Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209890
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713209890.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému E. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U. - U., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava

pod sp. zn. EX 9220/13 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.816,09 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9Er/393/2013-18 zo dňa 28. februára 2014 v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 9Er/393/2013-18 zo dňa 28. februára 2014 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 9220/13.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05420/12 zo dňa 27.11.2012. K vydaniu exekučného
titulu došlo porušením záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.11.2011, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania. V článku 4 Zmluvných dojednaní si zmluvné
strany dohodli riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Základným právnym rámcom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom bol nárok, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 27.02.2003.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd konštatoval, dohoda uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu
podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov

na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.. Z okolností uzatvárania zmluvy je zrejmé, že
veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom.

Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,podľaktorejnekalépodmienkyupravenévčl.6bod1ačl.3bod1sútie,ktoré
neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, medzi ktoré podľa Prílohy
k nej, bod 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v
rozhodcovskom konaní, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátny súd
je povinný posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky ex offo, a tým vyrovnávať nerovnováhu,

ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C 244/98).

Okresný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná a spotrebiteľa nezaväzuje. V prejednávanej veci bol
exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. Dojednanie

rozhodcovskej doložky v Dohode o uznaní dlhu, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je
podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS v spojení s ust. prílohy q) Smernice
93/13/EHS, ako aj v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne neprijateľná, a teda
absolútne neplatná, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu v prípade,
že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný zo strany dodávateľa, ako tomu bolo aj v
prejednávanej veci. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení

z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby
pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol
ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah spotrebiteľskej
zmluvy (dohody o uznaní dlhu). Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Povaha zmluvy je teda adhézna,

spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci
nebola dojednaná individuálne. Vo veci teda rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý na to nemal právomoc
a ním vydaný rozhodcovský rozsudok preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací
súdnapadnutéuzneseniezrušilavrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Vodvolaníuviedol,že
súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a

formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho prepisu nevyplýva, že
exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie aj vykonateľný, teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.

Oprávnený poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-40/80, ASTURCOM, ktoré
ukladáexekučnémusúdupovinnosťpreskúmaťplatnosťrozhodcovskejdoložky.Správnyprekladjevšak
taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť posúdiť resp. vyhodnotiť, či je rozhodcovská doložka nekalá
(alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie
je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu

a preskúmavaniu okolností prípadu.

Slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku
ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby
vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho
dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na

posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice
rady 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) Smernice, ktorá hodnotí, čo je

možné považovať za neprijateľnú podmienku. Interpretácia súdov vychádza z nesprávneho prekladu,nakoľko slovenský preklad by mal znieť: nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od
spotrebiteľa,abyriešilsporyvýlučnearbitrážou,naktorúsanevzťahujúustanoveniaprávnychpredpisov.

V tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť ako nekalú podmienku,
nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu aj súčasťou civilného
práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného
právnehostavuvyvodzovaťzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmavaťexekučný

titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.

Na záver poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z
ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c) ZoRK. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a
nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť

hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim
bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento
zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu

súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.05.2013 bola pred súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 04.06.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05420/12 zo dňa

27.11.2012 na zaplatenie sumy 1.846,09 Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 165,11 Eur, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.458,57 Eur od 22.06.2012 do zaplatenia, poplatok za
rozhodcovské konanie vo výške 129,67 Eur, náklady inkasného konania vo výške 150,- Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 320,28 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní dlhu, ktorú uzavreli oprávnený a povinný dňa 11.11.2011, na základe Zmluvy o
kontokorentbom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 a povinným dňa 27.02.2003. Oprávnený pohľadávku, ktorá je
predmetom výkonu rozhodnutia nadobudol postúpením.

V článku 4 Zmluvných ustanovení, ktoré sú súčasťou Dohody o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní dlhu zo dňa 11.11.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je dohodnuté
Riešenie sporov - rozhodcovská doložka tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie

bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanovenýmpodľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred Rozhodcovským súdom zriadenom pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťová 13, 040 01 Košice, jediným rozhodcom stanoveným
predsedom rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského

súdu alebo c) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa

nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4

Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa
okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,

môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R

58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 01.04.2004 (ďalej Občiansky zákonník)
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka platného účinného k 11.11.2011 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ide o jeden zo spôsobov
zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, nespôsobuje však
vznik nového záväzkového vzťahu.

Zmluvu o kontokorentnom úvere uzavretú dňa 27.02.2003 medzi právnym predchodcom oprávneného
ako poskytovateľom a povinným ako užívateľom, ktorá tvorí právny základ pre posudzovanie vzťahov

medzi účastníkmi zmluvy vyhodnotil odvolací súd ako spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že právny
vzťah medzi účastníkmi konania vznikol predo dňom zavedenia režimu spotrebiteľských zmlúv do
Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), odvolací súd prihliadol na skutočnosť,
že uvedený záväzkovo právny vzťah predstavuje svojím vznikom a povahou vzťah obdobný vzťahom
spotrebiteľským podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinného odo dňa 01.04.2004, nakoľko je

nepochybné,žepovinnýbolvdanomvzťahuvpostaveníspotrebiteľaaprávnypredchodcaoprávneného
v postavení dodávateľa.

Režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú bol do Občianskeho
zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. apríla 2004 okrem §

60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis
communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý
predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z. z, ako aj postavenie

účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa
uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej
nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí
dosiahnutie tohto cieľa. V takýchto prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať
konformne s európskym právom.K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere existoval zákon
o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 účinného od
1. januára 2000 a v znení platnom do 24. novembra 2004 do právneho poriadku Slovenskej republiky

zaviedol pojem tzv. typovej (mimo akúkoľvek pochybnosť vždy spotrebiteľskej) zmluvy, pričom sa ňou
rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva
nesmelaobsahovaťa)neprimeranépodmienky,ktorénaškoduspotrebiteľazakladajúnápadnýnepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na

poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými
sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil
pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp.
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené je nesporné, že už v
čase uzavretia zmluvy právneho predchodcu oprávneného a povinného v prejednávanej veci dňa 27.
februára 2003 muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú, resp.

spotrebiteľskú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol aj k úprave Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil s názorom

okresného súdu v tom, že Dohoda o uznaní záväzku uzavretá dňa 11.11.2011 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predložených zmlúv nevyplýva,
že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmlúv bol konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri ich uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za

spotrebiteľskývzťahmedzispotrebiteľom(povinným)adodávateľom(oprávneným)vzmysleustanovení
Občianskehozákonníka.Okresnýsúdpretopostupovalsprávne,vsúladesprávnouúpravouSlovenskej
republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či
nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku

4 Zmluvných dojednaní Dohody o uznaní záväzku zo dňa 11.11.2011, je potrebné považovať za
neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky

dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo
ho odmietnuť vrátane všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, ako to uviedol aj súd
prvého stupňa. Rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka, ktorá určuje, že všetky spory, ktoré

vzniknú medzi zmluvnými stranami, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., alebo
pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., je podmienkou
neprijateľnou. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže
založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná

rozhodcovskádoložkaakozmluvnápodmienkajevrozporespožiadavkouochranyspotrebiteľa,pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to
ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v
tomto prípade v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľná.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou Dohody o uznaní záväzku zo dňa

11.11.2011 je v rozpore s právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku
čoho okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovské rozhodnutie, ktoré oprávnený predložil akoexekučný titul. Z uvedeného dôvodu bol exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o
nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Okresný súd preto správne rozhodol, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.