Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 13, 2007

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 14C/1340/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201896377
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2007:7201896377.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Erikou Bačovou v právnej veci žalobcu: K. U. Y., G.. Y.. Š. X,

U., proti žalovanému: Z.. H. M., Q.. XX. XX. XXXX, U. S. XX, X., zast.: JUDr. Tibor Sásfai, advokát,
Mlynárska 19, Košice, v konaní o zaplatenie X.XXX XXX,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX.XXX,- Sk so XX,X% úrokom z omeškania od 28.
10. 2000 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XX.XXX,- Sk, to všetko do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu X.XXX.XXX,- Sk
so XX,X % úrokom z omeškania od 10. 5. 1999 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 8.

- 10. marca a 19. - 21. apríla 1999 Daňový úrad Bratislava 1 vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov
fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov. V Protokole o výsledku kontroly zo dňa 21. 4.
1999 bol vyčíslený dodatočný predpis dane za roky 1995, 1996, 1997 a príslušné penále. V prípade
žalovaného daňový úrad vyčíslil nedoplatok dane za rok 1996 vo výške X.XXX.XXX,- Sk (viď čl. 104
oprava návrhu) z dôvodu, že v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 3 a § 16 zák. č. 286/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov do ročného základu dane nebol zahrnutý príjem plynúci z jednorázového poistného, ktoré
za žalovaného zaplatil žalobca vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Na základe týchto skutočností Daňový úrad
Bratislava 1 vydal dňa 28. 4. 1999 platobný výmer, v ktorom predpísal žalobcovi odvod nedoplatku dane

za rok 1996, ktorý dňa 10. 5. 1999 žalobca vykonal. Vzhľadom na to, že žalobca ako platiteľ dane uhradil
sumuvyrúbenúplatobnýmvýmerom,pričompríjemvzmysle§6zák.č.286/1992Zb.satýkažalovaného
ako daňovníka v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, žalobca listom zn.
964/S/999 zo dňa 1. 7. 1999 a listom zn. 28/P/2000 zo dňa 5. 1. 2000 vyzval žalovaného, aby nedoplatok
dane zaplatený za neho vrátil, nakoľko sa bezdôvodne obohatil.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že to, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnej evidencii v účtovníctve a nezahrnul do ročného základu

dane príjem plynúci z jednorázového poistného neznamená, že tým došlo k bezdôvodnému obohateniu
na jeho strane a jeho povinnosti zaplatiť dodatočnú daň. Ide o pochybenie zo strany žalobcu, za ktoré
on nemôže niesť zodpovednosť. Z platobného výmeru musí byť zrejmé, že ide o pochybenie zo strany
žalobcu pri zahrnutí jednotlivých príjmov a výdajov do daňového základu a nie o jeho pochybenie a
tým o jeho bezdôvodné obohatenie. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka zmluvy o poistení, ktorá
je asi podkladom pre bezdôvodné obohatenie na jeho strane, touto zmluvou bolo dohodnuté medzi
Slovenskou investičnou poisťovňou a. s. a žalobcom uzavretie zmluvy o poistení osôb, ktoré poisteniemalo byť platené z prostriedkov organizácie. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu 5 rokov,
keďže zmluva bola platná a účinná, došlo v súvislosti s ukončením poistenia, aj k zaplateniu poistného
zo strany poisťovne. Poistné plnenie bolo znížené o daň, ktorú poisťovacia spoločnosť poukázala priamo

na účet daňového úradu.

Súd vykonal dokazovanie stanoviskom zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, stanoviskom jeho
právneho zástupcu, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pričom iné dôkazy označené ani
predložené v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. neboli a zistil tento skutkový stav:

Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v roku 1996 zaplatil žalobca za žalovaného jednorázové
životné poistenie. Daňový úrad Bratislava 1 v roku 1999 vykonal kontrolu správnosti odvedenej dane,

pričom zistil, že do hrubého príjmu a čiastkového základu dane neboli zahrnuté príjmy poskytnuté
formou jednorázového životného poistného. Z uvedeného dôvodu dorúbil daň vo výške X.XXX.XXX,-
Sk. Správcovi dane bola uvedená suma zaplatená 10. 5. 1999 a v dôsledku plnenia žalobcu žalovaný
dosiahol príjem vyšší o uvedenú daň. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že platiteľ je povinný
odviesť daň a nemá možnosť regresu v dôsledku čoho sa príjem žalovaného zvýšil. Zástupca žalobu

poukázal na § 454 Občianskeho zákonníka (OZ).

