Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/421/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208206763
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2208206763.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská
cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.
Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcom 1/ LC FERRO - TRADE s.r.o., Széchényiho 2001/2, Dunajská
Streda, IČO: 36 254 819, 2/ X. D., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, U. Y., zastúpený advokátkou: JUDr.
Eva Skačániová, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava,
IČO: 00 585 441, Agentúra Nitra, Farská 30, o zaplatenie 1.776,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa vo výroku rozsudku o priznaní náhrady trov konania odporcovi 2/ a na odvolanie odporcu
1/ vo výroku o prisúdení istiny príslušenstva a náhrady trov konania rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 6C 190/2008-185 zo dňa 09. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v náhrade trov

konania medzi odporcom 1/ a navrhovateľom r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom
rozsahu na ďalšie konanie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť
odporcovi 2/ náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 88,96
eur na účet právnej zástupkyne odporcu 2/ JUDr. Evy Skačániovej do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 1.776,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.07.2006 do

zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť náhradu
trov konania z titulu súdneho poplatku 106,55 eur a z titulu právneho zastúpenia 1.423,65 eur k rukám
právnehozástupcunavrhovateľadotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.Konanievočiodporcoviv
2/ zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania z titulu súdneho
poplatku za odpor proti platobnému rozkazu 106,55 eur a z titulu trov právneho zastúpenia 734,54 eur
k rukám právnej zástupkyne odporcu 2/ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd vecne odôvodnil tým, že súd návrh považoval za dôvodný voči
odporcovi 1/, výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k predmetnému vozidlu nebolo
k dátumu dopravnej nehody dňa 16.8.2005 uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako túto povinnosť mu ukladá ustanovenie §
3 ods. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poistná zmluva uzatvorená
medzi odporcom 1/ a poisťovňou KOOPERATIVA č. 6515194972 bola platná a účinná do 1.2.2005, kedytoto poistenie zaniklo z dôvodu, že nebolo uhradené poistné v celom rozsahu. Odporca na pojednávaní
dňa 14.6.2012 predložil výpis z inkasného účtu a prehľad platieb. Výpis z inkasného účtu, na ktorom je
uvedené poistné obdobie od 22.4.2005 do 23.5.2005 je evidovaný poistník, platiteľ FERRO TRADE s.r.o.

teda nie odporca. Poistné za uvedené obdobie nebolo uhradené. Druhý doklad, ktorý bol predložený
odporcom ako evidencia platieb potvrdzuje vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 4.3.2011. Suma
79.040,- Sk/ 2.623,65 eur bola riadne zaevidovaná a rozdelená medzi jednotlivé vozidlá, ktorým bol
priradený variabilný symbol s označením 65. Vozidlu, ktorým bola škoda spôsobená EČV: DS 734 BC
bolo priradené č. 6515194972 (posledný riadok predloženého dokladu). Na rok 2005 bol však predpis na

zaradené vozidlá vo výške 4.590,89 eur, čo bolo zaslané avízom 247-8846. Uvedené doklady nemajú
žiaden zákonný vplyv na zánik poistnej zmluvy v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. rovnako na
zánik poistnej zmluvy nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, ktorú uvádzal odporca, že došlo k rozdeleniu
firiem na LC FERRO TRADE s.r.o. a FERRO TRADE s.r.o. Na motorové vozidlo EČ: DS 734 BC bolo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie č. poistnej zmluvy 6515194972. Nakoľko poistné nebolo riadne
a včas uhradené, poistná zmluva zanikla pre neplatenie. Súd dodal, že celkové posuny, ktoré každý rok

boli na tejto poistnej zmluve boli spôsobené tým, že v podstate v roku 2003, kedy poistná zmluva bola
uzavretá odporca 1/ uhradil viac, než bol predpis a zostatok na nasledujúci rok bol vo výške 1.698,47 eur,
tým pádom dochádzalo každoročne k posunom resp. k započítaniu poistného už pre obdobie, kedy bolo
zo strany odporcu uhradené menej, než bol celkový ročný predpis nájomného. Vzhľadom na skutočnosť,
že odporca 1/ porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, súd návrh voči odporcovi 1/ považoval za dôvodný. S poukazom na §
801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie odporcu 1/ zaniklo z dôvodu, že nebolo poistné za ďalšie
poistné obdobie zaplatené v celom rozsahu. Vedľajší účastník žiadal súd, aby návrhu v celom rozsahu
vyhovel. Súd priznal odporcovi 2/ náhradu trov konania, ktoré boli účelne použité na bránenie jeho práva.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p., návrh voči odporcovi 2/
nebol podaný dôvodne. Odporca 2/ pripojil jeho oznámenie zo dňa 15.8.2006 adresované spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Kolárska 6, Bratislava, ktorú zrejme navrhovateľ poveril na vymáhanie
pohľadávky vo výške 53.518,- Sk. V tomto oznámení odporca 2/ jasne dal na vedomie navrhovateľovi, že

sa jednalo o jednorazovú cestu motorovým vozidlom na požiadanie prevádzateľa motorového vozidla a
držiteľafirmyLCFERROTRADEs.r.o.,navyšetietoskutočnostitvrdilužvsamotnomodporeavosvojom
výsluchu, napriek tejto skutočnosti navrhovateľ naďalej trval na návrhu s odôvodnením, že odporca 2/ na
svoje tvrdenia neoznačil žiadne dôkazy. Uvedené skutočnosti už na prvom pojednávaní potvrdil konateľ
odporcu 1/ a jednoznačne niet iného dôkazu, ktorým by tieto skutočnosti mohol odporca v 2/ potvrdiť,

keďže túto skutočnosť uznáva samotný konateľ odporcu 1/ s tým, že na jednorazovú cestu výpomoc bol
požiadaný konateľom tejto firmy. Napriek tomu navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi v 2/ zobral späť
až 10.4.2012, hoci návrh bol podaný 22.5.2008 a o týchto skutočnostiach musel vedieť od spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia, Bratislava na základe oznámenia odporcu 2/ zo dňa 15.8.2006. Odporcovi 2/
vznikli nasledovné trovy súdny poplatok za odpor vo výške 3.210,- Sk/106,55 eur, náhrada trov právneho

zastúpenia, trovy právneho zastúpenia vyšpecifikovala právna zástupkyňa odporcu za jednotlivé úkony
za rok 2008 : 2 x 2.450,- Sk + 2 x 190,- Sk režijný paušál = 5.280,- Sk/175,26 eur, za rok 2009 : 2 x
81,33 eur + 2 x 6,95 eur režijný paušál = 176,56 eur , za rok 2010 - 20,33eur ( 1/4 - na z 81,33 eur + 7,21
eur režijný paušál = 27,54 eur , za rok 2011 3 x 81,33 eur + 3 x 7,41 eur režijný paušál = 266,22 eur ,
za rok 2012 81,33 eur + 7,63 eur režijný paušál = 88,96 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú

734,54 eur. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu súdneho
poplatku a z titulu trov právneho zastúpenia 1.423,65 eur s podrobnou špecifikáciou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1/ proti výroku, ktorým súd uložil odporcovi 1/ povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 1.776,40 eur s príslušenstvom ako aj proti výroku, ktorým súd uložil odporcovi

1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. S ostatnými výrokmi sa odvolateľ stotožňuje a
nenapáda ich. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Domáhal
sa, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v

celom rozsahu zamietne. Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru,
že k dátumu poistnej udalosti, dopravnej nehody dňa 16.08.2005 nemal odporca 1/ uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Liaz EČV: DS
734BC,vdôsledkučohovovecinesprávnerozhodol.Dôkazmipredloženýmisúduodporca1/preukázal,že v čase poistnej udalosti t. j. dňa 16.08.2005 mal k predmetnému motorovému vozidlu platne uzavreté
povinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Poistná
zmluva č. 651519485, ktorá sa vzťahovala na predmetné poistenie a ktorá bola uzavretá s vedľajším

účastníkom na strane navrhovateľa ako s poisťovateľom, bola v rozhodnom čase platná a účinná. S
týmito dôkazmi preukazujúcimi odvolateľom tvrdenú skutočnosť sa súd nevysporiadal. Platnosť poistnej
zmluvy odporca 1/ odôvodňuje tým, že listom zo dňa 27.12.2004 vedľajší účastník oznámil odporcovi
1/, že poistné plnenie na rok 2005 predstavuje 138.305,- Sk. Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve platným
od 01.01.2005 podpísaným zástupcom vedľajšieho účastníka, uzatvoreným dňa 31.12.2004 bola výška

poistného na rok 2005 upravená na 96.814,- Sk. V tejto sume bolo však bolo započítané aj poistné za
motorové vozidlo Mercedes Benz EČV: DS 696 AX v hodnote 17.774,- Sk, ku ktorému však poistné
zaniklo dňa 19.03.2004. Po odpočítaní sumy poistného za motorové vozidlo Mercedes Benz bola potom
konečná suma poistného z poistnej zmluvy na rok 2005 stanovená sumou 79.040,- Sk, ktorú sumu
odporca 1/ poukázal na účet vedľajšieho účastníka a to príkazom na úhradu zo dňa 05.01.2012, pričom
ako variabilný symbol uviedol číslo poistnej zmluvy. Ďalej listom zo dňa 14.01.2005 odporcovi 1/

bolo vedľajším účastníkom oznámené, že nespotrebované poistné vo výške 16.417,- Sk za poistenie
motorového vozidla Mercedes Benz, ku ktorému poistenie zaniklo 19.03.2004, bolo prevedené na
úhradu poistného na rok 2005, teda odporca 1/ mal na svojom konte preplatok. Odvolateľ poukázal na
§ 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a keďže odporca 1/ uhradil poistné v plnej výške dňa 07.01.2005,
splatnosť poistného nastala dňa 01.01.2005 nemohlo dôjsť k zániku poistenia dotknutého motorového

vozidla. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v čase poistnej udalosti 16.08.2005 mal odporca 1/ k
predmetnému motorovému vozidlu platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a preto nemôže byť zaviazaný na úhradu sumy 1.776,40
eur s príslušenstvom a nemôže mu byť uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi.
K odvolaniu doložil fotokópie listín, na obsah ktorých odkazuje v odvolaní.

Protitomutorozsudkupodalodvolanienavrhovateľvýlučneprotivýroku,ktorýmsúduložilnavrhovateľovi
povinnosť na zaplatenie náhrady trov konania odporcovi 2/ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
odporcovi 2/ náhradu trov konania neprizná. Zároveň navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho

zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 40,03 eur s DPH. V odvolaní poukázal na § 146 ods. 2
O.s.p. Odvolateľ sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu o priznaní odporcovi 2/ náhrady trov konania,
nakoľko navrhovateľ má za to, že odporca 2/ ihneď pri svojom prvom úkone nepreukázal predložením
relevantných dôkazov, že nehodu spôsobil v rámci výkonu pracovnej činnosti pre odporcu 1/. Preto
sa navrhovateľ dôvodne domnieval, že jeho nárok na plnenie voči odporcovi 2/ skutočne existuje,

odporca 2/ je osobou pasívne legitimovanou v konaní ako vodič podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ nemal záujem podávať žalobu proti odporcovi, o ktorom by vedel, že nie je
pasívnelegitimovaný.Ihneďakomalnavrhovateľskutočnostiuvádzané odporcom2/potvrdenévkonaní
zo strany odporcu 1/, zobral návrh na začatie konania voči odporcovi 2/ späť. Súd mal pri rozhodovaní o
trovách konania odporcu 2/ aplikovať § 146 ods. 2 O.s.p. veta druhá a nepriznať odporcovi 2/ náhradu

