Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Kmeťová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/345/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108209122
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108209122.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o.,
so sídlom, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zast. spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516
proti povinnému E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX Y., vedenej pod sp. zn. EX 686/2008
súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 574,42 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti rozhodnutiu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.
4Er/688/2008-20 zo dňa 7. marca 2011 v senáte jednohlasne takto
r o z h o d o l :
RozhodnutieOkresnéhosúduvBanskejBystricič.k.4Er/688/2008-20zodňa7.marca2011 zrušuje.
o d ô v o d n e n i e :
OkresnýsúdvBanskejBystrici uznesenímč.k.4Er/688/2008-20zodňa7.marca2011zastavilexekúciu.
Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,21 Eur.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 574,42 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Mgr. Michala Krnáča, rozhodcu zo sídlom Mydlárska 185,
010 01 Žilina sp. zn. UD-362/07-MK zo dňa 11.01.2008. Okresný súd poverením č. 5601 039574* zo
dňa 20.05.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera.
Súd s poukazom na § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní skúmal aj bez návrhu
účastníka rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, pričom zisťoval, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Súd vychádzal zo záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným,
ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná
sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a obsah zmluvy sa podstatným
spôsobom nemení. V prípade Dohody sú zmluvnými stranami oprávnený, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, keď vymáha dlhy po lehote splatnosti a povinný - spotrebiteľ, ktorý
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Klauzula o aplikácii
Obchodného zákonníka nie je podľa názoru súdu žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. OZ, týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Ďalej prvostupňový súd poukázal na Smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola implementovaná do nášho
právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. a na základe zásady nepriameho účinku je záväzná ajpre Slovenská republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho
právneho poriadku, upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy.
Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorú si oprávnený a povinný dohodli v čl. 9.2
Dohody a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodnutie pred všeobecným súdom v prípade, ak by vystupoval na strane žalovaného. Už túto
skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku
dohodnutú v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a
nemalnavýber vzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ. Práva z rozhodcovskej doložky uplatňuje väčšinou veriteľ, spotrebiteľovi je tak
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo
strany veriteľa je vo väčšine prípadov sporov vylúčené. Veriteľ tak založí právomoc rozhodcovského
súdu bez toho, aby to mohol dlžník ovplyvniť. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej)
právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú
doložku prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z.,
účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v
znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Súd nepovažoval za správne ani priznanie plnenia zo strany povinného
na základe vzniknutého zmenkového vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorý v danom prípade
považoval za akcesorický, zabezpečujúci základný spotrebiteľský vzťah založený medzi účastníkmi
zmluvou, a nie zmenkou. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, súd prvého stupňa dospel k záveru, že
v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku zamietol.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho
exekútorazaviazaloprávneného,nakoľkooprávnenýprocesnezavinilzastavenieexekúcietým,žepodal
návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na prijateľnej
rozhodcovskej doložke. Zo súdnym exekútorom uplatnených trov vo výške 223,37 Eur súd súdnemu
exekútorovi priznal trovy vo výške 77,21 Eur.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci exekučný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných
predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia nedošlo pritom k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení
právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva, pričom zmena postoja súdu nebola v uznesení
náležite zdôvodnená.
Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu, ktorý
je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (formálna
stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne
podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom, a materiálna stránka vykonateľnosti je
naplnená tým, že rozhodnutie okrem presného označenia oprávneného a povinného obsahuje určitý
výrok) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného,
plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi (v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona
o rozhodcovskom konaní je obmedzený rozsah preskúmavacej právomoci súdu výlučne na plnenie,
vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne možné, nedovolené, či v rozpore s
dobrými mravmi, nevyplýva však z tohto ustanovenia, že exekučný súd má právo preskúmavať právnydôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo). Oprávnený v tejto súvislosti
poukázalnarozhodnutieESDvoveciC-40/08AsturcomTelecomunicacion,ktorésatýkaotázkyvýkonu
rozhodcovského rozsudku. V rozhodnutí exekučného súdu absentuje skutočnosť, ako je zhodnotenie
faktu nepodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom postupu exekučného súdu je,
že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní
a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie na posudzovanie dôvodov
uvedených v cit. ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Postup exekučného súdu v tejto veci
nemá oporu v zákone a je aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právom EÚ.
Súd okrem žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na exekučný titul skúmal
len dohodu o uznaní dohodu č. XXXXXXXXXX, nie však pôvodný zmluvný vzťah. Uvedená dohoda
nezaväzuje dlžníka na nové plnenie. Zo strany oprávneného nebola povinnému poskytnutá nikdy žiadna
služba,pohľadávkazposkytnutejslužbyprešlanaoprávnenéhojejpostúpením.Súdpodľaoprávneného
posúdil dohodu ako spotrebiteľskú zmluvu bez ďalšieho odôvodnenia.
Ohľadne dôvodov, kedy dlžník môže vystupovať v postavení žalobcu uviedol, že dlžník - spotrebiteľ
sa môže žalobou domáhať napríklad vyplatenia úveru, vyplatenia revolvingu, neplatnosti zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, vydania časti úrokov pri predčasnom splatení, pričom veriteľ si bude žalobou
uplatňovať svoje práva v zásade len v jednom prípade - nesplácanie dlhu. Oprávnený ďalej tvrdil, že
zo znenia článku 9 dohody nevyplýva povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského
konania pri riešení sporov, ktoré z nej medzi zmluvnými stranami vzniknú, ale rozhodcovská doložka
je dohodnutá len alternatívne. Nevyžaduje sa teda od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu. Z uvedených dôvodov považoval za nesprávny poukaz súdu prvého stupňa na ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Mal za to, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
vyplýva, že rozhodcovská doložka nemôže byť neplatná ako celok len pre to, že obsahuje ustanovenia,
ktoré v rámci nej vyžadujú riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatnou môže byť len
takéto ustanovenie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky. Oprávnený odmietol tvrdenie okresného
súdu týkajúce sa objektívnosti rozhodcovského procesu. Pokiaľ súd chcel takéto závery vysloviť, mal sa
dôsledne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a tiež s rozhodnutiami Súdneho dvora EU, najmä
vo veci vo veci C-40/08 Asturcom a uviesť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy,
odôvodňujúci takýto záver. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp. zn.
14C/166/2008 - 82 zo dňa 26.05.2009, kde v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
posudzovaná aj platnosť rozhodcovskej doložky a kde ani tento súd nekonštatoval jej neprijateľnosť. Na
základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
celom rozsahu zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Súdny exekútor podal proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie odvolanie, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý výrok zmenil a priznal mu trovy exekúcie vo výške 217,37 Eur.
Povinný sa k odvolaniam oprávneného a súdneho exekútora nevyjadril.
Rozhodnutieokresnéhosúdubolovydanévyššímsúdnymúradníkom,ktorémusudcanemienilvyhovieť,
preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 251 ods.4., § 212 ods.1 O.s.p. a podľa § 214 ods.2
O.s.p. pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepreexekučnýtitul-rozsudokStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.UD-362/07-MK,ktorýmbola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 17.304,87 Sk spolu so 6% úrokom ročne od
01.10.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 58,- Sk a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške
865,- Sk a na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.03.2008, ktorým oprávnený požiadalsúdneho exekútora Mgr. Ivana Šteinera o vykonanie exekúcie, vydal dňa 20.05.2008 okresný súd pre
súdneho exekútora poverenie pod č. 5601 039574* na vykonanie exekúcie vykonateľného rozhodnutia -
rozhodcovského rozsudku na vymoženie vyššie uvedenej sumy vrátane trov predchádzajúceho konania
a trov exekúcie.
Zobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žeokremrozhodcovskéhorozsudkuadohodyouznaní
dlhu č.XX.XX.XXXX zo dňa 30.04.2007 ako zabezpečovacieho inštitútu sa v ňom nenachádza žiaden
iný relevantný doklad, preukazujúci uzavretie hlavného záväzkového vzťahu, z ktorého je potrebné
vychádzať pri hodnotení právneho vzťahu medzi účastníkmi z hľadiska posúdenia, či v danom prípade
ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ide o jeden zo spôsobov
zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, nespôsobuje však
vznik nového záväzkového vzťahu.
Súd prvého stupňa vyzval oprávneného na predloženie zmluvy, prípadne dohody, ktoré boli podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený predložil len dohodu o uznaní dlhu, pričom hlavný
právny úkon na zabezpečenie ktorého bola podpísaná dohoda o uznaní dlhu predložený nebol.
Vyhodnotenie žiadosti o udelenie poverenia okresným súdom tak, že rozhodcovská doložka bola
dojednaná v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, že dojednanie
takejto doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku a že exekučný titul bol vydaný na
základe neplatného ustanovenia zmluvy a v rozpore so zákonom, ktoré je pre posúdenie prípustnosti
vedenia exekúcie najdôležitejšie, je preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu predčasné, nakoľko
len z dokladu preukazujúceho vznik hlavného záväzkového vzťahu, (ktorý sa ale v predloženom spise
nenachádza), je možné posúdiť, či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah.
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne,
nakoľko z dokladov, ktoré posudzoval, nemohol skutkový stav veci kvalifikovane zistiť. Napadnuté
uznesenie preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Keďžeprejednanímodvolaniaoprávnenéhoodvolacísúdzrušilnapadnutérozhodnutievcelomrozsahu,
odvolací súd sa už nezaoberal odvolaním súdneho exekútora smerujúceho proti výroku rozhodnutia o
trovách exekúcie.
Súd prvého stupňa bude v ďalšom priebehu konania skúmať, či vzťah medzi oprávneným, resp. právnym
predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľským vzťahom, a teda či tento spadá pod režim
právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľov. Po doplnení skutkového stavu súd prvého
stupňa bude pokračovať v konaní ako súd exekučný, prihliadne pritom k zisteným skutočnostiam a vo
veci opätovne rozhodne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.