Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/127/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216338
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711216338.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
M. U. XXXX, XXX XX P., zastúpeného JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, Advokátska kancelária
Brázdil & Brázdilová so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému D. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. U. XXXX, XXX XX P., zastúpenému JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom, Advokátska
kancelária Nám. Štefana Moysesa č. 4, 974 01 Banská Bystrica, o vrátenie daru, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 11. 2012, č. k. 14C/212/2011-144, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti žalobcovi vrátiť,
nehnuteľnosti darované žalobcom, ako darcom žalovanému, ako obdarovanému darovacou zmluvou zo
dňa 12. 04. 2004, spísanou formou notárskej zápisnice č. N 75/2004, č NZ 12142/2004 notárom JUDr.
Ľubomírom Spodniakom, so sídlom v Krupine, ul. Čsl. Armády 597, zavkladovanej Správou katastra P.
dňa 27. 02. 2004 pod č. V 50/2004 a to: 1/2-icu rodinného domu súpisné číslo XXXX v P., lokalita M. U.,
1/2-icu plotov (plotu od prístupovej cesty, plotu predzáhradky, plotu od záhrady), 1/2-icu
vedľajšej stavby prislúchajúcej k domu (hospodárskej budovy), 1/2-icu vonkajších úprav prislúchajúcich
k domu (vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, spevnené plochy dvora - dlažba, plotové
vráta, plotové vrátka, vonkajšie schody), ktoré nehnuteľnosti sú postavené na neusporiadanom pozemku
parc. č. XXXX a zapísané u Správy katastra P. pre okres P., obec P., katastrálne územie P. na LV č.
XXXX (dotknutý podiel BLV 1), 1/1-inu pozemkov v P., lokalita M. U., parcely registra "E", evidované na
mape určeného operátu parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 195 m2, parc. č. XXXX/XX, TTP o výmere
866 m2, parc. č. XXXX/XX, TTP o výmere 77 m2, parc. č. XXXX/X, záhrady o
výmere 12 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1620 m2, parc. č. XXXX/X, záhrady o
výmere 217 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3436 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
4535 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1000 m2, parc. č. XXXX/X, TTP o výmere 2402 m2,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané u Správy katastra P., pre okres P., obec P., katastrálne územie P. na
LV č. XXXX (dotknutý podiel BLV 1), parc. č. XXXX/X, TTP o výmere 2023 m2, ktorá nehnuteľnosť je
zapísaná u Správy katastra P., pre okres P., obec P., katastrálne územie P. na LV č. XXXX (dotknutý
podiel pod BLV 1), parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, ktorá
nehnuteľnosť je zapísaná u Správy katastra P., pre okres P., obec P. a katastrálne územie P.
na LV č. XXXX (dotknutý podiel BLV 1), parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1724 m2, parc. č. XXXX,
vinice o výmere 421 m2, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1490 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
u Správy katastra P., pre okres P., obec P., katastrálne územie P. na LV č. XXX (dotknutý podiel BLV
1) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi
trovy konania na účet jeho právneho zástupcu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok

zo žaloby v sume 49,50 Eur Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Zvolen, vedený v Štátnej
pokladnici Bratislava a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom prvostupňový
súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania v sume 11,68 Eur na účet Okresného
súdu Zvolen, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový súd na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka s
tým, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu na
vrátenie daru je dôvodná. Mal preukázané, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 11. 04. 2004,
ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, so sídlom v
Krupine žalobca ako darca žalovanému ako obdarovanému daroval predmetné nehnuteľnosti. Vklad do
katastra nehnuteľností Správou katastra P. bol povolený dňa 27. 02. 2004 pod V 50/2004. V súčasnosti
žalovaný je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom darovaných nehnuteľností. Žalobca je otec žalovaného.
Spolu žijú v rodinnom dome, ku ktorému spoluvlastnícky podiel v polovici bol tiež predmetom daru. V
bode IV tejto darovacej zmluvy žalovaný ako obdarovaný vzal na vedomie, že darca, teda jeho otec sa
bude môcť domáhať vrátenia predmetného daru, ak sa k nemu alebo ku členom jeho rodiny zachová tak,
že tým hrubo poruší dobré mravy. V bode V tejto darovacej zmluvy si žalobca a žalovaný dohodli zároveň
formou osobného záväzku bezplatné neobmedzené právo bývania v prospech žalobcu a užívania
prevádzaného rodinného domu s príslušenstvom v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu
až do smrti darcu, s čím obdarovaný, ako aj darca súhlasili, pričom obdarovaný sa zaviazal toto právo
darcu až do jeho smrti trpieť a darca toto právo prijal. Prvostupňový súd mal preukázané vykonaným
dokazovaním z výsluchu účastníkov konania, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú vážne
narušené, nekomunikujú spolu takmer dva roky. Narušenosť vzťahov vyplýva i zo svedeckej výpovede
svedka Q. D., ktorý je synom žalobcu a bratom žalovaného. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia
ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca bol v súdnom konaní povinný preukázať dve základné
právne skutočnosti na vrátenie daru s poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, a to
hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa žalovaného voči nemu, a následne jednostranný právny
úkon adresovaný žalovanému na vrátenie tohto daru. Osobitne jednostranný právny úkon žalobca ako
darca v konaní nepreukázal, ani netvrdil, že by takýto jednostranný právny úkon pred podaním žaloby bol
existentný, ale za takýto jednostranný právny úkon možno považovať i samotnú žalobu žalobcu zo dňa
09. 11. 2011, ktorá bola žalovanému doručená v priebehu súdneho konania dňa 22. 05. 2012. Súd teda
konštatoval, že túto právnu skutočnosť žalobca v konaní preukázal. Súd mal ďalej v konaní preukázané,
že žalovaný sa voči žalobcovi dopúšťa hrubého porušenia dobrých mravov, a to svojím správaním
sa, keď za takéto sa rozumie nielen porušenie dobrých mravov značnej intenzity, ale i ich sústavné
porušovanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa voči žalobcovi takéhoto správania
dopustil, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z priestupkových spisov Obvodného úradu
Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy. Napriek nepreukázaniu niektorých skutočností tvrdených
žalobcom, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru
žalovaným, a to na základe objektívne zisteného konania a správania sa žalovaného voči
žalobcovi, ktoré súd vyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výpovede svedkov I. A. a Q. D.
neboli v súdnom konaní rozhodné, nebolo z nich možné zistiť konkrétne správanie sa žalovaného voči
žalobcovi. Žalovaný na začiatku spolužitia síce žalobcovi poskytoval pomoc, ale po narušení vzťahov mu
už žiadnu pomoc neposkytuje, čo sa týka obstarávania domácnosti, až na prípad, keď žalovaný privolal
žalobcovi lekársku pomoc, keď mal zdravotné problémy. Za porušenie dobrých mravov, a to sústavné,
ktoré dosahuje intenzity hrubého porušenia dobrých mravov možno pokladať i správanie sa žalovaného
v tom, že tento býva v domácnosti so žalobcom, avšak neprispieva na výdaje spojené so spotrebou
elektriny, ako súd zistil zo zhodných výpovedí účastníkov konania, keď žalovaný na svoju obranu uviedol
nepodstatnú okolnosť, že neprispieva žalobcovi na uvedené preto, lebo to od neho žalobca nepožaduje.
To, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú značne narušené, a že žalovaný bráni v užívaní hnuteľných
vecí žalobcovi, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu vyplýva i z fotodokumentácie, ktorá bola doložená do
súdneho spisu žalobcom a napokon i žalovaným. Skutočnosť, že žalovaný porušuje hrubým spôsobom
dobré mravy vyplýva i z oznámenia žalobcu zo dňa 06. 07. 2012, ktoré bolo zaevidované u Obvodného
oddelenia PZ Krupina pod č. ORPZ-Zv-OPP5-P-254/2012, na základe ktorého žalobca oznámil, že
žalovaný mu už počas dlhšej doby robí schválnosti, a to tak, že pred ním zamyká, nedovolí mu vstup do
niektorých častí rodinného domu č. XXXX, M. U., P., keď i táto vec bola príslušným policajným orgánom
odložená, a to len z toho dôvodu, že tak žalobca, ako i žalovaný uviedli pred policajným orgánom, že v
tomto smere ide o občiansko-právny spor, ktorý bude riešený na Okresnom súde vo Zvolene.

Proti rozhodnutiu sa odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného
súdu zmení a žalobu žalobcu zamietne alebo vec zruší a vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uviedol, že nesúhlasí so záverom rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene, a preto podáva proti nemu odvolanie s poukazom na ustanovenie § 201 O. s. p. a
napáda ho v celom rozsahu. Má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Podľa jeho názoru vo veci nemohlo dôjsť k naplneniu podmienok
§ 630 OZ, pretože zistený skutkový stav takému záveru nenasvedčuje. Bola splnená len podmienka
jednostranného právneho úkonu, a to výzva zo strany darcu (otca). Poukázal na to, že v konaní nebolo
preukázané hrubé porušovanie dobrých mravov žalovaného voči žalobcovi. Tento záver vyplýva len z
nesprávnych a nelogických úvah a hodnotenia prvostupňového súdu. Dôkazy ako spis Okresného súdu
Zvolen č. 6C/36/2000, priestupkový spis Obvodného úradu Zvolen č. PR 2011/1746-K zo dňa 02. 01.
2012, lekárska správa zo dňa 20. 09. 2011 ako aj faktúra č. 4/2011 zo dňa 25. 10. 2011
nemajú žiadnu priamu súvislosť pre posúdenie veci a vôbec nepreukazujú požadovanú intenzitu alebo
sústavnosť jeho hrubého správania sa voči otcovi. Zdôrazňoval, že jeho otec (žalobca), nie je celkom
mentálne zdravý a je zaujímavé, že okresný súd výpovede svedkov (hlavne brata Q.) bagatelizoval a
nebral do úvahy. Otec je hašterivý, rád vyvoláva hádky, provokuje, a preto má vzťahy narušené s celou
rodinou. Keby nebolo žalovaného, žalobca by bol odkázaný výlučne sám na seba, mal by veľmi vážne
problémy. Napriek všetkému a narušeným vzťahom mu základné potreby pre život a primeranú opateru
zabezpečuje žalovaný sám. Má za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy čo je príčinou, že
vo veci bol prijatý nesprávny právny záver, čo spôsobuje jeho nezákonnosť.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Uviedol, že napadnutý rozsudok na rozdiel od žalovaného považuje za správny a navrhuje ho potvrdiť
v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. Zároveň si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní. Okresný súd vo Zvolene odôvodnil rozsudok na strane 10 až 15 spisu, a to veľmi
podrobne a s takto rozsiahlym odôvodnením a právnymi závermi sa žalobca môže len stotožniť. Zistený
skutkový stav nasvedčuje záveru na naplnenie podmienok podľa § 630 Občianskeho zákonníka, a to
na navrátenie daru. Poukázal na výpoveď žalovaného na pojednávaní zo dňa 06. 09.
2012, a to časť výpovede žalovaného, kde uviedol, že „to sklo z 18. 09. to som ja rozbil, o tom sa ešte
budeme inak rozprávať. Myslel som, že sa inak budeme rozprávať o tom na súde...“ Poslednú časť vety
žalovaný doplnil len preto, že si uvedomil, že skutočne ide o vyhrážku. Dokonca videl ako žalobca chodil
cez okno, cez stoličku, pričom si žalobca musel dať opraviť dvere, žalovaný mu dvere nedal opraviť.
Žalovaný mu odopiera užívať veci, ktoré sú vlastníctvom žalobcu. V poslednej dobe počas zimných
sviatkov zobral kolieska z ventilov z kuchyne, chodby, verandy. Sám rozhoduje kedy a kde sa bude kúriť
a žalobca, keďže žalovaný ide do práce a netrpí zimou v rodinnom dome, situáciu musí riešiť tak, že
kombinačkami otvorí ventily, aby mal teplo, ktoré ako starý človek potrebuje. Poukázal na to, že má 79
rokov, nemôže bývať v zime, potrebuje skutočne kľud, ktorý pri správaní žalovaného, ktoré je skutočne
opakované a v rozpore s dobrými mravmi, nemá. Žalovaný neodprace ani sneh (žalobca to robí sám),
stále neplatí elektriku, nepomáha žalobcovi s ničím. Žalobca nie je typ, ktorý vyvoláva hádky, nemá ani
narušené vzťahy s rodinou, okrem žalovaného a syna Q., ktorý takisto sa k žalobcovi a manželke za
jej života správal agresívne. S tretím synom vychádza veľmi dobre, ako aj s ostatnými ľuďmi žalobca
nemal a nemá žiadne konflikty. Žalovaný klame, keď tvrdí, že aj napriek narušeným vzťahom žalobcovi
pomáha. Žalobca je odkázaný sám na seba. Osočovanie, že nie je celkom mentálne zdravý žalobcu
uráža, pretože nemá dlhú dobu žiadne problémy a pokiaľ v minulosti mal, bolo to potom, čo mu zomrela
manželka, smrť ktorej veľmi zle znášal. Po čase sa s tým vysporiadal a nepotrebuje už odbornú pomoc.

