Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/402/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214747
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214747.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin

č. k. 11C/61/2012-47 zo dňa 4. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil prebiehajúce konanie a vec postúpil Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava. Zároveň rozhodol,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa názoru prvostupňového súdu žalobca vo svojom podaní zo dňa 17.9.2012, ani v následných
podaniach,ktorýmireagovalnajednotlivéopakovanévýzvysúdu,nepredložilkópiužiadostiopredbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodysMinisterstvomspravodlivostiSR.Keďženeboladoloženákópia
podanej žiadosti, súd nemohol preskúmať, či sa žalobca voči Ministerstvu spravodlivosti domáha toho
istého nároku, čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky, ako žalobou
uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať, či vznikla právomoc súdu na

prejednaniesporu.Keďženedostatokprávomocizaložilneodstrániteľnýnedostatokpodmienokkonania,
súd konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukázal na
to, že žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná a súd tak skutočnosť, na ktorej založil svoje
rozhodnutie nemal preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval. Zdôraznil, že rozhodol vylúčený
sudca. Zároveň poukázal, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. V tejto súvislosti upozornil
i na právny názor vyslovený Krajským súdom v Trnave, najskôr v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012
zo dňa 17. 10. 2012, kde v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Dunajská Streda a prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. Uviedol, že
došlo k degradácií zásady kontradiktórnosti konania, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako

aj odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Nebol oboznámený s obsahom dôkazom a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, resp.
územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom
konaní.Akpoškodenýuplatnínároknasúdebezpredchádzajúcehopredbežnéhoprerokovania,nemôže
súd návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie

nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca
uviedol ako dôkaz spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu

škody uplatňovanej v konaní. Tiež uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnom prerokovaní je
založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Martin v konaní, kde ako žalobca vystupuje
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a ako žalovaný SR zastúpená MS SR, pričom predmetom je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5840020

dlžníčkou S. S., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci č. EX646/2006.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, pokiaľ tento vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne právne posúdenie
veci podmienok pre zastavenie konania a postúpenie veci. Zhodne s názorom odvolateľa bol aj odvolací

súd toho názoru, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR,
nemohol prvostupňový súd zastaviť konanie a postúpiť vec argumentujúc tým, že na výzvu súdu
nepredložil označený dôkaz, o to viac, že žalovaný doposiaľ takúto skutočnosť, t.j. neprerokovanie
nároku žalobcu o náhradu škody nenamietal. Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby

okresný súd dôkaz označený žalobcom vykonal.

Z vyššie uvedených dôvodov preto, lebo odvolací súd nemal za to, že boli splnené podmienky pre
odmietnutie podania, preskúmavané rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pokiaľ žalobca uviedol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca odvolací súdu dodáva, že rozhodnutie o

vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto
nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na
to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú

dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod
pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Pre účely

preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,
že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.