Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203855
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213203855.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu Lawyer Partners
a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava proti žalovanému O. I., Y. XX, XXX XX K., t.č. na
neznámom mieste, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom JUDr. Jozefom Mokráňom, vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 16,93 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16,93 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Tunajšiemu súdu bola 24.07.2006 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 16,93€ (510,-Sk) titulom nezaplatenia koncesionárskych poplatkov za obdobie júla
2003 vo výške 30,-Sk a za obdobie od augusta 2003 do júla 2004 mesačne vo výške 40,-Sk.

Žalobca predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudol od svojho právneho predchodcu -
Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislava, a to na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie
pohľadávok, pričom ešte dňa 20.10.2005 (pred podaním žaloby) právny predchodca žalovanému
oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi a zároveň ho vyzval na úhradu nedoplatku v sume 34,85€
(1.050,-Sk).

Keďže žalovaný uvedenú sumu neuhradil, obrátil sa žalobca na súd a svoj nárok odôvodnil neplnením
povinností žalovaného, ktoré mu vyplývali zo zákona č. 212/1995 Z. z.

o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a
televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len
„zákon o KP“).

V priebehu konania súd pod č. k. 1Ro 153/2013-9 vydal 13.06.2013 platobný rozkaz, ktorý bol uznesením
č. k. 1Ro 177/2013-16 z 04.02.2014 zrušený, pretože sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných
rúk. Vzhľadom na to, že sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovaného, bol mu postupom podľa §
29 ods. 2 OSP ustanovený opatrovník - JUDr. Jozef Mokráň - VSÚ OS Poprad.

Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaný má trvalý pobyt od 11.05.1977 hlásený na adrese Fučíkova 961/15, Bardejov. MP Bardejov
súdu listom zo dňa 30.01.2014 oznámila, že žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiava cca 9 rokov,
má pracovať niekde na Islande.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, opatrovníka žalovaného a právneho
zástupcu žalobcu, kde u všetkých bolo predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas, pričom ani
jeden z nich svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Súd preto postupom podľa § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, opatrovníka
žalovaného a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a dôkazy v ňom obsiahnuté.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z relevantnej právnej úpravy:

Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona o KP platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje
v účtovníctve. Platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške
ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.

Podľa § 3 ods. 5 písm. b) zákona o KP namiesto vlastníka prijímača je povinný platiť poplatok ten, kto
má prijímač na území Slovenskej republiky v držbe, ak tu vlastník nemá sídlo alebo trvalý pobyt.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o KP povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla
povinnosť platiť poplatok.

Podľa § 3 ods. 8 zákona o KP platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 je povinný vyberateľovi
poplatkov oznámiť vyberateľovi poplatkov do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade,
ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok, s
uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého bydliska; oznámiť do 30 dní zmenu trvalého
bydliska, zmenu priezviska fyzických osôb. Povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo
je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.

Podľa § 4a ods. 1 zákona o KP mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre
fyzickú osobu bola 30,-Sk, resp. 40,-Sk (v závislosti od posudzovaného obdobia).

Podľa § 8 ods. 1, 2 a 3 zákona o KP ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo
povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku. Ak je platiteľ poplatku v omeškaní
so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ
poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti
podľa tohto zákona. Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo
Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej
len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V tejto súvislosti považuje súd za podstatné uviesť, že pri skúmaní príloh návrhu na začatie konania, a
tým zároveň pri skúmaní aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú preukazoval Rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok z 15.07.2005 a Realizačnou zmluvou z 20.09.2005, súd nezaujal výslovne formálny prístup,
ale riadiac sa aspektom materiálnej ochrany práv, prihliadol na všetky dôkazy, ktoré žalobca k svojmu
návrhu pripojil a ktoré sú súčasťou súdneho spisu, resp. sú zachytené v elektronickej podobe v správnom
registri súdu.

Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal postúpenie pohľadávky voči žalovanému predložením
Výzvy na úhradu nedoplatku a oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu
adresoval žalovanému (list z 20.10.2005), Potvrdením o tom, že právny predchodca žalobcu preukázal
postúpenie pohľadávky voči žalovanému, Výpisom nedoplatkov žalovaného s evidenčným číslom
0020146528, ktoré je zhodné s variabilným symbolom na Potvrdení s uvedením mena žalovaného,
ako aj Protokolom o

odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve
č. 1 zo dňa 20.09.2005.

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24.06.2008 bolo vyslovené porušenie práva žalobcu
na spravodlivý proces pre odmietnutie jeho podania urobeného elektronickou formou podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom. Riadiac sa týmto nálezom a vychádzajúc z podstaty § 120 ods.
1 OSP, z demonštratívneho výpočtu dôkazov podľa § 125 OSP, ako aj z § 153 ods. 1 OSP súd
považoval dôkazy pripojené k žalobe za také, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu. Súd nemal pochybnosti
o uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom vo
forme, ktorú predpokladá § 524 a násl. OZ. Navyše uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom je z dôvodu medializácie prípadu všeobecne známou
skutočnosťou.

Súd konštatuje, že aktívna legitimácia žalobcu je v tomto prípade preukázaná postúpením pohľadávky
(Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 15.07.2005 a Realizačná zmluva z 20.09.2005), ktorú
právny predchodca žalobcu - Slovenský rozhlas ako postupca podľa § 524 a násl. OZ postúpil na žalobcu
(predtým BSP Lawyer Partners a. s.) ako postupníka. Listom z 20.10.2005 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky (§ 526 ods. 1 OZ) a súčasne ho vyzval na zaplatenie
nedoplatku.

Podľa názoru súdu mal žalobca ako legitímny vlastník pohľadávky právo domáhať sa ochrany svojich
práv na súde. Totiž § 8 ods. 3 zákona o KP je potrebné vykladať v tom zmysle, že ukladá povinnosť
Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii v prípade omeškania so zaplatením nedoplatku na
koncesionárskom poplatku vymáhať ho súdnou cestou. K tomuto záveru dospel súd jednoduchým
gramatickým výkladom tohto ustanovenia, ktoré jednoznačne obligatórne určuje: „Ak platiteľ poplatku
nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej
lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.“

Znenie tohto zákonného ustanovenia však neznamená, že ten, kto je vlastníkom pohľadávky voči
neplatičovi koncesionárskych poplatkov, sa nemôže domáhať úhrady svojej pohľadávky súdnou cestou,
ak ten, kto je v omeškaní s jej platením, neprevzal písomnú výzvu na úhradu nedoplatku, navyše ak v
tomto prípade nie je zákonom stanovená lehota, v akej je od doručenia výzvy potrebné uplatniť nárok
súdnou cestou. Ak by sa toto zákonné ustanovenie interpretovalo takýmto spôsobom, znamenalo by
to zásah nielen do procesných práv oprávneného subjektu (podať žalobu na súde), ale aj zásah do
práv hmotného charakteru, ktorým vlastnícke právo nepochybne je. Zo záruk podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže profitovať aj vlastník
majetkovej hodnoty vrátane pohľadávky, o ktorej môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej na jej
zhmotnenie (rozsudok ESĽP vo veci PINE VALLEY DEVELOPMENTS LTD. a iní v Írsko z 29.
novembra 1991 a rozsudok ESĽP vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S. A. a iní v. Belgicko
z 20. novembra 1995).

Určujúcim pre súd bolo teda zistenie, že právny predchodca žalobcu postupoval podľa § 8 zákona o KP,
pretože pre nezaplatenie koncesionárskych poplatkov za vyššie uvedené obdobie zaslal žalovanému
písomnú výzvu na úhradu nedoplatku a oznámenie o postúpení pohľadávky. To znamená, že pred
podaním žaloby na súd tu existovala vôľa právneho

predchodcu žalobcu domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky zaslaním výzvy na jej úhradu. Ako
vyplýva z obsahu spisu, právny predchodca tak učinil 20.10.2005 a až následne sa žalobca domáhal
uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanému na súde (žaloba podaná 24.07.2006).

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a pridržiavajúc sa citovaných zákonných ustanovení, ako
aj prezentovanej judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP súd ustálil, že žalovaný ako poplatník - fyzická
osoba bol v zmysle § 3 zákona o KP povinný platiť koncesionársky poplatok za rádiový prijímač v sume
30,-Sk, resp. 40,-Sk mesačne (v závislosti od obdobia), a to vždy do 15. dňa v mesiaci. Túto povinnosť
mal, hoci by ho mala v držbe iná osoba, pretože mal a aj v súčasnej dobe má hlásený trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky [a contrario § 3 ods. 5 písm. b) citovaného zákona]. V tomto prípade ide
o zákonnú povinnosť žalovaného, ktorej sa mohol zbaviť, ak by bol právnemu predchodcovi žalobcu
oznámil skutočnosti podľa § 3 ods. 8 zákona o KP, a teda že došlo k zmene jeho trvalého pobytu, čo
však v prejednávanom prípade nenastalo. V tejto súvislosti považuje súd za dôležité pripomenúť známu
právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým, nie spiacim patrí právo).

Keďže žalovaný neplnil to, čo mu ukladal zákon o KP a súd nezistil skutočnosti, ktoré by spochybňovali
dôvodnosť nároku žalobcu, s prihliadnutím na dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,93€.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd rozhodol v súlade s § 150 ods. 2 OSP s poukazom na § 200
ea OSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca si trovy konania vyčíslil v žalobe sumou
81,79€ (2.464 Sk, t. j. 1. 964,- Sk trovy právneho zastúpenia a 500,-Sk súdny poplatok). V danom prípade
ide nepochybne o drobný spor, pretože uplatňovaný nárok žalobcu nepresahuje sumu 1.000 €. Podľa
názoru súdu je uplatňovaná náhrada trov konania neprimeraná voči pohľadávke. Z tohto dôvodu súd
pristúpil k aplikácii § 150 ods. 2 OSP a hoc aj úspešnému žalobcovi v drobnom spore náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.