Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 9C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210292
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414210292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

A.. Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Č.. XX, L. Š. proti odporkyni H.. H. L.F. rod. Y. nar. XX.X.XXXX,
bytom L. F. E.. K. Č.. XX, o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania Z. L. a H. L. rod. Y. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v
knihe manželstiev S. X. Y. L. A. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom XXX

r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktorý odôvodňoval tým, že manželstvo
účastníkov konania je čisto formálne, neplní si ani základné funkcie, manželia od r. 2011 nežijú v
spoločnej domácnosti, každý vedie samostatný spôsob života a podľa tvrdení navrhovateľa odcudzenie

medzi účastníkmi konania je dlhodobého a trvalého charakteru.

Odporkyňa podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.9.2014 sa vyjadrila k návrhu na rozvod
manželstva s tým, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, napriek skutočnosti, že manželia nevedú
spoločnú domácnosť.

Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 2.10.2014, účastníkov riadnym spôsobom predvolal,
odporkyni predvolanie bolo doručené dňa 9.9.2014.Odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila, čo
odôvodňovala nepriaznivým zdravotným stavom / o takýchto tvrdeniach nepredložila súdu žiadne
lekárske potvrdenie / a preto súd takéto ospravedlnenie nepovažoval za kvalifikované a s využitím

ustanovenia § 101 ods. 2. OSp zrealizoval pojednávanie v neprítomnosti odporkyne.

V rámci dokazovania súd vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to predloženým
sobášnym listom účastníkov konania ako i vyjadrením odporkyni k návrhu na rozvod manželstva na
základe čoho mal súd za preukázané, že účastníci konania manželstvo uzatvorili v r. 1974. Podľa
vyjadrení navrhovateľa, všetky tri deti pochádzajúce z manželstva sú plnoleté. Do r. 2011 účastníci ako
manželia žili v Bratislave, následne sa presťahovali do S. A., kde mali i posledné spoločné bydlisko.
Navrhovateľ sa vyjadril, že krátko s odstupom niekoľkých týždňov po zmene bydliska ho odporkyňa
opustila,odtohtočasut.j.r.2011trvaložijevBratislave.Navrhovateľuvádzal,žetakmersasodporkyňou

nekontaktujúpodobuviacako3rokov,každýzúčastníkovvediesamostatnýspôsobživota,čoznamená,že spoločne nehospodária, nežijú spolu intímne a ich manželstvo je len formálne. Navrhovateľ tvrdil,
že i keď manželské spolužitie trvá 40 rokov za súčasného stavu došlo z jeho strany vzhľadom na
správanie sa odporkyne, ktorá s ním nezdiela spoločnú domácnosť k úplnému citovému odcudzeniu,

nie je reálny predpoklad obnovenia manželstva, ktoré je len formálne a z týchto dôvodov podal i
návrh na začatie konania na rozvod manželstva, pričom svoje správanie si premyslel, nie je konaním
unáhleným. Navrhovateľ sa vyjadril, že s odporkyňou telefonicky komunikoval a pre neho nemá žiadny
prakticky význam s odporkyňou ako manželkou, s ktorou nebol po dobu takmer 3 roky v žiadnom
kontakte. Uviedol, že u odporkyni pretrvávajú dlhodobejšie zdravotné problémy, v súvislosti so zrakom

a tiež deformáciou dolných končatín a ako ďalšiu skutočnosť, ktorá viedla k rozvratu manželského
spolužitia označil požívanie alkohol zo strany odporkyne. Potom, čo bol oboznámený s vyjadrením
odporkyne k návrhu na začatie konania, takéto vyjadrenie považoval za účelové. Písomným podaním,
ktoré súdu doručila odporkyňa dňa 23.9.2014 vyjadrila nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva i
keď skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu potvrdzovala t.j., že od r. 2011 nežijú v spoločnej
domácnosti s navrhovateľom, ktoré skutočnosti navrhovateľka odôvodňovala tým, že v dôsledku

zhoršenia zdravotného stavu bola nútený odsťahovať sa späť do Bratislavy, kde je jej poskytovaná
odborná lekárska starostlivosť. Odporkyňa potvrdila, že navrhovateľ zotrval bývaním v S. A., potvrdila,
že s navrhovateľom vedú oddelený spôsob života, vzájomne nekomunikujú a poukázala na nezáujem
navrhovateľa o svoje deti ako i vnúčatá. Nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva odôvodňovala tiež
tým, že navrhovateľ ju o takomto konaní vopred neinformoval a tiež presvedčením, že je reálna možnosť

obnoviť manželské spolužitie.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1. Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2. Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

V prejednávanej veci mal súd za preukázané z výpovede navrhovateľa ako i písomného vyjadrenia
odporkyne, že manželstvo účastníkov konania si neplní ani základné funkcie. Účastníci ako manželia
dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, vzájomne dlhodobo nekomunikujú a preto manželstvo
účastníkov si nemôže plniť ani ďalšie funkcie, pokiaľ ide o funkciu ekonomickú, resp. biologickú, keďže

v dôsledku samostatného spôsobu života, každého z nich spoločne nehospodária, nežijú spolu intímne.
Súdmalzapreukázanúskutočnosť,žetakýtostavvmanželstveúčastníkovkonania,niejekrátkodobého
charakteru, pretrváva od r. 2011 čo obaja účastníci potvrdzovali. Z týchto dôvodov, súd považoval
manželstvo účastníkov konania za nefunkčné, súčasne považoval za splnené zákonné podmienky
pre ktoré možno povoliť rozvod manželstva tak ako je to uvedené vo vyššie citovanom ustanovení

§ 23 Zákona o rodine. Súd konštatuje, že vzájomne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania nie
sú krátkodobého charakteru s prihliadnutím na všetky objektívne uvádzané okolnosti účastníkmi, zo
správania manželov nie je možné vyvodiť ani záver, že reálne môže dôjsť k obnoveniu manželského
spolužitia. Z týchto dôvodov preto súd rozvod manželstva povolil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p. v zmysle, ktorého

ustanovenia účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva,
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.