Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Pavol Tkáč
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/59/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704112336
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2006:7704112336.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Pavol Tkáč v právnej veci navrhovateľky AnA.3, zdržujúcej v
NE.astúpenej JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, so sídlom kancelárie Budova Jednoty, Kukučínova
1, Trebišov, proti odporcovi Q. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
Určuje sa, že navrhovateľO. je vlastníčkou podielu 1 z nehnuteľností zapísaných na LV č. 109 kat. úz.
Čierne Pole, parc. č. 98, zastavaná plocha o výmere 634 m2, parc. č. 97 - orná pôda o výmere 21 á 39
m2, ako aj rodinného domu číslo súp. 113 postaveného na parcele č. 98.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 74.684,- Sk v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 468.- Sk v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu na účet Okresného súdu Michalovce pripojenou poštovou poukážkou.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 10.3.2004 návrh na určenie vlastníckeho práva v rozsahu,
ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, s tým, že v podanom návrhu uviedla, že spolu s
nebohým manželom darovali nehnuteľnosti, ktoré tvorili ich BSM a ktoré sú zapísané na LV č. 109
katastrálne územie Čierne Pole, svojmu synovi a to odporcovi darovacou zmluvou spísanou na bývalom
Štátnom notárstve v Trebišove formou notárskej zápisnice dňa 4.9.1992 pod č. N 540/92, NZ 535/92.
Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že odporca sa ku nej a ďalším členom rodiny správa tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka užívala spodok
rodinného domu a vrchné poschodie užíval odporca so svojou rodinou. Odporca jej však aj napriek tomu,
že je odkázaná na jeho pomoc, nepomáha. Tvrdila, že odporca sa ju snaží z domu vyhnať a preto sa
musela uchýliť k dcére do Novosadu. Navrhovateľka vytýkala odporcovi aj to, že dal zaviesť do domu
plyn, ale iba do svojej časti, nie do spodnej časti domu, ktorú užíva navrhovateľka. K dolnej časti domu
pritom patrí aj kúpeľňa, ktorú odporca zamkol a preto ju navrhovateľka nemôže používať a nemá sa kde
umývať. Odporca takisto zaviedol vodu z obecného vodovodu, ale iba do svojej časti. Navrhovateľka
mala pritom vodu zavedenú do domu zo studne, odporca však rúry odrezal a ona zostala bez prístupu k
vode. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že ostatné deti, t.j. súrodenci odporcu ju nemôžu navštevovať, pretože
odporca ich nevpustí do domu. Nemôžu jej preto ani prísť upratať, alebo nachystať drevo. V r. 2003 jej
odporca dokonca vypol elektrickú energiu. Preto si musela dať urobiť svoje vedenie a dať namontovať
elektrické hodiny. Aj napriek tomu, že odporca je jej synom, vulgárne jej nadával, pričom v návrhu
uviedla aj konkrétne slová, ktoré použil na jej adresu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca skutočne
vystrojil pohreb pre svojho otca, ale potom pohrebné trovy, ktoré mu vznikli, vymáhal od ostatných
dedičov súdnou cestou a cestou súdneho exekútora. Za týchto okolností navrhovateľka prehlásila, že
podľa jej názoru sú splnené podmienky pre vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka aprostredníctvom právneho zástupcu vyzvala odporcu listom zo dňa 30.1.2004 na vrátenie daru. Odporca
na tento list odpovedal listom bez uvedenia dátumu, ktorý došiel navrhovateľke dňa 13.2.2004. V tomto
liste však jej nárok neuznal a preto podala návrh na súd.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré došlo súdu 10.3.2005
(čl.24 spisu) uviedol, že v r. 1992 sa aj s rodinou prisťahoval do Čierneho Poľa a následne mu rodičia
darovalinehnuteľnosť.Jehodvajasúrodenciospoločnébývaniesrodičmiaodomneprejavovalizáujem.
Odporca svojim rodičom vytýkal, že pod vplyvom alkoholu ich začali urážať a preto aj bol nútený volať
políciu. Odporca poprel, že niekedy v minulosti vyháňal navrhovateľku z jej časti rodinného domu, t.j.
z prízemia, pretože ona má svoje izby pozamykané a má aj kľúč k hlavnému vchodu. Nie je pravda ani
tvrdenie, že vyháňal z domu svojich súrodencov a to svoju sestru Annu a brata Miroslava, pretože aj
oni majú kľúče od domu. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka počas zimných mesiacov chodieva
bývať k svojej dcére Anne a to preto, aby nemusela kupovať uhlie a drevo, pretože so svojim manželom,
t.j. otcom odporcu odmietli zaviesť do svojej časti rodinného domu plyn. Odporca vo svojom písomnom
vyjadrení ďalej uviedol, že keď sa nasťahovali spolu s rodinou do rodinného domu v obci Čierne Pole,
kúpeľňa ešte nebola hotová. Domáca vodáreň bola umiestnená mimo domu , v zime zamŕzala a preto
sa znehodnotila. Po ôsmich rokoch túto kúpeľňu rekonštruovali, s tým, že voda je zavedená zo studne.
Potvrdil, že časť z vodovodnej rúry skutočne odpojil, ale iba tú časť, ktorá bola hrdzavá a nepoužiteľná.
Potvrdil,ženavrhovateľkanemázavedenúvoduvrodinnomdome,lebodovolilajehobratoviMiroslavovi,
aby pokazenú vodáreň - bojler, predal v kovošrote. Odporca si kúpil prietokový ohrievač vody a novú
domácu vodáreň, ale navrhovateľka sa mu vyhrážala, že mu to všetko rozbije. Odporca potvrdil aj to,
že v apríli 2003 vypol svojej matke elektrinu, pretože od novembra 2002 sa zdržiavala u jeho sestry a
boli dohodnutí, že každý si bude hradiť elektrinu sám. Navrhovateľka však porušila dohodu, odmietla
platiť elektrickú energiu a preto on musel vyplatiť všetky účty. Prehlásil, že spolu s manželkou sú obaja
nezamestnaní a nemajú dostatok finančných prostriedkov. V záujme toho, aby sa s matkou vyhol
konfliktu, dal si namontovať svoje vlastné elektrické hodiny. Ďalej uviedol, že matka sa cíti byť urazená,
keď ju upozorňuje, aby používala WC a nemočila pri studni, alebo pred vchodovými dverami. Poprel,
aby svojej matke niekedy ublížil a chce sa o svoju matku starať, ako sa staral aj o svojho otca, kým ešte
žil. K nákladom na pohreb svojho otca uviedol, že v dedičskom konaní zaviazal notár navrhovateľku, ako
aj súrodencov odporcu na vyplatenie časti trov. Tieto odporca nežiadal vyplatiť, ale keď sa mu sestra
začala vyhrážať, že jeho rodinu dostanú z domu, lebo majú známeho advokáta, rozhodol sa, že si bude
uplatňovaťnárokynatietotrovyatoprípadneajsúdnoucestou.Odporcauviedol,žekukonfliktomzačalo
dochádzať medzi nimi vtedy, keď nedal súhlas, aby jeho brat Miroslav ako neplatič, ktorý prišiel o byt,
sa mohol nasťahovať do tohto rodinného domu. Odporca ďalej uviedol, že ak si navrhovateľka zakúpi
zo svojho dôchodku uhlie alebo drevo, on jej všetko nachystá na zimu, tak aby sa fyzicky nenamáhala.
Prehlásil, že postup jeho matky, t.j. navrhovateľky, je motivovaný nátlakom jeho súrodencov.
Vykonaným dokazovaním výpoveďami účastníkov konania, obsahom predložených listinných dôkazov,
obsahom pripojených súdnych spisov, ako aj obsahom vyžiadaných správ, výpoveďami svedkov a
ostatným vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav :
TakakotovyplývazfotokópienotárskejzápisnicespísanejbývalýmŠtátnymnotárstvomvTrebišovedňa
4.9.1992 pod sp. zn. N 540/92, (NZ 535/92) štátny notV. spísal notársku zápisnicu, v ktorej je obsiahnutá
darovacia zmluva na základe ktorej vtedajší majitelia nehnuteľností Y., ktorí boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. 109 katastrálneho územia Čierne Pole, darovali
tieto nehnuteľnosti v celom rozsahu svojmu synovi ŠS. ktorý je odporcom v tomto konaní. Z uvedenej
zápisnice (čl.4 spisu) ďalej vyplýva, že odporca ako obdarovaný od svojich rodičov dar s vďakou prijal a
z vďaky za tento dar prebral na seba osobný záväzok poskytnúť darcom v čase ich odkázanosti opateru
a bývanie v uvedenom rodinnom dome až do ich smrti.
Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní pred súdom dňa 6.5.2005 (čl.31 spisu) bolo zistené, že
manžel navrhovateľky Štefan Nemjo starší zomrel dňa 8.8.1999. Dedičské konanie po ňom bolo
prejednané pred Okresným súdom Michalovce v konaní sp.zn. D 1527/99. Navrhovateľka vypovedala,
že v čase keď darovali rodinný dom spolu so svojim teraz už nebohým manželom svojmu synovi a to
odporcovi, on býval s rodinou v Prievidzi. Prehlásila, že iniciatíva na uzavretie darovacej zmluvy vzišla od
odporcu, ktorý chodil za jej nebohým manželom, aby mu daroval rodinný dom. Navrhovateľka nevedela
upresniť kedy sa odporca do domu nasťahoval. V čase keď ešte býval v Prievidzi chodieval k nim na
návštevy zhruba raz do roka. Ďalej uviedla, že asi rok po tom, čo sa syn nasťahoval do rodinného domuv Čiernom Poli, tak sa správal k navrhovateľke dobre, bolo to ešte v čase keď ešte žil jej manžel, t.j. otec
odporcu. Neskôr však jeho správanie sa zmienilo, najmä vtedy keď si vypil, potom kričal tak na ňu, ako
aj na jej manžela, že ju zabije a hodí do studne. Potvrdila, že odporca ju vyháňal z domu a kričal na ňu,
že tam nemá čo robiť, pretože tam má iba jednu izbu. Neskôr po smrti jej manžela odišla bývať k svojej
dcére do Novosadu. Potvrdila však, že dom stále navštevuje, má tam záhradu a chodí tam zhruba raz
za mesiac. Prehlásila, že odporca jej takisto vypol elektrinu a vybral poistky a tiež, že jej odrezal rúrky
privádzajúce vodu do domu zo studne. Navrhovateľka uviedla, že odporca jej vulgárne nadával a to aj
v prítomnosti jeho dcér, t.j. vnučiek navrhovateľky.
Odporca vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 6.5.2005 tieto skutočnosti
poprel. Uviedol, že to čo tvrdí navrhovateľka je klamstvo. Prehlásil, že nie je pravda, aby svojej matke
niekedy vulgárne nadával a nikdy ani nepoužíval slová, ktorá uvádza ona v návrhu na začatie konania.
Uviedol, že pred troma rokmi vymenil čerpadlo na vodu, hrdzavé rúrky vyhodil a urobil nový prívod
vody. Podľa odporcu navrhovateľka má napojenú vodu do kuchyne. Darling, t.j. vodáreň, ktorá patrila
navrhovateľke, zobral jeho brat Miroslav do šrotu. Potvrdil, že svojej matke vypol elektrickú energiu, a
to preto, že bola u dcéry a vtedy za elektriku neplatila.
Odporca potvrdil, že prišiel bývať do tohto rodinného domu v obci Čierne Pole dňa 29.6.1992 po tom čo
sa prisťahoval z Prievidze spolu so svojou manželkou a troma deťmi. Uviedol, že do domu investoval
väčšiu čiastku finančných prostriedkov, ide o sumu 150.000,- až 160.000,- Sk, pretože robil oplotenie,
vonkajšiu omietku - brizolit a o týchto skutočnostiach predložil do spisu aj znalecký posudok. Spočiatku
bývali s rodinou v jednej izbe všetci piati, no neskôr navrhovateľka aj s jeho nebohým otcom, keď mali
vypité, tak ich vyhodili do izby na poschodie a on musel túto izbu provizórne dokončiť. Vznikol tak stav,
ktorý platí aj v súčasnosti, keď on s rodinou obýva horné poschodie rodinného domu a navrhovateľka
obývaprízemie,kdeužívaobývačku,spálňuakuchyňu.Kúpeľňumajúvšetcispoločnú.Odporcauviedol,
že odporkyňa odišla bývať k svojej dcére asi pred troma rokmi a to preto, že keď v r. 2001 keď povedal
svojej matke, že chce zaviesť do domu ústredné kúrenie a to aj na prízemie domu, navrhovateľka
povedala, že to nepotrebuje, odmietla dať peniaze na uhlie a odmietla kúpiť drevo a preto odišla bývať
k svojej dcére.
Navrhovateľka predložila do spisu výzvu zo dňa 30.1.2004 (čl.7 spisu) zaslanú prostredníctvom
právneho zástupcu navrhovateľky, v ktorej v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, sa domáha
vrátenia daru, vzhľadom k tomu, že odporca sa k nej a k ďalším členom jej rodiny správa tak, že tým
porušuje dobré mravy. Žiadala pritom vrátiť polovicu darovaných nehnuteľností. Odporca odpovedal na
túto výzvu listom bez uvedenia dátumu, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky, dňa
13.2.2004 (čl.5,6 spisu). V tomto liste uviedol, že neuznáva žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať za
následok, aby navrhovateľka sa mohla domáhať vrátenia daru a to nehnuteľností, ktoré boli darované
darovacou zmluvou z r. 1992. Odporca poprel, aby z jeho strany, alebo od členov jeho rodiny boli
porušované voči navrhovateľke dobré mravy. Podľa odporcu práve navrhovateľka pod vplyvom ďalších
súrodencov sa začala chovať k nemu i k jeho rodine nezdvorilo, neslušne a pomaly sa im začala
vyhrážať, aby sa z tohto domu vysťahovali. Podľa odporcu to bolo motivované tým, že jeho súrodenci
jej vytýkali, že im nedala nič z domu. Odporca v tomto liste znovu zdôraznil, že v čase daru rodinný
dom nebol ešte dokončený, bol iba rozostavaný, pretože navrhovateľka, ako aj jeho nebohý otec nemali
dostatok finančných prostriedkov na jeho ukončenie. Poukázal na to, že do dokončenia domu investoval
väčšiu čiastku finančných prostriedkov asi 150.000,- Sk. V tomto liste ďalej opísal aj spolužitie svojich
rodičov s jeho rodinou v tomto dome.
