Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Er/1715/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808899930
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Figľušová
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6808899930.3

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o , IČO: 36049581, Karadžičova 10,
82108Bratislavaprávnezast.Mgr.FelixNeupauer,advokátsosídlomKaradžičova10,82108Bratislava
protipovinnému:JarmilaCirbesováC&SProjekcia,IČO:32960221,nar.10.04.1963,T.Vansovej1167/1,
050 01 Revúca o vymoženie 577,60 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským,
Exekútorský úrad Banská Bystrica, Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1098/2003

takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského pod sp. zn. EX 1098/2003
sa z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške
19,84 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca oprávneného podal dňa 18.08.2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi
Kunovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, predmetom ktorého bola suma 577,60 € s
príslušenstvom. Exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č.
1263/2001, ktorý bol vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty (ďalej len
správca) právneho predchodcu oprávneného, a to úpadcu, spoločnosti Perspektíva DZP v likvidácii,

Mliekarenská 10, 825 26 Bratislava, dňa 26.03.2002.

Súdny exekútor JUDr. Václav Kuna podal dňa 25.08.2003 na Okresný súd Revúca žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Revúca dňa 22.09.2003 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č.
5608 008093.

Podľa§ 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do

31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom
18.08.2003, teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom
do 31.08.2005.Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským zastavil, nakoľko rozhodnutie na podklade
ktorého sa exekúcia vedie sa nestalo vykonateľným.

Podľa § 41 ods. 1 ods. 2, písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu je možné vykonať na aj základe
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.

Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len zákon o zdravotnom poistení), pôsobnosť orgánu verejnej
správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery)
o predpise poistného a poplatkov z omeškania z dlžného poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v

posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej
podstaty úpadcu.

V danom prípade správca konkurznej podstaty síce má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s
majetkom (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), ale pod správou

majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej
moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej
podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by explicitne takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty
priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej
podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle

ustanovenia § 41 Exekučného.

Podľa § 34 zákona č. 273/1994 zákona o zdravotnom poistení, možno mať za to, že pohľadávky zrušenej
zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky
preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať, že

vzmysleustanovenia§84zákonač.581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,dohľadenadzdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž najneskoršie 1. októbra 2005 všetky
neskončené konania o určenie výšky poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní
na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej Ú.P.D.N.Z.S.)

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.

júla 1999) sa Perspektíva DZP (právny predchodca oprávneného) zo zákona dostala do likvidácie (§
34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla
2001 č.k. 7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu
konkurzného konania vydal platobný výmer č. 1263/2001 zo dňa 26.03.2002. Toto rozhodnutie malo

byť exekučným titulom pre uvedené exekučné konanie, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na
oprávneného z tohto konania.

Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné
poisťovne, ktoré boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 a § 22 ods. 2,3 a 4 uvedeného zákona
oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v

zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom
právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v
posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou ale správcom konkurznej
podstaty úpadcu, ktorý bol poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne.Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v
čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri
správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon

práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie
vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku
úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej
moci (zdravotnej poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca

konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou
právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky
nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné) v záujme
uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej
podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc (oprávnenie) správcovi
konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca

majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným
titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.

Vtomtosmerejepotrebnéuviesťto,žepredmetnépohľadávky(nanezaplatenompoplatkuzomeškania)
zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č.
273/1994 Z.z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca

ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať
a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak
musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho
výkon rozhodnutia voči tretím osobám; to ale z právnej úpravy nevyplýva.

Uvedený záver potvrdzuje i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 109/2010

zo dňa 13. 9. 2010, v zmysle ktorého iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom
konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým
tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je
vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada
zúradnejpovinnosti.Súčasťoutýchtopredpokladovje,žeexekučnýtitulbolvydanýorgánomvybaveným

právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o nulitný právny akt,
pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za
následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie
práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené, na platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je potrebné

hľadieť ako na nulitný akt, a teda neexistuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého by sa mohla
viesť exekúcia a preto predmetnú exekúciu v súlade s citovaným ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku z úradnej moci zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 14 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd

zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodím účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 ods.1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor JUDr. Kuna si podaním zo dňa 05.12.2012 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 48,71 €, a
to nasledovným spôsobom:

1. odmena podľa § 14 a15 ods. 1 vyhlášky

- prijatie návrhu na vykonanie exekúcie 20 min................................................................3,32 €- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 15 min........................................................3,32 €

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 €

- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min...................................................3,32 €

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................................3,32 €

- 2x zisťovanie majetku......................................................................................................6,64 €

Spolu…………………………………………………………………………………….23,24 €

2. náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky

- poštovné............................................................................................................................3,90 €

- archivácia spisu...............................................................................................................16,93 €

Spolu.................................................................................................................................20,83 €

4. DPH................................................................................................................................4,64 €

Celkom spolu……………………………………………………………………………48,71 €

V zmysle citovaného ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu
a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený, ktorý procesne zavinil, že exekúcia musela byť

zastavená tým, že navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný.

Uznesením č.k. 6Er/1715/2008-49 zo dňa 06.12.2011, súd poveril súdneho exekútora JUDr. Juraja
Kašinského od právoplatnosti tohto uznesenia vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému,
pôvodne vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 10.02.2012. V uvedenom uznesení absentoval výrok o nároku

pôvodného súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na náhradu trov exekúcie. Dňa 05.12.2011 pôvodný
súdny exekútor, JUDr. Václav Kuna, predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 48,71 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Václavovi Kunovi náhradu trov exekúcie vo výške 19,84 €, ktoré pozostávajú z: 1/ odmeny
podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 €, nakoľko súd nepriznal odmenu za úkony označené ako

prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktoré považoval
za duplicitne uplatnený, pretože súdny exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 15 ods. 1 písm. a)
vyhlášky za získanie poverenia, pričom tento úkon nevyhnutne zahrňuje aj prijatie, návrhu na vykonanie
exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Súd nepriznal odmenu za úkony označené ako
vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý považoval za duplicitne uplatnený, pretože súdny

exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky za doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, nakoľko jeho doručenie predpokladá vyhotovenie upovedomenia. Súd uvádza, že tieto
úkony nepatria medzi úkony exekučnej činnosti uvedené v cit. ust. § 15 vyhlášky, za ktoré patrí súdnemu
exekútorovi paušálna odmena. Pokiaľ by súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony, za ktoré
mu prináleží paušálna odmena i hodinovú odmenu, došlo by k duplicitne priznaným trovám exekúcie,

čo vyhláška nepripúšťa.

Súd ďalej uvádza, že súdny exekútor uviedol v zmysle § 14 vyhlášky časovú špecifikáciu niektorých
vykonaných úkonov, ale v konečnom vyúčtovaní neuviedol, či si za tieto úkony uplatňuje odmenu vo
výške 6,64 € za každú aj začatú hodinu, ale za tieto úkony si uplatnil odmenu v zmysle § 15 vyhlášky.2/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 3,90 €, nakoľko súd nepriznal náhradu
za úkon označený ako archivácia spisu, nakoľko archivácia je úkonom nesúvisiacim s vymáhanou
pohľadávkou, je to povinnosť exekútora, ktorá mu je daná v § 209 až 211 Exekučného poriadku. Náklady

na archiváciu nemožno zaradiť pod pojem trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, pretože so
samotným vymáhaním nároku nesúvisia a 3/ DPH vo výške 2,66 €, keďže odmena bola skrátená.

Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že súdny exekútor
JUDr. Juraj Kašinský si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich
náhradu exekútorovi nepriznal.

Právny predchodca oprávneného podal dňa 18.08.2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi

Kunovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, predmetom ktorého bola suma 577,60 € s
príslušenstvom. Exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č.
1263/2001, ktorý bol vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty (ďalej len
správca) právneho predchodcu oprávneného, a to úpadcu, spoločnosti Perspektíva DZP v likvidácii,
Mliekarenská 10, 825 26 Bratislava, dňa 26.03.2002.

Súdny exekútor JUDr. Václav Kuna podal dňa 25.08.2003 na Okresný súd Revúca žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Revúca dňa 22.09.2003 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č.
5608 008093.

Podľa§ 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

Exekučný poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom

18.08.2003, teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom
do 31.08.2005.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským zastavil, nakoľko rozhodnutie na podklade
ktorého sa exekúcia vedie sa nestalo vykonateľným.

Podľa § 41 ods. 1 ods. 2, písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu je možné vykonať na aj základe
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste.

Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len zákon o zdravotnom poistení), pôsobnosť orgánu verejnej
správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery)

o predpise poistného a poplatkov z omeškania z dlžného poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť vposudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej
podstaty úpadcu.

V danom prípade správca konkurznej podstaty síce má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať

s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s
majetkom (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), ale pod správou
majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej
moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej
podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by explicitne takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty

priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej
podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle
ustanovenia § 41 Exekučného.

Podľa § 34 zákona č. 273/1994 zákona o zdravotnom poistení, možno mať za to, že pohľadávky zrušenej
zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu., prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky

preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať, že
vzmysleustanovenia§84zákonač.581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,dohľadenadzdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž najneskoršie 1. októbra 2005 všetky
neskončené konania o určenie výšky poistného a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní
na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej Ú.P.D.N.Z.S.)

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.
júla 1999) sa Perspektíva DZP (právny predchodca oprávneného) zo zákona dostala do likvidácie (§
34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla
2001 č.k. 7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu

konkurzného konania vydal platobný výmer č. 1263/2001 zo dňa 26.03.2002. Toto rozhodnutie malo
byť exekučným titulom pre uvedené exekučné konanie, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na
oprávneného z tohto konania.

Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné
poisťovne, ktoré boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 a § 22 ods. 2,3 a 4 uvedeného zákona

oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v
zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom
právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v
posudzovanej veci exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou ale správcom konkurznej
podstaty úpadcu, ktorý bol poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne.