Žalovaný doručil súdu dňa 26. 03. 2013 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom okrem iného uviedol,
že žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že s tretím synom C. má dobré vzťahy, nakoľko
podľa vedomostí žalovaného tieto vzťahy nie sú ani podpriemerné, komunikujú spolu len sporadicky a
dokonca s deťmi tohto syna (t. j. s vnúčatami žalobcu) má veľmi negatívne vzťahy. Žalobca neudržuje
kamarátske vzťahy a v mieste jeho bydliska nemá dobré meno. So susedmi sa nerozpráva a väčšinu
času trávi sám. V minulosti žalovaný spozoroval, že ho každú nedeľu navštevujú ľudia, ktorí vykazovali
známky členov sekty jehovistov. Preto podľa názoru žalovaného nie je vylúčené, že je členom takej
sekty bol, resp. je aj samotný žalobca, nakoľko si žalobca prešiel náročným obdobím, stratou manželky,
psychiatrickomedikamentóznou starostlivosťou a pod. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že
žalobca v dôsledku smrti svojej manželky dlhodobo (až po dobu 8 rokov) sa liečil u E.. R. U.. Počas tohto
obdobia žalobca trávil väčšinu času na lôžku vo svojej izbe a odmietal spoločnosť. Po vysadení liekov sa
náhle zmenilo jeho správanie a začali sa prejavovať u neho sklony ku agresivite. Žalovaný usudzuje, že

lieky mohli mať značné vedľajšie účinky a mohli mať bezprostredný vplyv na postoj žalobcu k životným
otázkam, konfliktným situáciam a pod. Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zisťoval
hore uvedené skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazoval v priebehu konania a mohli mať vplyv priamy
na rozhodnutie vo veci samej. Bolo potrebné prinajmenšom vypočuť rodinných príslušníkov žalobcu a
jeho susedov, a taktiež zabezpečiť vyjadrenie od psychiatra, ktorý ho liečil. Ďalej poukázal na to, že
konflikty v značnej miere vyvolával aj žalobca a žalovanému spôsoboval množstvo schválností, je teda
zrejmé že nemožno prípadné nevhodné správanie žalovaného subsumovať pod inštitút dobrých mravov,
keď ich sám žalobca porušuje.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku správne a stotožňuje
sa aj s jeho odôvodnením.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho
skutkového a právneho záveru. Súd prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanie
skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v § 132 a nasl. O. s. p. a jeho hodnotenia
a skutkový záver si osvojuje aj odvolací súd.

Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§
3 Občianskeho zákonníka).

Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné
rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdielané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také
závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu
a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie,
ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné a to, či už
fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré
nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie
tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného,
ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru
darcu.

Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému.
V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba
doručená obdarovanému. Občiansky zákonník neustanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru,
ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho
úkonu ako prejavu vôle podľa ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V preskúmavanej veci bola aplikácia § 630 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav správna.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca daroval žalovanému, ktorý je jeho synom,
nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 12. 04. 2004, ktorá bola zavkladovaná do katastra
nehnuteľností Správou katastra P. dňa 27. 02. 2004 pod č. V 50/2004. V bode V darovacej
zmluvy si účastníci zmluvy, teda žalobca a žalovaný formou osobného záväzku zriadili v prospech
žalobcu ako darcu bezplatné neobmedzené právo bývania a užívania prevádzaného rodinného domu s
príslušenstvom v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu až do smrti darcu, s čím obdarovaný
ako aj darca súhlasili. Žalovaný je svoj záväzok zo zmluvy povinný plniť.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že konanie žalovaného vytýkané žalobcom
v žalobe ako aj v priebehu konania napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Negatívne
správanie sa žalovaného k žalobcovi aj odvolací súd posudzoval ako správanie sa v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré sa prejavuje objektívne. Svedčí o tom priestupkový spis Obvodného úradu Zvolen, odbor
všeobecnej vnútornej správy PR.2011/1746-K, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18. 09. 2011
v čase 18:00 hod. v meste P., časť M. XX,- v izbe rodinného domu č. XXXX nadával svojmu otcovi D.
D. (žalobcovi), pričom ho fyzicky napadol tak, že mu do oblasti hlavy hodil plechovku, čím
mu spôsobil podľa lekárskej správy tržnú ranu v oblasti čela bez PN. Za uvedené konanie mu bola
uložená sankcia, a to pokuta vo výške 30,- Eur na základe rozkazu o uložení sankcie zo
dňa 02. 01. 2012, ktorý rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25. 05. 2012. Uvedená skutočnosť bola v
konaní pred prvostupňovým súdom jednoznačne preukázaná priestupkovým spisom Obvodného úradu
Zvolen. Takéto konanie žalovaného ako to vyhodnotil aj prvostupňový súd, nie je konaním ojedinelým,
pretože aj dňa 11. 09. 2011, čo žalovaný sám potvrdil pri svojom výsluchu ako účastník konania,
žalovaný rozbil sklenenú výplň dverí na izbe, ktorú v rodinnom dome užíva žalobca. V konaní ďalej bola
preukázaná aj tá skutočnosť, že žalovaný obmedzuje žalobcu vo výkone svojho vlastníckeho práva
k rôznym hnuteľným veciam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdil sám
žalovaný. Ďalej žalovaný tiež bráni žalobcovi v užívaní traktora, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a to bez
akéhokoľvek právneho dôvodu.

Keďže žalobcovi bolo zriadené právo doživotného bývania v nehnuteľnosti, preto sa v danom vzťahu
predpokladalo, že obdarovaný bude rešpektovať právo darcu na také právo bývania v nehnuteľnosti,
ktoré bude prispôsobené jeho potrebám, zdravotnému stavu a veku. Zachovávanie dobrých mravov
a pravidiel spolunažívania obsahuje v tomto pojme a význame spolunažívanie v jednej nehnuteľnosti,
vzájomný rešpekt, avšak zo strany obdarovaného s väčšou úctou a vo vyššej miere s vedomím si tej
skutočnosti, že obdržal dar väčšej finančnej hodnoty.

Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že konflikty v značnej miere vyvolával aj žalobca a žalovanému
spôsoboval množstvo schválností, v konaní preukázané nebolo.

Správne odvolací súd vyhodnotil aj výpoveď svedka Q. D. ako neobjektívnu, keď tento svedok vypovedal,
že žalobca je veľmi zlý človek, že klame, keďže vzťahy medzi žalobcom a týmto svedkom sú značne
narušené, títo sa spolu nerozprávajú 10 rokov. Narušenosť vzťahu vyplýva zo súdnych
konaní vedených pred OS Zvolen sp. zn. 6C/36/2000 a sp. zn. 2T/80/2000. V konaní OS Zvolen sp. zn.
2T/80/2000 svedkovi Q. D. bol uložený trest za protiprávne konanie majúce charakter trestného činu
spáchanom voči žalobcovi, ako voči svojmu otcovi.

Pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (doplnení odvolania) poukázal na to, že bolo potrebné v
prvostupňovom konaní prinajmenšom vypočuť rodinných príslušníkov žalobcu a jeho susedov a taktiež
zabezpečiť vyjadrenie od psychiatra, ktorý ho liečil, tu odvolací súd dodáva, že účastníci konania
boli poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p., že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti označené
a predložené neskôr, súd neprihliada. Žalovaný po takomto poučení nemal návrhy na doplnenie
dokazovania. Uvedená námietka teda je neopodstatnená.

Okresný súd vec správne právne posúdil, správne zistil skutkový stav a zaujal vo veci správny právny
záver, preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1, § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy odvolacieho konania si však

do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslil, a preto odvolací súd mu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.