Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/632/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233007
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113233007.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Bratislava, Olejkárska ul. 1, IČO 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska
kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1 proti odporcovi X. O.,
trvale bytom J., Y. XXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zast. opatrovníkom A.. A. K., K. J.,
o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 3. februára 2014, č.k. 12C/11/2014-20, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania,

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu a priznal navrhovateľovi peňažné
plnenie z titulu porušenia zmluvy o preprave zo strany odporcu. Plne úspešnému navrhovateľovi priznal

proti odporcovi plnú náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorej výšku však podľa ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p. znížil, pretože v danom prípade sa jedná o drobný spor a iné trovy ako 16,50 Eur za
súdnypoplatoka11,71Eurzaprávnezastúpenienepovažovalokresnýsúdzaprimeranévočiuplatnenej
pohľadávke. Sumu 11,71 Eur t.j. 20 % z uplatnených trov právneho zastúpenia považoval okresný súd za
dostačujúcu na pokrytie náhrady trov právneho zastúpenia, pretože sa nejednalo o zložité právne úkony,
ale naopak o opakujúce sa úkony, v ktorých sa mení zväčša iba údaj o odporcovi, prípadne výška istiny.

Proti rozsudku okresného súdu, a to v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v plnej výške
a súčasne priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že znížením náhrady trov v drobných
sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne a samotné konštatovanie existencie drobného
sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu
upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ poukázal tiež na dôvodovú správu

k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem neprimerané trovy potrebné vykladať
ako trovy aspoň dvakrát prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, pretože dôvodová správa uvádza, že
ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná
pohľadávka. V danom prípade tomu tak nebolo a okresný súd sa vzájomným pomerom uplatnenej
pohľadávky a výšky trov konania dokonca vôbec nezaoberal. Napadnuté rozhodnutie okresného
súdu považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezohľadňujúce náročnosť

právneho zastúpenia navrhovateľa ako aj jeho práv na zastúpenie advokátom.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
odvolania a zistil, že je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne(ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2
O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, že okresný súd tu správne použil ustanovenie

§ 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať,
ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy
súdu a krajský súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že riadne odôvodnené rozhodnutie musí východiská
tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri
právnom zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony

so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú
skutočnému stavu veci a nemožno sa stotožniť s navrhovateľom, že uplatnenie nároku z cestovania
bez úhrady cestovného je z hľadiska právnej služby náročný a zložitý proces. Neprimeranosť trov k
uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením
náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov
podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej

pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne podávať. Samotný zákonný text totiž
umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj
trovy nižšie ako uplatnená pohľadávka tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich
náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Okresný súd použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá
a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí

aj uviedol. Záver okresného súdu o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v
týchto prípadoch akceptovať. Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa naplnené,
rozhodnutie okresného súdu bolo v napadnutej časti vecne správne a krajský súd ho preto potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .