Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200756
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513200756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

MichalaBoroňaaJUDr.MarianyMuránskejvovecižalobcu:P.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.L.č.XXX,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Košice, Ul. Ľudová č. 14, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Košice, Ul. Garbiarska č. 2, zastúpenému JUDr.
Gabrielom Bulbišom, advokátom v Košiciach, Ul. Boženy Nemcovej č. 22, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C 33/2013 - 153
z 20.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 2C 2823/2012 z 19.01.2012. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
406,88 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobca vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia

vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Poistná zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky uvedené v §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vo všeobecných poistných podmienkach (VPP) bola upravená rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodoval a ktorej platnosť žalobca namieta. Okrem podpisu žalobcu na konci
VPP podpísal žalobca aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 3 je vopred naformulovaný

súhlas zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP. Cieľom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Rozhodcovskú doložku upravenú v danom znení súd považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v časti XV., pričom v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, všeobecné podmienky poistenia tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia
poistné podmienky sú záväzné a sú obligátornou súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá

možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Rozhodcovský súd v zmysle časti XV.
bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, alebo pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály
rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu.

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, a preto je platná. Žalovaný poukazuje na znenia § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka s účinnosťou od 01.01.2008, ktoré upravuje, že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je
individuálne dojednaná.

Spôsob, akým bola zmluva žalobcovi predložená, je nevhodný, pričom oprávnený sledoval vylúčenie
zmluvných podmienok z režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje

nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie

je možné považovať za individuálne dojednanú. Je zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci
je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP,
túto doložku nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne
ako celé VPP, sú písané malým, husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Žalovaná sa bránila,
že žalobca si mohol vybrať, či osobitné dojednania podpíše. Na konci VPP je malý rámček na podpis

pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie
rámčeky, jeden na podpis pre klienta a jeden pre zamestnanca poisťovne, alebo sprostredkovateľa
poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný, či dôležitejší
podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže až za týmto nasledujú rámčeky pre
podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje, že žalobca v dobrej viere a na základe pokynov

podpísal všetky dokumenty predložené sprostredkovateľom poistnej zmluvy, pričom nebol skutočne
oboznámený s tým, čo vlastne podpisuje.

Vzhľadom na tieto okolnosti súd konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky
z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto
rozhodcovskej doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, pretože sa riadil len výpoveďou
žalobcu v predmetnej veci. Žalobca uzavrel poistnú zmluvu 18.08.2009, pričom aj v prípade podpisu
rozhodcovskej doložky mal žalobca ďalšiu právnu možnosť v lehote 30 dní sám dobrovoľne písomne

odmietnuť rozhodcovskú doložku podľa ods. 4 osobitných zmluvných dojednaní. Z odôvodnenia
napadnutého súdneho rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, že by túto právnu možnosť súd vôbec skúmal.

Poistnú zmluvu navrhol žalobcovi uzavrieť tretí subjekt nezávislý od žalovaného, a to sprostredkovateľ
poistenia A. K.. Takýto sprostredkovateľ musí splniť zákonnú povinnosť, a to oboznámiť každého aj

potenciálneho klienta so všetkými skutočnosťami k obsahu poistnej zmluvy.Súd pripísal len tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe najväčšiu dôkaznú váhu, a to z jednoduchého
dôvodu, že ho považoval za slabého spotrebiteľa a nehodnotil aj ostatné listinné dôkazy, ktoré predložil
a označil žalovaný. Ide teda o jednostranné hodnotenie dôkazov navrhnutých žalobcom.

Nemožno spochybniť, že žalovaný vstupoval do vzťahu so žalobcom ako s informovaným spotrebiteľom,
k čomu boli predložené aj listinné dôkazy v podobe záznamu o požiadavkách a potrebách klienta.
Tento postup patrí k základným povinnostiam sprostredkovateľa poistenia podľa zákona č. 340/2005
Z.z. Aj žalovaný vstupoval do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky

ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobcom a sprostredkovateľom poistenia.

Pokiaľ ide o neprijateľné podmienky, tieto je potrebné hodnotiť v tom zmysle, že ide o podmienky, ktoré
môžu ale nemusia byť neprijateľné, pričom stotožnenie podmienky v zmluve s podmienkou uvedenou v
prílohe k Smernici (Zozname), nemôže dávať spotrebiteľom väčšie práva než môžu získať v dôsledku
realizácie diskrečnej právomoci súdu postupom podľa článkov 3, 4 a 7 Smernice.

Ani indikatívne určenie, že podmienka v zmluve je textovo obdobná podmienke v § 53 ods. 4, nezbavuje
spotrebiteľa a súd povinnosti postupom podľa § 53 ods. 10 (transpozícia čl. 4 Smernice), na základe
vykonaného dokazovania, ustáliť také konkrétne skutkové a právne závery, ktoré by ho odôvodnene
viedli ku právnemu záveru o neprijateľnosti podmienky v konkrétnych podmienkach danej zmluvy.

V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v zázname o potrebách klienta žalobca jednoznačne
potvrdil, že mu boli vysvetlené zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti o všeobecných poistných
podmienkach a ďalších náležitostiach zmluvy, ako i o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. a sám rozhodol o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu a či vôbec túto

poistnú zmluvu chce uzavrieť.

Pokiaľ ide o otázku, či osobitná zmluvná podmienka má alebo nemá nekalú povahu podľa čl. 4 Smernice
č. 93/13/EHS, je potrebné uviesť, že odpovedať na túto otázku treba so zreteľom na povahu tovaru
alebo služby, ktoré sú predmetom zmluvy a na všetko okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej

podmienky v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie C 76/10 - Korčkovská). Nie je zrejmé, prečo sa
okresný súd vyhol svojej povinnosti vykonať riadne test primeranosti podmienky v zmysle § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú podmienku možno považovať len takú podmienku, ktorá prešla
testom podľa článku 4 Smernice, teda podľa transpozície § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka.

Súd sa mal zaoberať aj rozpormi medzi tvrdením účastníka - žalobcu a jeho písomným prejavom vôle,
ktorý vyplýva zo Záznamu o potrebách klienta, ktorý žalovaný predložil súdu ako listinný dôkaz, pričom
súd takto nepostupoval a v dokazovaní tieto rozpory neodstránil a nezaoberal sa odôvodnením takéhoto
postupu ani v samotnom odôvodnení rozhodnutia. Záznam o potrebách klienta bol produktom žalobcu,
ktorý takýmto spôsobom osvedčil spolu so sprostredkovateľom správny priebeh sprostredkovania

poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z.

V citovanom prípade Korčkovská SD EÚ dôrazne upozornil konajúci súd na jeho povinnosť konať
pred konštatovaním neprijateľnosti podmienky najprv podľa čl. 3 a 4 Smernice, tak aby mal dostatočné
skutkové a právne závery k vysloveniu svojho názoru. Nemožno pripustiť hodnotenie danej podmienky

ako neprijateľnej len preto, že sa táto spotrebiteľovi nehodí.

Jepotrebnébraťdoúvahyodkazvosobitnýchzmluvnýchdojednaniachpodč.02/2008natextvčastiXV.
VPP logicky nerobia osobitné zmluvné dojednania súčasťou VPP, ale naopak, text uvedeného článku
VPP sa stáva súčasťou osobitných zmluvných dojednaní, ktoré nie sú súčasťou VPP.

Nie je možné tvrdiť, že by žalobca bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve so žalovaným
a poistná zmluva nebola uzatváraná v majetkovej tiesni. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala
fáza dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka.
Osobitný odsek obsahujúci rozhodcovskú doložku je očividne aj graficky oddelený od samotných VPP

miestom na podpis klienta potvrdzujúci prevzatie VPP.

Pokiaľ ide o aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z
21.03.2012, je potrebné konštatovať, že konajúci súd vedel, že dovolací súd nerozhodoval v meriteveci, t.j. o platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože dovolanie odmietol pre procesnú
neprípustnosť.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
402/2008 z 01.04.2009, kde sa konštatuje, že ak Najvyšší súd SR v rámci dovolacieho konania meritórne
sa vecou nezaoberal a dovolanie odmietol, potom nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov.

Pokiaľ ide o predmetnú Smernicu, táto nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho

občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát Smernicu EÚ do svojho
právneho poriadku neimplementoval, alebo ju implementoval nesprávne, pričom Smernica zakladá
právo občana, nie však jeho povinnosť a ide o vertikálny vzťah občan - štát. Smernica sama o sebe nemá
horizontálny účinok a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku, ktorý
má byť dosiahnutý. Jednotlivci sa môžu priameho účinku smerníc dovolávať vtedy, pokiaľ je smernica
síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia nie sú aplikované spôsobom, ktorý je

so Smernicou v súlade.

19-ste odôvodnenie Smernice č. 93/13/EHS stanovuje výnimkou pre jednu zo spotrebiteľských zmlúv a
to poistnú zmluvu. Táto výnimka sa v rámci implementácie Smernice č. 93/13/EHS do vnútroštátneho
práva nepremietla.

Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 255/2010 vyplýva, že všeobecnú súdy
všeobecné súdy pri výklade aplikácii právnej normy majú zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ právnej
normy. Z devätnásteho odôvodnenia Smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že jej zámerom je, aby zmluvné
podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritériá.

Pre to, ktorá podmienka v poistnej zmluve hodnoteniu podľa kritérií Smernice č. 93/13/EHS nepodlieha,
je potrebné ustáliť, čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. Poisťovňa je
totiž povinná určiť výšku poistného na základe poistno - matematických metód. Kontrola správneho
stanovenia poistného je pod dohľadom Národnej banky Slovenskej republiky.

Z pohľadu Smernice č. 93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany
spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Súdy majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná podmienka v
poistnejzmluvežalovanéhonepodliehavýnimkeuvedenejv19-tomodôvodneníSmerniceč.93/13/EHS.

Ďalej je potrebné konštatovať, že súd nevykonal test primeranosti podmienky vyžadovaný v Smernici č.
93/13/EHS a následne v rozhodnutí C 237/02, resp. C 453/10 a C 76/10.

Podľa článku 4 Smernice č. 93/13/EHS, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvy.Pretojepotrebné
brať do úvahy povahu služby, všetky špecifické okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, všetky
ďalšie podmienky zmluvy a to vo vzájomných súvislostiach, najmä či na prvý pohľad jednostranná
izolovaná podmienka vytrhnutá z kontextu nie je vyvážená inou výhodnou zmluvnou podmienkou,
a to všetko v dobe uzatvorenia zmluvy. Totiž Smernice EÚ a judikatúra SD EÚ nikdy nežiadali od

všeobecných súdov členských štátov retroaktívne pôsobenie.

Aby bolo dojednanie považované za neprimerané nepostačí, aby z neho len vyplývala nerovnosť v
právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Najprv je nutné definovať rovnosť v

právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je možné označiť
za neúnosnú a teda za značnú.

V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo k
zníženiu predpokladaných nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda k získaniu

materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Táto okolnosť má aj morálny
rozmer, pretože efektívne nakladanie s pohľadávkami je činnosťou, z ktorej majú výhody klienti poctivo
dodržiavajúci zmluvné záväzky.Súd prvého stupňa dôkladne neposudzoval hlavný právny vzťah, a to vzťah poistný medzi žalobcom
a žalovaným a nijako sa nevenoval jeho zániku v druhom roku po uzavretí poistnej zmluvy, ktorá
mala trvať dlhší čas. Súd riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, keď sa nevyporiadal so všetkými

namietanými tvrdeniami žalovaného. Absencia takejto argumentácie súdu bráni účastníkovi v realizácii
jeho procesných práv, čím sa mu odníma možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa žalovaný nepovažuje za presvedčivé, pretože súd sa nevyporiadal so všetkými rozhodnými
skutočnosťami a dôkazmi a nepoukázal na dôvody nevykonania a právneho neposúdenia dôkazov
predložených žalovaným.

Súd prvého stupňa neposudzoval kompletne znenie článku XV. VPP po predchádzajúcom posúdení
osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008, pretože práve tieto obsahujú hmotnoprávnu dohodu o
uzavretí rozhodcovskej doložky. Žalobca mal pri podpise poistnej zmluvy dve možnosti a to buď zmluvu
podpísať, alebo nepodpísať a teda doložku neprijať. Žalobca v prípade podpisu rozhodcovskej doložky
mal možnosť v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy a podpisu rozhodcovskej doložky túto písomne

odmietnuť.

Od žalobcu ako priemerného spotrebiteľa je potrebné vyžadovať istú dávku zodpovednosti za svoje
právne úkony, najmä podpisovanie zmlúv a to zvlášť poistných, ktoré sú dlhodobým zmluvným
produktom. Súd takto postoj žalobcu vôbec nehodnotil a bral ho za slabého, takmer nespôsobilého

spotrebiteľa, ktorý tak nie je zodpovedný za právny úkon, ktorý svojou vôľou prejavil podpisom poistnej
zmluvy.

Predmetnú rozhodcovskú doložku je potrebné jednoznačne považovať za individuálne dojednanú a
platnú pre obe strany v spore. Súd nesprávne vyhodnocoval aj postup a rozhodovanie rozhodcovského

súdu v skrátenej forme konania, v rámci ktorého nejasne a arbitrárne konštatoval, že tento neaplikoval
predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Nesprávny je skutkový záver súdu prvého stupňa, ktorý viedol k nesprávnemu záveru o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, pretože rozhodcovská doložka sa nachádza až za textom celých VPP a je od

nich výrazne oddelená vo forme osobitných zmluvných dojednaní, kde v ods. 3 a 4 je táto rozhodcovská
doložka navrhnutá žalobcovi na prijatie alebo neprijatie.

Žalovaný formálne pripravil právnu dokumentáciu potrebnú na uzatváranie poistnej zmluvy, ako i na
písomné podchytenie prípadného individuálneho dojednania so žalobcom, pričom táto dokumentácia

pozostávala z návrhu poistnej zmluvy, zo záznamu o potrebách klienta, zo všeobecných poistných
podmienok platných ku dňu uzavretia poistnej zmluvy a z osobitných zmluvných dojednaní, kde
poistník potvrdzoval prevzatie VPP, pričom tieto boli okrem jednoznačného odlíšenia samotným názvom
graficky na prvý pohľad zreteľne oddelené od samotných VPP. Tieto dokumenty poskytol žalobcovi
sprostredkovateľ poistenia, s ktorým mal žalovaný uzavretú sprostredkovateľskú a mandátnu zmluvu.

Žalovaný preto uniesol dôkazné bremeno v časti individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky so
žalobcom cez tretiu osobu a to pred uzavretím samotnej poistnej zmluvy.

Je potrebné poukázať na to, že judikatúra niektorých súdov (Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd

v Prešove, Okresný súd Rimavská Sobota a pod.) je odlišná v dôsledku nestranného a objektívneho
posúdenia v obdobných prípadoch a vychádza z princípu právnej istoty.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajúvykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2010Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2010 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Podľa článku 3 bod 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa časti XV. bod 1 VPP, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovacím poriadkom.

Podľa časti XV. bod 2 VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu alebo nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto

vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút
i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č.

244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku. Podľa bodu 3 Osobitných zmluvných dojednaní č.
2/2008,poistník(poistený)apoisťovňatýmtovyjadrujúobajaspoločneakaždýzároveňsvojimpodpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
časti XV. VPP, pričom toto ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku.

Kľúčový význam pre posúdenie dôvodnosti žaloby v predmetnej veci je okolnosť, či sú podmienky pre
zrušenie predmetného rozsudku v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to najmä z
pohľadu § 40 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona, podľa ktorého je dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku situácia, že ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu

práv spotrebiteľa.

V tomto smere súd prvého stupňa správne konštatuje, že došlo k porušeniu predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa a to v podobe neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpísania predmetnej poistnej zmluvy, a to pokiaľ ide o

ustanovenia zmluvy, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Toto ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je potrebné dať do súvislosti s
ustanovením § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom z tejto jasnej

súvislosti vyplýva porušenie práv na ochranu spotrebiteľa v prípade zakotvenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky v podobe dojednanej rozhodcovskej doložky.

Súd prvého stupňa správne analyzuje aj samotnú úpravu rozhodcovskej doložky v predmetnej
poistnej zmluve a v súvisiacich dokladoch, teda vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných

zmluvných dojednaniach, vrátane okolnosti, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to aj pokiaľ ide o kreovanie
rozhodcovského súdu, pričom v týchto dojednaniach ja zakotvená možnosť vytvorenia rozhodcovského
súdu ad hoc troma fyzickými osobami poverenými žalovaným, pokiaľ žalovaný nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu alebo pokiaľ

žalovaný nezriadi stály rozhodcovský súd.

V tomto smere jednoznačne nemožno hovoriť o vyváženosti vzťahu medzi žalobcom ako spotrebiteľom
a žalovaným ako dodávateľom služby v podobe dojednania poistenia.Ide teda jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu vo vzťahu medzi
účastníkmi konania, pričom je potrebné vyriešiť aj otázku, či neprijateľnosť zmluvnej podmienky nebola

spochybnená alebo odstránená v podobe individuálneho dojednania takejto podmienky.

V tomto smere je potrebné konštatovať, že aj keď finálne dojednanie rozhodcovskej doložky je uvedené
v osobitných zmluvných dojednaniach pod č. 2/2008, ide o dojednanie, ktoré bolo vopred navrhnuté a
so zreteľom na vykonané dokazovanie je potrebné urobiť záver, že spotrebiteľ - žalobca nebol schopný

ovplyvniť podstatu takto formulovanej podmienky, nakoľko aj v podobe osobitných zmluvných dojednaní
pod č. 2/2008 išlo o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Na tejto okolnosti nič nemení ani to,
že predmetné poistenie bolo dojednané sprostredkovateľom poistenia v zmysle zákona č. 340/2005
Z.z. Sprostredkovateľ poistenia je totiž osobou, ktorá reprezentuje poisťovňu, koná v jej záujme a v jej
prospech, čo znamená, že samotná okolnosť takejto formy dojednávania poistného vzťahu nemôže byť
na ujmu hodnotenia zmluvných podmienok dojednaných pri tomto poistení v zmysle Smernice Rady č.

93/13/EHS.

Z pohľadu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré spochybňuje žalovaný vo svojom
odvolaní, najmä z pohľadu preskúmateľnosti rozhodnutia a eventuálneho odňatia možnosti žalovanému
konať pred súdom v tomto kontexte, je potrebné poznamenať, že súd prvého stupňa venoval dostatočnú

pozornosť okolnosti, ako bola rozhodcovská doložka v predmetnej poistnej zmluve a súvisiacich
dokladoch naformulovaná, analyzoval jej umiestnenie vo všeobecných poistných podmienkach, ako
aj v osobitných zmluvných dojednaniach č. 2/2008 a správne konštatoval umiestnenie predmetnej
rozhodcovskej doložky, ako aj jej formulovanie v rámci všeobecných poistných podmienok a osobitných
zmluvných dojednaní. Je potrebné predovšetkým konštatovať, že osobitné zmluvné dojednania sú

vlastne súčasťou všeobecných poistných podmienok, aj keď sú tieto osobitne podpísané, avšak z
pohľadu priemerného spotrebiteľa, ako je to v prípade žalobcu, nevymykajú sa tieto osobitné zmluvné
dojednania osobitným spôsobom z rámca všeobecných poistných podmienok a predovšetkým z
charakteru vopred pripravenej predformulovanej zmluvnej podmienky.

Dokazovanie vykonané na súde prvého stupňa potvrdilo, že žalobca nemal možnosť takto formulovanú
podmienku nijakým spôsobom ovplyvniť a ako bolo vyššie naznačené, zodpovednosti v tomto smere
sa žalovaný nemôže zbaviť ani s poukazom na pôsobenie sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní
predmetnej poistnej zmluvy v zmysle zákona č. 340/2005 Z.z. Práve táto okolnosť, teda pôsobenie
sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy, je dôkazom toho, že tieto

žalobcovi predložené doklady, teda všeobecné poistné podmienky a ich súčasť v podobe osobitných
zmluvných dojednaní, nebolo možné meniť.

Nemožno preto akceptovať zásadnú pripomienku uvedenú v odvolaní žalovaného spočívajúcu v tom,
že predmetná rozhodcovská doložka je osobitne dojednanou zmluvnou podmienkou.

Taktiež nie je možné súhlasiť s tým, že by sa súd prvého stupňa nezaoberal testom primeranosti
predmetnej rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie a v tomto smere správne poukázal na okolnosť, že predmetná zmluvná podmienka
prináša značnú nerovnováhu do vzťahu medzi účastníkmi konania.

Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na test primeranosti uvedený v článku 4 Smernice č. 93/13/EHS,
najmä v podobe brania do úvahy povahy služby, všetkých špecifických okolností, ktoré sprevádzali
uzatvorenie zmluvy a všetkých ďalších podmienok zmluvy vo vzájomných súvislostiach v čase uzavretia
zmluvy, bolo jeho dôkazným bremenom v priebehu konania, aby preukázal, že z tohto pohľadu

rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka nie je neprimeraná, a preto nemôže byť kvalifikovaná
ako neprijateľná.

Naopak, súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne analyzoval ťažkosti, ktoré
rozhodcovské konanie môže žalobcovi ako priemernému spotrebiteľovi priniesť z pohľadu uplatňovania

jeho práva, ako aj istú mieru pochybností o nezávislosti rozhodcovského orgánu, pokiaľ jednoznačnú
ingerenciu pri jeho voľbe alebo kreovaní má len žalovaný ako dodávateľ. Nemožno preto konštatovať,
že by predmetná zmluvná podmienka v podobe dojednania rozhodcovskej doložky prešla v pozitívnomslova zmysle testom primeranosti v zmysle článku 4 Smernice č. 93/13/EHS a obstála z pohľadu
dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Na týchto záveroch nič nemení ani eventuálne odlišná judikatúra iných súdov, nakoľko v predmetnej
veci v zmysle vyššie uvedeného i v zmysle záverov súdu prvého stupňa nemožno konštatovať osobitosť
dojednania tejto zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky.

Problematiku aplikácie smernice na práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb je potrebné

vykladať tak, že prvoradou formou aplikácie smernice ako normy komunitárneho práva, ktorá zaväzuje
predovšetkým členské štáty, je transpozícia jej ustanovení do vnútroštátneho právneho poriadku, čo sa
v danom prípade stalo, a to predovšetkým v podobe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, ktorý bol platný a účinný aj v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, a preto nie je
možné hovoriť o retroaktivite, ktorej sa dopustil všeobecnú vnútroštátny súd pri aplikácii tejto normy
komunitárneho práva a nadväzujúceho ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku.

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci správne postupoval
pokiaľ žalobe vyhovel v dôsledku porušenia predpisov zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa a v
nadväznosti na túto okolnosť rozsudok rozhodcovského súdu zrušil. So zreteľom na to, že správny je
výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podobnostiach poukazuje na správne a presvedčivé
dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobca si

žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním neuplatnil, preto táto náhrada nebola priznaná
žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.