Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202171
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814202171.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: G. R., pôvodne
bytom L., L.. J. XXX/XX, trvale bytom L., R. XXXX/XX, pre vymoženie 2.187,24 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. marca 2014, č.k.

15Er/447/2014-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora T.. N.. N. P., L.., o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo po právnej stránke odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj na príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2014
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok sp.zn. RK-PC-2225/13-EK vydaný dňa 04.10.2013 Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2013 a vykonateľnosť dňa

23.11.2013. Súdny exekútor T.. N.. N. P., L.. predložil dňa 06.02.2014 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 24.05.2011
uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu nazvanú ako Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú posúdil ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom súčasne dospel k
záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné

posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú Zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ďalej len
ako „Zmluvné dojednania“. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že si povinný neplnil
riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky
v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.05.2011,kderozhodca bezvypočutiapovinnéhovydalrozhodcovskýrozsudok.Preskúmaním

predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne čl. 5, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Konštatoval, že možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
povinným je len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu
veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy
nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd prvého stupňa
vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola

voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom
formulári predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky toutocestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinný vôbec
pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom,
že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,

pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.
Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické
rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd,
keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby spor riešil pred všeobecným súdom. Posudzujúc komplexnú
úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od „možnosti“ výberu riešenia sporu, cez jej

vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, rozhodcu, ktorý
rozhodcovský rozsudok preskúmava až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom
konaní mali riadiť, považoval súd prvého stupňa takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti
za neprijateľnú podmienku. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať

za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celosti zamietol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 205 ods. 2
písm. b), d) a f) O.s.p. Namietal, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom z ustanovení
právneho poriadku. Z napadnutého uznesenia vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto,

že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal
povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje
také, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie do zmluvy
bez toho, aby to malo dôsledky na (ne)uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie

do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na
následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na
jednostranné odstúpenie od nej. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp.
aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu hlavnej

zmluvy o revolvingovom úvere. Zastával názor, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Exekučný súd vychádzal len z ničím
nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie predtlačenej zmluvy by automaticky malo znamenať, že
nejde o individuálnu dohodu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je
podmienkou uzavretia samotnej zmluvy, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do

14 dní od jej uzavretia. Na to, aby rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak nevyužil možnosť od danej zmluvy
odstúpiť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Cdo 14/2011,
ktorý posudzoval otázku jednostranného "zrušenia" rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. V prípade
rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú
podmienku a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory
zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred
rozhodcovským súdom. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je zaručiť spotrebiteľom
právo vybrať si miesto pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Oprávnený ďalej poukázal na dôvodovú

správu k predmetnému ustanoveniu, z ktorej citoval, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013, sp. zn. 1CoE/328/2013 a Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8CoE/4/2014. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 128,86 eur, pozostávajúcich z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie odvolania zo sumy 2.187,24 eur vo výške á 54,78 eur vrátane DPH + 2x paušálna náhrada
nákladov vo výške á 9,65 eur vrátane DPH.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého

stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia

totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného

poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky

vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo
105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5 Cdo
230/2011).

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len ,,zmluva o revolvingovom
úvere“) je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinný v zmluvnom

vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Odvolací súd preto zastáva právny
názor, že predložená Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.05.2011, ktorou bol založený právny
vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu
formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení

zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou
osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na
predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere, ako aj na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v ten istý deň akoúverová zmluva medzi tými istými účastníkmi, je potrebné aplikovať aj právne normy právneho poriadku
chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z. z., správne preto súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím aj
na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok
oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná.
Po preskúmaní veci v rámci uvedeného postupu považuje odvolací súd za správny záver, že v
danom prípade má neprimeraný charakter rozhodcovská zmluva, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú zmluvu
zo dňa 24.05.2011 je preto potrebné považovať za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Po preskúmaní obsahu predmetnej
rozhodcovskej zmluvy odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné posudzovať obe zmluvy, t.j. zmluvu
o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, vo vzájomnej súvislosti (§ 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka v príslušnom znení). Odvolací súd po zvážení všetkých okolností, za ktorých bola zmluva
o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva uzavreté, dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva
nebola osobitne dojednaná. Z dikcie ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že
individuálne nedojednaná zmluvná podmienka je taká, s ktorou sa spotrebiteľ pred podpisom zmluvy
nemal možnosť oboznámiť, a tým pádom ani nemohol ovplyvniť jej obsah, resp. taká, s ktorou sa

spotrebiteľ síce mohol oboznámiť, ale jej obsah ovplyvniť nemohol. V danom prípade súd pri posúdení,
či ide o osobitne dojednanú zmluvnú podmienku (resp. osobitne dojednanú rozhodcovskú zmluvu), vzal
do úvahy niekoľko okolností. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že rozhodcovská zmluva
bola spotrebiteľovi predložená súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere, v ten istý deň a na tom
istom mieste, teda možno povedať, že na tom istom rokovaní. Ako zmluva o revolvingovom úvere,

tak aj samotná rozhodcovská zmluva, má charakter formulárovej zmluvy, kde sa doplnili len údaje
povinného, číslo a dátum uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (totožné s číslom a dátumom uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere). Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú v
zmluve vopred predtlačené. Dlžník, ktorému je predložená takáto zmluva, tak nemal reálnu možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na

prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol
inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v
miestesvojhobydliska.Vsúladesustanoveniamirozhodcovskejzmluvyspočívalvýberrozhodcovského
súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd
prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám

veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe,
jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Odvolací súd
zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne (v ten
istý deň) so zmluvou o revolvingovom úvere, a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú
istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín. Z predložených listinných dôkazov teda nevyplýva, že by
si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter
zmluvy možno len ťažko predpokladať, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek

spôsobom zasahovať. Odvolací súd na základe týchto skutočností dospel záveru, že rozhodcovská
zmluva nebola osobitne dojednaná. Jej uzavretím sa spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s
oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje
práva pred všeobecným súdom (čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z
komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu v

celosti za neprijateľnú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv

poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd nepovažuje za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo

je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.
Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinný mal právo odstúpiť od tejto zmluvy do
štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v
prípade,žejeplatná.Odabsolútneneplatnejzmluvysaodstúpiťnedá.Akjezmluvaodzačiatkuneplatná
ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom vrátane procesu zvažovania
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný

spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano
grupo editoriale C- 240/98 až C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba
na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku (Mostaza Claro C-168/05) tak, ako
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú

rozhodcovskúdoložku,apretotrebaspotrebiteľazbaviťjejúčinkovvsúladesvnútroštátnymiprocesnými
predpismi (ASTURCOM C-40/98), tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku (zmluvu) a neodstúpi od nej v rámci
kontraktácie, ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného
spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky (zmluvy) len preto, že od nej neodstúpil a pritom

nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity unijného práva.

Taktiež odvolací súd zároveň poukazuje na to, že štandardná formulárová zmluva sa nestáva
individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po podpise zmluvy
právo túto odmietnuť (resp. od nej odstúpiť). Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere

rozhodcovskej doložky (zmluvy), keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ
podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň uvádza, že kto mlčí tam, kde nie
jepovinnýsavyjadriť,niejemožnétotojehomlčaniepovažovaťanizasúhlasanizanesúhlas.Dodávateľ
núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia

prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o
ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej doložky (zmluvy) nemusí odporovať doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je
právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi

dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná
rozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade
Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline) na prejednanie veci a ani na vydanie

rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v Uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp.
zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky

(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.
februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský

rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .