Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 25, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12P/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312200334
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312200334.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci navrhovateľky C. E., nar.

X.X.XXXX, bytom D. XXXX, E., zastúpenej JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, Sobrance,
Michalovská 14 proti odporcovi Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, E., zastúpeného JUDr.
Jánom Holotom, advokátom, Snina, Komenského 2791/35 o zrušenie príspevku na výživu rozvedeného
manžela takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi určenú rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 21C/89/2010-91 zo dňa 1.10.2010, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 720,00 eur a sumu 2378,12
eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu navrhovateľky v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 12.1.2012 sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti
voči odporcovi, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 21C/89/2010-91
zo dňa 1.10.2009 s odôvodnením, že odporca vykonáva samostatnú výrobnú činnosť na základe
živnostenskéhooprávneniaataktiežbymalpoberaťajčiastočnýinvalidnýdôchodokanastraneodporcu
sa podstatne zmenili okolnosti rozhodujúce pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

Rozsudkom zo dňa 2.4.2012 č.k. 12P/6/2012-56 súd v danej veci návrh zamietol a odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 1CoP/75/2012-76 zo dňa

31.10.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti voči
odporcovi, ktorá jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 21C/89/2010-91 zo dňa
1.10.2009 s odôvodnením, že odporca je schopný sám sa živiť. Navrhovateľka uviedla, že od roku 2010
platí odporcovi stanovené výživné, pričom podľa názoru navrhovateľky odporca je schopný sám sa živiť,
a to aj z dôvodu, že toho času odporca vyživuje svoju priateľku spolu s dvoma cudzími deťmi, pričom
navrhovateľka sa stará o ich spoločnú dcéru, ktorá toho času študuje v štvrtom ročníku na gymnáziua pomáha aj druhej dcére, ktorá študuje diaľkové a je už plnoletá. Navrhovateľka uviedla, že odporca
podniká v súčasnej dobe v spoločných priestoroch, a to v spoločnej hale na ulici C. H. T. a naďalej
podniká aj pre svojho brata, pre firmu K. H. E., kde dosiahol v roku 2011 značný príjem.

Navrhovateľka uviedla, že v roku 2009 odporca pracoval pre ňu v jej firme a v tom čase zakúpil stroje
za 80 tisíc eur, ktoré boli umiestnené vo firme jeho brata K. H. E., pričom neskôr to odporca urobil tak,
že údajne si mal tieto peniaze požičať od svojho brata, teda od firmy K., ktorá mala viesť exekúciu
voči odporcovi a v dôsledku tohto exekútor siahol aj na stroje navrhovateľky, a tak jej bolo zabránené
podnikať.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že do mesiaca júla 2012 na týchto strojoch podnikala, pričom zo strany

odporcujejbolozabránenévpodnikaní,bolariadneodstavenáatakpočínanímzostranyodporcustratila
aj celý rad klientov s tým, že títo jednoducho odišli od navrhovateľky.

Navrhovateľka tvrdila, že odporca je schopný sám sa živiť, pretože dosahuje príjem, podniká nielen v
spoločnej hale v T. na ulici C., ale aj v E..

V súvislosti s platením výživného pre odporcu uviedla, že v predchádzajúcom konaní toto urobila z

dôvodu, aby predišla sporom s odporcom z dôvodu vyporiadania spoločného majetku, jednoducho
chcelaukončiťvšetkyproblémyavzťahysodporcom,pretožebolajednoznačnepodpsychickýmtlakom.

Právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu, poukazoval na to, že v danom prípade
bolo preukázané, že odporca je schopný sám sa živiť s tým, že pominuli dôvody, pre ktoré by mala
navrhovateľka platiť odporcovi príspevok na výživu a navyše platenie výživného zo strany navrhovateľky

pre odporcu je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosť, že odporca zavinil rozvod
manželstva tým, že si našiel novú známosť.

Zástupca odporcu počas konania s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil a žiadal
návrh zamietnuť v celom rozsahu s odôvodnením, že od rozhodnutia, ktorým bola určená vyživovacia
povinnosť zo strany navrhovateľky voči odporcovi všetky pomery medzi účastníkmi konania zostali

nezmenené s výnimkou toho, že odporca v dôsledku zdravotného stavu sa stal invalidným dôchodcom
a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 150,00 eur mesačne s tým, že v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu trpí zdravotnými problémami.

V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že odporca je schopný sám sa živiť, zástupca odporcu poukazoval
na to, že odporca už v čase, kedy bola upravená vyživovacia povinnosť zo strany navrhovateľky pre

odporcu bol súkromným podnikateľom a podnikal presne v tom istom odbore a svoje práce vykonával
pre spoločnosť K., E..A..O.., E., kde ich vykonáva aj naďalej, a teda nedošlo k žiadnym zmenám na
strane odporcu v porovnaní so stavom, keď bol určený príspevok na výživu rozvedeného manžela.

Z obsahu správy spoločnosť K. T., E..A..O.., E. zo dňa 20.3.2012 vyplýva, že odporca v rámci
podnikateľskej činnosti vykonával pre túto spoločnosť práce spojené s obrábaním kovov a to od mesiaca

august 2010, pričom podľa predloženého zoznamu táto spoločnosť vyplácala odporcovi vystavené
faktúry za vykonané práce.