Na pojednávaní vo veci dňa 29.6.2005 boli vypočutí viacerí svedkovia navrhnutí účastníkmi konania,
najmä súrodenci odporcu.
R. dcéra navrhovateľky a sestra odporcu vypovedala, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom boli
pomerne dobré a to až do času kým v r. 1999 nezomrel ich otec. Potom sa dozvedela od svojej matky,
že odporca ju z domu vyháňa. Podľa svedkyne rodičia darovali dom odporcovi preto, že bola medzi nimi
dohoda, že odporca ich dochová. Po smrti otca odporcu bol zaužívaný taký postup, že navrhovateľka
v lete bývala v tomto dome a v zime išla bývať k nim do Novosadu. Vzťahy medzi matkou a bratom
sa však stále zhoršovali a v r. 2004 sa už natrvalo prisťahovala k nim do Novosadu. Posledné dva
mesiace pred pojednávaním dňa 29.6.2005 sa navrhovateľka znova presťahovala do tohto domu do
Čierneho Poľa, pretože sa dozvedela od niekoho z Čierneho Poľa, že odporca údajne chce tento dompredať. Svedkyňa uviedla, že ona nikdy nebola svedkom toho, aby odporca slovne alebo fyzicky útočil
na navrhovateľku. Z rozprávania navrhovateľky ale vie o tom, že ešte keď bývala v rodinnom dome, jej
brat mal rôzne narážky na navrhovateľku a to napr. že ju hodí do studne, vyháňal ju z domu a pod..
Či došlo aj k vulgárnym nadávkam, to svedkyňa uviesť nevedela. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k tomu,
že skutočne existoval problém s vodou, pretože ešte v čase keď žil jej otec, do domu bola zavedená
voda zo studne, ale čerpadlo bolo vonku, často zamŕzalo a navrhovateľka musela stále dávať meniť
elektromotor.Odporcapotomvoduprerábal,odrezalrúrkyodvody,ktoréviedlidočastidomu,ktorýužíva
navrhovateľka a neskôr pred navrhovateľkou aj zamykal kúpeľňu. Podľa svedkyne ide o dôkaz toho, že
odporca neplní dohodu, ktorú má uzavretú s jej rodičmi, že ich dochová. Svedkyňa uviedla, že nemala
žiadne výhrady voči tomu, aby tento dom aj z pozemkami bol vo vlastníctve odporcu, avšak odporca
by mal plniť dohodu, ktorú uzavrel s rodičmi. Svedkyňa potvrdila aj to, že boli problémy s kúrením v
tomto dome, pretože odporca si dal do svojej časti domu zaviesť ústredné kúrenie, prečo toto kúrenie
nebolo zavedené aj do prízemnej časti domu, ktorú užíva navrhovateľka, to svedkyňa uviesť nevedela.
Uviedla, že oni so svojím bratom ako aj navrhovateľkou boli presvedčení, že odporca sa nielen postará
o svojich rodičov, ale im aj zabezpečí pohreb, preto boli prekvapení, keď začalo exekučné konanie na
vymoženie časti finančných prostriedkov, ktoré odporca vynaložil v súvislosti s pohrebom otca.
SveT. X. a brat odporcu na pojednávaní vo veci dňa 29.6.2005 vypovedal, že vzťahy medzi
navrhovateľkou a odporcom boli dobré, no v poslednom čase pokazili, prečo, to uviesť nevedel. Uviedol,
že býva v obci Leles, kde sa zdržiava väčšinu času. Snažil sa chodiť do Čierneho Poľa a pomáhať svojej
matke, a to tak, že je jej zabezpečil drevo, uhlie a pod. na zimu. Svedok potvrdil, že bol prítomný pri
hádke účastníkov konania, čo môže dosvedčiť aj jeho najmladší X. Kedy presne sa táto hádka udiala,
to uviesť nevedel. Vtedy sa hádali navrhovateľka s odporcom kvôli domu, navzájom si nadávali, pri tejto
hádke odporca chcel hodiť navrhovateľku do studne a chcel ju utopiť. V tej chvíli ale svedok tam nebol,
neskôr pri tejto hádke bol prítomný. Kto vyprovokoval hádku, to uviesť nevedel. Potvrdil, že účastníci
konania sa hádali častejšie, raz vyprovokoval hádku odporca, raz navrhovateľka. Svedok vypovedal,
že podľa jeho názoru a podľa jeho vedomostí, jeho rodičia darovali svoj rodinný dom odporcovi preto,
aby sa odporca o nich postaral. Odporca sa však o navrhovateľku nestará. Dôkazom toho je aj to, že
odporca si urobil osobitný prívod vody do domu, pre matku ale prívod vody nespravil. Prečo to tak spravil,
uviesť nevedel. Navrhovateľka sa odsťahovala z domu preč k jeho sestre preto, že chcela mať trochu
kľud, ako aj preto, že nestíhala topiť iba s drevom a u jeho sestre v Novosade je jej teplejšie. Potvrdil,
že odporca si do svojej časti rodinného domu zaviedol ústredné kúrenie, nie však na prízemie, kde však
bývala navrhovateľka.
X. vypovedala, že manželstvo s odporcom uzavreli v r. 1980. Z ich manželstva pochádzajú tri deti a a
to dcéH. Do označeného domu sa nasťahovali v r. 1992, po tom čo im svokrovci vypisovali listy, aby
odišli z Prievidze a presťahovali sa k nim do Čierneho Poľa, pretože je potrebné dom dokončiť. Pred
nimi tam krátku dobu v dome býval jej švagor P. spolu s manželkou. Oni ale odišli bývať preč, pretože
údajne jeho manželka nezniesla to, že svokrovci sa napili a navzájom sa medzi sebou vadili. V čase
keď sa nasťahovali do domu, dom ešte nebol dokončený. Sestra odporcu, ako aj jeho brat súhlasili s
tým, aby sa do domu nasťahovali za podmienky, že doopatrujú svokrovcov. Následne preto svokrovci
previedli tento dom na odporcu. Svedkyňa poukázala na to, že medzi jej svokrovcami neboli dobré
vzťahy a dvakrát sa stalo, že navrhovateľku svokor svedkyne napadol, dokonca do nej hodil sekeru,
tak že mala rozťatú hlavu. Bolo to preto, že jej svokrovci dosť často pili. Donútili preto odporcu , aby
sa spolu s rodinou odsťahovali do horných izieb a nesúhlasila s tým, aby sa odporca miešal medzi
svojich rodičov, a to preto , aby si oni hádky riešili medzi sebou sami. Asi rok po smrti jej svokra, vzťahy
medzi účastníkmi konania boli dobré, neskôr za nimi prišiel švaL. s manželkou so žiadosťou , či by mohli
bývať na prízemí rodinného domu, pretože sú neplatičmi a exekútor ich chce vysťahovať z ich bytu.
Svedkyňa osobne hovorila s exekútorom, ktorý bol ochotný vyhotoviť splátkový kalendár pre jej švagra,
brat odporcu Miroslav s manželkou však s tým nesúhlasili a chceli sa z bytu vysťahovať. Svedkyňa
spolu s odporcom nesúhlasili , aby sa brat odporcu nasťahoval spolu so svojou rodinou do tohto domu,
pretože sa báli toho, že keď navrhovateľka dostane dôchodok, aby nezačala požívať alkoholické nápoje
so svojim syA. v prípade keby sa opili, by bol znova taký istý stav ako bol za života svokra svedkyne. Toto
sa nepáčilo navrhovateľke, ktorá stále vykrikovala, že dom je jej a že odporca spolu so svojou manželkou
nemá v tomto dome čo rozkazovať. Svedkyňa opísala aj spolužitie s navrhovateľkou, pričom podľa jej
názoru toto nebolo dobré, pretože navrhovateľka nikdy nedoplácala za elektrinu, aj keď mali spoločnú
hodinu. Nedoplatky platili iba oni. Asi pred dvoma rokmi preto si dali namontovať vlastnú hodinu dodomu. Svedkyňa potvrdila, že keď sa nasťahovali do domu, tak kúpeľňa bola v dome iba provizórna, túto
dokončili, domáca vodáreň ale bola inštalovaná vonku. Preto táto vodáreň zamŕzala. Neskôr požiadali
svokru, či je ochotná prispievať na náklady spojené so zavedením vodovodného potrubia do domu,
navrhovateľkatoalenechcela,pretožeonatonepotrebuje.Predtýmakpotrebovalivodudokúpeľne,boli
nútení ju nosiť vo vedrách. Z tohto dôvodu zaviedli vodu iba do ich časti rodinného domu, navrhovateľke
vodu nezaviedli. Starý bojler ako aj starú domácu vodáreň ich švagor Miroslav predal v kovošrote. Táto
situácia sa opakovala aj v prípade zavedenia ústredného kúrenia, pretože tak navrhovateľka, ako aj v
tom čase ešte jej manžel, nesúhlasili s tým, aby do ich časti rodinného domu bol zavedený plyn, pretože
oni to nepotrebujú. Súčasný stav je taký, že navrhovateľka si musí pitnú vodu vyťahovať zo studne,
kúpeľňa je v súčasnosti zamknutá a v prípade ak ich navrhovateľka o to požiada, oni sú ochotní jej
kúpeľňu otvoriť. Svedkyňa poprela, aby či už ona alebo jej manžel, alebo ich deti vulgárne nadávali
navrhovateľke, alebo ju fyzicky napadli. Tvrdila však, že navrhovateľka najmä keď dostala dôchodok a
mala vypité, im nadávala.
X. vnučka navrhovateľky a dcéra odporcu vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 29.6.2005
vypovedala, že v tomto rodinnom dome bývala so svojimi rodičmi do r. 2001. Vtedy sa odsťahovala do
Veľkých Kapušian, kde býva aj v súčasnosti. Potvrdila, že vzťahy medzi jej otcom, t.j. odporcom a starou
matkou, t.j. navrhovateľkou neboli dobré, vzťahy sa zhoršili kvôli rodinnému domu. Svedkyňa bola sama
svedkom toho, keď sa navzájom hádali. Podľa jej názoru to boli hádky zo strany starej matky, keď kričala
na otca. Svedkyňa nikdy nebola prítomná pri tom, aby odporca navrhovateľke vulgárne nadával, alebo
sa vyhrážal fyzickým násilím, alebo ju napadol. Bola však svedkom toho, keď navrhovateľka nadávala
odporcovi a používala pri tom vulgárne slová. Svedkyňa tvrdila, že odporca svojim rodičom pomáhal a
to aj v čase keď ešte žil jej starý otec, napr. nachystal im drevo na zimu a pod.. Potvrdila, že vzťahy
medzi jej starými rodičmi a jej otcom sa stále zhoršovali a stále bola v pozadí debata o tom, že dom je ich
a nie jej otca. V prípade zavedenia vody v časti rodinného domu, ktorý užíva navrhovateľka svedkyňa
vypovedala, že jej rodičia pýtali navrhovateľku, aby prispela určitou finančnou sumou na náklady spojené
so zavedením vody, ale navrhovateľka s tým nesúhlasila. Podľa svedkyne navrhovateľka nechcela, aby
voda k nej bola zavedená a vadilo jej všetko čo sa v dome robilo, pretože tvrdila, že dom je jej a
odporca s manželkou tam nemajú čo robiť.
SQ., vnučka navrhovateľky a dcéra odporcu vypovedala, že navrhovateľka sa s odporcom dosť často
hádali a vzťahy medzi nimi sa stále zhoršovali. Pohádali sa vtedy keď Miroslav Nemjo chcel ísť bývať k
nim do domu a jej rodičia s tým nesúhlasili. Vtedy navrhovateľka začala vykrikovať, že dom je jej a preto
ona má rozhodovať o tom, kto tam bude bývať. Svedkyňa tvrdila, že navrhovateľka nadávala vulgárnymi
slovami tak na jej matku, odporcu, jej sestru, ako aj na svedkyňu.
X. vzdialená príbuzná účastníkov konania vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom vypovedala, že
často chodila do Čierneho Poľa a to v čase keď jej priateľka Helena bola slobodná. Potvrdila, že bola
svedkom hádky navrhovateľky a odporcu. Bližšie podobnosti neuviedla.
X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že odporca je jej zaťom, pretože je matkou M.j, jeho manželky.
S navrhovateľkou sú svatovci. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra spolu so zaťom bývajú v Čiernom Poli od
r. 1992. Odišli tam bývať preto, že im napísali rodičia odporcu, že zostali sami a treba sa o nich postarať.
Svedkyňa potvrdila, že bola svedkom toho, že došlo k hádke medzi navrhovateľkou a odporcom a to
v čase keď ešte žil manžel navrhovateľky. Prečo sa hádali, to svedkyňa uviesť nevedela. Viackrát keď
bola v dome, tak počula, že sa na dvore hádajú. Nezisťovala však z akých príčin. Svedkyňa potvrdila,
že navrhovateľka sa vulgárne vyjadrovala aj na adresu jej dcéry a vytýkala svedkyni, že nič svojej dcére
do manželstva nedala.
X. brata odporcu a syna navrhovateľky na pojednávaní dňa 30.9.2005 vypovedala, že ona nikdy nebola
priamo prítomná pri žiadnych incidentoch medzi účastníkmi konania. Počula však o tom od svojho
manžela alebo od ich maloletého syna. Jej manžel a neskôr aj syn jej hovorili, že odporca vykrikoval
svojej matke, že ju zabije a vulgárne jej nadával, čo bolo asi pred dvoma alebo troma rokmi, vtedy mal
ich syn asi 11 rokov. V tom čase mali vypité tak navrhovateľka, ako aj odporca. Pri tejto hádke mal byť
prítomný maloletý syn svedkyne. Svedkyňa sa osobne pýtala odporcu, prečo je uzamknutá kúpeľňa v
dome v Čiernom Poli, odporca jej povedal, že navrhovateľka môže ísť za jeho manželkou a môže si
popýtať kľúče a môže používať kúpeľňu, na čo svedkyňa reagovala, že ako to je možné, keď jej svokra
už roky nehovorí so svojou nevestou. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa jej páčilo aj to, prečo jej manžel zLelesu mal ísť narezať navrhovateľke drevo, keď odporca dostal tento dom od svojich rodičov, pričom on
by sa mal o svojich rodičov postarať. Svedkyňa takisto potvrdila, že navrhovateľka v tej časti domu, kde
bývala, nemala žiaden prívod vody. Uviedla, že v čase keď ešte oni bývali so svojim manželom v tomto
rodinnom dome, vtedy zo studne voda do domu bola zavedená, neskôr sa darling (vodáreň) pokazil,
odporca so svojou manželkou kúpili nový darling, ale pýtali peniaze od svokry, t.j. od navrhovateľky, ona
im peniaze nedala. Preto to spravili tak, že odrezali rúrky, ktoré viedli vodu k navrhovateľke a vodu si
zaviedli iba do svojej časti domu.
X., na pojednávaní dňa 22.11.2005 vypovedala, že asi dva - tri mesiace pred jej výpoveďou zistila od
svojho známeho, že dom, o ktorý ide v tomto konaní, je na predaj. Ona sama inzerát na predaj tohto
domu nevidela a ďalšie podrobnosti uviesť nevedela.
Odporca vo svojej opakovanej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 27.1.2006 potvrdil, že jeho
matka, t.j. navrhovateľka nemá v kuchyni vodu, pretože aj keď tam sú zavedené vodovodné trúbky,
nie je na nich namontovaná vodovodná batéria a naviac pre silné mrazy je roztrhnutá prívodná rúrka
od čerpadla. Potvrdil, že nie je ochotný kupovať za vlastné peniaze kurivo na zimu pre svoju matku,
pretože jeho matka mu nikdy na nákup kuriva na zimu nijako neprispela.
Vo veci sa uskutočnila aj ohliadka sporného rodinného domu a to dňa 15.3.2006 (zápisnica sa nachádza
na č.l. 79 súdneho spisu), z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá sa nachádza na pripojenom
CD nosiči.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov zvlášť, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto tomuto návrhu
vyhovel. Z darovacej zmluvy, obsiahnutej vo vyššie označenej notárskej zápisnici notára JUDr. Mariča
vyplýva, že odporca v tejto zmluve na seba prevzal osobný záväzok „ poskytnúť darcom v čase ich
odkázanosti opateru a bývanie v uvedenom rodinnom domčeku do ich smrti“. Je nepochybné, že
navrhovateľka vzhľadom na svoj vek bola a je osobou odkázanou na starostlivosť odporcu a odporca
v zmysle tejto zmluvy mal povinnosť poskytnúť jej opateru, ako aj možnosť bývať dôstojne v darovanom
rodinnom dome. Odporca však tento svoj osobný záväzok nesplnil. Dôkazom toho je to, že v časti
rodinného domu, ktorý užíva navrhovateľka, t.j. v jeho prízemí nie je zavedený prívod vody a nie
je tu zavedené ústredné kúrenie. Navrhovateľka je tak odkázaná na pomoc iných ľudí napr. pri
príprave dreva, alebo uhlia na zimu. Dôkazom o tom, že odporca svojej matke neposkytuje dostatočnú
starostlivosť je aj to, že kúpeľňa, ktorá je v dome, je pre navrhovateľku zamknutá a túto môže užívať
podľa samotného odporcu až po tom, čo si vypýta kľúče od manželky odporcu. Uvedený rodinný
dom pritom tvorí jeden celok, ktorý nie je rozdelený na samostatné bytové jednotky a preto všetci
obyvatelia tohto domu - t.j. aj navrhovateľka by mali mať rovnaký prístup do všetkých častí tohto domu,
prípadne by mali mať minimálne prístup k zavedenej vode, ako aj mať zavedené centrálne vykurovanie
v priestoroch, ktoré užívajú. Súd poukazuje aj na to, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sa
neustále zhoršovali a to najmä po smrti otca navrhovateľa. Medzi účastníkmi dochádzalo k hádkam,
pri ktorých odporca užíval na adresu navrhovateľky vulgárne slová a dokonca aj vyhrážky, tak ako
to potvrdili aj keď nepriamo viacerí svedkovia - Anna Vašková, Miroslav Nemjo a Andrea Nemjová.
Na druhej strane súd zistil, že aj správanie sa navrhovateľky nebolo nekonfliktné, ale aj z jej strany
dochádzalo k vyvolávaniu hádok a používaniu vulgárnych a hrubých slov na adresu odporcu a členov
jeho rodiny. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak
zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno považovať za hrubé
porušenie dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie,
hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Keďže v tomto prípade bolo vykonaným dokazovaním
zistené, že obdarovaný odporca neposkytoval potrebnú pomoc svojej matke, t.j. darkyni a to aj
napriek tomu, že v darovacej zmluve na seba v tomto smere poskytol osobný záväzok a naviac medzi
účastníkmi konania pretrvávajú zlé vzťahy, dochádza k hádkam, s tým, že zo strany odporcu došlo aj
k vulgárnym nadávkam navrhovateľke a vyhrážkam (výpovede svedkov), pričom navrhovateľka účinne
vyzvala odporcu na vrátenie daru, súd návrhu navrhovateľky vyhovel.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže navrhovateľka mala v tomto
konaní plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia a to z
hodnoty predmetu sporu 231.750.- Sk (jedna polovica hodnoty darovaných nehnuteľností - 463.500.-
Sk), za tieto úkony právnej pomoci :
- podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb - základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je suma
vo výške 6.970.- Sk,
1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 29.1.2004 - 6.970.- Sk + režijný paušál - 150.- Sk,
2. písomné podanie návrhu na súd zo dňa 8.3.2004 - 6.970.- Sk + režijný paušál - 150.- Sk
- podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb - základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je suma
vo výške 7.150.- Sk
1. zastúpenie na pojednávaní dňa 6.5.2005 - 7.150.- Sk, cestovné motorovým vozidlom zn. Citroen
AX 1,1i (EČ - TV 688 AP - spotreba za 1 km - 0,061 l, cena benzínu 36,40 .- Sk /l, počet km - 50), -
421.- Sk, náhrada straty času - 546.- Sk
2. zastúpenie na pojednávaní dňa 29.6.2005 - 7.150.- Sk, cestovné motorovým vozidlom zn. Citroen
AX 1,1i,( EČ - TV 688 AP - spotreba za 1 km - 0,061 l, cena benzínu 35,90.- Sk /l, počet km - 50) -
420.- Sk, náhrada straty času - 546.- Sk
3. zastúpenie na pojednávaní dňa 30.9.2005 - 7.150.- Sk, cestovné motorovým vozidlom zn. Citroen
AX 1,1i (EČ - TV 688 AP - spotreba za 1 km - 0,061 l, cena benzínu 40,60 .- Sk /l, počet km - 50), -
434.- Sk, náhrada straty času - 546.- Sk
4. písomné podanie zo dňa 10.10.2005 - 7.150.- Sk
5. zastúpenie na pojednávaní dňa 22.11.2005 - 7.150.- Sk, cestovné motorovým vozidlom zn. Renault
Clio, (EČ TV 601 BE - spotreba za 1 km - 0,059 l cena benzínu 38,20.- Sk/l, počet km - 50), - 422.-
Sk, náhrada straty času - 546.- Sk
6. zastúpenie na pojednávaní dňa 27.1.2006 - 7.150.- Sk, cestovné motorovým vozidlom zn. Renault
Megane, (EČ TV 758 BF - spotreba za 1 km - 0,69 l cena benzínu 39,80.- Sk/l, počet km - 50) - 444.-
Sk, náhrada straty času - 546.- Sk
7. zastúpenie na pojednávaní dňa 5.9.2006 - 7.150.- Sk, náhrada straty času - 546.- Sk
8. zastúpenie na pojednávaní dňa 11.9.2006 (vyhlásenie rozsudku - § 14 ods. 3 vyhlášky) - 3.575.-
Sk, cestovné motorovým vozidlom zn. Renault Clio, ( EČ TV 601 BE - spotreba za 1 km - 0,059 l cena
benzínu 39,50- Sk/l, počet km - 50 ) - 426.- Sk, náhrada straty času - 546.- Sk
čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 74.684,- Sk. Súd nepriznal navrhovateľke
náhradu trov právneho zastúpenia za cestovné výdavky jej zástupcu na pojednávanie dňa 5.9.2006,
pretože v tomto prípade do spisu nebolo predložené vyúčtovanie cestovného (na deň 11.9.2006 boli
predložené dva cestovné výkazy).
O trovách konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so svedočným (uznesenie súdu č.k. 9C/59/2004 - 54
zo dňa 7.9.2005) súd rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a na ich náhradu zaviazal neúspešného
účastníka tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému
rozhodnutiu súdu smeruje v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.