Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 16, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/247/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104129719
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1104129719.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: S. A., bytom U. č.XX, XXX XX G. proti odporcovi:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie č.13, 813 11 Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.2.2004 postúpeným
konajúcemu súdu dňa 22.7.2004 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného odporcu pôvodne Krajský súd
v Bratislave na náhradu škody na tom skutkovom základe, že ako súkromnej osobe jej bola na adresu
doručená zásielka a to uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 25Cob 360/2000-22 v právnej
veci navrhovateľa Stavebné bytové družstvo Rozvoj Chlumeckého 1 Bratislava o zápis do Obchodného
registra, ktoré sa konalo za účasti Okresného prokurátora Bratislava 1 o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.7.2000 spisová značka ZDr9/98. Uznesením Krajského

súdu sp.zn. 25Cob 360/00-22 z 13.12.2000 bolo napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava
1 sp.zn. ZDr 9/98 zrušené a konanie zastavené. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že ako členka
družstva ako aj ďalší členovia družstva využili ústavné právo a chceli založiť bytové družstvo Rozvoj
čo sa v dôsledku nesprávneho konania súdov nepodarilo. Rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I
ako aj Krajského súdu v Bratislave sú nezákonné dodnes, nenadobudli právoplatnosť v dôsledku
čoho boli porušené práva členov stavebného bytového družstva Rozvoj. Navrhovateľka bola súdom

vyzvaná na odstránenie vád návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 31.8.2005 odstránila a zároveň
sa domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 50.000.000,- Sk voči odporcovi Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky. Spôsob výpočtu výšky náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľka
vo svojom podaní špecifikovala tak, že v dôsledku nezákonných rozhodnutí súdov ako aj v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdov bolo porušené jej právo slobodne sa združovať v dôsledku
čoho jej vznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 000,-Sk, taktiež nezákonnými
rozhodnutiami súdov ako aj nesprávnym úradným postupom súdov bolo porušené právo navrhovateľky

vlastniť majetok čím jej vznikol nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 20 000 000,-Sk,
nezákonným zásahom súdov ako nezákonnými rozhodnutiami súdov bola narušená právna istota
navrhovateľky v dôsledku čoho jej vznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v sume 9 000000,-
Sk, konaním súdov bola navrhovateľka diskriminovaná v dôsledku čoho jej vznikol nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy vo výške 950.000,- Sk, navrhovateľke bola spôsobená nemajetková ujma v sume
50.000,- Sk titulom právneho zastupovania. Súd uznesením č.k. 10C 247/04-159 zo dňa 29.1.2007

pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že odporca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je
povinné navrhovateľke zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 50.000.000,- Sk za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím súdov v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.

Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 11.9. 2008 žiadal návrh ako nedôvodný v celom

rozsahu zamietnuť a to z dôvodu nepreukázania právneho nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako
aj z pohľadu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že
navrhovateľka svoje právo odvodzuje na základe vydaných rozhodnutí súdov, ktoré boli vydané pred
predtým 1.7.2004, kedy zákon číslo 514/2003 Z.z. nebol platný ani účinný. V tomto období bol platný
a účinný zákon číslo č.58/1969 Zb., v zmysle ktorého nie je daný titul pre priznanie nemajetkovej ujmy,
nakoľko citovaný zákon takéto odškodnenie neumožňuje. Zákon upravuje náhradu škody, za ktorú nie

je možné považovať nemajetkovú ujmu, zaplatenia ktorej sa navrhovateľka návrhom domáha. Odporca
tak ako bol označený navrhovateľkou a to Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie pasívne
vecne legitimovaným subjektom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.z. a ani v zmysle zákona č. 514/2004
Z. z..

Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12. 2009 opravila označenie žalovaného

odporcu tak, že žalovaným odporcom je štát Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Súd po oprave pôvodného návrhu navrhovateľkou odporcu
Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vyzval, aby sa k
návrhu navrhovateľky písomne vyjadril. Odporca súdu doručil dňa 28.5. 2010 písomné podanie, z
obsahu ktorého vyplýva, že zotrvá a na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.9. 2008, ktoré bolo súdu

doručené dňa 11.9.2008.

Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 3. 8. 2011 zmenila žalobný návrh tak, že
žiada, aby súd zaviazal odporcu na náhradu sumy 201 899,95 EUR. Petit predmetného podania
navrhovateľka ešte upravila na pojednávaní konanom dňa 16.11. 2011 a žiadala, aby súd pripustil
zmenu žalobného návrhu a aby zaviazal žalovaného od odporcu na náhradu škody v sume 211.900,-

EUR. Pôvodne žalovanému v sume 201899,5095EUR zvýšila o sumu 5000,-EUR diskriminácie v
dôsledku neprípustnosti retroaktivity.. Súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 16.11. 2011
pripustil zmenu žalobného návrhu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov a to spisu Okresného súdu

Bratislava I sp .zn. Dr 1690/B, obsahom spisu za Zdr. 9/98, obsahom listinných dôkazov založených v
spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľka vo
svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným
opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.

Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala
svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. Dr 1690/B vyplýva, že dňa 10.9.1990 bol
súdu doručený návrh a to žiadosť o zápis do podnikového registra /terajšieho obchodného registra/
Stavebným bytovým družstvom Rozvoj. Z uznesenia bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 č.k. Db

18-2 zo dňa od 10.9.1990 vyplýva, že bol povolený zápis Stavebného bytového družstva Rozvoj, ktoré
vzniklo dňa10.9.1990,tomutosubjektubolopridelenéIČO.RozhodnutiebolozrušenéNajvyššímsúdom
Slovenskej republiky a to rozsudkom č.k. 5Cz 52/91 zo dňa 20. 11 . 1991. Následne bývalý Obvodný
súd Bratislava 1 uznesením sp.zn. Dr 1390/B zo dňa 7.5.1992 povolil vykonať zápis Stavebného
bytového družstva Rozvoj, z obsahu uznesenia vyplýva, že družstvo vzniklo dňa 7.5. 1992 a bolo

mu rozhodnutím súdu pridelené IČO. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cz35/95-28 zo dňa 30.9.1992 uznesenie bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 zo dňa 7.5. 1292
č.k. Dr 1690/B zrušené a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Voči predmetnému rozsudku
Najvyššieho súdu v Slovenskej republiky 3Cz35/92-28 bolo podané dovolanie. Dovolacie konanie

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 Obdo I 28/90 zo dňa 3.12. 1993 bolo zastavené z
dôvodu späťvzatia dovolania právnym zástupcom Stavebného bytového družstva Rozvoj. Obvodný súd
Bratislava 1 uznesením Dr 1690/B zo dňa10.1.1994 zamietol návrh navrhovateľa -Stavebného bytového
družstva Rozvoj, ktorým sa domáhal zápisu do obchodného registra. Uznesením bývalého Mestského
súdu v Bratislave č.k. 19 Cob 93/94 zo dňa 15.8. 1994 bolo predmetné uznesenie prvostupňového

súdu potvrdené. Voči predmetnému uzneseniu Mestského súdu v Bratislave Stavebné bytové družstvo
podalo dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Obdo 6/94 zo
dňa 24.1. 1995 odmietnuté. Predmetné uznesenie sa nenachádza v spise Dr 1390/B, toto uznesenie
bolo konajúcim súdom vyžiadané z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je založené v spise 10 C
247/2044 na čísle listu 210.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. ZDr 9/98 vyplýva, že Stavebné bytové

družstvo Rozvoj dňa 29.1. 1998 podalo opäť návrh na zápis do Obchodného registra. Po podaní
predmetného návrhu bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh Okresnej prokuratúry Bratislava
I dňa 18.6. 1598 na vstup prokurátora do konania. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že Okresný
súd Bratislava I uznesením č.k. ZDr 9/98 zo dňa 7.7.2000 zamietol návrh navrhovateľa Stavebného
bytového družstva Rozvoj, ktorým sa domáhal zápisu do Obchodného registra. Dňa 28.8. 2000

Stavebné bytové družstvo Rozvoj doručilo súdu odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu. Rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.25 Cob360/00-22 zo
dňa 13.12.2000, právoplatným dňa 22.2.2001 bolo zrušené, konanie bolo zastavené s poukazom na
ustanovenie §103 O.s.p. a §159 ods.3 Os.p. s z dôvodu veci rozhodnutej /res iudikata/. Krajský súd
vo svojom rozhodnutí poukázal na obsah spisu Okresného súdu Bratislava I Dr1690/B /pripojený a

citovaný spis v prejednávanej veci/, z obsahu ktorého vyplýva, že konanie o registráciu Stavebného
bytového družstva Rozvoj bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa
10.1. 1994 tak, že návrh Stavebného bytového družstva Rozvoj na jeho zápis do obchodného registra
bol zamietnutý.

Podľa ustanovenia §1ods. zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu

spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa ustanovenia § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľaustanovenia§3cit.zákonaaknejdeoprípadyhodnéosobitnéhozreteľa,možnonároknanáhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa ustanovenia § 4 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, respektíve nesprávny úradný postup orgánu štátu , a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a zrušeným nezákonným rozhodnutí respektíve nesprávnym
úradným postupom

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka vo všetkých konaniach vystupovala

ako štatutárna zástupkyňa Stavebného bytového družstva Rozvoj, ktoré sa opakovane domáhalo
svojho zápisu do Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava 1. Z pripojených
spisov Dr1690/ B, ZDr 9/98 vyplýva, že Stavebné bytové družstvo Rozvoj nebolo ako navrhovateľ
úspešné v konaniach o jeho návrhoch na zápis do Obchodného registra. Návrhy boli zamietnuté
citovanými rozhodnutiami súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť aj v konaní Dr1690/B ako aj v konaní

ZDr 9/98. Návrhy Stavebného bytového družstva Rozvoj boli zamietnuté z nedostatku hmotnoprávnych
podmienok potrebných na jeho zápis do Obchodného registra.

Návrh navrhovateľky súd posúdil v zmysle zákonné číslo 58/1969 Zb. nakoľko všetky rozhodnutia
vydané Okresným súdom Bratislava I, Krajským súdom v Bratislave ako aj Najvyšším súdom
Slovenskej republiky boli vydané za účinnosti tohto zákona. Navrhovateľka vznik škody ,ktorej výšku

vyčíslila v podaní 3.8. 2011 viaže na tieto rozhodnutia. Navrhovateľka žiadnym spôsobom v konaní
nepreukázala príčinnú súvislosť medzi rozhodovacou činnosťou súdov a vyčíslenou výškou škody,
ktorej zaplatenia sa od odporcu domáha. Základnými predpokladmi pre priznanie nároku na náhradu
škody sú porušenie právnej povinnosti, škoda a príčinná súvislosť veci porušením právnej povinnosti
a škodou. To, že sa navrhovateľka nestala vlastníčkou bytu, ktorého je nájomcom nemá priamu

súvislosť s rozhodovacou činnosťou súdov. Taktiež s rozhodovacou činnosťou súdov nesúvisí povinnosť
navrhovateľky zaplatiť prenajímateľovi cenu za služby spojené s užívaním bytu. Taktiež s rozhodovacou
činnosťou súdov nesúvisí povinnosť navrhovateľky zaplatiť trovy exekučného konania, ktoré vyčíslila
v predmetnom podaní. Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 16.11.2011 predmetný návrh
doplnila o položkou 50.000,-EUR za diskrimináciu titulom neprípustnej retroaktivity. Zákon číslo 58/1969

oprávneným osobám takýto nárok nepriznáva . Ak by aj takýto nárok uvedeným zákonom bol priznaný
poškodeným osobám navrhovateľka nie je poškodenou osobou v súvislosti s rozhodovacou činnosťou
súdov. Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody aj titulom vydania nezákonných rozhodnutí súdov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutie bývalého Obvodného súdu Bratislava
I a to uznesenie Dr 1690/B zo dňa10.1.1994, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa - Stavebného

bytového družstva Rozvoj na jeho zápis do obchodného registra bolo uznesením bývalého Mestského
súdu v Bratislave č.k. 19Cob 93/94 zo dňa 15.8. 1994 potvrdené. Voči predmetnému uzneseniu
Mestského súdu v Bratislave Stavebné bytové družstvo podalo dovolanie, ktoré bolo uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Obdo 6/94 zo dňa 24.1. 1995 odmietnuté. Rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I a to uznesenie č.k.ZDr9/98 zo dňa 7.7.2000, ktorým bol opäť zamietnutý

