Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/535/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204643
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112204643.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: ROZKVET, výrobné družstvo, so sídlom
Námestie Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 168 335, právne zast. JUDr. Zuzanou
Kovalovou, advokátkou, KOVAL & spol., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti
povinnému: BODRIK s.r.o., so sídlom Lazovná 38, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 247, na
vymoženie pohľadávky vo výške 2.276,95 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom

JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská
Bystrica, pod spis. zn. EX 178/12, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 66,44 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 2.276,95 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného
rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Rob/33/2011-27 zo dňa 30.
09. 2011.

Poverením č. 5601 081745 * zo dňa 21. 02. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom

Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 178/12.

Dňa 19. 06. 2013 súdny exekútor tunajšiemu súdu postúpil na rozhodnutie návrh oprávneného na
zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom návrhu uviedol, že súdy exekútor v priebehu exekučného
konania vykonal všetky potrebné lustrácie na zistenie majetku povinného, avšak nezistil majetok, ktorý
by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného, ani trov exekučného konania. Vzhľadom na
uvedené oprávnený žiadal, aby súd podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších

predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil.

Súd v konaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rešpektoval dispozičnú zásadu
občianskeho súdneho konania, a preto aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku,
napriek tomu, že oprávnený poukazoval aj na možnosť zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. Súd nie je viazaný právnym názorom účastníkov konania a túto skutočnosť
neopomenul ani pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, keď uprednostnil fakt, že návrh na
zastavenie exekúcie podal oprávnený. V prípade, že podá návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, ide

vždy o dôvod zastavenia podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. V takom prípade súd
nemusí skúmať, či sú dané súčasne aj iné dôvody zastavenia. Keby súdny exekútor zaslal súdu správu
o tom, že exekúcia nemôže byť úspešne vykonaná z dôvodu nemajetnosti povinného, čo by dokladoval
predložením relevantných skutočností, súd by exekúciu zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku aj bez návrhu.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 14. 02. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 05. 2014/ ak súd rozhodne o

zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie vo výške 71,41 eura /z toho odmena 33,19
eura, náhrada hotových výdavkov 38,22 eura (poštovné 8,50 eura, cestovné náhrady 24,75 eura, obálky,
obaly, papier 4,97 eura)/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov

potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí

ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré byspôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom

prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd
uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v
akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavky vyúčtované sumou 4,97 eura - predstavujúce náklady obálky, spisový obal, euroobal,
kancelársky papier. Totiž tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu

konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady
trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v
rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom
nepreukázal (resp. ich nespochybniteľnú výšku). Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z
vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou

úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. V súvislosti s materiálovými výdavkami súd
poukazuje tiež na to, že tieto sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada
nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je
už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už
reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 66,44 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada
hotových výdavkov 33,25 eura (poštovné 8,50 eura, cestovné náhrady 24,75 eura)/.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému
však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti
v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na základe návrhu oprávneného (t.j. oprávnený

nemal úspech v konaní), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného
zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak,
že ich oprávnenému nepriznal.Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia
až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.