až po 365, podľa toho, koľko dní profesionálny vojak skutočne vykonával službu, pretože dní,
za ktoré poberal dávky nemocenského zabezpečenia, sa vylučujú).

28. Záverom žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie
sa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania v celkovej
výške 317,50 € na účet právneho zástupcu žalobcu.

B)

29. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 52) z 29. apríla 2013 vyplýva jednoznačný názor žalovaného, že

žalobca nepresne uvádza, že v prípade započítania služobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku, by
bol výsluhový dôchodok nižší ako v prípade, keby táto suma nebola vyplatená.

30. Ďalej na rozdielnych príkladoch žalovaný numerickým spôsobom preukázal, že jeho výpočet základ
na výpočet výsluhového dôchodku (kedy raz započítal aj 26 dní nevyčerpanej dovolenky žalobcu) jepre žalobcu takmer totožný (tzn. 21.945, resp. 21.924 Sk) ako v prípade, kedy by nezapočítal služobný
príjem za nevyčerpanú dovolenku.

31. Takisto k argumentácii žalobcu, že pre udržanie vykonaného postupu žalovaného, ten by musel k

počtu dní pripočítať tiež počet dní, za ktoré patrili osobitné príplatky a doplatky (viď § 3 ods. 2 zák. č.
380/1997 Z.z.), ako aj ďalšie zložky, žalovaný s argumentáciou, že nakoľko príplatky uvedené v cit. § 3
ods. 2 tvoria súčasť služobného príjmu profesionálneho vojaka, a ako také by boli vo výpočte základu
výsluhového dôchodku zohľadnené. Potom, ak by žalobca niektorý z osobitných príplatkov poberal,
potom by mu patril len za ten deň, za ktorý poberal aj služobný príjem, tzn. nie za ďalšie dni.

32. Vo vzťahu k námietke žalobcu o absurdite sčítavania počtu dní, žalovaný s odkazom na ustanovenia

§ 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., § 114 ods. 1 a § 118 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 370/1997 Z.z. dospel k
záveru, že maximálny možný počet dní, ktorý by mohla patriť náhrada za nevyčerpanú dovolenku, je 64
kalendárnych dní, a nie 365 ako uvádza žalobca.

33. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť v celom rozsahu
podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s
§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že
ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie
prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po
neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdeniaveci(§250jods.2písm.a/O.s.p.),apretopostupompodľa§220vspoj.s§246cods.1O.s.p.
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

35. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu
(tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými

závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym
orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania
proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia
žalovaného, je už viackrát riešená právna otázka, či peňažný nárok spojený s nevyčerpanou dovolenkou
príslušníka ozbrojených síl má vplyv na výšku základu pre výpočet výsluhového dôchodku. Práve tento

právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

36. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal
interpretáciou ustanovenia § 60 ods. 5 a s tým súvisiacich iných ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z. K
uvedenej interpretácii poskytol Najvyšší súd väčší počet rozsudkov zaslaných žalovanému, s ktorými sa
žalovaný vzhľadom k dátumu vydania napadnutého rozhodnutia (2.12.2010) mal vo svojom odôvodnení

vysporiadať.

Ide napríklad o právne názory vyslovené Najvyšším sudom v rozsudku sp.zn. 9Sžso/67/2008 zo dňa
27.05.2009. Jadrom tohto zrušujúceho rozsudku Najvyššieho sudu je nepochybne nesúhlas s aplikáciou
ustanovenia § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v tom duchu, že je nutné príjem za nevyplatenú dovolenku
vojaka zahrnúť do výpočtového základu vzhľadom na jeho časovú súvislosť s obdobím pred ukončením

služobného pomeru.37. Žalobca predovšetkým namietal nesprávnosť použitého matematického vzorce v súvislosti s otázkou
nesprávneho právneho výkladu, najmä ustanovení § 60 ods. l a ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z.
žalovaným. K uvedenej problematike sa Najvyšší súd už vyslovil prostredníctvom svojho rozsudku 7

Sžso 79/2008, z ktorého sa cituje podstatná časť odôvodnenia:

„Navyše služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku sa mal započítať do základu pre určenie
dávok výsluhového zabezpečenia z dôvodu, že zákon presne vymedzoval, čo tvorí služobný príjem,
ale aj z dôvodu, že služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku bolo potrebné započítať do
vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie

v rozhodnom období a odviesť ho poisťovni na základe dodatočného odvodu za posledný mesiac trvania
služobného pomeru.“

38. Najvyšším súdom citovaný text rozsudku sp.zn. 7 Sžso 79/2008 sa dôsledne vysporadúva so
správnosťou právneho výkladu ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z., a to najmä s otázkou časovej a vecnej
súvislosti príjmu týkajúceho sa refundovania nevyčerpanej dovolenky v príslušnom kalendárnom roku
na prejednávanú vec a ďalej obsahu výkladu slova „patril“(viď hore citovaný § 60 ods. 5 písm. a/ zák.

č. 328/2002 Z.z.).

39. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že tento postup si osvojil aj žalovaný, ktorý
v napadnutom rozhodnutí o odvolaní z 02. decembra 2010 na str. 9 2. odsek uviedol, že služobný
príjem 16 720,77 € zodpovedajúci priemernému súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných
príplatkov, ktoré patrili žalobcovi za príslušný kalendárny rok 2003 vrátane zúčtovaného služobného

príjmu za 26 dní nevyčerpanej pomernej časti riadnej dovolenky tvoril základ pre určenie veľkosti činiteľa
vo výpočtovom zlomku.

40. Avšak základným aplikačným problémom v prejednávanej veci je nezhoda pri určovaní veľkosti
menovateľa pre výpočet základu výsluhového dôchodku žalobcu. Žalovaný konštatoval, že zákonný
postup je iba ten, ak do menovateľa sa popri počtu dní, za ktorý služobný príjem žalobcovi patril

(365 odpracovaných dní), sa pripočítal aj počet dní nevyčerpanej dovolenky žalobcom (26 dní), t.j.
agregovaná výška menovateľa potom mala predstavovať číslo 391 dní v roku 2003.

41. K tejto otázke sa Najvyšší súd vyjadril prostredníctvom svojho vyššie citovaného rozsudku sp.zn.
9Sžso/57/2011 z 30. mája 2012 tak, že uviedol :

„Sporným medzi účastníkmi konania je výklad ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z.

vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných
príplatkov (ďalej len „súhrn príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok.

Z ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že základ na výpočet výsluhového
dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného služobného príjmu, ktorým je priemer
súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi

za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské
zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.

Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je
365 dní.

Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov ak profesionálny

vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý
kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky,
náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon
služby.

Podľa § 119 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom do 31.8.2005 profesionálnemu

vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem
zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernúčasť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej
dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ až d/.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. vyplýva že služobný príjem

profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dní, počas ktorých vykonával službu a
taktiež za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne
absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Služobný príjem naopak nepatrí za čas neschopnosti na výkon
služby. Služobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon služby (práceneschopnosti).

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v roku 2003 bola žalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná

doba 22 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon služby.

Spornýmmedziúčastníkmibolo,čidodeliteľanaúčelyzisteniapriemernéhoslužobnéhopríjmu(základu
na výpočet výsluhového dôchodku) sa má započítať aj 25 dní, za ktoré žalobcovi bol vyplatený služobný
príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 368 (343 + 25), alebo či deliteľom
má byť len 343 dní.

Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za

nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej
dovolenky. Keďže k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu dvadsaťpäť dní v prípade žalobcu nedošlo,
podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné uvedených 25 dní započítať do deliteľa ako keby išlo o dni
rovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z. z.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené k záveru, že ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.

z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku
mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku)
vydeliť len počtom 343 dní (365-22).“

42. Náhľad na vedený problém rozhodovacia prax Najvyššieho súdu posunula prostredníctvom
neskoršieho rozsudku sp.zn. 7 Sžso 42/2012 zo dňa 27. novembra 2013, v ktorom bolo konštatované:

„Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím sa stotožnil s výpočtom dávky výsluhového dôchodku
prvostupňového správneho orgánu, keď zistený súčet priemeru súhrnu mesačných služobných príjmov
za kalendárny rok 2003 v sume 417.105 Sk (13 845,35 €) vydelil celkovým počtom 390 dní a vynásobil
koeficientom 30,417, teda žalovaný zahrnul do celkového počtu dní roka 2003 aj 25 dní nevyčerpanej
dovolenky.

Odvolací súd v tejto spornej veci však dospel k inému právnemu názoru ako žalovaný a tiež ako súd
prvého stupňa, ktorý si osvojil právny názor žalovaného.

Z § 55 ods. 2 prvej vety zákona č. 380/1997 Z.z. vyplýva, že pokiaľ profesionálny vojak nevyčerpá
v celom rozsahu riadnu dovolenku, patrí mu služobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej
dovolenky vo výške zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Z dôvodu skončenia

výkonuslužobnéhopomeružalobcuvšak riadnadovolenkavrozsahudvadsaťpäťdnívyčerpanánebola,
preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno tieto dni započítať do deliteľa, ako keby išlo o dni, počas
ktorých žalobcovi trval výkon služby podľa § 55 ods. 2 druhej vety zákona č. 380/1997 Z.z. aj po skončení
služobného pomeru a ako keby bežný rok mohol mať viac dní ako 365 (s výnimkou prestupných rokov,
v ktorých sa pre účely sociálneho zabezpečenia resp. poistenia tiež považuje rok v dĺžke 365 dní).

Ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. preto treba vykladať tak, že pre zistenie
základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane príjmu
za nevyčerpanú riadnu dovolenku) žalobcu vydeliť len počtom 365 dní, t.j. bez 25 dní nevyčerpanej
dovolenky počas výkonu služby profesionálneho vojaka.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací

súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav ale výpočet
výsluhového dôchodku žalobcu nesprávne právne posúdil.“43. Je nepochybné, že s prihliadnutím na hore uvedenú rôznorodú a stále sa spresňujúcu judikatúru
Najvyššieho súdu je nutné vysloviť záver, že pri aplikácii § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z.
rozsah pojmu kalendárny rok je tvorený maximálne počtom dní 365 (366 pri prestupnom roku), pričom

do pojmu služobných príjmov a osobitných príplatkov vojaka je nutné zahrnúť všetky príjmy (príplatky),
ktoré vecne a časovo súvisia s príslušným kalendárnym rokom.

Podľa § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení relevantnom pre posudzovanie žiadosti
žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý
je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a

osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký
ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.

44. Nakoľko žalovaný týmto spôsobom neinterpretoval ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002
Z.z. a krajský súd mu tento nedostatok vo výklade nevytkol, musel Najvyšší súd rozsudok krajského
súdu zmeniť s tým že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s predchádzajúcim
prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V.

45. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä
už v citovaných rozhodnutiach sp.zn. 7 Sžso 27/2008, 7 Sžso 79/2008, resp. sp.zn. 4 Sžso 37/2008 zo
dňa 20.08.2009 a 9 Sžso 57/2008 zo dňa 30.05.2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný

dôvod, aby sa od ich relevantného obsahu odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,
zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska - preto
aj Najvyšší súd nemohol zohľadniť žalovaným uvádzané rozhodnutie sp.zn. č. 1 Sžso 5/2012 zo dňa
14.08.2012), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

46. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania
tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie
prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu
vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja
ods. 6 O.s.p.) veľmi zriedkavo prípustné opravné prostriedky a tento stav v prejednávanej veci nenastal,

potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

47. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto
konania vzniklo.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom zo 7. marca 2013 v zmysle
vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (11) - 1 úkon práv. pomoci 57,-- €

1.1.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,41 €

1.1.1.2. prislúchajúca DPH (20 %) 12,88 €

1.1.2. podanie žaloby (11) - 1 úkon práv. pomoci 57,-- €

1.1.2.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,41 €1.1.2.2. prislúchajúca DPH (20 %) 12,88 €

1.1.3. účasť na pojednávaní (13) - 1 úkon práv. pomoci 60,07 €

1.1.3.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,81 €

1.1.3.2. prislúchajúca DPH (20 %) 13,58 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci 60,07 €

1.2.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,81 €

1.2.1.2. prislúchajúca DPH (20 %) 13,58 €

tzn. v celkovej sume : 317,50,-- €

48. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu
priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti sú obsiahnuté v liste zo dňa 07.03.2013, ktorý je súčasťou
súdneho spisu.

49. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebonezistil,žebytýmtopostupombolporušenýverejnýzáujem(voveciprebehlonaprvomstupnisúdne

pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.
2 O.s.p. (úprava sociálno - poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho
zabezpečeniaalebopoisteniajespojenásverejnoprávnymivzťahmi),vkonanínebolopotrebnévsúlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie
nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).