návrh navrhovateľa Stavebného bytového družstva Rozvoj, ktorým sa domáhal zápisu do Obchodného
registra bolo síce uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.25 Cob360/00-22 zo dňa 13.12.2000,
právoplatným dňa 22.2.2001 zrušené, konanie bolo zastavené s poukazom na ustanovenie §103 O.s.p.
a §159 ods.3 Os.p. s z dôvodu veci rozhodnutej /res iudikata/. Teda rozhodnutie nebolo zrušené pre jeho
nezákonnosť. Krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal na obsah spisu Okresného súdu Bratislava

I Dr1690/B /pripojený a citovaný spis v prejednávanej veci/ z obsahu ktorého vyplýva, že konanie o
registráciu Stavebného bytového družstva Rozvoj bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného
súdu Bratislava 1 zo dňa 10.1. 1994 tak, že návrh Stavebného bytového družstva Rozvoj na jeho zápis
do obchodného registra bol zamietnutý.Súdy konali v súlade s platným Občianskym súdnym poriadkom, konečné rozhodnutia súdov
vo veci registrácie Stavebného bytového družstva Rozvoj pre nezákonnosť zrušené neboli. Súd
návrh navrhovateľky zamietol predovšetkým z dôvodu, že vo veci nemá aktívnu vecnú legitimáciu

domáhať sa náhrady škody, ktorá by jej mala byť spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia a
to z dôvodu, že navrhovateľka ako súkromná fyzická osoba nikdy nebola účastníčkou registračného
konania. V predmetných konaniach vystupovala ako štatutárna zástupkyňa SBD Rozvoj. Ak by aj
navrhovateľke ako členke nezaregistrovaného SBD Rozvoj vznikol nárok na náhradu škody, súd by
návrh navrhovateľky zamietol z toho dôvodu, že žiadne z citovaných konečných rozhodnutí neboli

zrušené pre nezákonnosť, teda navrhovateľka v konaní nepreukázala všetky predpoklady vzniku nároku
na náhradu škody a to existenciu nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľka taktiež nie je aktívne
vecne legitimovaná na uplatnenie nároku na náhradu škody ,ktorá by jej mala byť ako fyzickej osobe
spôsobená nesprávnym úradným postupom konajúcich súdov. Tak ako súd uviedol vyššie v konaniach
navrhovateľka konala ako štatutárna zástupkyňa SBD Rozvoj. Opäť súd uvádza ak by aj navrhovateľke
akočlenkenezaregistrovanéhoSBDRozvojvznikolnároknanáhraduškody,súdbynávrhnavrhovateľky

zamietol z toho dôvodu, že súdy postupovali v súlade s platným Občianskym súdnym poriadkom,
navrhovateľka taktiež nepreukázala všetky predpoklady vzniku škody teda nepreukázala, žeby súdy
nesprávne úradne postupovali. Ak chýba čo len jeden predpoklad vzniku nároku na náhradu škody nie
je možné návrhu navrhovateľky na náhradu škody vyhovieť. Na základe vykonaného dokazovania súd
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Súd na záver dodáva, že z obsahu písomného podania navrhovateľky, ktorým odstraňovala vady
návrhu ako aj z ďalších písomných podaní navrhovateľky je zrejmé, že tieto smerovali proti štátu i
keď navrhovateľka označila odporcu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky - subjekt, ktorý
síce má spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, nie je však
sám vo veci pasívne legitimovaným subjektom v zmysle zákona č.58/1969 Zb. Po doručení vyjadrenia

odporcu navrhovateľka bez vyzvania súdu návrh v časti označenia žalovaného odporcu opravila tak,
že žalovaným odporcom je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky. Podľa názoru súdu by bolo neopodstatneným formalizmom, keby súd za tejto situácie
návrh navrhovateľky zamietol len z nedostatku pasívnej legitimácie pôvodne žalovaného odporcu. V
prejednávanej veci z obsahu podania, ktorým navrhovateľka odstraňovala vady podania je zrejmé, že

tento smeruje proti štátu i keď navrhovateľka a v podaní označila odporcu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešným odporcom
nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci /§205ods.2 O.s.p./