Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2007

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6C/226/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205217029
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2007:1205217029.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Vlastimilom Pavlikovským v

právnej veci navrhovateľa: L. J., W. XX,. B., zast.: J.. J. T., advokát, Z. XX,. B., proti odporcovi: A. Z., B.
XX,. B., za účasti vedľajšieho účastníka: U. P., a.s., B. XX. B. o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - nadstavby a prístavby P. B.,
postavenej na parc. č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX,. súpisné číslo I. XXXX,. katastrálne územie T. na
B. ulici XX. v B. vyznačenej na geometrickom pláne, č. XXXXXXXX-XX/XX I.. J. Z., autorizovaného
geodeta a kartografa, K. XX,. B..

Navrhovateľ je p o v i n n ý doplatiť súdny poplatok na účet súdu do výške 198.500,-Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným podaním doručeným dňa 1.7.2005 a doplneným dňa 11.7.2005 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by bol určený za vlastníka nehnuteľnosti nadstavby a prístavby P. B.,
postavenej na parc. č. XXXXX/XXX. a XXXXX/XXX,. súpisné číslo I. XXXX,. katastrálne územie T. na
B. ulici XX. v B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nadstavbe uzavretej dňa 23.6.1993
účastníkmi konania sa odporca zaviazal, že pre navrhovateľa vybuduje samostatný nebytový priestor za
odmenu 4.500.000,-Sk, pričom vlastníkom veci, ktorá bola predmetom záväzku zhotoviteľa (odporcu)
sa stane navrhovateľ zabudovaním do stavby. Odporca bol povinný podľa zmluvy o dielo podať po

kolaudáciu návrh na zápis predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, čo však do rozhodnutia
súdu nespravil a medzi časom bola na majetku odporcu vykonávaná exekúcia.

Odporca sa k návrhu vyjadril ústne na pojednávaní dňa 28.3.2006, pričom uviedol, že s návrhom v plnom
rozsahu súhlasí, nemal výhrady k tvrdeniu navrhovateľa.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby do konania na strane odporcu vstúpil,
ako vedľajší účastník oprávnený z exekúcie vykonávanej proti odporcovi obchodná spoločnosť U. P.,
a.s., B. XX. B.. Súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením č.k. 6C/226/2005-65 zo dňa 27.11.2006 pripustil
vstup vedľajšieho účastníka do konania.Vedľajší účastník sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne dňa 25.4.2007, žiadal, aby súd
návrh navrhovateľa zamietol a to z dôvodu, že podľa názoru vedľajšieho účastníka v tomto prípade
platí nevyvrátiteľná domnienka odstúpenia od zmluvy o dielo v časti o prechode vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti, pretože účastníci zmluvy o dielo do troch rokov od uzavretia zmluvy o
dielo nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu bolo podľa
vedľajšieho účastníka, že podľa zápisu na liste vlastníctva je vlastníkom predmetného pozemku odporca
a o vzniku vlastníckeho práva rozhoduje iný orgán než súd, pričom súdu podľa vedľajšieho účastníka
prislúcha len deklarovať existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a právo vydať konštitutívne

rozhodnutie o vzniku vlastníckeho práva patrí do právomoci iného štátneho orgánu a nie súdu.

Naliehavý právny záujem na rozhodnutie vo veci bol podľa navrhovateľa daný tým, že údaj zapísaný v
katastri nehnuteľností nezodpovedal právnej skutočnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, ako účastníkov konania,
výsluchom svedkov D. J., J. M., oboznámil sa so zmluvou od dielo zo dňa 23.6.1993, s oznámením o
začatí kolaudačného rozhodnutia, vydaným Okresným úradom Bratislava II dňa 29.4.1998, s listinou o

určení súpisného a orientačného čísla vydanou Mestskou časťou B. - R. dňa 2.3.2002, s geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XX/XX. I.. J. Z., autorizovaného geodeta a kartografa, K. XX,. B., s kolaudačným
rozhodnutím č. KR-986/98/Mc-21/270 vydaným Okresným úradom Bratislava II dňa 26.5.1998, s
výkazmi ziskov a strát v skrátenom rozsahu a so súvahami v skrátenom rozsahu odporcu za roky 1993
až 1998, potvrdenými Daňovým úradom Bratislava VI. a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom dňa 23.6.1993 uzavreli zmluvu o dielo podľa § 631 OZ, kde sa odporca zaviazal
ako zhotoviteľ podľa požiadaviek navrhovateľa ako objednávateľa zhotoviť nadstavbu na existujúcom
objekte patriacom odporcovi postavenom na parc. č. XXXXX/XXX,. katastrálne územie T., zapísanom na
LV č. 675 Správy katastra P. H. M. S. B.. Cena za zhotovenie nadstavby predstavovala sumu 4.500.000,-
Sk, ktorú ako vyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov konania navrhovateľ odporcovi vyplatil ihneď po

podpise predmetnej zmluvy. Odporca sa zaviazal bez zbytočného odkladu po kolaudácii predmetnej
nadstavby podať na katastrálny úrad návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa.
Účastníci zmluvy sa dohodli, že veci zakúpené na stavbu a zabudované do stavby sa okamihom ich
zabudovania stávajú vlastníctvom navrhovateľa. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že časť peňazí
zarobil počas pobytu u rodiny v Kanade a časť peňazí dostal od svojho nebohého nevlastného brata J.

