Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12Er/1276/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216974
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212216974.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141 proti povinnému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č.XXX, T., o vymoženie pohľadávky vo
výške 724,19 Eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie,

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava,

Záhradnícka 60, pod sp.zn. 12Er/1276/2012 (EX 15384/2012) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n
ú a z a s t a v u j e .

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým dňa 31.7.2012 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo
výške 724,19 Eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie.

Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
IČO: 35 922 761, vedený pod sp.zn. SR 04119/11 zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť

dňa 23.06.2011.

Súdny exekútor požiadal dňa 27.08.2012 tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Tunajší súd vydal dňa 30.08.2012 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*076530 v konaní vedenom
pod sp.zn. 12Er/1276/2012 (EX 15384/2012) pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Následne súd opätovne preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že
nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť
príslušné procesné dôsledky.

Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 791, so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený pod sp.zn. SR 04119/11 zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 23.06.2011. Právnym základom na vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku
bola Zmluva o úvere č.408200267 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 04.08.2010. Z

predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok úveru zistil súd nasledovné
skutočnosti:Oprávnený poskytol povinnému na základe predmetnej zmluvy o úvere úver vo výške 300,- Eur, s tým,
že povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 288,- Eur,

t.j. celkovo mal zaplatiť čiastku 588,- Eur v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur odo dňa 22.08.2010.

Podľa §-u 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa §-u 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa §-u 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 129/2010 Z.z. dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §-u 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že táto
zákonná podmienka v danom prípade splnená nie je, pretože priamo v danej zmluve je uvedené, že
dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon - povolania, ktoré prehlásenie
je osobitne verifikované aj podpisom dlžníka (t.j. povinného). Aj keď v tomto konkrétnom prípade sa
nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ide o spotrebiteľský vzťah,

a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka (tzv.
Spotrebiteľské zmluvy), pretože Občiansky zákonník ako lex generalis definuje spotrebiteľa odlišne od
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je

skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla
vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv
alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný

charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.
(s účinnosťou od 1.6.2010 v zákone č. 129/2010 Z.z.), ktorý sa však na daný prípad nevzťahuje
vzhľadom na účel úveru uvedený v príslušnej zmluve. Súd má z predložených dokladov za preukázané,
že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver

potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale
uzatvárajú ich ním splnomocnení zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv.
Z výpisu z Obchodného registra SR tiež vyplýva, že oprávnený má v predmete svojho podnikania
poskytovanie úverov.

Nakoľkovdanejvecinebolopreukázané,žedlžník-povinný,jepodnikateľskýmsubjektomavdanejveci
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (čo však nemožno zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru),
je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom
- oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský vzťah v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu tejto normy
upravujúcej problematiku spotrebiteľským zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Tento záver je možné
vyvodiť z označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi určenými pre fyzické osoby -
nepodnikateľa, z čoho je zrejmé, že ide o fyzickú osobu nekonajúcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvyvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiasútaknaplnenézákonnékritériáspotrebiteľskejzmluvy
podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka.

Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, z ktorých súd zistil, že
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporu vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu
medzi oprávneným a povinným, nakoľko predmetná zmluva ani Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru neobsahujú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol založiť svoju

právomoc na riešenie sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V článku 14 veta druhá Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je síce uvedené, že : „ Zmluvné strany sa zaviazali, že pred rozhodnutím
sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri
ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, ...“ avšak dohoda
zmluvných strán o mimosúdnom riešení sporu, napr. vo forme rozhodcovského konania zakotvená v

zmluve nie je. A teda súd je toho názoru, že pokiaľ táto zákonná záležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v tejto zmluve nie je, právomoc riešenia sporov zmluvných strán je daná výlučne všeobecným
súdom.

Podľa §-u 9 ods. 2 písm. v) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj informáciu o
možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa §-u 5 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria

a) okresné súdy,
b) krajské súdy a
c) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

Podľa §-u 5 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom

znení do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špecializovaný trestný súd.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa §-u 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa §-u 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným
rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej
úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených
podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto
rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť

vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade
s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou
v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudokodporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002

Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Ako už bolo vyššie uvedené, skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii

(§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58
Exekučného poriadku). Exekučný súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas
celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.

Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd nemal v danej veci právomoc rozhodovať, exekučný titul vydaný
týmto súdom je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie, preto súd exekúciu zastavil.

Otrováchexekúcierozhodnesúdosobitnýmuznesenímpopredloženívyčísleniatrovexekúciezostrany

súdneho exekútora.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.