Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/495/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113218029
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113218029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Q. K., nar.
X.X.XXXX, bytom K. N. V., R. č. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Martou Wertlenovou, so
sídlom D., W. č. XXXX/XB, proti odporcovi: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XXX, o zaplatenie
1.075,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
14C/279/2013-56 zo dňa 15. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/279/2013-56 zo dňa 15. apríla 2014, potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 657, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2

Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľke
1.075,- Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 8.2.2012 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporcovi bola zároveň podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložená povinnosť nahradiť
navrhovateľke trovy konania vo výške 65,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 332,59 Eur a
tieto zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.100,- Eur
odporcovi bolo v konaní preukázané z obsahu zmluvy, v ktorej odporca výslovne uviedol, že si pred
podpisom zmluvy prevzal uvedenú sumu, ako aj z obsahu výpovede svedkov W. M. a P. K., ktorí

zhodne všetky okolnosti odovzdania a prevzatia peňazí opísali. F. W. síce tvrdila opak, jej vyjadrenia boli
zhodné s odporcom o tom, že zmluva mala slúžiť len ako záloha na nájomné, avšak takéto skutočnosti
nemali oporu ani v ostatnom dokazovaní, navyše dôveryhodnosť jej výpovede spochybňuje fakt, že
sama uzavrela obdobnú zmluvu o pôžičke a čelí rovnakej žalobe, teda tvrdenie opaku by bolo pre ňu
nepriaznivé. Súd vyjadril pochybnosti o tom, že by odporcovia podpísali zmluvu o pôžičke s tým, že suma
pôžičky mala byť vo výške budúceho nájmu. Odporca nevysvetlil, prečo napr. boli uzavreté dve zmluvy o
pôžičke a nie jedna spoločná pre spoludlžníkov ako nájomcov. Navyše jednotlivé splátky pôžičky sa ani

po súčte sumy pôžičky, a to ani po súčte spolu s p. F. W. nezhodovali so splátkami nájmu. Súd nezistil, že
by suma pôžičky (spolu 2.200,- Eur) mala byť aj napríklad zameškané nájomné. Pokiaľ by pôžička mala
predstavovať budúci nájom, je nepochopiteľné, že suma nájomného by nebola odčítavaná od „sumy
pôžičky“. Vzhľadom na úhradu sumy 25,- Eur a následné späťvzatie návrhu na začatie konania bolo
konanie v tejto časti zastavené. Predmetom konania sa tak stala len zvyšná časť nároku. Odporca sa
dostal do omeškania so splnením dlhu dňa 8.2.2012 (kedy sa stal zročným celý dlh z dôvodu nesplnenia
splátky), na základe čoho súd prvého stupňa priznal navrhovateľke aj nárok na úroky z omeškania.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý vyjadril nesúhlas s
napadnutým rozhodnutím. Tvrdil, že od navrhovateľky nikdy neprijal žalovanú sumu. Zmluvu podpísal
z donútenia, rozhodnutie je založené na falošných svedeckých výpovediach príbuzných navrhovateľky,

ktorí sa na zmluve nijako nepodieľali. Ak svedok M. tvrdil, že si od navrhovateľky požičal peniaze,
uvedené je nepravdepodobné, pretože uvedený svedok je dostatočne majetný. Podľa názoru odvolateľa
bola podvedená aj svedkyňa W..

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom

odvolaní.

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky

tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej patrí právo, toto riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy
o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa
nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1

O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

Krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal pri posúdení žaloby
predovšetkým z obsahu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi, z ktorej zreteľne vyplýva,
že odporca prevzal finančné prostriedky v sume 1.100,- Eur, čo potvrdil svojím podpisom. Jeho
argumentácia smerujúca k tomu, že sporná zmluva mala len slúžiť ako zábezpeka nájomného
plateného navrhovateľke na základe inej zmluvy, ostala len na úrovni nepreukázaných tvrdení. Aj pri

akceptovaní námietok odvolateľa o blízkom vzťahu svedkov, ktorí potvrdili odovzdanie sumy 1.100,- Eur
navrhovateľkou odporcovi, nemožno prehliadnuť podstatný dôkaz, a to zmluvu o pôžičke, ktorej pravosť
sa v konaní nepodarilo spochybniť.O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní

bola úspešná navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila postupom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p., resp. jej žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.