Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/692/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412204221
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8412204221.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdvKežmarkuvexekučnejvecioprávneného:EOSKSISlovensko,s.r.o.,Údernícka5,85101
Bratislava V, IČO: 35724803, právn. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údernícka 5, 851 01 Bratislava V, IČO:
36613843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír - advokát, proti povinnému: D. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom E.U. XX/X, XXX XX E. R., občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1260,32 eur s prísl.
a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vedenej pod č. Y. XXXX/XX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu spísal na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1260,32 eur priznanej
právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Mgr. Ing. Bohumila Kuhajdu,

Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. B.-XXXX, právoplatný 5.1.2012,
vykonateľný 8.1.2012 a pre vymoženie trov exekúcie. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený na
výzvu súdu predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 3.5.2005
uzatvorenú medzi Tatra bankou, a.s. /právny predchodca oprávneného/ a povinným dňa 3.5.2005 a
Všeobecné obchodné podmienky pre úver., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Podanímz18.5.2012uvedenýsúdnyexekútorpožiadalexekučnýsúdovydaniepoverenianavykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 1260,32 eur s prísl. a trov exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z,. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“)
uzavretú dňa 3.5. 2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatra banka, a.s.) a povinným,
v ktorej je uvedené, že sa na ňu vzťahuje režim §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, ako aj

všeobecné obchodné podmienky pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka,
pretože prednosť má špeciálna právna úprava - zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom do 30.6.2006, v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis. Uvedená právna
úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme ( § 2 písm.
a/ zák. o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( §2 písm. b/ zákona
o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti

od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2
zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona
o spotrebiteľských úveroch je teda špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom
zákonníku vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinný

mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Pre posúdenie
daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemala význam dohoda účastníkov zmluvy, že ich vzťah
sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, ani fakt, že inak sa zmluva o úvere ako tzv.
absolútny obchod spravuje výhradne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a
spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú ochranu. Nasvedčuje tomu predovšetkým
formulácia vyššie uvedeného ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré
neobmedzuje spotrebiteľský úver na konkrétnu právnu formu, práve naopak demonštratívne určuje, že
takýtoúvermôžebyťformálnoprávnenapríkladajzmluvoupodľaObchodnéhozákonníka(znenie „alebo

v inej právnej forme“). Pre ochranu takého vzťahu v plnej miere platia pravidlá na ochranu spotrebiteľa.
Zákonospotrebiteľskýchúverochúčinnývčaseuzavretiazmluvyvšakúpravuneprijateľnýchpodmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako
základnému predpisu súkromného práva, predpisom špeciálnym. V tejto súvislosti je teda právne
významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy,

pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku
nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je
potrebné vychádzať z ust.§ 53 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej

zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V
§ 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo konkrétne
možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne
ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v § 53 ods. 3 písm. a) až j) Občianskeho

zákonníka. Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej
zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou neplatnosťou. Zo
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy exekučný súd zistil, že
zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v článku 4.9. bod 4.9.1 v zmysle ktorej, všetky spory

ktoré vzniknú alebo vznikli pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované
s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v
Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Podľa
názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej
zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Spôsob formulácie predmetnej rozhodcovskej doložky zjavne obmedzil riešenie sporov zo zmluvy
na rozhodcovský súd, a tým znemožnil voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spotrebiteľa predštátnym súdom. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich

obsah individuálnou negociáciou. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom spôsobuje
podľa názoru exekučného súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004 / pred uzavretím predmetnej
zmluvy/, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v

prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti
spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.
Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku konštatoval aj najvyšší súd vo
svojich rozhodnutiach. V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, „ Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“

Pre rozhodnutie exekučného súdu nie je relevantná ani skutočnosť, že právnym predchodcom
oprávneného bola banka (Tatra banka, a.s.). Tu súd uvádza, že na vzťahy súvisiace s podnikaním banky
sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Z ust. § 93b Zákona o bankách vyplýva povinnosť banky a pobočky zahraničných bánk ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o

dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnu negociáciu rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných

podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku dojednal. Rovnako
z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by príslušný
zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou poučil povinných o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy a nechal im priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným
exekučným titulom na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.