trov konania, pretože návrh bol voči odporcovi 2/ podaný dôvodne.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca 2/ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdil a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,96 eur. Poukázal na dôvody napadnutého rozsudku, prečo navrhovateľ voči

odporcovi 2/ návrh nepodal dôvodne a poukázal na prvý úkon odporcu 2/, ktorý vykonal čo bolo
15.08.2006, predtým ako sa navrhovateľ domáhal svojich práv na súde. Odporca 2/ písomne
navrhovateľovi oznámil, že s motorovým vozidlom uskutočnil jednorazovú jazdu so súhlasom a na
požiadanie prevádzkovateľa motorového vozidla a držiteľa vozidla odporcu 1/. Tieto isté skutočnosti
uviedol aj v podanom odpore. Napriek týmto skutočnostiam navrhovateľ zobral podaný návrh späť až

10.04.2012, hoci návrh podal 22.05.2008. Odporca 2/ preto zastáva názor, že je dôvodné aplikovať §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože navrhovateľ zavinil, že konanie bolo zastavené a preto je povinný
uhradiť trovy konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania bolo podané

včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmiodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
rozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastionáhradetrovkonaniavovzťahumedzinavrhovateľom

aodporcom2/potvrdiťavovyhovujúcejčastiaonáhradetrovkonaniamedzinavrhovateľomaodporcom
1/ je odvolanie odporcu 1/ dôvodné a preto je nevyhnutné rozsudok zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu
vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania na Okresnom súde Dunajská Streda pod spis. zn. 6C 190/2008 bol návrh

navrhovateľauplatnenýnasúde22.05.2008,ktorýmsadomáhalododporcovzaplateniažalovanejsumy
podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS

26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými

kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom
na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne ani vecne
neodôvodnil. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysporiadal s
argumentáciou odporcu 1/, čo spôsobuje nepresvedčivosť odôvodnenia.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať ajs ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy

a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom kancelária poskytuje z poistného garančného fondu plnenie za škodu podľa písm.
b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez postenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2
proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti
poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 7 zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm.

a), b), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Osobou bez poistenia zodpovednosti je treba rozumieť toho kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou takéhoto vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva.

Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení vôbec neuviedol hmotnoprávnu úpravu, ktorou je regulovaný
daný právny vzťah. V podstate odkázal iba na ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre predmetnú
vec je aplikácia vyššie citovaných ustanovení určujúca, či existovala povinnosť kancelárie poskytnúť
z garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba t. j. z poistenia zodpovednosti. Pri aplikácii § 24 ods. 2 písm. b) zákona je takáto

povinnosť daná len vtedy, keď na predmetné motorové vozidlo neexistovala uzavretá poistná zmluva o
povinnom zmluvnom poistení. Prvostupňový súd nezaoberal ani výškou poistenia na rok 2005, pretože
odporca 1/ v konaní uvádzal, že táto výška bola upravená dodatkom č. 1 k poistnej zmluve, pričom
prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Závery súdu prvého stupňa o tom, že odporca 1/ porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 1

zákona nemožno považovať vzhľadom na existenciu ďalších skutočností, ktoré prvostupňový súd v
rozhodnutí vôbec nevyhodnotil, za predčasne dané a odôvodnenie súdu prvého stupňa je nedostatočné
a nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa nezdôvodnil priznanie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.776,40 eur

od 28.07.2006, neuviedol príslušné ustanovenia, ktorými sa priznanie úroku priznania riadi, neuviedol a
nezdôvodnil výšku priznaného úroku z omeškania a ani nezdôvodnil prečo úroky z omeškania priznal
od 28.07.2006.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.Podľa § 1 O.s.p. občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postaveniavyplývajú(viďnálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyII.ÚS14/2001 a II.ÚS132/2002).

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a
slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1)zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., §
115O.s.p.apod.).Obsahomprávanasúdnuochranuvrámcispravodlivéhoprocesujeiprávoúčastníka,
aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej prisudzujúcej
časti a v náhrade trov konania s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom
súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom zrušil a čiastočne aj podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav

veci a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, zodpovedať všetky relevantné právne otázky,
naktorébolopoukázanévyššie,vprípadepotrebydoplniťdokazovanie,jehovýsledkyriadnevyhodnotiť,

vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Inak tomu bolo pri posúdení správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania
odporcovi 2/ od navrhovateľa.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak nietorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa
hmotnéhopráva.Preto,akvzalnavrhovateľnávrhspäť,zprocesnéhohľadiskazásadneplatí,žekonanie
muselo byť zastavené v dôsledku zavinenia navrhovateľa, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania
odporcu. Osobitne je ustanovený prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, aj keď bol podaný
dôvodne. V tomto prípade je povinný nahradiť trovy konania odporca.

Je potrebné si uvedomiť, že nie každé správanie žalovaného (odporcu) po podaní návrhu na
začatie konania vyvoláva objektívne nedôvodnosť podaného návrhu. Správanie žalovaného (odporcu)
po podaní dôvodného návrhu musí byť takého charakteru, aby viedlo k uspokojeniu žalobcom
(navrhovateľom) uplatneného práva návrhom na začatie konania. Nestačí len subjektívne presvedčenie

žalobcu (navrhovateľa) o uspokojení jeho nároku uplatneného návrhom na začatie konania, ale musí ísť
o právne relevantné správanie žalovaného (odporcu), t.j. o správanie vyvolávajúce relevantný právny
následok - zmenu dôvodne podaného návrhu na bezdôvodný. Aplikácia § 146 ods. 2 vety druhej
prichádza do úvahy iba vtedy, ak príčinou späťvzatia je výlučne iba správanie žalovaného. Ak bolo touto
príčinou správanie osoby odlišnej, napríklad ak navrhovateľov nárok uspokojil niekto iný alebo správanie

obidvoch, prípadne viac strán v konaní, ak došlo k dohode o sporných nárokov, použitie tohto pravidla
neprichádza do úvahy. V týchto prípadoch o trovách konania sa rozhodne podľa § 146 ods. 2 veta prvá.S rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade trov konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca 2/ sa
odvolací súd stotožňuje, súd správne aplikoval ustanovenia O.s.p. a preto odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

K odvolacím argumentom navrhovateľa je potrebné uviesť, že je nesprávny názor odvolateľa o potrebe
aplikovať § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., že pre správanie odporcu 2/ došlo k späťvzatiu návrhu
navrhovateľa, pričom návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že odporca 2/ ešte pred začatím konania komunikoval s navrhovateľom resp. osobou

splnomocnenou na vymáhanie jeho pohľadávky a písomne mu oznámil, že právny vzťah sa ho
nedotýka, pretože so súhlasom prevádzkovateľa motorového vozidla použil toto motorové vozidlo, išlo
o jednorazovú jazdu vyplývajúcu z pracovnej činnosti odporcu 2/ pre odporcu 1/. Z tohto dôvodu návrh
na začatie konania nebol voči odporcovi 2/ podaný dôvodne.

So zreteľom na uvedené preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o uložení

povinnosti navrhovateľovi zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania je vecne správne, odvolací súd
napadnutý výrok potvrdil podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

V odvolacom konaní vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/ bol plne úspešný odporca 2/,
ktorému podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania za spísanie vyjadrenia

k odvolaniu vo výške 71,33 eur + 7,63 eur režijný paušál podľa § 10 ods. 1 a 16 ods. 3 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 149
ods. 1 O.s.p. bola náhrada trov právneho zastúpenia priznaná na účet advokátky odporcu 2/.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.