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v
čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri
správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon
práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie

vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku
úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej
moci (zdravotnej poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca
konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou
právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky

nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné) v záujme
uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej
podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc (oprávnenie) správcovi
konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca
majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným

titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.

Vtomtosmerejepotrebnéuviesťto,žepredmetnépohľadávky(nanezaplatenompoplatkuzomeškania)
zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č.
273/1994 Z.z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správcaani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať
a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak
musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho

výkon rozhodnutia voči tretím osobám; to ale z právnej úpravy nevyplýva.

Uvedený záver potvrdzuje i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 109/2010
zo dňa 13. 9. 2010, v zmysle ktorého iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom
konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým
tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je

vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada
zúradnejpovinnosti.Súčasťoutýchtopredpokladovje,žeexekučnýtitulbolvydanýorgánomvybaveným
právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o nulitný právny akt,
pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za
následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie
práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené, na platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je potrebné
hľadieť ako na nulitný akt, a teda neexistuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého by sa mohla
viesť exekúcia a preto predmetnú exekúciu v súlade s citovaným ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku z úradnej moci zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 14 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd

zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodím účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za

každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa § 15 ods.1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do

tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor JUDr. Kuna si podaním zo dňa 05.12.2012 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 48,71 €, a
to nasledovným spôsobom:

1. odmena podľa § 14 a15 ods. 1 vyhlášky

- prijatie návrhu na vykonanie exekúcie 20 min................................................................3,32 €

- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 15 min........................................................3,32 €

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 €

- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min...................................................3,32 €

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................................3,32 €

- 2x zisťovanie majetku......................................................................................................6,64 €

Spolu…………………………………………………………………………………….23,24 €

2. náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky

- poštovné............................................................................................................................3,90 €

- archivácia spisu...............................................................................................................16,93 €Spolu.................................................................................................................................20,83 €

4. DPH................................................................................................................................4,64 €

Celkom spolu……………………………………………………………………………48,71 €

V zmysle citovaného ust. § 203 ods.1 Exekučného poriadku súd rozhodol, že povinnosť zaplatiť odmenu
a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený, ktorý procesne zavinil, že exekúcia musela byť
zastavená tým, že navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný.

Uznesením č.k. 6Er/1715/2008-49 zo dňa 06.12.2011, súd poveril súdneho exekútora JUDr. Juraja
Kašinského od právoplatnosti tohto uznesenia vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému,
pôvodne vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu. Uvedené uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňom 10.02.2012. V uvedenom uznesení absentoval výrok o nároku
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na náhradu trov exekúcie. Dňa 05.12.2011 pôvodný
súdny exekútor, JUDr. Václav Kuna, predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 48,71 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Václavovi Kunovi náhradu trov exekúcie vo výške 19,84 €, ktoré pozostávajú z: 1/ odmeny

podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 €, nakoľko súd nepriznal odmenu za úkony označené ako
prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktoré považoval
za duplicitne uplatnený, pretože súdny exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 15 ods. 1 písm. a)
vyhlášky za získanie poverenia, pričom tento úkon nevyhnutne zahrňuje aj prijatie, návrhu na vykonanie
exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Súd nepriznal odmenu za úkony označené ako

vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, ktorý považoval za duplicitne uplatnený, pretože súdny
exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky za doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, nakoľko jeho doručenie predpokladá vyhotovenie upovedomenia. Súd uvádza, že tieto
úkony nepatria medzi úkony exekučnej činnosti uvedené v cit. ust. § 15 vyhlášky, za ktoré patrí súdnemu
exekútorovi paušálna odmena. Pokiaľ by súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony, za ktoré

mu prináleží paušálna odmena i hodinovú odmenu, došlo by k duplicitne priznaným trovám exekúcie,
čo vyhláška nepripúšťa.

Súd ďalej uvádza, že súdny exekútor uviedol v zmysle § 14 vyhlášky časovú špecifikáciu niektorých
vykonaných úkonov, ale v konečnom vyúčtovaní neuviedol, či si za tieto úkony uplatňuje odmenu vo
výške 6,64 € za každú aj začatú hodinu, ale za tieto úkony si uplatnil odmenu v zmysle § 15 vyhlášky.

2/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 3,90 €, nakoľko súd nepriznal náhradu
za úkon označený ako archivácia spisu, nakoľko archivácia je úkonom nesúvisiacim s vymáhanou
pohľadávkou, je to povinnosť exekútora, ktorá mu je daná v § 209 až 211 Exekučného poriadku. Náklady
na archiváciu nemožno zaradiť pod pojem trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, pretože so
samotným vymáhaním nároku nesúvisia a 3/ DPH vo výške 2,66 €, keďže odmena bola skrátená.

Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že súdny exekútor
JUDr. Juraj Kašinský si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich
náhradu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na tunajšom súde.