Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tov/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114896052
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:6114896052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. novembra 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

Q.. A.

nar. XX.XX.XXXX v C. H. C., trvalé bydlisko C. H. C., D. XXXX/XX, adresa na doručovanie N. H.. XXX/
XX, Q., profesionálny vojak Ozbrojených síl SR - VÚ XXXX E.

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Tv/1/2014 zo dňa 09.06.2014 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. f) Tr. por. s prihliadnutím na ustanovenie
§ 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry

Banská Bystrica č. 1 Pv 575/13/6601-10 zo dňa 07.05.2014 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v
období od 01.05.2010 do súčasnej doby neplnil riadne zákonnú vyživovaciu povinnosť voči synovi Z. T.,
nar. XX.XX.XXXX, synovi A. T. nar. XX.XX.XXXX, napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Martin
č.k. 20P/137/2010 zo dňa 07.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. CoP/21/2013
zo dňa 14.03.2013, ktorý sa stal vykonateľným 21.06.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu syna Z.
od 01.05.2010 výživným vo výške 115 €, od 01.09.0211 výživným vo výške 140 €, od 01.03.2012
výživným vo výške 150 €, na výživu syna JX. od 01.05.2010 výživným vo výške 105 €, od 01.03.2012

výživným vo výške 120 €, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky Z. T., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom D. XX/X, Z. a za obdobie do dovŕšenia plnoletosti syna Z. jej dlhoval na výživnom celkovú
sumu 2.127,41 €, na syna A. dlhoval na výživnom celkom sumu 2.164,41 € a do rúk dospelého syna Z.,
bydliskom ako matka, dlhoval na výživnom celkovú sumu 1.350 €, obžalovaný neplnil v horeuvedenom
období vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že pracoval a mal pravidelný zdroj príjmov a ktorý obžaloba
kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože
trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný rtn. A. T. bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Tv/1/2014 zo dňa
09.06.2014 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák. pre skutok tak ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a odsúdený k trestu odňatiaslobody na 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný vydokladoval, že dlžné výživné, tak ako bolo

uznané v žalovanom skutku zaplatil, pričom preukázal, že platí aj bežné výživné. Uvedené tvrdenie
si senát krajského súdu overil aj u bývalej manželky obžalovaného pani Z. T.. Na základe toho sa
obžalovaný domáhal použitia ustanovenia o účinnej ľútosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a
následného oslobodenia podľa § 285 písm. f) Tr. por.

Prokurátorkakrajskejprokuratúry povykonanomdokazovanínaverejnomzasadnutí navrhlaodvolaniu
obžalovaného vyhovieť.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd po preskúmaní všetkých
výrokov napadnutého rozsudku a po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí zameraného na
tvrdenie obžalovaného o uhradení dlžného výživného dospel k záveru, že obžalovaný skutočne uhradil
dlžné výživné vo výške, tak ako je uvedené v žalovanom skutku, pričom preukázal, že uhrádza aj bežné
výživné, čím odstránil nepriaznivé následky svojho činu a urobil tak do doby, než sa súd odobral na

záverečnú poradu, čím splnil podmienky účinnej ľútosti v zmysle ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. a trestnosť trestného činu zanikla.

Z uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, teda, že podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že

podľa § 285 písm. f) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.