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 1. 2005 žalobca podrobnejšie špecifikoval žalovanú
sumu, keď uviedol, že do príjmov žalovaného, dosiahnutých v zdaňovacom období roku 1996, nebolo
zarátané jednorázové životné poistenie vo výške X.XXX.XXX,- Sk, ktoré žalobca za žalovaného zaplatil
16. 2. 1996 vo výške X.XXX.XXX,- Sk a dňa 20. 6. 1996 vo výške XXX.XXX,- Sk. V dôsledku

nesprávne stanoveného daňového základu bola aj daň zo závislej činnosti odvedená v nižšej výške.
V zmysle rozhodnutia Daňového úradu Bratislava 1 bola pôvodne stanovená výška dosiahnutého
príjmu X.XXX.XXX,- Sk zvýšená na X.XXX.XXX,- Sk, v dôsledku čoho vzrástla aj daňová povinnosť
žalovaného z XXX.XXX,- Sk na X.XXX.XXX,- Sk. Rozdiel medzi odvedenou a dorubenou výškou
daňovej povinnosti žalovaného predstavuje žalovanú sumu X.XXX.XXX,- Sk, ktorú žalobca ako platiteľ

dane, dňa 10. 5. 1999 v prospech správcu dane odviedol. Žalobca uviedol, že povinnosť platiť daň
bola jednoznačne na strane žalovaného, ako daňovníka. Hoci žalobca za jej odvedenie voči správcovi
dane majetkovo zodpovedal, v konečnom dôsledku plnil len to, čo mal zo svojich príjmov plniť žalovaný,
ako daňovník. Žalobcovi síce vznikla zákonná povinnosť daň odviesť, nie však zákonná povinnosť daň
zaplatiť. Zástupca žalobcu namietal, že by predmetný spor mal byť podriadený pod Zákonník práce,

keďže z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaný bol členom predstavenstva v období od
11. 8. 1995 do 29. 1. 1997, teda vzťah je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, keďže
predstavenstvo je štatutárnym orgánom, riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o jej záležitostiach a
vystupuje ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom. Predmetom konania je nesprávne zaplatená
výška dane žalovaného , teda táto skutočnosť nemá charakter pracovnoprávny a nie je upravená

predpismi pracovného práva, ale sa týka predpisov finančného a daňového práva.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s Investičnou a rozvojovou bankou bol v pracovnoprávnom
vzťahu a následne dostal výpoveď asi vo februári 1997. Uviedol, že je toho názoru, že zamestnávateľ
za neho odvádzal všetky dane a odvody, ktoré bolo potrebné odviesť, preto nechápe, z akého dôvodu
vystupuje v tomto konaní ako žalovaný. Žalovaný sa nevedel vyjadriť kedy bol žalobcom vyzvaný na

zaplatenie žalovanej sumy.

Právny zástupca žalovaného poukázal na ust. § 6 ods. 3 zák. č. 286/1992 Zb. a uviedol, že žalovaný
bol v pracovnoprávnom pomere so žalobcom, a preto na daný prípad možno aplikovať jedine § 243
Zákonníka práce, pokiaľ ide o právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, čo však daný prípad nespĺňa,
pretože Zákonník práce nepozná skutkovú podstatu plnenie za iného a hovorí len o bezdôvodnom

obohatení, kedy niekto plnil bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu a tento prípad
to nie je. Bezdôvodným obohatením nie je to, čo žalobca zaplatil daňovému úradu, ale to, čo nebolo
zrazené žalobcom v roku 1996 žalovanému z príjmov a požitkov, a preto z opatrnosti vznáša námietku
premlčania, keďže k bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť len v roku 1996, kedy žalovanému bola
vyplatená mzda bez uvedených zrážok. Právny zástupca žalovaného predložil dodatok č. 2 k zmluve o

mzdových podmienkach uzatvorenej dňa 9. 1. 1996 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 25. 11. 1996 a navrholdoplniť dokazovanie pracovnou zmluvou a dokladom o skončení pracovného pomeru, keďže pre odstup
času žalovaný uvedené písomnosti už nemá k dispozícii. Po predložení písomností žalobcom, právny
zástupca žalovaného uviedol, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol v roku 1990 a

bol zmenený v roku 1995 a tento skončil v roku 1997 odvolaním z funkcie generálneho riaditeľa úseku
úverovania a financovania IRB a. s. ústredie.

Zo žalobcom predloženej písomnosti (č. l.109) vydanej Investiční bankou - generálni ředitel z 1. 1. 1990
vyplýva, že žalovaný s účinnosťou od 1. 1. 1990 bol menovaný do funkcie riaditeľa pobočky IRB Košice
s pôsobnosťou pre Východoslovenský kraj so sídlom v Košiciach.

Z listu IRB, a. s. Bratislava zo dňa 10. 8. 1995 vyplýva, že žalovaný bol na základe rozhodnutia dozornej

rady zo dňa 26. 7. 1995 o menovaní za člena predstavenstva IRB, a. s., odvolaný z funkcie riaditeľa
hlavnej pobočky IRB, a. s. Košice.

Z listu IRB, a. s. Bratislava zo dňa 11. 9. 1995 vyplýva, že žalovaný bol na základe rozhodnutia
predstavenstva IRB, a. s. zo dňa 8. 9. 1995 a v zmysle § 27 ods. 5 Zákonníka práce, menovaný do
funkcie viceprezidenta IRB, a. s. s priamou zodpovednosťou za úsek úverovania a financovania a úsek

ekonomický v kompetencii v rámci predstavenstva IRB, a. s. Žalovaný bol súčasne menovaný do funkcie
generálneho riaditeľa úseku úverovania a financovania. Z listu žalobcu zo dňa 22. 1. 1997 vyplýva, že
žalovaný bol na základe rozhodnutia predstavenstva IRB, a. s. zo dňa 22. 1. 1997 odvolaný z tejto
funkcie.

Na základe rozhodnutia dozornej rady IRB, a. s. zo dňa 22. 1. 1997 bol žalovaný týmto dňom odvolaný

z funkcie člena predstavenstva IRB, a. s.. Žalovanému bolo oznámené, že súčasne bol odvolaný aj z
funkcie viceprezidenta IRB, a. s., nakoľko uvedená funkcia je viazaná na členstvo v predstavenstve IRB,
a.s..

Zo zmluvy o poistení uzatvorenej dňa 30. 11. 1994 medzi Slovenskou investičnou poisťovňou, a. s.
Košice na jednej strane a Investičnou a rozvojovou bankou, a. s. Bratislava na strane druhej, vyplýva, že

táto zmluva bola dojednaná pre prípad smrti alebo dožitia za jednorázové poistné sadzby 5ZJ, pričom
medzi poistenými osobami bol aj žalovaný, čo vyplýva z Dodatku č. 2 k zmluve.

Z Protokolu o výsledku kontroly dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov
vykonanej dňa 8. - 10. , 19. - 21. 4. 1999 vyplýva, že táto bola zameraná na dodržiavanie ustanovení
zák. č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyhl. č. 639/1992 Zb. pri

vyberaní a platení dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov a zák. č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov.Z Protokolu ďalej vyplýva, že do hrubého príjmu a čiastkového základu dane neboli zahrnuté
príjmy poskytnuté členom predstavenstva a dozornej rady formou jednorázového životného poistenia,
ktoré uhradila Investičná a rozvojová banka, a. s.. Členom predstavenstva a členom dozornej rady boli

poskytnuté nadštandartne vybavené služobné byty. Za užívanie bytov do úhrady nájomného, banka
nezahrnula položku za nadštandartné vybavenie bytu a poskytované služby: plyn, elektrina, telefóny a
káblová televízia. Poskytnuté plnenia sú v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 286/1992 Zb. príjmami
zo závislej činnosti a funkčných požitkov a podliehajú zdaneniu v zmysle ust. § 40f a § 16 cit. zák..Z
citovaného Protokolu ďalej vyplýva, že pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň, platiteľ

porušil § 40ch cit. zákona, pretože do ročného základu dane neboli zahrnuté príjmy, ktoré daňovníkom
plynuli z jednorázového poistného uhradeného platiteľom ako aj nepeňažné príjmy za zvýhodnené
užívanie služobných bytov. Z toho dôvodu bola ročná daň vypočítaná nesprávne, kontrolou bola daň
dopočítaná a platiteľovi bol vyrúbený dodatočný predpis na dani a príslušné penále. Z Protokolu vyplýva,
že u žalovaného bola daň (nesprávne) vyrúbená vo výške 897.912,- Sk, pričom jej správna výška mala

byť 1.903.056,- Sk, rozdiel činí 1.005.144,- Sk. Nezrazená daň v plnej výške z príjmov zo závislej
činnosti a funkčných požitkov sa pri kontrole zistila vo výške 4.338.698,- Sk a bola predpísaná platobným
výmerom zo dňa 28. 4. 1999 a bola žalobcom zaplatená prevodom z účtu dňa 10. 5. 1999.Žalobca predložil súdu výzvy na zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 1. 7. 1999 a 5. 1. 2000, ktoré
adresoval žalovanému s tým, že v roku 1996 Predstavenstvo IRB, a. s. ktorého členom bol aj žalovaný,
uzatvorilo so SIP, a. s. pre členov predstavenstva poistné zmluvy za jednotlivých členov a IRB, a. s.

uhradila príslušné čiastky, pričom výška úhrady poistného za žalovaného činila X.XXX.XXX,- Sk.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať je objektívne
vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Ku vzniku
tohto záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje

existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného
obohatenia vedel, alebo nevedel. Stačí ak k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu.

Podstatný význam pre odlíšenie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ od bezdôvodného
obohatenia získaného podľa § 451 OZ je skutočnosť, že povinný subjekt bol v dôsledku splnenia jeho
záväzku „zbavený pasív“, čím nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, čo malo nastať, ak by svoju povinnosť

splnil sám.

Podľa § 5 ods. 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, daňovníkom je osoba, ktorej príjmy,
majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani. Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane
daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 286/1992 Zb. o dani z príjmov, príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné

alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa
dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k
dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú
daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa § 40f ods. 1 zák. č. 286/1992 Zb. platiteľ dane zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti

a funkčných požitkov (ďalej len preddavok) zo zdaniteľnej mzdy sadzbou dane prepočítanou z ročných
sadzieb na mesačné obdobie podľa tabuliek vydaných všeobecne záväzným právnym predpisom
Ministerstva financií SR.

Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobca zaplatil za žalovaného, ktorý vykonával
funkciu člena predstavenstva jednorázové poistné pre prípad dožitia alebo smrti. Toto poistné bola

považované podľa § 6 ods. 3 zák. č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení do 31. 12. 1999 za
plnenie vykonávané zamestnávateľom za zamestnanca poskytnuté nad rámec povinného zákonného
poistenia a bolo preto príjmom zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Z vykonaného dokazovania
ďalejvyplýva,žežalovanývobdobíod11.8.1995do22.1.1997vykonávalfunkciučlenapredstavenstva
žalobcu a žalobca uzatvoril so Slovenskou investičnou poisťovňou a. s., Košice poistné zmluvy, ktoré

sa vzťahovali na členov predstavenstva a dozornej rady, čo vyplýva aj z Protokolu o výsledku kontroly
dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov, v ktorom sa konštatuje, že
uvedené poistné zmluvy boli uzatvorené v prospech členov predstavenstva a dozornej rady a vyplýva to
aj z poistnej zmluvy. V danom prípade je pre právny vzťah vylúčená aplikácia Zákonníka práce, keďžev akciovej spoločnosti vzťah člena predstavenstva k spoločnosti nie je pracovným pomerom. Nakoľko
ObchodnýzákonníkakošpeciálnyprávnypredpiskvšeobecnémuObčianskemuzákonníkubezdôvodné
obohatenie neupravuje, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď sa právny

zástupca žalovaného odvolával na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bol pracovnoprávny
vzťah a preto prichádzajú do úvahy ustanovenia Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení (§ 243 ZP),
je k tomu potrebné uviesť, že v zmysle § 243 Zákonníka práce neoprávneným majetkovým prospechom
je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu, pričom
charakteristickým znakom neoprávneného majetkového prospechu je jeho vznik v dôsledku plnenia,

ktorého základom je pracovnoprávny vzťah v zmysle pôsobnosti Zákonníka práce. V danom prípade
však základom pre plnenie nebol pracovnoprávny vzťah, ale členstvo žalovaného v predstavenstve
akciovej spoločnosti. Preto nebude podliehať režimu ust.§ 243 ZP neoprávnený majetkový prospech
zamestnanca,akjehovznikniejedôsledkompracovnoprávnehovzťahu,hocibyinakišloozamestnanca
a zamestnávateľa.

Jednorázové poistné vyplývajúce z poistnej zmluvy a jej dodatkov uzavretej dňa 30. 11. 1994 medzi

žalobcom (jeho právnym predchodcom) a Slovenskou investičnou poisťovňou a. s., Košice, bolo
žalobcom zaplatené v sume X.XXX.XXX,- Sk. Kontrolou dane, vykonanou v roku 1999 Daňovým úradom
Bratislava 1 bolo zistené, že došlo k porušeniu zák. č. 286/1992 Zb., keď do ročného základu dane neboli
zahrnuté príjmy plynúce z jednorázového poistenia, ktoré za daňovníkov zaplatil platiteľ t. j. žalobca
a teda odviedol daň v nesprávnej výške. Do príjmov žalovaného dosiahnutých v zdaňovacom období

v r. 1996 nebolo zarátané jednorázové životné poistenie vo výške X.XXX.XXX,- Sk, ktoré žalobca za
žalovaného zaplatil 16. 2. 1996 vo výške X.XXX.XXX,- Sk a 20. 6. 1996 vo výške 917.990,- Sk. Žalobca
celkový nedoplatok dane predpísaný platobným výmerom Daňového úradu Bratislava 1 zo dňa 28. 4.
1999 na sumu X.XXX.XXX,- Sk uhradil prevodným príkazom z účtu dňa 10. 5. 1999.

Z citovaných zák. ustanovení vyplýva, že daňovník (žalovaný), mal povinnosť zaplatiť daň z príjmov

správcovi dane (daňovému úradu) a to v lehote stanovenej na podanie priznania po uplynutí
zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vyrubuje. Podľa § 40f zák. č. 286/1992 Zb. bol platiteľ dane
povinný zraziť preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zo zdaniteľnej
mzdy daňovníka a tento preddavok odviesť správcovi dane. Povinnosť zaplatiť daň mal žalovaný
ako daňovník. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako platiteľ dane nezahrnul do ročného základu

dane žalovaného predmetný príjem (jednorázové poistné), bola ročná daň žalovaného vypočítaná v
nesprávnejvýškeapovykonanejkontroledaňovéhoúradu,daňovýúradakosprávcadanedaňdopočítal
a platiteľovi dane dovyrubil dodatočný predpis na dani, ktorý žalobca aj zaplatil. Žalobcovi bol síce
rozhodnutím príslušného daňového úradu dovyrubený dodatočný predpis na dani, ale ako platiteľovi
dane a nie ako daňovníkovi. Platiteľ dane neplní vlastnú daňovú povinnosť zo svojich finančných

prostriedkov, ale z prostriedkov daňovníka odvádza jeho daňovú povinnosť. Tým, že žalobca plnil, nastal
stav, ktorý zakladá bezdôvodné obohatenie podľa § 454 OZ, keď žalobca použitím svojich finančných
prostriedkov plnil za žalovaného, čo podľa práva mal plniť sám, a týmto nedošlo k zmenšeniu majetku
žalovaného, ale v prípade, keby svoju povinnosť bol plnil a zaplatil daň, došlo by k zmenšeniu jeho
majetku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že
subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 11. 5. 1999, t. j. nasledujúci deň po zaplatení predpisu
dane žalobcom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nar. vl. SR č. 87/1995,
ktorý v 3 ustanovuje, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania od 10. 5. 1999, avšak súd priznal žalobcovi úrok z

omeškania až od 28. 10. 2000, keďže žalobca nepreukázal, kedy doručil žalovanému výzvu na plnenie.Z uvedených dôvodov súd považoval za takúto výzvu doručenie žaloby žalovanému, pričom táto mu
bola doručená dňa 26. 10. 2000. Dňa 27. 10. 2000 mohol žalovaný plniť a dňom 28. 10. 2000 sa dostal
do omeškania. V tom čase bola diskontná sadzba vo výške 8,8. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku

z omeškania súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a priznal úspešnému žalobcovi voči
neúspešnému žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za žalobu vo výške XX.XXX,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2

písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho

zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak

odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, navrhovateľka môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.