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/89/2010 vyplýva, že v predmetnej veci súd
rozsudkom č.k. 21C/89/2010-91 zo dňa 1.10.2010 určil povinnosť navrhovateľky prispievať odporcovi
na výživu ako rozvedenému manželovi sumou 500,00 eur mesačne.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/17/2009-50 zo dňa 18.3.2009 vyplýva, že
predmetným rozsudkom bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené s tým, že z odôvodneniarozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa dozvedela, že odporca má vzťah s inou ženou, ktorý odporca
nevedel ukončiť a táto situácia mala negatívny vplyv aj na ich spoločné deti. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.4.2009.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť môže požiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Predmetom tohto konania bol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti t.j. určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela zo strany navrhovateľky pre odporcu, ktorá bola určená rozsudkom Okresného
súdu Humenné č.k. 21C/89/2010-91 zo dňa 1.10.2009 vo výške 500,00 eur mesačne.

Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 72 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám
sa živiť môže požiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Oprávneným je teda bývalý manžel, ktorý nie je schopný
sám sa živiť a táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na
strane oprávneného. Medzi subjektívne skutočnosti patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej
strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o rodinu
a deti a pod. Objektívnymi skutočnosťami sú napríklad starostlivosť o maloleté dieťa do troch rokov

veku, nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným
schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a
potenciálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Pri rozhodovaní súd prihliada
k množstvu a druhu jeho majetku a tiež k účelu, na ktorý je určený.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené s tým, že

odporca ako rozvedený manžel požiadal súd o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela,
ktorý mu bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 21C/89/2010-91 zo dňa 1.10.2009 vo
výške 500,00 eur zo strany navrhovateľky. Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
odporca je v súčasnej dobe súkromným podnikateľom a podniká pre spoločnosť K., E..A..O.., E., ale
zároveň podniká aj v spoločných priestoroch, teda v spoločnej hale, ktorá je vo vlastníctve odporcu a

navrhovateľky na ulici C. H. T. a z podnikateľskej činnosti odporca dosahuje príjem. Je síce pravdou,
že odporca sa stal invalidným dôchodcom a poberá čiastočne invalidný dôchodok vo výške 59,00 eur,
avšak je zrejmé, že odporca z vykonávania podnikateľskej činnosti dosahuje značný príjem, o čom
svedčí aj skutočnosť, že prehlásil na pojednávaní, že užíva osobné motorové vozidlo zn. BMW X5 s tým,
že tieto skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že odporca je schopný sám sa živiť, a to z dôvodu

dosahovania príjmu z podnikateľskej činnosti. Z týchto dôvodov teda súd dospel k záveru, že v danom
prípade sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti, teda platenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela zo strany navrhovateľky pre odporcu, a taktiež je zrejmé a je potrebné poukázať aj
na skutočnosť, že platenie príspevku na výživu rozvedeného manžela je v rozpore so zásadami dobrých
mravov s poukázaním na skutočnosť, že príčinou rozvratu manželstva bolo aj to, že odporca si našielznámosť s inou ženou, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva, voči ktorému odporca
nepodal odvolanie, a teda týmto prakticky potvrdil dôvody uvedené navrhovateľkou.

Za týchto okolností súd teda dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na to, aby navrhovateľka

naďalej prispievala odporcovi na jeho výživu a z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel.

V súvislosti s argumentmi alebo tvrdeniami odporcu, že navrhovateľka v súčasnej dobe dosahuje značný
príjem, ktorý je vyšší než dosahuje odporca, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nie je irelevantná
vo vzťahu pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela a toto by bolo potrebné skúmať v
prípade určovacej povinnosti medzi manželmi tak, aby situácia oboch manželov t.j. životná úroveň bola
v zásade rovnaká. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na príspevok na výživu rozvedeného manžela a

situácia rozvedených manželov nemusí byť zásadne rovnaká, a keďže už bolo preukázané, že odporca
jednoznačne je schopný sám sa živiť a dosahuje príjem z podnikateľskej činnosti, súd zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľky voči odporcovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy navrhovateľke, ktorá bola
v konaní úspešná. Trovy navrhovateľky pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za podaný

návrh a za odvolanie spolu vo výške 720,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2378,12 eur
vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to 9 úkonov po 220,74 eur (prevzatie veci, podanie
návrhu, účasť na pojednávaní dňa 5.3.2012, 2.4.2012, odvolanie, písomné podanie zo dňa 3.8.2012,
účasť na pojednávaní dňa 7.1.2013, 4.2.2013 a 25.2.2013), 6 krát paušál po 7,63 eur za úkony vykonané
v roku 2012 a 3 krát paušál po 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013.

Súd priznal zástupcovi navrhovateľky náhradu za stratu času za dni 5.3.2012, 2.4.2012 za 5 polhodín
po 12,71 eur t.j. za 1 deň 63,55 eur a za dni 7.1.2013, 4.2.2013 a 25.2.2013 za 5 polhodín po 13,01 eur
t.j. 65,05 eur za 1 deň, čo spolu predstavuje náhrada za stratu času 322,25 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.