Š.. Z ušetrených peňazí sa rozhodol v spolupráci s odporcom vybudovať predmetnú nadstavbu, ktorá
mala slúžiť na podnikanie, chcel tam vybudovať sklad a kancelárie, navrhovateľ vyrábal bytové doplnky.
Navrhovateľ na stavbu pravidelne chodil a kontroloval postup prác. Odporca na stavbe pôsobil ako
stavbyvedúci. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že stavbu pre navrhovateľa realizoval ako fyzická
osoba, podnikateľ pod obchodným menom A. A. Z. a stavbu realizoval vo forme subdodávok. V roku

1990 si zobral odporca úver 36.000.000,-Sk z ktorého časť zaplatil, avšak časť zostal dlžný. V roku
1995 z V., a.s., ktorej dlžil približne 17.000.000,-Sk, odporca uzavrel záložnú zmluvu a veriteľovi založil
nehnuteľnosti, ktoré mal na B., K. a H. ulici v B., teda vrátane tej na ktorej je postavená predmetná
nadstavba. Plomba týkajúca sa predmetnej nehnuteľnosti bola v katastri zapísaná v roku 1995. Ďalej súd
z výpovede odporcu zistil, že nadstavba má samostatný vchod a je samostatne pripojená na inžinierske

siete.

ZvýpovedesvedkyneD.J.,sestrynavrhovateľasúdzistil,ževedelaoprávnomvzťahumedziúčastníkmi
konania založenom zmluvou o dielo. Svedkyňa potvrdila tvrdenie navrhovateľa, že chodieval za teraz
už nebohým nevlastným bratom do Kanady na návštevu a tiež pracovať, pomáhal vo firme, ktorá sa
zaoberala úspešne realitami. Nevlastný brat chodieval aj na Slovensko. Svedkyňa uviedla, že nevlastný

brat mal financovať stavbu, ktorú navrhovateľ chcel vybudovať na pozemku patriacom odporcovi.

Z výpovedi svedka J. M. súd zistil, že svedok pracoval na predmetnej nadstavbe ako živnostník. Svedok
potvrdil, že navrhovateľ často chodieval na predmetnú stavbu, dával robotníkom príkazy čo majú kde
opraviť a prerobiť, menil vzhľad stavby (priečky, vypínače) a podľa jeho pokynov robotníci často veci
prerábali. Peniaze svedkovi vyplácal odporca.Zkolaudačnéhorozhodnutiač.KR-986/98/Mc-21-270zodňa26.5.1998súdzistil,ženímbývalýOkresný
úrad Bratislava II, ako stavebný úrad povolil užívať predmetnú stavbu stavebníkovi A., D. XX,. B. na
účely bývanie a obchod. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.1998. Dňa 20.3.2002 pod

číslom RSS-6102/2002/Kul vydala Mestská časť B. R. pre predmetnú stavbu listinu o určení súpisného
a orientačného čísla.

Súd sa tiež oboznámil s výkazmi ziskov a strát v skrátenom rozsahu a so súvahami v skrátenom
rozsahu odporcu za roky 1993 až 1998, potvrdenými Daňovým úradom Bratislava VI. Uvedené listiny
nespochybnili zhodné tvrdenia účastníkov, že navrhovateľ odporcovi vyplatil sumu 4.500.000,- Sk ako

odmenu za vykonanie diela podľa zmluvy o dielo zo dňa 23.6.1993. Z výkazu ziskov a strát odporcu
za rok 1993 súd zistil, že v roku 1993 predstavovali jeho tržby za predaj tovaru 28.329.000,- Sk a
tržby za predaj vlastných výrobkov sumu 7.796.000,- Sk. Súd nemal k dispozícii kompletné účtovníctvo
odporcu, avšak hore uvedená platba mohla byť realizovaná tak, ako to tvrdia účastníci, predložené
doklady nepreukazujú opak.

Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX. I.. J. Z., autorizovaného geodeta a kartografa, K. XX,. B.

súd zistil, že predmetná nadstavba je na ňom zakreslená a označená, vyplýva z neho, že nadstavba
bola postavená na parcele č. XXXXX/XXX,. presnejšie na stavbe postavenej na uvedenom pozemku
podľa geometrického plánu označenej pod číslom XXXXX/XXX. a XXXXX/XXX.

Uvedené dokazovanie súd vykonal v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania potrebných na
zistenie nimi tvrdených rozhodujúcich tvrdení. Ďalšie dokazovanie nad rámec účastníkmi označených a

predložených dôkazov súd nevykonal, keďže z priebehu konania existencia ďalších právne relevantných
dôkazov, ktoré by súd mohol v konaní nariadiť, nevyplynula a vykonaným dokazovaním zistený skutkový
stav považoval súd za dostatočne preukázaný pre rozhodnutie vo veci samej ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie.

Podľa 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

VlastníckeprávosanadobúdapodľaprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikybuďodskoršiehovlastníka
prevodom,aleboprechodom,ideonadobudnutieodvodené(derivatívne),alebosanadobúdapôvodným(originálnym) spôsobom k novo vzniknutej veci, ktorá doteraz nikomu nepatrila. V tomto prípade
podľa názoru súdu malo dôjsť v súlade so zmluvou o dielo k originálnemu spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci jej vytvorením, vybudovaním predmetnej nadstavby a prístavby

P. B., postavenej na parc. č. XXXXX/XXX. a XXXXX/XXX,. súpisné číslo I. XXXX,. katastrálne územie T.
na B. ulici XX. v B. vyznačenej na geometrickom pláne, č. XXXXXXXX-XX/XX. I.. J. Z., autorizovaného
geodetaakartografa.Vtomtoprípadenešloanioprevod,anioprechodvlastníckehoprávakpredmetnej
nehnuteľnosti. Pred jej vybudovaním táto vec nikomu nepatrila. Presnejšie povedané, účastníci si v
zmluve dohodli, že veci určené na nadstavbu sa stanú vlastníctvom navrhovateľa v momente ich

zabudovania do predmetnej stavby. Pokiaľ sa teda navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva, súd
jeho názoru prisvedčil a na základe zisteného skutkového stavu považoval ho podľa práva za vlastníka
predmetnejnehnuteľnosti,ktorúakoužbolovyššieuvedenénadobudolspôsobomoriginálnym.Právnym
poriadok Slovenskej republiky tento spôsob nadobudnutia vlastníctva nijako nevylučuje a neobmedzuje,
akceptuje ho práve v ustanoveniach občianskeho zákonníka v § 132 a v § 631 a nasledujúcich.

Pokiaľ vedľajší účastník tvrdil, že v danom prípade platí nevyvrátiteľná domnienka, že účastníci

zmluvy o dielo od zmluvy odstúpili, pretože do troch rokov od jej podpisu nepodali návrh na vklad
vlastníckeho práva súd konštatuje, že ustanovenie § 47 OZ sa nevzťahuje na tento prípad práve z
dôvodu, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľností, teda zákon
neodkladal účinnosť uvedenej zmluvy do rozhodnutia príslušného orgánu. Mimo to, tento argument
súd považuje za nelogický, keď ku samotnej realizácii a dokončeniu diela došlo až po piatich rokoch

od uzavretia zmluvy o dielo. Čo sa týka argumentu vedľajšieho účastníka, že o vlastníckom práve k
nehnuteľnosti môže rozhodovať iba katastrálny úrad a súdu takáto právomoc nie je daná, súd upriamuje
pozornosť vedľajšieho účastníka na ustanovenia § 7, 8 O.s.p. Práve súdy sú tými orgánmi, ktoré svojimi
autoritatívnymi rozhodnutiami poskytujú právnu ochranu účastníkom občiansko-právnych vzťahov a
právomoc súdu je daná vo veciach majetkových sporov aj popri právomoci osobitného štátneho orgánu,

pokiaľ nebola majetková vec v konaní pred takýmto orgánom s konečnou platnosťou vyriešená (delená
právomoc).

Na základe horeuvedených skutočností súd považoval návrh navrhovateľa za podaný dôvodne, vyhovel
mu a určil, že navrhovateľ je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti - nadstavby a prístavby P. B.,
postavenej na parc. č. XXXXX/XXX. a XXXXX/XXX, súpisné číslo I.. XXXX,. katastrálne územie T. na

B. ulici XX. v B. vyznačenej na geometrickom pláne, č. XXXXXXXX-XX/XX. I.. J. Z., autorizovaného
geodeta a kartografa, K. XX,. B.. Uvedený geometrický plán je súčasťou rozsudku.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom dňa 22.5.2007 výslovne uviedol, že si
navrhovateľ náhradu trov konania neuplatňuje, preto súd v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal i keď podľa § 142 ods. 1 by mu ako v konaní úspešnému účastníkovi

právo na náhradu trov konania patrilo.

O povinnosti navrhovateľa doplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 198.500,-Sk súd
rozhodol podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, písm. a), § 5 ods. 1, písm. a), § 7 ods. 1 v spojení s položkou 1,
písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.