Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/485/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112200920
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112200920.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W. M. F., s.r.o. so sídlom P. 5, V., IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: E. M., naposledy bytom M. č. XX, v konaní zastúpený opatrovníčkou Mgr. Janou Palkovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu:
1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42

176 778, právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov,
2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpený
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštova 2, Košice, o zaplatenie 956,77 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 22C/30/2012
- 50 zo dňa 28. mája 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov vedľajšieho

účastníka 1/ p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka 1/ vo
výške 19,61 Eur, advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie s poukazom na § 96 ods. 1
O.s.p. a súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol v

zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi 2/ ich náhradu
nepriznal, zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ náhradu trov konania v
sume142,01Eur.Včastiodôvodneniarozhodnutiasúduonáhradetrovkonaniakonštatoval,ževdanom
prípade zavinil zastavenie konania navrhovateľ tým, že vzal návrh na začatie konania späť a bol povinný
nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi žiadne trovy nevznikli a preto mu
ich súd prvého stupňa nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi 1/ priznal náhradu trov konania spočívajúcu v

trovách právneho zastúpenia pre JUDr. Ambróza Motyku, a to vo výške 142,01 Eur za 2 úkony právnej
pomoci: prevzatie veci, príprava a odpor á 51,45 Eur, k tomu režijný paušál 1x 7,63 Eur + 1x 7,81 Eur +
20% DPH. Vedľajšiemu účastníkovi 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto trovy nepovažoval
za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva vzhľadom na skutočnosť, že na strane
odporcu na ochranu jeho práv spotrebiteľa vystupoval v konaní v predmetnom čase už iný vedľajší
účastník.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi

1/ náhradu trov konania, podal v zákonnej odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a navrhol výrok rozhodnutia o trovách konania zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznať. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur
vrátane DPH. Považoval uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti za nesprávne z hľadiskaprávneho posúdenia. Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť podľa jeho
názoru sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú

pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne závery ustálil aj Krajský súd
v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., cieľom novelizácie Občianskeho súdneho
poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť

širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia
na ochranu spotrebiteľov. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu
spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne
kompetentné. Z vlastných skúseností mal vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez
ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje

žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše
vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných
skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach
v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012. Ďalej poukázal na to, že uvedenú činnosť by malo byť schopné

účelne zabezpečiť aj samotné združenie. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzujem dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v
rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012, ako aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 9Co/420/2012, v

ktorých vyjadrili dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. V zmysle uvedeného navrhovateľ zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom Súd by nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov

konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
78/03. Odhliadnuc od uvedeného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa
určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.
Uvedené možno podľa navrhovateľa aplikovať aj na podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka,
ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali

medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej.
Činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne nemožno z jeho pohľadu považovať za tak odborne náročnú,
že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie, čo v rozhodnutí sp. zn. 10Co/110/2012 potvrdil aj
Krajský súd v Žiline. Zastával názor, že skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania
neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a ani

odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom, pričom na podporu svojej argumentácie
spomenul rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/329/2012, rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/218/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/98/2012
a ďalšie. Vo veci nebolo podľa jeho názoru možné aplikovať ani ustanovenie § 137 O.s.p., pretože
združenie odporcu v konaní nezastupuje, v súvislosti s čím poukázal na právny názor Krajského súdu v

Prešove vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 13Co/40/2012. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z
týchto dôvodov za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Na záver uviedol, že v danom prípade bola na
mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže s prihliadnutím na výšku sumy istiny uplatnenej
v návrhu (956,77 Eur) ide o drobný spor, v ktorom trovy právneho zastúpenia vo výške 142,01 Eur sú
značne neprimerané výške žalovanej istiny. Nakoľko vedľajší účastník vystupuje v obdobných veciach

opakovane s obsahovo jednoduchými podaniami, súd prvého stupňa nemal vedľajšiemu účastníkovi
priznať trovy právneho zastúpenia vo výške zjavne neúmernej výške istiny a povahe konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti
zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,52 Eur. Hneď v úvode na podporu svojej

argumentácie, ktorú označil za súdom známu, poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr.
uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.04.2013 č.k. 9Co/281/2012 - 83, uznesenie Krajskéhosúdu v Nitre zo dňa 31.07.2012 č.k. 25Co/179/2012 - 69, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
20.05.2013 č.k. 11Co/24/2013 - 158, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.08.2012 č.k.
3Cob/103/2012 - 112, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.07.2012 č.k. 13Co/47/2012 -

75 a ďalšie. Uviedol, že argumentácia navrhovateľa sa stáva skutkovo aj právne nepresvedčivou, ak
sa zaoberá neúčelnosťou trov vedľajšieho účastníka, pričom vďaka pôsobeniu vedľajšieho účastníka
v konaní došlo k procesnému úspechu odporcu. Rovnako protirečivo podľa jeho názoru vyznieva aj
konštatovanie o všeobecnosti podaní vedľajšieho účastníka, pričom zdôraznil, že ak by navrhovateľ
nevzal návrh na začatie konania späť, musel by byť vo veci neúspešný, pretože súd by prihliadal na

premlčanie uplatneného nároku pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania. Vyjadril presvedčenie, že
za neodôvodnený dispozičný úkon v podobe späťvzatia návrhu na začatie konania musí navrhovateľ
znášať dôsledky a v danej súvislosti poukázal na judikát R 49/1993, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 14.09.2001 sp. zn. 7M Cdo 4/2010. Ďalej uviedol, že navrhovateľ berie žaloby späť po tom,
čo zistí vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho pôsobenie v ňom celkom racionálne, aby mu
nevznikali ďalšie trovy, pretože dôvodne predpokladá, že v konaní už nebude úspešný, lebo v ňom

nenájde len neinformovaného a rezignovaného spotrebiteľa, ale rovnocenného partnera v posudzovaní
skutkových a právnych zistení. Za dôležité považoval, že odporca dosiahol procesný úspech a trovy
by sa mali posudzovať predovšetkým z procesného hľadiska. Nesúhlasil ani s aplikáciou ust. § 150
ods. 2 O.s.p., nakoľko nejde o prípad, kedy trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je potrebné podľa jeho názoru aplikovať na trovy konania

navrhovateľov v hromadných žalobách drobných sporov, preto ho nemožno uplatňovať na trovy konania
odporcov a v náväznosti na to ani na trovy konania vedľajších účastníkov, ktorí vystupujú na ich
strane. Pri trovách konania odporcov, ako aj vedľajších účastníkov je totiž právna pomoc poskytovaná
individuálne, a to pri obrane proti konkrétnemu uplatňovanému nároku, pričom rovnaký právny názor je
vyslovený aj napr. v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.06.2013 č.k. 1Co/92/2013 - 122.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka 1/ je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na
vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zastavení konania, vrátení súdneho
poplatku navrhovateľovi a nepriznaní trov odporcovi ako aj vedľajšiemu účastníkovi 2/ odvolaním
napadnuté nebolo, preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním
odvolacieho súdu nedotknuté.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pôvodne vyhovel návrhu navrhovateľa vydaním

platobného rozkazu č.k. 22C/30/2012 - 33 zo dňa 07.12.2012, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť
do vlastných rúk. Pred vydaním predmetného platobného rozkazu oznámili vedľajší účastníci 1/ a
2/ z vlastnej iniciatívy svoj vstup do konania na stranu odporcu, pričom vedľajší účastník 1/ podal
proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom zároveň vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V

nadväznosti na uvedené vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia
bližšieho odôvodnenia.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady zavinenia, o ktorú ide v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných
okolností nevznikli.

Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o
trovách konania dôsledne postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. s tým, že vedľajší účastník
1/ si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka 1/ v konaní pred súdom
prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu vznikli titulom právneho zastúpenia s tým, že súd
prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacich vedľajšiemu účastníkovi 1/

postupoval podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odmena bola vyčíslená riadne a včas, a
preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá
ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd sa teda v danom prípade nestotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní,
že trovy konania vedľajšieho účastníka 1/ nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s
tvrdením navrhovateľa, že vedľajší účastník sa vo svojich podaniach opakuje bez uvedenia nových,
významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čo by malo viesť k záveru o ich neúčelnosti

a následnému nepriznaniu ich náhrady. Pokiaľ aj vedľajší účastník vo svojej argumentácii používa
argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje.
Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných právnych veciach na uplatnenie svojho práva
používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.
Okrem uvedeného samotnú účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať
predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre odporcu po intervencii vedľajšieho

účastníka 1/ a následnom späťvzatí návrhu navrhovateľom dopadlo v konečnom dôsledku úspešne.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi 1/ by tak, ako správne konštatoval
vedľajší účastník 1/ vo svojom odvolaní, znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom
súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré
podľa jeho názoru nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu, a v prípade svojho procesného úspechu,

prípadne zastavenia konania zavineného odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods.
4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných
predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti
hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené

neboli.

V prejednávanej veci odvolací súd zároveň nevidí priestor na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
ako to v závere odvolania navrhol navrhovateľ, keď v danom prípade nepovažuje pomer medzi sumou
uplatnenej pohľadávky a výškou náhrady trov konania za neprimeraný. Z dôvodovej správy k zákonu č.
384/2008 Z.z., ktorý s účinnosťou od 15.10.2008 do Občianskeho súdneho poriadku doplnil druhý odsek

ust. § 150, vyplýva, že uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle tohto ustanovenia prichádza do
úvahy spravidla v prípadoch, v ktorých trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka, v čo v prejednávanej veci zjavne splnené nie je.

Pokiaľ niektoré odvolacie súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích
súdov v prejednávanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka 1/ v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi 1/, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný
a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči

neúspešnému navrhovateľovi vo výške 19,61 Eur vrátane DPH, a to za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.06.2014 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške
8,30 Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy konania

v celkovej výške 142,01 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa ust. § 16 ods.
3 vyhlášky a DPH 20%.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .