Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010505
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114010505.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti odsúdenému F. Y., nar. XX.XX.XXXX v
M., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom
zasadnutí dňa 8. septembra 2014, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 22. mája 2014, sp. zn. 8Pp/25/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného F. Y. z a m i e t a .

II. Podľa § 193 ods.1 písm.b/ Tr.por. sa sťažnosť družky odsúdeného E. L. z a m i e t a , pretože bola
podaná neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený F. Y. vykonáva postupne uložené tresty odňatia slobody a to rozsudkom Okresného súdu

Bardejov zo dňa 18.05.2005, sp.zn. 1T/3/2005 pre trestné činy podľa § 234 ods.1, § 238 ods.1,2 Tr.zák.
účinného do 31.12.2005 v trvaní 9 rokov a zvyšok súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky 7
mesiacov a 15 dní, ktorý výkon trestu mu bol nariadený na základe uznesenia Okresného súdu Košice I.
sp. zn. 8Pp/42/2004 zo dňa 9.2.2006 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach,
sp.zn. 1T/49/1993 zo dňa 9.1.1996 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3To/5/1996 zo

dňa 27.6.1996 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods.1, 2 písm.b/, c/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005
a iné. Výkon trestov odsúdený nastúpil dňa 16.11.2005 a po započítaní väzby mal začiatok trestu dňa
14.12.2004 a predpokladaný koniec má mať dňa 29.7.2017.

Dňa 18.3.2014 podal odsúdený F. Y. na Okresný súd v Trenčíne žiadosť o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 22.5.2014, sp. zn. 8Pp/25/2014 rozhodol
tak, že podľa § 415 ods.1 Tr.por. s použitím § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 zamietol návrh
odsúdeného F. Y. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením,
že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
sťažnosť odsúdený F. Y..

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol sťažnosťou
odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal najmä skutočnosť, že súd prvého stupňa pri
rozhodovaní vychádzal z vypracovaného hodnotenia, ktoré nepovažuje za také konkrétne, aby ho bolo

možné použiť pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení. Taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že nie
je splnená podmienka preukázania schopnosti viesť riadny život. V tej súvislosti poukázal na dobréhodnotenie a tiež skutočnosť, že bol 12 x disciplinárne odmenený počas výkonu trestu, pričom žiadnym z
pracovníkov ústavu nebol ani raz upozornený na nejaké neslušné správanie. V tomto smere hodnotenie
ústavu je skresľujúce a nepravdivo popisuje jeho povahové črty. Taktiež poukázal na skutočnosť, že

bol za vzorné plnenie povinností a plnenie programu zaobchádzania preradený do stredného stupňa
stráženia a to rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.7.2013. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že bližšie neskúmal skutočnosti tvrdené v hodnotení o tzv. neslušnom správaní a vystupovaní, resp.,
že mal reagovať v niektorých prípadoch so znakmi skrytej agresivity. Podľa jeho názoru sa jedná o
klamstvo, ktoré uviedol pedagóg, ktorý naviac podľa názoru odsúdeného zneužil svoju právomoc vo

vzťahu ku korešpondencii od jeho družky, ktorú neodôvodnene vrátil späť. Uvedené skutočnosti dáva
na vedomie krajskému súdu na zváženie toho, kto ho vlastne vystavil do záťažových situácií. Preto
všeobecné konštatovanie okresného súdu o jeho neslušnom vystupovaní a správaní, ťažšom zvládaní
záťažových situácií, nemohlo bez náležitého preverenia zakladať záver o jeho čiastočnom plnení si
povinností. Ak okresný súd potreboval posúdiť jeho povahové črty a prognózy prevýchovy, mohol
si dať vypracovať znalecký posudok ústavným psychológom, čo však neurobil a uspokojil sa len so

všeobecným hodnotením bez preverenia údajov uvádzaných v tomto hodnotení. Taktiež sa nesprávne
prvostupňový súd zaoberal závažnosťou jeho predchádzajúceho trestného činu, nakoľko za túto trestnú
činnosť už bol právoplatne odsúdený. Taktiež nie je pravdou, že by k spáchanej trestnej činnosti zaujímal
iba čiastočne kritický postoj. Poukázal tiež na odporučenie ústavu na jeho podmienečné prepustenie s
ochranným dohľadom, čo je zárukou na dovŕšenie jeho nápravy a toho, že povedie riadny život. V rámci

sťažnostitiežpoukázalnaskutočnosť,žepoprepustenínaslobodumámožnosťsaokamžitezamestnať,
čo je dôkazom, že chce viesť riadny život. Naviac tiež poukázal na skutočnosť, že jeho družka od januára
2014 začala pracovať v zahraničí a nemôže sa riadne a dostatočne venovať starostlivosti a opatere
jeho matky, ktorá je pripútaná na lôžko a odkázaná na sústavnú starostlivosť. Preto ďalší výkon trestu
spôsobí úplný rozpad jeho vzťahu s družkou a nebude sa mať kam vrátiť. Preto žiadal krajský súd, aby

preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol tak, že zruší napadnuté
uznesenie a vyhovie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie s tým, že mu budú uložené primerané
obmedzenia počas skúšobnej doby.

Následne bolo súdu doručené podanie družky odsúdeného E. L. zo dňa 10.6.2014, podané na pošte
dňa 12.6.2014, ktoré podľa obsahu je sťažnosťou proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp.zn.
8Pp/25/2014 zo dňa 22.5.2014.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného F. Y. nie je
dôvodná a sťažnosť družky odsúdeného E. L. je nutné zamietnuť, pretože bola podaná neoprávnenou
osobou.

V prvom rade je nutné uviesť, že prvostupňový súd postupoval správne, keď splnenie podmienok
na podmienečné prepustenie odsúdeného F. Y. posudzoval podľa Trestného zákona účinného do
31.12.2005 (zák. č. 140/1961 Zb.), čo vyplýva z ustanovenia § 437 ods.3 súčasne platného Trestného
zákona (zák. č. 300/2005 Z.z.) a návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné

podmienky na podmienečné prepustenie v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2, § 62 ods.1 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005.

Ustanovenie § 61 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok

- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a
svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa
§ 61 ods.2 Tr.zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti postupne uložených trestov. Pokiaľ ide o
ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkonetrestu, tu krajský súd zistil z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, ktoré
podrobne citoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, že chovanie odsúdeného po nástupe
trestu a preradení do tohto ústavu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Bol opakovane upozornený

na neslušné správanie a vystupovanie, ťažšie zvládal záťažové situácie, keď nebolo vyhovené jeho
predstavám, pričom reagoval urážaním a so znakmi skrytej agresivity. Tieto nedostatky neboli riešené
disciplinárnym konaním. Denný režim dodržiaval a v osobných veciach mal poriadok. V roku 2011
až 2013 zastával funkciu veliteľa izby bez nedostatkov. Dňa 9.7.2013 bol rozhodnutím Okresného
súdu Trenčín preradený do stredného stupňa stráženia a od tohto preradenia je jeho správanie a

vystupovanie v súlade s ústavným poriadkom a slušné. Príkazy a nariadenia plní príkladne a bez
pripomienok, konflikty nevyvoláva, v osobných veciach si udržiava poriadok. V súčasnosti nezastáva
funkcie z radov odsúdených. Pracovne je zaradený v údržbárskej dielni ako murár, kde je hodnotený
ako svedomitý pracovník, so zodpovedným a príkladným plnením pracovných povinností. Počas celého
výkonu trestu mu bola udelená dvanásťkrát disciplinárna odmena, naposledy 28.1.2014 za dlhodobé
plnenie pracovných povinností formou povolenej mimoriadnej návštevy. Disciplinárne potrestaný nebol.

Počas umiestnenia v maximálnom stupni stráženia mu bol stanovený program zaobchádzania, ktorý
plnil čiastočne. Nedostatky sa vyskytli v oblasti správania a vystupovania. Z dôvodu preradenia do
strednéhostupňastráženiamubolstanovenýnovýprogramzaobchádzania,pričompočastohtoobdobia
sa už nevyskytli nedostatky v oblasti správania a vystupovania. K spáchanej trestnej činnosti sa
stavia verbálne čiastočne kriticky. Z komplexného hľadiska odsúdený plní program zaobchádzania

čiastočne. Resocializačná prognóza je u neho hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného
rizika sociálneho zlyhania a to z dôvodu závažnosti spáchaného trestného činu, ku ktorému zaujíma len
čiastočnekritickýpostoj.Záveromhodnoteniasakonštatuje,žeodsúdenýčiastočnepreukazujesplnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a toto je odporúčané s dohľadom. Pokiaľ odsúdený v dôvodoch
sťažnosti obsiahlo namieta uvedené hodnotenie riaditeľa ústavu, ktoré považuje za skresľujúce a

nepravdivo popisujúce jeho povahové črty, v tomto smere krajský súd nemá dôvod pochybovať o
jeho záveroch, pritom na verejnom zasadnutí okresného súdu rozhodujúcom o žiadosti sám odsúdený
uviedol, že k hodnoteniu nemá žiadne pripomienky. Napokon ak sa odsúdený domnieva, že pedagóg
porušil svoje povinnosti pri povoľovaní jeho korešpondencie, toto bolo, resp. je potrebné riešiť cestou
riaditeľa ústavu.

Zvyššieuvedenéhohodnoteniavyplýva,žesprávanieodsúdenéhoaplneniepovinnostívovýkonetrestu
od preradenia do stredného stupňa stráženia má síce výraznú tendenciu k zlepšeniu, no na druhej strane
nemožno prehliadnuť, že z komplexného hľadiska odsúdený plní program zaobchádzania len čiastočne
a resocializačná prognóza je u neho hodnotená ako menej priaznivá, pričom riziko sociálneho zlyhania

z dôvodu závažnosti spáchaného trestného činu, ku ktorému zaujíma len čiastočne kritický postoj je
hodnotené ako stredné. Pritom krajský súd považuje za nutné zvýrazniť, tak ako konštatoval aj okresný
súd, že F. Y. bol v minulosti odsúdený za závažnú úmyselnú trestnú činnosť k nepodmienečnému trestu
odňatia, pričom bol z výkonu trestu podmienečne prepustený, avšak v skúšobnej dobe sa neosvedčil
z dôvodu opätovného spáchania ďalšej závažnej trestnej činnosti a bol mu nariadený výkon zvyšku

trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odsúdený si nevážil šancu, ktorá mu bola
daná v podobe podmienečného prepustenia. Pritom nie je možné súhlasiť s námietkou odsúdeného,
že súd nemohol prihliadať na predchádzajúce odsúdenia a prepustenia. Povinnosť súdu vziať do úvahy
aj takéto skutočnosti vyplýva z ustanovenia § 61 ods.1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 (.... a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život). Na základe toho potom aj krajský súd

dospel k záveru, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu síce preukázal čiastočné polepšenie,
avšak v súčasnosti nie je možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života po
podmienečnom prepustení. Krajský súd uvádza, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne
prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný

účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať.
Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie
v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy, čo v prejednávanom prípade
zistené nebolo.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného F. Y. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.Napokon pokiaľ ide o sťažnosť družky odsúdeného E. L. krajský súd skonštatoval, že sťažnosť proti
napadnutému uzneseniu síce je prípustná (§ 185 ods.1, ods.2 Tr.por., § 417 ods. 3 Tr.por.), avšak družka
odsúdeného nie je osobou oprávnenou podať sťažnosť proti vyššie citovanému uzneseniu.

Podľa § 186 ods.1 Tr.por. osobou oprávnenou podať sťažnosť ak neustanovuje zákon niečo iné, je
osoba,ktorejsauzneseniepriamotýkaaleboktoránauzneseniedalanávrh,naktorýjuzákonoprávňuje;
proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech
mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie
samostatne.

Podľa § 186 ods.2 Tr.por. proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v
prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

Keďže družka odsúdeného nie je osobou, ktorej sa uznesenie priamo týka, ani osobou ktorá na
uznesenie dala návrh (napokon s poukazom na ustanovenie § 415 ods.1 Tr.por. takéto oprávnenie
v konkrétnej veci nemá) a nejde vo veci ani o prípad uvedený v § 186 ods.2 Tr.por., nie je potom
ani osobou oprávnenou podať sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý
návrh odsúdeného F. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Preto krajský súd

sťažnosť družky odsúdeného E. G. zamietol podľa § 193 ods.1 písm.b/ Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.