Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 16, 2006

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8C/12/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2694899549
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Sukupčáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2006:2694899549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v právnej veci žalobcu: V. C. nar.

XX.X.XXXX,. bytom O. P. XX,. právne zastúpený JUDr. I. C., advokátom, P. XX,. S. proti žalovanému:
Ľ. J. nar. X.X.XXXX,. bytom H. XX,. S. , o zaplatenie nájomného a iné, rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15.259,- Sk do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému čiastočnú náhradu trov konania v sume l.939,75 Sk do
3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť čiastočnú náhradu trov konania štátu v sume 255,85 Sk do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku pripojenou poštovou poukážkou na účet Okresného súdu Senica.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť čiastočnú náhradu trov konania štátu v sume 35,05 Sk do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku pripojenou poštovou poukážkou na účet Okresného súdu Senica.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 17.1.1994 na Okresnom súde Senica žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 179.898,- Sk.. Z toho sumu 25.980,- Sk žiadal zaplatiť ako nájomné
za pozemok za prvý polrok roku 1993, sumu 87.505,- Sk ako ušlý zisk za druhý polrok roku 1993 za to, že
uvedený pozemok vinou žalovaného nemohol v druhom polroku roku 1993 prenajať ďalšiemu subjektu .
Sumu 62.812,- Sk žiadal žalobca zaplatiť ako náhradu nákladov na vyrovnanie terénu pozemku žalobcu
a sumu 3.601,-Sk ako poplatok z omeškania zo sumy 25.980,- Sk za čas od ll.4.l993 do l2.l.l994, t.j. za
277 dní po l3,- Sk denne. Uviedol, že ide o poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne.

Vyrovnanie terénu žalobcu pozemku mal, podľa žalobcom tvrdenej dohody účastníkov, vykonať

žalovaný. Nevykonal ho. Z toho dôvodu vyrovnanie terénu pozemku zabezpečil na príkaz primátora M.
S. žalobca a sumu 62.812,- Sk zaplatil za tieto práce dodávateľskej firme.

Podaním doručeným Okresnému súdu Senica 3l.8.l994 žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie poplatku
z omeškania od l2.l.l994 do 3l.8.l994, t.j. 23l dní po l3,- Sk denne, celkom o sumu 3.003,- Sk. Spolu
teda uplatňoval poplatok z omeškania 6.604,- Sk. Týmto rozšírením žaloby žalobca tiež uplatnil právona zaplatenie 87.505,- Sk ako nájomného, ktoré mohol dosiahnuť od firmy R. za prvý polrok roku l994.
Po rozšírení žaloby teda uplatňoval škodu / ušlý zisk / z tohto neuskutočneného nájomného vzťahu v
celkovej sume l75.0l0,- Sk ako nájomné za obdobie jedného roka, teda l2 po sebe idúcich mesiacov.

Celkom po rozšírení žiadal zaplatiť sumu 270.406,- Sk. Okrem toho žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
vypratať priestory, ktoré užíval, na základe nájomnej zmluvy zo dňa l.l.l993 a to do 5 dní po právoplatnosti
rozsudku.

V priebehu konania vzal žalobca so súhlasom žalovaného späť žalobu o zaplatenie sumy 62.812,- Sk
ako náhrady nákladov na vyrovnanie terénu pozemku žalobcu. Súd v tejto časti konanie zastavil podľa

§ 96 O. s. p. samostatným výrokom v rozsudku OS Senica č.k. 8 C 12/94 - 68 zo dňa 20.7.1995. Tento
výrok nebol napadnutý odvolaním a je právoplatný.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pozemok, o ktorý v spore ide si od žalobcu prenajal
preto, aby na pozemok umiestnil stroj na výrobu betónových skruží, a aby betónové skruže aj vyrábal.
To mu však žalobca neumožnil, pretože už v priebehu mesiaca apríla 1993 navozil aj na časť pozemku
prenajatého žalovanému stavebný materiál. Žalobca preto dňom 30.4.1993 ukončil výrobu betónových

skruží a prenajaté priestory opustil. Tvrdil tiež, že žalobca mohol pozemok prenajať inému záujemcovi,
pretože po 30.4.1993 zostal na pozemku len stroj na výrobu skruží. Ničím iným žalovaný tento pozemok
nezaberal.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Senica rozsudkom 8C l2/94 - 68 zo dňa 20.7.l995 žalobe
čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu l7.320,- Sk s úrokom z omeškania vo

výške 0,05 % denne od ll.4.l993 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a konanie o zaplatenie
sumy 62.8l2,- Sk zastavil. Svoje rozhodnutie súd l. stupňa odôvodnil predovšetkým tým, že žalovaný
užíval predmetný pozemok len v čase od l.l.l993 do 30.4.l993, takže mu patrí nájomné len za tieto 4
mesiace, t.j. suma l7.320,- Sk. Podľa

názoru súdu žalobca nepreukázal, že by nemohol prenajať pozemok ďalšej firme práve len zavinením

žalovaného a že by mu teda žalovaný spôsobil ušlý zisk v sume l75.0l0,- Sk.

Neskôr OS v Senici vydal dopĺňací rozsudok č.k. 8C l2/94 - l04 zo dňa l3.2.l997, ktorým rozhodol o
náhrade trov konania štátu. Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť
dňom 23.4.l997. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť čiastočnú náhradu trov štátu v sume 726,- Sk, žalovaný
bol zaviazaný zaplatiť čiastočnú náhradu trov konania štátu v sume 49,65 Sk, obaja na účet Okresného

súdu v Senici. Tieto sumy boli aj zaplatené a to v priebehu roku l997.

Ďalším dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C l2/94 - l23 zo dňa l2.5.l998 súd zamietol žalobu o vypratanie
priestorov, ktoré užíval žalovaný na základe nájomnej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa l.l.l993. Tento
rozsudok nebol tiež napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Na základe včas podaného odvolania oboch účastníkov Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 4Co

517/98 - l49 potvrdil rozsudok OS Senica č.k. 8C l2/94 -68 zo dňa 20.7.l995 v časti nájomného vo výške
l7.320,- Sk. Vo zvyšku, teda v časti nájomného 8.660,- Sk, v časti ročného nájomného l75.0l0,- Sk spolu
s príslušenstvom zo sumy 207.594,- Sk a trov konania účastníkov, odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tým istým rozsudkom odvolací súd zrušil uznesenie súdu
prvého stupňa z 4.l0.l994, ktorým bol žalovaný vyzvaný na zloženie preddavku na trovy dokazovania.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že z už doteraz vykonaného
dokazovania pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že účastníci dňa l.l.l993 uzavreli zmluvu o
dočasnom užívaní pozemkov a budov s dobou nájmu do 3l.l2.l993, dohodli sa, že žalovaný ako nájomca
bude užívať výmeru l704 m2 a dohodli si aj splatnosť nájomného. V zmysle zmluvných podmienok
mohol prenajímateľ odstúpiť od zmluvy pri neuhradení nájomného za niektorý štvrťrok. Nájomca mal

povinnosť pri skončení nájmu opustiť prenajaté priestory a vyčistiť prenajatý priestor a tiež odstrániťvšetky stroje a zariadenia. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalobca nepochybne má právo
na zaplatenie nájomného za čas od l.l.l993 do 30.4.l993 tak, ako ho priznal súd prvého stupňa, preto v
tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa však odvolací súd zrušil

v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá ohľadom zaplatenia nájomného za máj a jún l993, pretože v
tejto časti súd dostatočne nezistil skutkový stav tak, aby vec mohol posúdiť správne po právnej stránke.
Tvrdenie žalovaného na odvolacom pojednávaní, že vytkol žalobcovi vadu spočívajúcu v nemožnosti
užívania prenajatého pozemku, nebolo doteraz dostatočne preukázané, pretože žalobca toto tvrdenie
poprel. Poukázal na to, že vôbec nevedel o tom, že žalovaný už pozemky neužíva. Rozpor medzi

tvrdeniami účastníkov nebol doteraz odstránený, navyše nepriznať žalobcovi nájomné za mesiace máj
a jún l993 by bolo možné jedine v prípade, ak žalovaný upozornil žalobcu na nemožnosť užívania
prenajatej plochy a určito a zrozumiteľne si u neho uplatnil právo na odpustenie nájomného za čas,
po ktorý nemohol prenajatú plochu užívať. Na tieto okolnosti bude potrebné jednak podrobne vypočuť
účastníkov konania a jednak vykonať ďalšie dokazovanie. Treba prihliadnuť k tomu, že pokiaľ by
žalovaný chcel dosiahnuť, že nebude povinný zaplatiť žalobcovi nájomné za máj a jún l993, musel

by žalovaný preukázať, že nemožnosť užívať prenajaté priestory bola len v súvislosti s neplnením
si povinností žalobcu ako prenajímateľa. Okrem toho by musel preukázať, že túto okolnosť naozaj
žalobcovi vytkol a požiadal ho o odpustenie nájomného. Pokiaľ žalovaný toto právo neuplatnil v lehote
do 6 mesiacov, toto právo zaniklo. Čo sa týka príslušenstva uplatneného nájomného, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil s poukazom na to, že pokiaľ súd priznal žalobcovi úrok z omeškania

za čas od ll.4.l993 do zaplatenia, prekročil petit žaloby, keď žalobca si uplatnil majetkovú sankciu len
za čas do 3l.8.l994. O príslušenstve časti pohľadávky, ktoré bolo takto uplatnené, teda súd prvého
stupňa rozhodne v novom rozhodnutí o veci. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený aj v časti žaloby
o zaplatenie l75.0l0,- Sk ako náhrady ušlého zisku, keď žalobca podľa názoru súdu l. stupňa ničím
nepreukázal, že pozemok mohol prenajať ďalšej firme. Odvolací súd poukázal v odôvodnení rozhodnutia

na skutočnosť, že je nepochybné, že zmluvný vzťah účastníkov skončil 30.6.l993. V zmysle bodu 4
zmluvy bolo povinnosťou žalovaného opustiť prenajaté priestory, vyčistiť užívaný priestor a odstrániť
všetky svoje stroje a zariadenia. Na druhej strane však sa sám žalobca v zmluve o dočasnom užívaní
pozemkov z 30.6.l993 ako prenajímateľ zaviazal novému nájomcovi firme R., že zabezpečí odstránenie
stroja na výrobu skruží bývalého nájomcu, t.j. žalovaného, a to do l.7.l993 a očistí požadované priestory

po tomto nájomcovi. Sám žalobca sa zaviazal strojné zariadenie patriace žalovanému odstrániť. Vznik
nájomného vzťahu medzi na jednej strane žalobcom a na druhej strane firmou R. teda nebol podmienený
tým, že by strojné zariadenie mal odstrániť žalovaný. Účastníci konania však uzavreli 7.l0.l993 zmluvu
o vzájomnom vyrovnaní záväzkov, na základe ktorej všetko zariadenie, ktoré ponechal žalovaný na
prenajatých priestoroch na výrobu skruží, malo pripadnúť žalobcovi.

Odvolací súd dospel k záveru, že z už doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal
možnosť dosiahnuť l75.0l0,- Sk za rok pri prenajatí tejto plochy firme R., žalobca sám sa zaviazal
voči tejto firme odstrániť prekážajúce strojné zariadenie žalovaného a zmluvou o vzájomnom vyrovnaní
záväzkov sa mal stať žalobca vlastníkov strojov, ktoré zostali na pozemku. Na druhej strane to bol
žalovaný,ktorýsavzmluvemedziúčastníkmizaviazalnaodstránenievšetkéhozprenajatýchpozemkov,

čo je jeho vlastníctvom a tiež na vyčistenie prenajatého priestoru.

Na posúdenie existencie alebo neexistencie nároku žalobcu na zaplatenie ušlého zisku l75.0l0,- Sk od
žalovaného je treba výsluchom účastníkov zistiť, prečo nedošlo k postupu podľa zmluvy o vzájomnom
vyrovnaní záväzkov a pohľadávok, zistiť, kde a ktorú plochu mala mať prenajatú firma R., z akých
dôvodov nedošlo k realizácii tohto nájomného vzťahu, kedy žalobca zistil, že táto firma prenajatú plochu

užívať nebude, akú plochu zaberalo strojné zariadenie žalovaného, kedy a kým bolo v skutočnosti
toto strojné zariadenie z pozemkov odstránené a prečo žalobca navrhol žalovanému odkúpenie jeho
zariadenia. Treba tiež zistiť, či znemožnenie dosiahnuť zisk l75.0l0,- Sk tkvelo výlučne v prekážajúcom
stroji. Treba v ďalšom konaní predovšetkým podrobne vypočuť oboch účastníkov, vypočuť pracovníkov
žalovaného, prečo žalovaný skončil s podnikaním od l.5.l993, prípadne vykonať výsluch pracovníkov M.

S. v súvislosti s odovzdaním majetku a priestorov M. S., aby bolo možné zistiť, či žalovaný musel ukončiť
nájom prenajatého pozemku pre nemožnosť tento užívať a či túto okolnosť súčasne vytkol žalobcovi
požadujúc neplatenie nájomného za ďalšiu dobu. Zástupcov firmy R. treba vypočuť na okolnosť, prečo

nezačali užívať priestory prenajaté žalobcom a či jediným dôvodom tejto skutočnosti boli prekážajúce
stroje žalovaného. Treba tiež zistiť, prečo sám žalobca neodstránil stroje, keď sa k tomu zaviazal a todokonca , že stroje odstráni v priebehu 24 hodín. Až po doplnení dokazovania bude môcť súd vo veci
znova rozhodnúť

Súd vykonal dokazovanie nájomnými zmluvami, faktúrami, výpisom z katastra nehnuteľností, výsluchom

svedkov J. P., L. L., F. K., J. K., J. F., JUDr. J. H., M. Š., ohliadkou na mieste samom, doplnil
dokazovanie výsluchom účastníkov, ďalšími faktúrami, výpismi z bežného účtu žalovaného, kúpnou
zmluvou uzavretou l0.3.l993 medzi predávajúcim M. S. a kupujúcim Ľ. J., dodacím listom k tejto
zmluve, zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 7/93 medzi prenajímateľom M. S. a nájomcom Ľ. J.,
záznamom z odovzdávania majetku a priestorov bývalých D. P. M. S. , časťou peňažného denníka A. D.,

čestným prehlásením žalovaného z l0.3.l995, správami subjektu A., a.s. S., výsluchom svedkov M. K.,
M. S., M. R., B. L., F. K., Ing. A. O., M. H., A. S., I. M., J. Z., Š. P., J. K., M. Z., konfrontáciou svedkov M.
H. a Š. P., pracovnými výkazmi žalovaného, pracovnými zmluvami pracovníkov žalovaného, úverovou
zmluvou, a zistil tento stav veci:

Výpisom z katastra nehnuteľností k.ú. a obce S. LV č. 3500 vydaným S. K. S. 29.l.2003 mal súd
preukázané, že žalobca V. C. bol začiatkom roku l993 v celosti vlastníkom nehnuteľností zapísaných v

tomto liste vlastníctve a to parciel č. l5006 o výmere l732 m2 - lúka a parc. č. l50l2/l o výmere 2760l m2 -
ostatná plocha, ktoré nadobudol na základe zmluvy registrovanej bývalým Š. S. pod číslom RI 2638/92.

Zmluvou o dočasnom užívaní pozemkov a budov uzavretou medzi vlastníkom nehnuteľností /
prenajímateľom / V. C. na strane jednej a nájomcom Ľ. J. na strane druhej dňa l.l.l993 mal súd
preukázané, že na základe tejto zmluvy prenajal žalobca žalovanému ako nájomcovi na čas od l.l.l993

do 3l.l2.l993 výmeru l704 m2 z nehnuteľností uvedených v bode I zmluvy medzi účastníkmi, teda časť
parcely č. l50l2/l a prevádzkových budov nachádzajúcich sa na tomto pozemku. Celá parcela l50l2/l má
však výmeru 2760l m2.

V bode IV zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov a budov si účastníci dohodli povinnosť nájomcu platiť
prenajímateľovi nájom vo výške 5l.960,- Sk ročne, pričom splatnosť nájomného stanovili štvrťročne

dopredu vždy l0. dňa štvrťroku, teda l0.l.l993, l0.4.l993, l0.7.l993, l0.l0.l993. V prípade omeškania s
platbou nájomného dohodli sankciu 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom v zmluve nie
je uvedené, o aký druh majetkovej sankcie ide. Keďže však žalobou žalobca uplatnil zaplatenie poplatku
z omeškania, súd mal za to, že si účastníci dohodli ako majetkovú sankciu poplatok z omeškania.

V bode IV uvedenej zmluvy je tiež dohodnuté právo prenajímateľa odstúpiť od zmluvy v prípade

neuhradenia nájomného za niektorý štvrťrok. V bode V zmluvy sa účastníci dohodli, že prvé nájomné
za prvé 3 mesiace roku l993 zaplatí nájomca do l0.4.l993. Nájomca sa tiež zaviazal po skončení nájmu
opustiť všetky priestory prenajaté zmluvou, vyčistiť užívaný priestor a odstrániť všetky svoje stroje a
zariadenia.

V bode V zmluvy sa nájomca zaviazal aj zrovnať terén pozemku bez nároku na náhradu, pretože toto

je povinný zabezpečiť z príkazu primátora M. S. ako doterajší užívateľ týchto priestorov.

Listom žalobcu žalovanému zo dňa 3l.5.l993 mal súd preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy
písomne pre nezaplatenie nájomného zo strany nájomcu. V liste poukazuje na to, že žalovaný je povinný
odstrániť stroje, zariadenia a upratať priestory a dňom 30.6.l993 tieto odovzdať a opustiť. V tomto liste
žalobca žalovanému tiež radí predať stroj na výrobu skruží. Vyzýva tiež žalovaného, aby zaplatil dlžné

nájomné a opustil priestory do 30.6.l993 v zmysle nájomnej zmluvy.

Listom zo dňa l4.l2.l993 právny zástupca žalobcu JUDr. D. K. vyzval žalovaného pred podaním žaloby
v tomto konaní na zaplatenie sumy za vyrovnanie terénu prenajatého priestoru, zaplatenie nájomného
25.980,- Sk, zaplatenie majetkovej sankcie za omeškanie a náhradu škody vo výške 76.780,- Sk za to,
že žalobca nemohol dosiahnuť zisk/ nájomné / za prenájom tejto nehnuteľnosti ďalšej firme.

Z týchto dokladov je teda nepochybne preukázané, že žalobca mal prenajať túto nehnuteľnosť v čase
od l.l.l993 do 30.6.l993.

Žalovaný doložil do spisu úverovú zmluvu uzavretú 22.3.l993, ktorú žalovaný ako dlžník uzavrel s
veriteľom, ktorým bola S. Š. S., M. P. S. a podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver rozvojový na
sumu 400.000,- Sk. Tento úver však žalovaný čerpal až v júli l993. Vo svojich písomných vyjadreniach
však žalovaný poukazoval na to, že rok l993 on ako podnikateľ ukončil s prebytkom hospodárenia a
riadne zaplatil daň zo zisku, na jeho účte bol k 3l.l2.l993 konečný zostatok 67.532,20 Sk. Teda podnikať v
prenajatých priestoroch neprestal pre nedostatok finančných prostriedkov, ale preto, že mu to neumožnil

žalobca. Svoju finančnú situáciu preukazuje aj výpismi z účtu.

PodľazmluvyodočasnomužívanípozemkovabudovuzavretejmedziprenajímateľomV.C.anájomcom
firmou R. zastúpenou M. R. / v skutočnosti živnostník podnikajúci pod obchodným menom M. R., R. /
prenajal žalobca nájomcovi časť parcely l50l2/l o výmere l704 m2 voľnej plochy a l0 m obytnej plochy
za dohodnuté ročné nájomné l75.0l0,- Sk. Zmluva bola uzavretá dňa 30.6.l993 a žalobca sa svojmu

zmluvnému partnerovi zaviazal, že zabezpečí odstránenie stroja na výrobu skruží bývalého nájomcu
p. J. do l.7.l993, očistenie požadovaných priestorov po tomto nájomcovi, čím splní podmienku nového
nájomcu, aby bol v prenajatých priestoroch sám nájomník. Zmluvu podpísali V. C. a M. R..

Súd vypočul oboch účastníkov konania k predmetu sporu podrobne, avšak výpoveďami účastníkov
mohol zistiť len to, čo si účastníci pamätali. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní OS Senica

l0.3.2005 poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o zmluvu o vzájomnom vyrovnaní záväzkov a
pohľadávok medzi účastníkmi zo dňa 7.l0.l993, túto koncipoval žalobca a už napísanú ju doniesol
žalovanému. O tom, že so zmluvou súhlasí, povedal žalovaný v roku l993, teda dal mu najavo súhlas s
takým vyrovnaním, aké je v zmluve ešte predtým, než zmluva bola písomne vyhotovená. Nepamätal si
presne, kedy žalobcovi zmluvu vrátil podpísanú, keď ju však žalobcovi podpísanú doniesol, žalobca mu

povedal, že už s ňou nesúhlasí a bude sa súdiť. Zmluvu o nájme tiež vypracoval žalobca a napriek tomu,
že účastníci nemali špecifikovaný presne priestor v prírode, ktorý má žalovaný ako nájomca užívať,
žalovaný trval na tom, že užíval priestor len okolo l00 m2. Trval na tom, že po dohode účastníkov stroj
na výrobu skruží patril žalobcovi a mal ho teda odstrániť žalobca. Navyše vzhľadom na celkovú výmeru
pozemku približne 2,8 ha, zaberal stroj na výrobu skruží z tohto pozemku len nepatrnú časť, nebránil

vstupu na pozemok a nebránil ani využívaniu ďalšej časti pozemku. Zmluvu o vzájomnom vyrovnaní
záväzkov poslal žalobcovi poštou alebo zaniesol osobne, to si presne nepamätá. Nechal žalobcovi
štrk a plechovú búdu, pričom toto všetko žalobca použil, lebo v tom čase vykonával demolačné práce.
Demolovali sa budovy T..

Výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že skutočne koncipoval aj pôvodnú zmluvu o nájme pozemkov

a budov uzavretú dňa l.l.l993, aj zmluvu o vzájomnom vyrovnaní záväzkov a pohľadávok z 7.l0.l993,
ktorú hneď aj podpísal. Zmluvu zaniesol žalovanému, ktorý mu povedal, že si ju musí prejsť a rozmyslieť
a dohodli sa, že do týždňa mu dá vedieť, ako si to rozmyslel. Viac sa však žalobcovi žalovaný neozval.
Je pravdou, že v pôvodnej zmluve o nájme nehnuteľností nie je presne označené miesto na pozemku,
ktoré sa prenajíma, avšak on k tejto zmluve dal žalovanému náčrt pozemku a na tomto náčrte bolo

prenajímanémiestovymedzené.Jepravdou,žesamotnýstrojnavýrobuskružímoholzaberaťasi50m2,
avšak na pôvodne prenajatom pozemku nechal žalovaný aj miešačku na štrk, plechový sklad a dopravné
pásy. Sám žalobca vypratal všetky veci do konca júna l994, stroj na výrobu skruží odstránil až pán H. a
to v marci l995. Je pravdou, že sa žalobca zaviazal firme M. R., R., že pozemok do určitej doby vyprace,
avšak toto žalobca neurobil, pretože na pozemku sa nachádzali veci patriace žalovanému a žalovaný

sa mu vyhrážal, že ak sa mu odtiaľ niečo stratí, bude ho žalovať a dokonca ho na pozemku fyzicky
napadol. Žalobca trval na tom, že účastníci nikdy neuzavreli dohodu, podľa ktorej by stroj na výrobu
skruží patril žalobcovi. Žalobca chcel firme M. R., R. prenajať celý pozemok, nie len jeho vymedzenú
časť. Napriek výpovedi žalovaného žalobca trval na tom, že nepoužil ani fúrik štrku a demolačné práce
pre neho vykonávala firma I., s.r.o. K., konkrétne pán M. Š.. P. Š. však už zomrel.Súd vypočul viacero svedkov na okolnosť, prečo žalovaný nevyrábal najmä počas mesiacov máj a jún
l993 v týchto priestoroch betónové skruže, keďže práve za účelom výroby týchto výrobkov nehnuteľnosť
prenajal a taktiež súd zisťoval výsluchom svedkov, z akého dôvodu prestal žalovaný podnikať a z akého

dôvodu žalobca neprenajal uvedenú nehnuteľnosť ďalšej firme a to konkrétne firme R..

Svedok M. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho firma vykonávala v týchto priestoroch stavebné práce
pre žalobcu od 27.3.l993 do 5.5.l993 a svedok zistil, že toto priestranstvo má užívať žalovaný preto, že
keď si tam firma svedka postavila maringotku, prišiel žalobca a povedal, že ju treba odstrániť, pretože
to priestranstvo má byť voľné. Aj počas práce firmy svedka v týchto priestoroch pracovníci žalovaného

vyrábali v týchto priestoroch betónové skruže. Svedok nevedel uviesť, kto robil terénne úpravy v týchto
priestoroch neskoršie.

Svedok J. P. na pojednávaní OS Senica konanom dňa 9.2.l995 uviedol, že pôvodne bol zamestnancom
D. P. M. S. a to až do času, keď sa rozpadli. Uviedol však, že vie o tom, že sa na pozemku, o ktorý ide,
vyrábali skruže a žalobca tam naviezol tehly, takže tí, čo skruže vyrábali, nemali ich kam dať vyschnúť
a skruže museli ísť do odpadu. To bolo v apríli l993. Chodil do týchto priestorov na brigádu ako vrátnik,

preto o týchto skutočnostiach vie. Domnieva sa, že tehly začal žalobca navážať na pozemok l.4.l993.
Žalobca namietol, že tento svedok môže byť proti nemu zaujatý, pretože naňho v minulosti zavolal
políciu. Okrem toho svedok nemôže vedieť, o ktorý konkrétny pozemok ide. Jemu svedok predtým
povedal, že žalovaný prestal vyrábať skruže preto, lebo nemal peniaze na materiál. Svedok na svojej
výpovedi trval.

Svedok L. L. na tom istom pojednávaní k veci uviedol, že si nepamätá, odkedy začal žalovaný vyrábať
betónové skruže ako súkromný podnikateľ. Nepamätal si tiež, dokedy ich vyrábal.

Svedok F. K. na pojednávaní OS Senica 9.2.l995 uviedol, že pôvodne pracoval ako podriadený
žalovaného v D. M. S. a to pri výrobe betónových skruží. Od l.4.l993 ho prijal do zamestnania žalovaný
prakticky na tú istú prácu. Skruže začali vyrábať od začiatku apríla l993, asi po týždni výroby nemohli

v práci pokračovať, lebo nebolo kam výrobky ukladať. Žalovaný mu na začiatku práce ukázal priestor,
kam môžu výrobky ukladať, teda vlastne priestor, ktorý môže užívať firma žalovaného. Asi po týždni
však už boli v tomto priestore navezené tehly, ktoré navozil žalobca. Žalobca toto poprel, svedok
trval na svojej výpovedi. Na pojednávaní konanom 24.l0.2000 svedok K. znovu svoju predchádzajúcu
svedeckú výpoveďpotvrdil,trvalnanejstým,ževpriestore,ktorýbolvyhradenýnauloženievyrobených

betónových skruží, bol navezený stavebný materiál z búraniska, najmä tehly. Tento tam navozil žalobca.
Svedok si to myslí preto, lebo iný okrem majiteľa pána C. nemal do tohto priestoru prístup. Priestor
bol čiastočne oplotený a bola zahradená aj príjazdová rampa, takže vlastne pre existenciu oplotenia
nemohol žalovaný pokračovať vo výrobe skruží. Žalovaný dokonca svedkovi K. ako svojmu pracovníkovi
povedal, že sa pokúsi vybaviť, aby sa mohlo vo výrobe pokračovať, avšak na druhý deň povedal, že

výroba končí. Svedok tiež poukázal na skutočnosť, že pracovníci vyrábajúci betónové skruže sa v tom
čase nemohli dostať k stroju na výrobu skruží a hotové skruže museli z priestorov vytláčať, pretože sa
nedala použiť príjazdová rampa. Svedok tiež trval na tom, že skruže sa vyrábali len 3 dni. Neskôr sa síce
zdržiavali v prenajatých priestoroch, hoci mali materiál aj na ďalšiu výrobu a tento / štrk / aj odviezli a to
preto, že vo výrobe skruží nemohli pokračovať. Pokiaľ sa tam zdržiavali neskôr, tak preto, lebo skruže

bolo treba predať. Svedok poukázal tiež na to, že vie o tom, že tam stojacu T. búral

žalobca, aj o tom, že stavebný materiál, ktorý im bránil vo výrobe, tam navozil žalobca. Pokiaľ to presne
nepovedal vo svojej výpovedi predtým, bolo to preto, že nerozumel otázke. Na pojednávaní OS Senica
konanom 2.6.2005 svedok K. doplnil svoju výpoveď. Trval však na tom, že žalobca na pozemok do
miesta, kde mali byť ukladané hotové betónové skruže, navozil stavebný materiál a týmto materiálom

založil miesto, na ktorom by mohli pracovníci žalovaného manipulovať s hotovými skružami, takže vo
výrobe sa pokračovať nemohlo. Žalovaný aj chcel zaobstarávať nový pozemok, teda priestor na výrobu
skruží, nepodarilo sa mu ho však zabezpečiť. Svedok si pamätal, že žalovaný jemu povedal, že všetko
necháva žalobcovi, teda necháva mu stroj na výrobu skruží. Svedok ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalobca prišiel aj za ním a požiadal ho, aby ho naučil so strojom na výrobu skruží pracovať, pretože

nikto s ním nevie robiť a svedok s ním robiť vedel. Svedok však žalobcovi vtedy nevyhovel. Pokiaľ otýchto okolnostiach svedok nehovoril predtým, nechcel o tomto vypovedať. Žalobca svedka žiadal, aby
ho naučil obsluhovať stroj na výrobu skruží v čase, keď svedok rozpredával hotové skruže a k tomuto
rozhovoru došlo v mieste, kde sa stroj na výrobu skruží nachádzal. Žalobca tento rozhovor so svedkom

poprel a obaja trvali na svojich výpovediach aj pri vzájomnej konfrontácii . Svedok však poukázal aj na to,
že nakoniec zrejme nechal odviesť tento stroj do šrotu žalobca. Svedok sa však presne nevedel vyjadriť,
odkiaľ to vie, domnieval sa to len z toho dôvodu, že podľa jeho názoru a vedomostí stroj odstraňovali
kamaráti pána C. / žalobcu /. Svedok tiež trval na tom, že vedel, že žalovaný v apríli l993 mal peniaze
na ďalšiu výrobu skruží a skruže neprestal vyrábať preto, že by peniaze nemal.

Svedok J. Z. vedel od žalovaného, že kúpil stroj na výrobu skruží od M. S., skruže však vyrábal len
krátko a neskôr povedal svedkovi, že stroj odovzdal žalobcovi. Svedok uviedol, že si na dôvod skončenia
výroby skruží zo strany žalovaného nepamätá, prípadne sa k nemu nevie vyjadriť.

Svedok J. K. na pojednávaní Okresného súdu Senica 9.5.l995 uviedol, že nevie, či a ktoré priestory mal
žalovaný od žalobcu prenajaté, vie však, v ktorých priestoroch žalovaný betónové skruže vyrábal. Nevie
uviesť čas, v ktorom to bolo. Na pojednávaní OS Senica konanom dňa 7.7.2005 svedok J. K. doplnil

svoju svedeckú výpoveď tak, že on v čase, o ktorý ide, pracoval pre žalobcu, keď uňho pracoval, tak
mu žalobca zaplatil a svedok sa domnieva, že tým, že v priestore T. čistili tehly, nebránili nikomu, aby sa
venoval výrobe skruží. Žalovaný týmto robotníkom nepovedal, že by tam zavadzali alebo niečo podobné.
Svedok sa nevedel vyjadriť k otázke, dokedy žalovaný na pozemku vyrábal skruže a koľko ich vyrobil.

Svedkyňa JUDr. J. H. na pojednávaní OS Senica 20.7.l995 uviedla, že sa môže vyjadriť podľa

predložených zmlúv len k tomu, či ju písala alebo nepísala. Nepísala rozhodne zmluvu medzi žalobcom a
firmou R. - N. D. M. R., pretože zmluva je písaná písacím strojom a ona v tom čase písala len na počítači.
Čo sa týka nájomnej zmluvy medzi účastníkmi uzavretej l.l.l993, ani túto už nedopracovala. Ona však
pri koncepte tejto zmluvy poučila žalobcu, že pokiaľ sa dáva do prenájmu len časť pozemku, na ktorú
nie je vyhotovený geometrický plán, mali by si účastníci urobiť aspoň nejaký náčrtok o tom, ktorá plocha

je prenajímaná a tento náčrtok by mal byť súčasťou zmluvy. Žalovaný k tomu uviedol, že pri uzavretí
zmluvy z l.l.l993 sa nerobil žiaden náčrtok, avšak pokiaľ teraz žalobca predložil náčrtok, tak vyšrafovaná
plocha je ním prenajatá plocha a na tejto ploche bol stavebný materiál, takže tam skruže robiť nemohol.

Svedok M. K. na pojednávaní OS Senica konanom dňa l2.l.2000 uviedol, že o predmete sporu nič nevie,
môže len povedať, že z lokality, v ktorej boli prenajaté priestory, sa už v roku l990 sťahovali všetky

stroje, ktoré patrili subjektu T. S. S. do iných priestorov. K ďalším okolnostiam týkajúcim sa sporu medzi
účastníkmi sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedok M. S. sa k predmetu sporu nevedel vyjadriť.

Svedok M. R., súkromný podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom M. R. R., na pojednávaní OS
Senica konanom dňa l2.l.2000 poukázal na to, že v prípade uzavretia nájomnej zmluvy medzi ním ako

nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom jemu žalobca sľúbil, že pokiaľ má svedok o tieto priestory
záujem,žalobcamuichdourčitéhotermínuvyprace,totosavšaknestalo.Vpriestoresastálenachádzali
nejaké súčiastky strojov alebo stroje, ktoré podľa údajov žalobcu mali patriť žalovanému. O nájme
priestorov rokoval svedok so žalobcom v lete roku l993 a ešte koncom leta l993 ustúpil od zámeru
prenajať si tieto priestory. Priestory, o ktoré ide, svedok nepoužíval vôbec. Žalovaný namietal, že tieto

tvrdenia sú účelové a svedok priestory užívať mohol.

Svedok M. R. na pojednávaní OS Senica konanom 5.4.2005 doplnil svoju výpoveď. Uviedol, že podnikal
a stále podniká ako živnostník pod obchodným menom M. R. - R.. Nájomnú zmluvu o nájme pozemku v
lokalite bývalej T. mal úmysel uzavrieť. Lokalita by mu vyhovovala, pretože mal zámer tam chovať kone .
Keď však nakoniec zistil, že žalobca neodstránil z pozemku prekážky, t.j. stroj na výrobu skruží a ďalšie

veci, ktoré sa tam nachádzali, povedal žalobcovi, že za takýchto okolností nemá záujem užívať tento
prenajatý pozemok, lebo pozemok, na ktorom sú tieto veci, nevyhovuje jeho podnikateľskému zámeru anemôže ho využiť. Pokiaľ si svedok pamätal, uviedol, že žalobca tvrdil, že veci z pozemku neodstránil,
lebo nepatria jemu, ale niekomu inému.

Svedkyňa B. L. na pojednávaní OS Senica konanom 24.l0.2000 uviedla, že stroj na výrobu betónových

skruží bol umiestnený na konkrétnom určitom mieste, na ktorom ho používal neskôr aj žalovaný, ešte
v čase, keď existovali D. P. M. S.. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, dokedy tam stroj bol, pretože ona
sama nikdy nepracovala ani u jedného z účastníkov tohto konania . Ona vie len z počutia, že po zániku
subjektu D. P. M. S. začal stroj na výrobu skruží používať žalovaný.

Svedkyňa Ing. A. O., pracovníčka S. M. M. s.r.o. S., sa nevedela vyjadriť k predmetu sporu medzi
účastníkmi, lebo si nepamätala, či si žalovaný prenajal aj stroje, prípadne aké stroje, prípadne ďalšie

veci od M. S.. Pamätala si na kúpnu zmluvu medzi predávajúcim M. S. a žalovaným ako kupujúcim o
strojoch, avšak nevedela, o ktoré stroje konkrétne ide a nevedela sa tiež vyjadriť, kto dal príkaz na

odvoz strojov do nových priestorov T. S. M. S.. Stroje, ktoré boli odvezené do nových priestorov T. S.
M. S., patrili M. S..

M. S. poskytlo súdu zmluvu medzi predávajúcim M. S. a kupujúcim Ľ. J. uzavretú dňa l0.3.l993, podľa

ktorej kúpil žalovaný od M. S. buldozér, autožeriav, 3 nákladné automobily, rýpadlo D. ll2, automobil
Škoda l203 a univerzálny čelný nakladač. Okrem toho podľa pripojených dodacích listov kúpil žalovaný
od M. S. hnuteľné veci a to v podstate zariadenie kancelárií, okrem toho miešačku na betón a kôš na
betón.

Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 7/93 uzavretej medzi M. S. ako prenajímateľom a Ľ. J.

ako nájomcom dňa l.3.l993 prenajal prenajímateľ nájomcovi 2 garáže v DP o výmere 53 m2 a 66 m2
a voľnú plochu pred garážami o výmere l227 m2 s tým, že nájomca bude prenajaté nebytové priestory
užívať na výrobnú činnosť a ako garáže. Prenajímateľ súhlasí, aby nájomca poskytoval voľnú plochu na
parkovanie motorových vozidiel súkromným podnikateľom.

Ďalšou zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 8/93 zo dňa l.4.l993 prenajalo M. S. nájomcovi Ľ.

J. kancelárske, skladové a sociálne priestory / dom L. v T. / o celkovej výmere 97 m2 ako skladové
priestory a trávnatú plochu okolo uvedeného domu v celkovej výmere 97 m2. V prípade ani jednej z
týchto zmlúv nie je prenajatá plocha alebo priestor špecifikovaná, kde sa presne na konkrétnej parcele
nachádza. V zmluve dokonca nie sú ani uvedené parcelné čísla pozemkov. Podľa záznamu o odovzdaní
majetku a priestorov bývalých D. P. M. S. však žalovaný písomne odstúpil od kúpnych a nájomných

zmlúv a dňa 30.4.l993 vrátil predmet prenájmu a to 2 garáže a voľnú plochu o výmere l227 m2 a
kancelárske, skladové a sociálne priestory o celkovej výmere 97 m2 / dom L. a trávnatá plocha okolo
uvedeného domu /. Okrem toho podľa toho istého záznamu vrátil DKP a základné prostriedky - dopravné
mechanizmy získané predtým na základe kúpnych zmlúv.

Svedok M. H. na pojednávaní OS Senica 5.l2.2000 uviedol, že stroj na výrobu skruží niekedy v roku l995

kúpil od V. C., neskôr zmenil svoju výpoveď a uviedol, že stroj kúpil od J., avšak prevzal ho od C.. Na
pojednávaní OS Senica konanom dňa l0.l.200l svedok M. H. znovu zmenil svoju výpoveď a uviedol, že
stroj na výrobu skruží mu skutočne odovzdal žalovaný, teda Ľ. J.. Rozpory vo svojej výpovedi odôvodnil
dlhým časovým odstupom od udalostí, o ktorých vypovedá. Žalovaný mu stroj na výrobu skruží predal
za šrotovú cenu 3.600,- Sk. Na týchto svojich tvrdeniach trval aj pri svojej výpovedi dňa l6.9.2004 na

pojednávaní OS Senica, navyše dodal, že svedkovi Š. P. nikdy nepovedal, že stroj kúpil od V. C..

Svedok I. M. na pojednávaní konanom l0.l.200l uviedol, že svedok M. H. prakticky v jeho prítomnosti
vyplácal sumu 2.000,- Sk žalovanému Ľ. J.. Počul, že mu hovorí, že to mu dopláca za ten stroj. Žalovaný
uviedol, že svedka M. nepozná a tento sa vo výpovedi mýli. Na svojej výpovedi naďalej trval aj svedok H..Avšak podľa čestného prehlásenia zo dňa l0.3.l995, na ktorom sú notársky overené podpisy Ľ. J. a M.
H., Ľ. J. týmto čestným prehlásením prehlasuje, že odovzdáva M. H. stroj na výrobu studňových skruží
včetne príslušenstva, ktorý stroj sa v tom čase nachádza v areáli bývalej T. / lokalita H. / na pozemku

pána V. C.. Pán C. nemá námietok, aby sa uvedený stroj odviezol z jeho pozemku. Z uvedeného vyplýva,
že stroj na výrobu betónových skruží bol na pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu, najmenej do
l0.3.l995.

Žalovaný napriek notársky overenému podpisu na čestnom prehlásení zo dňa l0.3.l995 uviedol, že
toto prehlásenie nepodpísal. Súd však tomuto tvrdeniu žalovaného v žiadnom prípade nemohol uveriť,

keďže notárka overila podpis žalovaného na tejto listine riadne a okrem toho notárka JUDr. V. K. listom
doručeným OS Senica 8.9.2003 potvrdila, že v osvedčovacej knihe jej notárskeho úradu číslom I/l995
bol dňa l0.3.l995 pod položkou č. lll/95 overený podpis Ľ. J., nar. X.X.lXXX., na listine čestné prehlásenie.
V overovacej knihe sa nachádza zapísané rodné číslo podpísaného účastníka, jeho adresa, jeho podpis
a číslo OP.

Svedok Š. P. na pojednávaní OS Senica konanom dňa 31.l.200l uviedol, že vie o tom, že stroj na výrobu

skruží pôvodne kúpil žalovaný od M. v S. a chcel na tomto stroji pracovať so svojím švagrom J. F.. Od
svedka M. H. vie, že tento stroj potom H. kúpil od C.. Doklady o tom, že žalovaný kúpil stroj od M. v S.,
prípadne od M. S., však svedok nevidel.

Vzhľadom k rozporom vo výpovediach účastníkov konania a svedkov na strane jednej Š. P. a na strane
druhej M. H. súd uznesením č.k. 8C l2/94 - 328 zo dňa 28.l.2004 nariadil konfrontáciu svedkov M. H.

a Š. P..

Konfrontácia medzi svedkami Š. P. a M. H. bola vykonaná na pojednávaní 8.l0.2004. Pri tejto konfrontácii
obaja svedkovia trvali na svojich výpovediach. Svedok P. poukázal na to, že on sám svedka H. za nikým
neposielal, nešlo o stroj na zošrotovanie, bol to funkčný stroj. Rozpory v tvrdeniach svedkov a účastníkov
sa teda nepodarilo odstrániť ani konfrontáciou medzi svedkami, ani tým, že súd umožnil účastníkom,

aby sa k výpovedi svedkov a priebehu konfrontácie vyjadrili.

Svedok M. Z. na pojednávaní konanom l3.3.200l len predpokladal, že stroj na výrobu skruží patrí
žalovanému, pretože spolu s miešačkou a dopravníkovým pásom mu žalovaný tieto veci ponúkol na
predaj za sumu 30.000,- Sk niekedy v roku l994. Neoveroval si, či žalovaný je majiteľom týchto vecí, on
ho však za majiteľa považoval. Keď však chcel si veci prezrieť a demontovať ich z miesta, na ktorom

stáli, prišiel tam žalobca a vyhlásil, že nič sa demontovať nebude. Keďže sa nedohodli v prítomnosti
svedka Z. žalobca a žalovaný, svedok sa rozhodol, že sa do tohto miešať nebude. Žalobca poprel, že
by sa stretol so svedkom v T.. Svedok však trval na svojej výpovedi.

Svedkyňa A. S., ktorá v minulosti žila v spoločnej domácnosti ako družka so žalovaným, na pojednávaní
OSSenicakonanom5.l2.2000poukázalanato,žerazvnedeľudoobedaprišieldospoločnejdomácnosti

svedkyne a žalovaného žalobca pán C., účastníci sa medzi sebou rozprávali a rozhovor skončil tým, že
žalovaný povedal, že žalobcovi tam všetko nechá a on už ďalej podnikať nebude a tým sú vyrovnaní.
Po tomto vyhlásení žalovaného žalobca odišiel. Svedkyňa nevedela uviesť, či s týmto vyjadrením
žalovaného žalobca súhlasil. Žalovaný trval na tom, že žalobca s týmto riešením súhlasil. Svedkyňa
však trvala na svojej výpovedi a uviedla, že účastníci sa vtedy rozišli v dobrom. Na pojednávaní OS

Senica konanom 2l.4.2005 svedkyňa doplnila svoju výpoveď tak, že si myslí, že rozhovor účastníkov sa
odohrával na chodbe, nebola bezprostredne pri rozhovore, avšak nepočula, že by pri tomto rozhovore
išlo o hádku alebo niečo podobné. Obsahom dohody medzi účastníkmi malo byť, že J. nebude podnikať
so strojom na výrobu skruží v lokalite T. v S. a že stroj na výrobu skruží prenechá V. C..

Svedok F. H., ktorého obaja účastníci navrhovali vypočuť, neprevzal predvolanie na súdu známej adrese

bydliska a nepodarilo sa zistiť jeho pobyt. Súd preto výsluchom tohto svedka dôkaz nevykonal.Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s
prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. ( § 67l Občianskeho zákonníka )

Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec

užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci,
alebo ak nemohol z uvedených príčin pri nájme poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov docieliť
žiadny výkon. ( § 673 Občianskeho zákonníka )

Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočnéhoodkladu.Právozanikne,aksaneuplatnído6mesiacovododňa,keďdošlokuskutočnostiam
toto právo zakladajúcim. ( § 675 Občianskeho zákonníka )

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením. ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka )

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( § 3 Nariadenia Vlády č. 87/l995 Z.z.
účinného od l.5.l995 )

Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 25,- Sk za
každý aj začatý mesiac omeškania. ( § 4 Nariadenia Vlády č. 87/l995 Z.z. účinného od l.5.l995 )

Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania l/2 promile z dlžnej sumy. ( § l0 Vyhlášky č. 45/64
Zb. účinnej do 30.4.1995 )

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. ( § 5l7 ods. 2 Občianskeho
zákonníka )

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe možno
vyhovieť aj v časti žalobou požadovaného zaplatenia nájomného za pozemky a nebytové priestory

za čas od l.5. do 30.6.l993 / t.j. v tej časti, o ktorej doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté /, pričom
ide o nájomné 4.330,- Sk mesačne, čiže za obdobie 2 mesiacov predstavuje týmto rozsudkom
prisúdené nájomné celkom sumu 8.660,- Sk. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania
a predtým vyslovený právny názor KS v Trnave, súd dospel k záveru, že žalobca má právo na
zaplatenie nájomného za mesiac máj a jún l993 od žalovaného. Už predchádzajúcim dokazovaním bolo

nepochybne preukázané, že nájomná zmluva bola uzavretá platne, že nájom priestorov uvedených v
tejto zmluve vznikol l.l.l993 a zanikol 30.6.l993. Súd síce mal preukázané, že po l.l.l993, teda v máji a
júni l993, žalovaný nemohol užívať prenajaté priestory práve z dôvodu správania sa žalobcu, ktorý do
priestorov v blízkosti stroja na výrobu skruží dal navoziť tehly a ďalší stavebný materiál z likvidovanej
stavby. Pokiaľ však aj táto skutočnosť bola preukázaná, súd nemohol nepriznať žalobcovi nájomné

za máj a jún l993 z toho dôvodu, že žalovaný ničím nepreukázal, že by právo na odpustenie alebo
poskytnutie zľavy z nájomného za tieto dva mesiace akýmkoľvek spôsobom uplatnil u prenajímateľa.
Žalovaný teda vôbec nepreukázal, že by žalobcu ako prenajímateľa bez zbytočného odkladu po vzniku
nemožnosti užívať prenajaté priestory požiadal o odpustenie nájomného za mesiace máj a jún l993. Z
výpovedí účastníkov a listinných dôkazov v spise by možno bolo možné vyvodiť, že žalovaný prejavil

nespokojnosť s konaním žalobcu konkrétne navozením stavebného materiálu do priestoru v blízkosti
stroja na výrobu betónových skruží, čoho dôsledkom bolo, že pracovníci žalovaného nemali kam ukladať
hotové betónové skruže. Keby aj táto skutočnosť preukázaná bola celkom jednoznačne, treba povedať,
že nebolo ničím preukázané, že práve z dôvodu takéhoto správania sa žalobcu žalovaný požiadal
žalobcu, aby mu odpustil nájomné za máj a jún l993, teda že by žalovaný riadne a včas uplatnil u žalobcu

právo na odpustenie nájomného. Žalovaný tiež nepreukázal, že by toto právo uplatnil do 6 mesiacov ododňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim, teda odo dňa vzniku prekážky na pozemky,
pre ktorú prekážku žalovaný nemohol pokračovať vo výrobe betónových skruží. Z týchto dôvodov súd
vyhovel žalobe o zaplatenie nájomného za mesiace máj a jún l993.

Súd tiež vyhovel žalobe o zaplatenie majetkovej sankcie za omeškanie žalovaného pri platení
nájomného, pričom pre nedostatok inej dohody vzhľadom k obsahu dohody o výške majetkovej sankcie
považoval túto majetkovú sankciu za poplatok z omeškania dohodnutý podľa ustanovenia § l0 ods. l
veta prvá Vyhl. 45/64 Zb. účinnej do 30.4.l995, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Majetkovú sankciu si žalobca uplatnil za čas od začatia omeškania do 3l.8.l994 a to vo výške

0,05% denne / pol promile denne / a vyčíslil ju sumou l2,99 Sk. Suma, s ktorej zaplatením bol žalovaný
v omeškaní, je 25.980,- Sk, z toho pol promile denne predstavuje sumu l2.099,- Sk za l deň omeškania.

Omeškanie trvalo od ll.4.l993 a to vo vzťahu k celej sume 25.980,- Sk a majetkovú sankciu, teda poplatok
z omeškania bolo možné priznať vzhľadom k jej rozsahu uplatnenia za čas od ll.4.l993 do 3l.8.l994, teda
celkom za 508 dní, pričom celková výška majetkovej sankcie vychádza 6.598,92 Sk, po zaokrúhlení
6.599,- Sk. / 508 x l2,99 = 6.598,92 /

Súd teda priznal žalobcovi jednak sumu 8.660,- Sk ako nájomné za mesiace máj a jún l993 a jednak
poplatok z omeškania zo sumy 25.980,- Sk za čas od ll.4.l993 do 3l.8.l994 v sume 6.599,- Sk. Celkom
priznal sumu l5.259,- Sk.

Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie l75.0l0,- Sk ako ušlého zisku, ktorý mal vzniknúť žalobcovi
tým, že nemohol prenajať sporné priestory nájomcovi, ktorým bol M. R. - R., na obdobie od l.7.l993 do

30.6.l994. Zmluvou o dočasnom užívaní pozemkov a budov zo dňa 30.6.l993 mal súd preukázané, že
suma l75.0l0,- Sk bola dohodnutá ako ročné nájomné za sporné priestory konkrétne aj za výmeru l704
m2 voľnej plochy a l0 m obytnej plochy v lokalite T. v S.. Z uvedenej zmluvy však tiež vyplýva, že sa práve
žalobca, teda prenajímateľ V. C., pri podpise zmluve, t.j. 30.6.l993, zaviazal, že zabezpečí do l.7.l993
odstránenie stroja na výrobu skruží bývalého nájomcu p. J., očistenie požadovaných priestorov po tomto

nájomcovi, čím splní podmienku nového nájomcu, aby bol v prenajatých priestoroch sám nájomník.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zmluva o dočasnom užívaní pozemkov a budov / ďalej len nájomná
zmluva/medziprenajímateľomV.C.anájomcomfirmouR.bolapodpísaná30.6.l993apriestorymalibyť
uvolnené do l.7.l993, tak nepochybne prenajímateľ V. C. v čase podpisu zmluvy vedel, že ak chce splniť
záväzok z tejto zmluvy vyplývajúci, ktorý dobrovoľne a sám na seba prevzal, musí on sám prakticky do

24 hodín, teda do l.7.l993, odstrániť nielen stroj na výrobu skruží, ale aj očistiť požadované priestory.
Námietka žalobcu v tomto súdnom konaní, že nemohol odstrániť stroj na výrobu skruží, pretože mu
nepatril, v tomto prípade neobstojí. Dohoda medzi účastníkmi tohto konania V. C. a Ľ. J., aká existovala
k 30.6.l993, bola totiž v čase podpisu nájomnej zmluvy medzi V. C. a firmou R. V. C. známa. V samotnom
texte zmluvy uzavretej 30.6.l993 sa totiž uvádza, že V. C. zabezpečí: „ odstránenie stroja na výrobu

skruží bývalého nájomcu p. J. do l.7.l993 „. Žalobca V. C. sa teda týmto výslovne písomne zaviazal
svojmu nájomcovi firme R. / M. R., R. /, že do l.7.l993 okrem iného odstráni stroj na výrobu skruží patriaci
bývalému nájomcovi p. J.. Z vykonaného dokazovania a výpovedí jednotlivých svedkov, ako aj písomnej
dohody medzi účastníkmi konania z októbra l993 vyplýva, že k prípadnej dohode o tom, že by stroj na
výrobu skruží mal prejsť do vlastníctva V. C., malo dôjsť až niekoľko mesiacov po tom, čo V. C. uzavrel

nájomnú zmluvu s firmou R. ako nájomcom uzavretú 30.6.l993. Neobstojí teda námietka, že žalobca
nemohol odstrániť stroj na výrobu skruží, pretože mu nepatril. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa
mu vyhrážal, že ak stroj na výrobu skruží odstráni, bude sa s ním žalovaný súdiť, mal si túto skutočnosť
žalobca uvedomiť v čase podpisu nájomnej zmluvy s firmou R. dňa 30.6.l993.

Svedok M. R. potvrdil, že sa rozhodol upustiť od prenajatia nehnuteľností podľa nájomnej zmluvy

uzavretej so žalobcom 30.6.l993 práve preto, že žalobca nesplnil svoj záväzok zo zmluvy a nevypratal
priestory, ktoré boli predmetom tejto nájomnej zmluvy.

Súd túto skutočnosť považuje za nesplnený záväzok žalobcu, ktorý si sám tým spôsobil, že nemohol
dosiahnuť zaplatenie ročného nájomného dohodnutého v tejto nájomnej zmluve vo výške l75.0l0,- Sk.Čo sa týka vlastníctva stroja na výrobu skruží, z vykonaného dokazovania vyplýva, že podľa písomného
prehlásenia podpísaného žalobcom aj žalovaným dňa l0.3.l995 v čase podpisu tohto prehlásenia bol
stroj na výrobu skruží vlastníctvom žalovaného Ľ. J., keďže Ľ. J. v tomto čestnom prehlásení, ktoré

podpísal aj žalobca, prehlásil, že odovzdáva stroj na výrobu skruží M. H.. Z ničoho nevyplýva, že by
žalovaný odovzdával svedkovi H. stroj, ktorý by bol vlastníctvom niekoho iného. Stroj nakoniec odstránil
z pozemku žalobcu až svedok M. H. a to až po l0.3.l995. Nebolo preukázané, či o tom, že zmluvu
o vzájomnom vyrovnaní medzi účastníkmi zo dňa 7.l0.l993, ktorú podpísal najskôr žalobca, až potom
žalovaný, mal k dispozícii žalobca v čase, keď už bola podpísaná žalovaným. Je však nepochybné, že

túto zmluvu koncipoval žalobca a pokiaľ mal záujem na jej realizácii, mal od žalovaného žiadať, aby sa
jednoznačne vyjadril, či so zmluvou súhlasí, prípadne mohol žiadať po určitej lehote na rozmyslenie,
aby mu žalovaný zmluvu vrátil. Žalobca však nepreukázal, že by niečo takéto urobil.

Navyše skutočnosť, že žalobca sa neponáhľal s odstraňovaním stroja na výrobu skruží z pozemku, kde
bol tento stroj pôvodne umiestnený, potvrdzuje aj svedok F. K., ktorý uviedol, že ho žalobca žiadal, aby
ho naučil na tomto stroji pracovať. Výsledok dokazovania sa teda javí tak, že aj sám žalobca v priebehu

obdobiaodl.7.l993dol0.3.l995menilsvojenázorynaďalšievlastníctvostrojanavýrobuskruží,prípadne
na jeho ďalšie využitie.

Aj s prihliadnutím na tieto dôvody súd dospel k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie sumy
l75.0l0,- Sk ako ušlého zisku za nezaplatené ročné nájomné podľa už uzavretej, ale nerealizovanej
nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.1993, uzavretej medzi prenajímateľom V. C. a nájomcom firmou R. / M.

R., R. /. Z týchto dôvodov súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého
ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V tomto prípade bol vo veci úspešnejší žalovaný, keď žalobca žalobou uplatňoval celkom zaplatenie

sumy 270.406,- Sk, pričom o sumu 62.8l2,- Sk bola žaloba vzatá späť bez toho, že by žalovaný žalobcovi
plnil / v tejto časti ide o situáciu, keď zastavenie konania zavinil žalobca / a zo zvyšku žalobou žiadanej
sumy bola prisúdená žalobcovi len suma 25.980,- Sk. Treba teda vychádzať z toho, že z celkovej
požadovanej sumy 270.406,- Sk bola žalobcovi prisúdená suma nájomného 25.980,- Sk a poplatok
z omeškania v sume 6.599,- Sk, celkový prísudok teda predstavuje sumu 32.579,- Sk, čo predstavuje

úspech žalobcu. Na

druhej strane bola žaloba zamietnutá po sumu 237.827,- Sk / 270.406 - 32.579 = 237.827 /. V tomto
prípade teda je úspech žalobcu l2,05% a úspech žalovaného 87,95%. Rozdiel týchto úspechov teda
tzv. čistý úspech žalovaného je 75,90%, preto žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z celkových
žalovanému vzniknutých trov konania náhradu trov konania vo výške 75,9%.

Trovy žalovaného, ktorých vznik žalovaný preukázal, predstavuje súdny poplatok zaplatený za
odvolanie v sume 692,- Sk, suma 49,65 Sk, ktorú žalovaný zaplatil ako čiastočnú náhradu trov štátu,
pričom proti priznaniu tejto sumy štátu síce odvolanie nepodal, ale jej vynaloženie treba považovať za
trovy žalovaného súvisiace s uplatnením a bránením práva v tomto konaní, pričom o náhrade celkových
trov treba rozhodnúť znovu vzhľadom k celkovému výsledku konania. Okrem toho žalovaný uplatnil

právo na náhradu cestovného, pričom cestovné vyčíslil ako cestovné autobusom za 29 obojsmerných
ciest / zrejme na trati Skalica - Senica a späť / po 80,- Sk, súd však poukazuje na to, že takto nebolo
cestovné autobusom určené počas celého sporu. Súd preto vychádzal z cestovného autobusom na
trati Skalica - Senica a späť tak, ako sa menilo v priebehu sporu a vychádzal z toho, že cestovné
žalovaného predstavuje celkom l.8l4,- Sk a to za 3 cesty Skalica - Senica a späť vykonané v roku l994

na pojednávania je cestovné po 32,- Sk za l obojsmernú cestu / celkom 96,- Sk /, za 5 ciest vykonaných
v roku l995 - l996 na tej istej trase je cestovné 5 x 40,- Sk / celkom 200,- Sk /. Súd tiež priznal cestovné
80,- Sk za l obojsmernú cestu žalovanému za cesty na KS v Trnave v dňoch l9.l.l999 a 26.l.l999 / celkom
sumu l60,- Sk / a tiež prihliadol na to, že za cesty na pojednávania OS Senica vykonané 29.4.l999,
l2.l.2000, l2.9.2000, 24.l0.2000, 5.l2.2000, l0.l.200l, 3l.l.200l, l3.3.200l, l4.ll.2003 vynaložil žalovaný zal cestu 62,- Sk / za 9 ciest celkom 558,- Sk /. Žalovaný tiež vynaložil cestovné po 80,- Sk za cesty
na pojednávania OS Senica vykonané l6.9.2004, 8.l0.2004, 3.2.2005, l0.3.2005, 2l.4.2005, 2.6.2005,
7.7.2005, 8.9.2005, l3.l0.2005, l0.l.2006, teda celkom l0 ciest, za tieto cesty predstavuje cestovné 800,-

Sk.Taktovynaloženécestovnéjecelkoml.8l4,-Sk.Trovyžalovanéhocelkompreukázanévtomtokonaní
sú 2.555,65 Sk / 692 + 49,65 + l.8l4 = 2.555,65 Sk /

Žalovanému nebolo možné priznať ušlú mzdu 20 x po 600,- Sk, pretože o takejto ušlej mzde nedoložil
žalovaný do spisu žiaden doklad. Súčasťou trov konania žalovaného tiež nemôže byť požadovaná suma
20.000,-Sk,ktorúžalovanýpožadujezaurážkynacti,osočovanie,vyhrážkyatvrdenúutrpenúpsychickú

traumu, pretože pre zaradenie tejto sumy do trov konania nie je opora v zákone.

Súd teda vychádzal z toho, že z preukázaných trov žalovaného, t.j. zo sumy 2.555,65 Sk, je žalobca
povinný zaplatiť žalovanému podiel 75,90 %, teda sumu l.939,75 Sk. Túto náhradu trov konania súd
žalovanému priznal.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd vychádzal z podielu neúspechu žalobcu a žalovaného
vyjadreného v percentách a rozhodol, že z celkových trov konania štátu zaplatí žalobca podiel 87,95%

a žalovaný podiel l2,05%.

Trovy štátu vznikli len vo výške 290,90 Sk a to z toho dôvodu, že trovy svedočného predstavujú
celkom sumu 3.066,50 Sk, z tejto sumy však suma 2.000,- Sk bola zaplatená z preddavku zloženého
žalobcomasumu775,60Sktrovštátuužzaplatilispoluobajaúčastnícikonaniapodľapredchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia o náhrade trov konania štátu. Zostala teda nezaplatená suma trov štátu

290,90 Sk. Z tejto sumy zaplatí podľa percenta neúspechu žalobca sumu 255,85 Sk a žalovaný sumu
35,05 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimipreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. l O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.