Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 4C/74/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204158.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu:
BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711 proti žalovanej: M. L., O.. XX.X.XXXX, V. N. XX, XXX XX X. O. Z. o zaplatenie 726,88 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 88,08 eur s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 34,64 eur od 18. 05. 2011 až do dňa zaplatenia, 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
28,47 eur od 18. 06. 2011 až do dňa zaplatenia, 9,50 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,97
eur od 18. 07. 2011 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 726,88 eur
s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 34,64 eur od 18. 5. 2011 do zaplatenia,
9,25% p.a. zo sumy 28,47 eur, za obdobie od 18. 6. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% p.a. zo
sumy 24,97 eur od 18. 7. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% p.a. zo sumy 638,80 eur od 18.
8. 2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako záujemca uzavrela
s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (dfelej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení
(ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej (ako účastníkovi v
zmysle ust. § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od
účinnosti Zmluvy žalovanej služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanej uskutočňovať a
prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť
nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanej servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy
a všeobecných podmienok. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a
to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť
za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvolaného programu služieb. Právny
predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu vyčistil v zmysle
Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne:
faktúra č. 2728959369, splatná dňa 17. 7. 2011, znejúca na sumu vo výške 24,97 eur, faktúra č.
1729962727, splatná dňa 17. 8. 2011, znejúca na sumu vo výške 638,80 eur, faktúra č. 9727953510,
splatná dňa 17. 6. 2011, znejúca na sumu vo výške 28,47 eur, faktúra č. 6726938917, splatná dňa 17.

5. 2011, znejúca na sumu vo výške 34,64 eur. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo
Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť,
čim porušila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovanej
voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností predstavuje 726,88 eur. Žalobca
právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31. 1.2013, nakoľko záväzkový
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol pred 1.2.2013.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytovaní služby
a nájme koncového zariadenia zo dňa 30.12.2010 a dňa 27.1.2011, faktúrami č. 2728959369, č.
1729962727, č. 9727953510, č. 6726938917, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa
15.8.2014 spolu s prílohami, a to zmluvou o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia zo dňa
30.12.2010 a dňa 27.1.2011, cenovým výmerom č. 42917/2010, Cenníkom pre koncové zariadenia -
časť A, Tarifou ST, a.s. na poskytovanie služby Magio Sat a zistil nasledujúci skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ dňa
30.12.2010. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať
žalovanej službu Magio Sat a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb
podľa platnej Tarify. Žalovaná si zvolila program služby Magio Sat Vianoce 2010, pri viazanosti 24
mesiacov. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal prenechať žalovanej ako
nájomcovi do užívania koncové zariadenia Magio Box bez HDD a nájomca sa zaviazal mesačne
platiť nájomné vo výške 1,99 eur. Nájomca sa zaviazal v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia
prenajatého Magio Boxu (jednorazovo) v sume 126,- eur, v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia
diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu (jednorazovo) v sume 20 eur.

Súčasťou zmluvy bol aj cenový výmer č. 42917/2010, podľa ktorého cena programu Magio Sat Klasik
bola 11,98 eur mesačne, zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku Zmluvy o pripojení
zo strany/z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti užívať službu
Magio Sat predstavovala 199,- eur.

Predmetom zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 27.1.2011 bolo pridanie KZ Magio Sat-
Klasik, Magio Sat - Karta provisioning, Magio Sat- Aktivácia Magio Boxu bez HDD, Magio Sat-Magio
Box provisioning.

Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 2728959369, splatnú dňa 17. 7. 2011, znejúcu na sumu vo výške
24,97 eur, faktúru č. 1729962727, splatnú dňa 17. 8. 2011, znejúcu na sumu vo výške 638,80 eur, faktúru
č. 9727953510, splatnú dňa 17. 6. 2011, znejúcu na sumu vo výške 28,47 eur, faktúru č. 6726938917,
splatnú dňa 17. 5. 2011, znejúcu na sumu vo výške 34,64 eur.

Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.8.2014 uviedol, že Žalobca v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 23.7.2014 uviedol, že v uvedenom prípade žalovaný nebol sankcionovaný len
za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnil svoju povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, boli jeho služby vypojené z prevádzky, čim
žalovaný porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti kedy by
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému koncové zariadenie
za zľavnenú cenu. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá právnemu
predchodcovi žalobcu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný
za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb

poskytovaných prostredníctvom koncového zariadenia žalovanému), čim by žalovaný prostredníctvom
platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému koncové zariadenie za zľavnenú
cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného vzniká na strane právneho predchodcu
žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou koncového
zariadenia. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej
škody na strane žalobcu. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej výška musí byť do
určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. V opačnom
prípade sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca.
Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou
majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom
včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila.
Sme presvedčení, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase kedy
vznikal zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (v čase keď bola podpísaná
zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej). Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr
za poskytnuté služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za služby. Výška
zmluvnej pokuty závisí od hodnoty posunutých benefitov v čase uzavretia zmluvy (hodnota dotácie na
koncové zariadenie - Magio Box, hodnota iných poskytovaných benefitov). Výška zmluvnej pokuty je teda
závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v prípade, ak žalovaný načerpá
všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu platbu. Z tohto pohľadu je potrebné
primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého koncového zariadenia, ktorý
musel žalobca fakticky financovať (úverovať) zo svojich prostriedkov. Podľa právnej úpravy obsiahnutej
v § 3a ods. 3 nariadenia vlády sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty
peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov
je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v zmysle nariadenia. Pri poskytnutí
peňažných prostriedkov v sume napríklad 500,00 eur by podľa tohto ustanovenia nariadenia vlády
mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej hodnoty 500,00 eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
500,00 eur a zákonných úrokov z omeškania. V žiadnom inom predpise právneho poriadku Slovenskej
republiky sa nevymedzuje pojem „primeraná sankcia“. Uvedenú právnu úpravu ohľadne prijateľnosti
sankcie za poskytnutie finančných prostriedkov je možné primerane aplikovať aj pre prípady poskytnutia
koncového zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto koncového zariadenie fakticky
financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad žalobcu, ktorý sa vráti žalobcovi
až prostredníctvom postupných platieb a plnení od žalovaného. Toto koncové zariadenie je teda v
prípade dodržania viazanosti postupne splatené. V prípade poskytnutia koncového zariadenia v hodnote
500,00 eur, by bola primeraná zmluvná pokuta vo výške 1.000,00 eur, ktorá by pozostávala zo sumy
500,00 eur z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého koncového zariadenia a 500,00 eur z titulu sankcie
za porušenie povinnosti. Žalobca si v uvedenom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške,
ako by mu prípadne ust. § 3a nariadenia vlády umožňovalo a z tohto dôvodu uplatňovaná zmluvná
pokuta nemôže byt neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. V
prípade, ak by aj súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy
skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá
hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Na základe Zmluvy o poskytovaní služby a
nájme KZ zo dňa 30.12.2010 sa právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodli, že v prípade 24
mesačnej viazanosti žalovaného, žalobca poskytne žalovanému program služieb Magio SAT Klasik za
zľavnený mesačný poplatok 7,98 s DPH počas prvých 6 mesiacov a za zľavený mesačný poplatok
11,98 eur s DPH počas nasledujúcich 18 mesiacov, pričom štandardná cena uvedeného programu
služieb bola 18,95 eur. Celková výška poskytnutej zľavy v prípade Zmluvy o poskytovaní služby a nájme
KZ zo dňa 30. 12. 2010 bola teda 191,28 eur. Žalovanému bol k programu služieb Magio SAT Klasik
poskytnutý 2-krát Magio Box spolu s ovládačom a ostatným príslušenstvom ako SMART karta, HDM1
kábel alebo SCART kábel. Žalovaný mal tieto zariadenia v prenájme a v prípade nevrátenia, straty
alebo odcudzenia mu mohla byť a aj bola vyúčtovaná zmluvná pokuta spolu 439,80 eur. Všetky tieto
zmluvné pokuty sú vyznačené v Cenových výmeroch, Tarifách a cenníkoch. Právny predchodca žalobcu
fakticky financoval koncové zariadenie, ktoré si žalovaný sám vybral a poskytol mu toto zariadenie
za výhodnejšiu úvodnú sumu. Žalovaný mal predmetné koncové zariadenie uhradiť počas celej doby
trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Potrebné je uviesť, že žalobca by
neposkytol dotáciu do koncového zariadenia žalovanému, ak by sa tak žalovaný sám nerozhodol. Týmto
právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by žalovaný dodržal svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.6.2013, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
30.12.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že
časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry. Zároveň bola súčasťou vyššie uvedenej zmluvy aj zmluva o
nájme koncového zariadenia Magio Sat Boxu bez HDD podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetom následne uzavretej zmluvy zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa 27.1.2011 bolo
pridanie KZ Magio Sat-Klasik, Magio Sat - Karta provisioning, Magio Sat- Aktivácia Magio Boxu bez
HDD, Magio Sat-Magio Box provisioning.

Sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení a nájme koncového zariadenia
uzavretých dňa 30.12.2010 a nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby a nájomné, ktoré jej pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.

Žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol - pravidelné
poplatky Magio Sat Klasik a Komplet a ďalšie súvisiace služby ako TV Balíček HBO+Cinemax, TV
Balíček Maďarský a nájomné za Magio Box bez HDD v celkovej výške 88,08 eur.

Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 88,08 eur za poskytnuté
služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaná cenu poskytovaných služieb právnemu
predchodcovi žalobcu neuhrádzala. Súd preto považoval nárok žalobcu na sumu 88,08 eur za dôvodný
a žalobe v uvedenej časti vyhovel.

Žalovanú zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 34,64
eur od 18. 05. 2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 6726938917) až do dňa zaplatenia, 9,25
% ročne zo sumy 28,47 eur od 18. 06. 2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 9727953510)
až do dňa zaplatenia, 9,50 % - ročne zo sumy 24,97 eur od 18. 07. 2011 (dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry č. 2728959369) až do dňa zaplatenia. Ku dňu omeškania bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,25% p.a. a vo výške 1,50% p.a. a úroky z omeškania tak
v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 9,25 % a 9,50% ročne.

Faktúrou č. 1729962727 s žalobca uplatnil aj nárok na zmluvné pokuty spolu v sume 638,80 eur.

Z uvedenej faktúry je zrejmé, že jednou z uplatňovaných zmluvných pokút je Magio Sat pokuta vo výške
199,- eur.

Spotrebiteľ obsah samotnej zmluvy o pripojení a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, žalovaná mohla
iba podpísať resp. nepodpísať zmluvu o pripojení, ktorej súčasťou je aj dojednanie o zmluvnej pokute.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď
v zmluve je priamo uvedené, že ich uzatvárala ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na
základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku
Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute v sume 199,- eur je
potrebné považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým zároveň neplatné pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov vrátane súdov odvolacích bolo rozhodnuté, že takto
dojednaná zmluvná pokutu je absolútne neplatná. Spôsob dojednania o zmluvnej pokute je absolútne
neplatný aj z toho dôvodu, že nerozlišuje závažnosť jednotlivých druhov porušenia ani obdobie, resp.
časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Stanovuje jednotnú sadzbu 199,- eur za akékoľvek
nedodržanie doby viazanosti bez zohľadnenia ďalších skutočností v akomkoľvek časovom období odo
dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Nerozlišuje najmä, či došlo k porušeniu časového záväzku
24 mesačnej doby viazanosti na začiatku právneho vzťahu medzi účastníkmi, alebo pred koncom doby
viazanosti.

Dojednanie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi žiadať túto pokutu vo výške 199,- eur aj za porušenie
zmluvy spočívajúce v nezaplatení faktúry na akúkoľvek nízku sumu. Pravidelný mesačný poplatok za
službu Magio Sat Klasik predstavoval sumu 11,98 eur. Dodávateľ v danom prípade vôbec nezohľadňuje
skutočnosť, že by spotrebiteľ prestal splácať splátky v posledných mesiacoch doby viazanosti. Potom by
zmluvné pokuta aj pokiaľ ide o jej výšku, predstavovala neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
nakoľko výška pokuty by bola v pomere k nezaplateným mesačným poplatkom za poskytnuté služby
zjavne neprimeraná. Z uvedeného pohľadu je ustanovenie o zmluvnej pokute neurčité a nejasné.

Uvedená zmluvná pokuta bola dojednaná v prípade nedodržania doby viazanosti a bolo možné ju
uplatniť pri zániku zmluvy o pripojení. Žalobca však v danom prípade nepreukázal akým spôsobom došlo
k zániku zmluvy a pripojení a či vôbec bola zo strany žalobcu zmluva o pripojení ukončená. S poukazom
na § 120 ods. 4 O.s.p. súd poznamenáva, že účastníci musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Teda je na žalobcovi, aby
preukázal všetky skutočnosti odôvodňujúce vznik ním uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu. Toto
ustanovenie (§ 120 ods. 4 O.s.p.) je prejavom koncentrácie dôkazných prostriedkov účastníkmi konania
do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa. Na dôkazy predložené neskôr, odvolací súd
prihliadnuť môže len výnimočne, za podmienok stanovených v § 205a O.s.p.

Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. nie je moţné vykladať izolovane, bez väzieb na naň nadväzujúce (a
bliţšie špecifikujúce) ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (najmä o ustanovenie § 120 ods. 2 a
4 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p., § 205a O.s.p. a § 212 O.s.p.) a bez zreteľa na tzv. princíp koncentrácie,
(aj) na ktorom je zaloţené občianske súdne konanie. Iba konanie o veciach uvedených v § 120 ods. 2
O.s.p. [vo veciach, v ktorých konanie moţno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manţelstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného
registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a druţstiev (§ 200e)] je ovládané
vyšetrovacou zásadou (kedy je zákonom stanovená povinnosť súdu vykonať na zistenie skutkového
stavu veci ďalšie potrebné dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli), v zmysle ktorej účastníci nemajú dôkaznú
povinnosť a nenesú dôkazné bremeno. Uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo
35/2013 zo dňa 7.3.2013.

Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. (Rozsudok Súdneho dvora ES zo 14. júna 2012 vo veci
C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino)

Súd nemohol pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne neplatného
zmluvného dojednania. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 Občianskeho zákonníka s
poukazom na ustanovenie § 494 Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej
pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej podmienky do prijateľnej podoby
potvrdzuje aj vyššie cit. rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo, že
ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom
vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej zľavnené
telekomunikačné zariadenie, resp. že jej umožnil využívať služby za zvýhodnený mesačný poplatok,
považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je
nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol dodávateľ nijako donucovaný, bolo
to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Z
rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej
pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty. Čo sa týka žalobcom uvádzanej možnosti žalovanej
ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty výberom zmluvy bez dotácie zo strany predchodcu žalobcu na cenu
poskytnutých služieb súd uvádza, že zo zmluvy o pripojení nevyplýva, žeby žalovaný pri jej uzatváraní
bol oboznámený so skutočnou, reálnou cenou poskytovanej služby. K ďalším skutočnostiam uvádzaným
žalobcom k primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd
poznamenáva, že uvedené ustanovenie pojednáva o spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom
zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovanou bolo poskytnutie dojednaných služieb v zmysle zákona
o elektronických komunikáciách a prenájom tzv. koncového zariadenia. Taktiež má súd za to, že tvrdenie
žalobcu, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok na náhradu
škody vo výške dotácie poskytnutej žalobcom na zľavu z ceny poskytnutých služieb, samo osebe takéto
právo nezakladá, keďže zákon v prípade vzniku zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky
takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške sumy dotácie.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:

1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a
to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do
poskytnutého koncového zariadenia. Aj keby bol splnený zo strany žaolvanej predpoklad protiprávneho
úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v
rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento poskytuje služby resp. koncové zariadenia za nižšiu
ako skutočnú cenu. Hodnota dotácie na poskytnuté služby resp. dotácie do poskytnutého koncového
zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za služby obdržal dojednanú cenu a koncové zariadenie žalovanému nebolo odpredané,
ale iba prenajaté. Žalobca pritom žalovanú nežiadal o vydanie prenajatého zariadenia.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a to
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného nezotrvania
žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu, by
nebol tento protiprávny úkon, ale zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovanou.

Žalobca si vo faktúre č. 1729962727 uplatnil aj ďalšie zmluvné pokuty a to Pokutu za Magio Box v sume
150 eur, Pokutu za diaľkový ovládač v sume 20,- eur, Pokutu za kartu 19,95 eur, Pokutu za ostatné
príslušenstvo v sume 29,95 eur.

Uvedené pokuty boli dohodnuté pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia jednotlivých zariadení.
Na základe uvedeného preto nie je zrejmé, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje proti žalovanej uvedené
zmluvné pokuty, keďže v danom prípade nebolo z jeho strany preukázané, že by došlo strate, odcudzeniu
jednotlivých zariadení, alebo že by ich žalovaná odmietala žalobcov vydať. Z obsahu spisu nevyplynulo
a žalobca ani nijakým iným spôsobom nepreukázal, že by žalobca bol žalovanú požiadal o vydanie
poskytnutých zariadení. Na základe uvedeného súd vyhodnotil nároky na jednotlivé zmluvné pokuty ako
nedôvodné, nakoľko neboli splnené predpoklady, za ktorých by žalobcovi vznikol nárok na jednotlivé
zmluvné pokuty. Nebolo totiž preukázané, že by k nevráteniu, strate alebo odcudzeniu zariadení došlo.
Žalobcovi naďalej ostáva nárok na vydanie predmetných zariadení.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť
určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných pokutách v sume 19,95 eur a
29,95 eur bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Žalobca tieto nároky uplatňoval
iba na základe ustanovenia bodov IV/3-1 a IV/5-1 Tarify na poskytovanie Služby Magio Sat.

Uvedené vymedzenie však súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako
to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s „dojednaním“ nárokov na zmluvné pokuty v rámci Tarify, súd poukazuje na už vyššie
vyslovený názor, že právo na zmluvnú pokutu môže byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti nároku žalobcu na zmluvné pokuty v sume
638,80 eur.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z pôvodne uplatnenej sumy 726,88 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 88,08 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 12,12 % a neúspech 87,88 %. Úspešnejšej žalovanej
tak po odrátaní neúspechu žalovanej od jej úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
75,76 % (87,88 - 12,12 =75,76 %).

Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.