Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/370/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612211665
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:4612211665.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa B., zastúpeného S. proti odporcovi Q., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu N., zastúpeného U., o zaplatenie 415,98 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 12C/90/2013-71 zo dňa 11.
novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka U.. Y. I., a to do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a

navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
v sume 75,38 Eur, na účet právneho zástupcu U.. Y. I., do troch dní po právoplatnosti uznesenia. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.11.2012 domáhal proti
odporcovi zaplatenia 415,98 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vo veci rozhodol platobným
rozkazom, č.k. 6Ro/12/2013-32 zo dňa 29.01.2013. Dňa 11.03.2013 vedľajší účastník na strane
odporcu podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania, namietal tiež

neprijateľnosť zmluvných podmienok, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vo výške 75,38 Eur za 2 právne úkony. Podaním zo dňa 06.11.2013
navrhovateľ oznámil, že svoj návrh berie v celom rozsahu späť, navrhuje konanie vo veci zastaviť a
nepriznaťvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonania.Nakoľkonavrhovateľzobralspäťnávrhvcelom
rozsahu pred prvým pojednávaním okresný súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov

zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Návrh navrhovateľa nebol podaný
dôvodne, a to s prihliadnutím k vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka a pre neprijateľnosť zmluvných podmienok. Navrhovateľ však
svoj návrh vzal späť a z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že
konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcu, resp. vedľajšieho
účastníka. Vedľajší účastník v konaní riadne hájil práva odporcu, na strane ktorého vystupuje,

vo veci vzniesol námietku premlčania a následne došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu. U
vedľajšieho účastníka tak šlo o účelne vynaložené trovy konania, a preto okresný súd navrhovateľovi
uložil nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15
písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške 75,38
Eur (prevzatie a príprava zastúpenia 29,88 Eur + režijný paušál 7,81 Eur, písomné podanie - odpor z
05.03.2013 29,88 Eur + režijný paušál 7,81 Eur). Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli,

preto mu súd ich náhradu nepriznal.Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania

vo výške 19,61 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže
podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na

rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a sp. zn. 3Cob 259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej
správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť

o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových
skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí, sp. zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/ 91/2012. V zmysle
uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov

neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej
republiky, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03. Poukázal
na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať
ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Mal za to, že v danom prípade je
namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia

sú značne neprimerané k výške žalovanej pohľadávky. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z
týchto dôvodov za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti
zaplatiť mu aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,98 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil

legitímne do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a to v súlade
s § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani
jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený,
keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného
cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých

požadujú, objektívne účelné. Uviedol, že je to práve žalobca, kto masovo zneužíva poskytovanie
právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom
obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov. Mal za to, že ak by združeniu
nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam , kde na to vznikol právny nárok,
viedlo by to k ohrozeniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo ekonomickým

záujmom žalobcu. Privítal by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by súdu umožnila prihliadať na
premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom, alebo poučiť ich o možnosti
premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi,
na základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v ktorom je žalovaný premlčaný nárok.
Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany

spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods.
2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08,
II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 71/2010,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, považoval za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne
presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka

advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemernýspotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku
prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú
uplatňované nároky proti spotrebiteľovi je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové

pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný
spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri
ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania
o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k

záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľazaplatiťnáhradutrovzastavenéhokonaniavedľajšiemuúčastníkovi.Uznesenieokresného
súdu vo zvyšnej časti nebolo napadnuté účastníkmi, nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd
uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia

upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný

iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Odvolací súd k odvolaniu navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi, uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia

ako rovnocennému účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme
ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím mu v prípade úspechu, resp. v tomto konaní v dôsledku
jeho zastavenia pre späťvzatie návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania,
keďže bol zastúpený právnym zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že
vedľajší účastník do konania vstúpil, právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vo veci

podal odpor (zo dňa 05.03.2013, č.l. 35), v ktorom vzniesol námietku premlčania, a preto niet dôvodu
na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

Pokiaľ ide o možnosť aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na ktorú poukázal navrhovateľ, odvolací súd
uvádza, že je len na vôli súdu, či v drobných sporoch neprizná, alebo zníži trovy konania. Dokonca aj
pre zníženie výšky trov konania nestanovuje žiadne hranice a moderáciu trov konania ponecháva len

na úvahe súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu. Ide totiž o moderačné právo súdu pri rozhodovaní
o výške trov konania a ako jediné kritérium zákon zakotvuje neprimeranosť trov voči pohľadávke. Aký
pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva a je
ponechaný len na úvahe súdu.

Odvolací súdu taktiež dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. IV. ÚS 76/2012, v ktorom konštatoval, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby
v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal, alebo znížil trovy konania,
ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporuvyplýva z § 200ea ods. 1 O.s.p. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či
využije ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, buď neprizná,
alebo zníži trovy konania. K tomuto kroku môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade, ak uplatnené

trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke. Neprimeranosť trov by mala v podstate znamenať, že
ich výška prekračuje hodnotu pohľadávky. Na druhej strane posúdenie neprimeranosti trov vo vzťahu
k hodnote sporu nie je v zákone explicitne vymedzené, je dané na úvahu súdu, ktoré spolu so závermi
na to nadväzujúcimi musia byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.

Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 75,38 za dva úkony právnej služby.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpeniavdanomkonanípovažujezaúčelnevynaložené.Samotnáskutočnosť,čisavedľajšíúčastník
dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou
Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 16,34 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 75,38 Eur, predstavujúca

náhradu trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho
konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) a §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur,
znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa,
režijný paušál 8,04 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .