Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/416/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208395
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712208395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa MSJ WORLD
COOPERATION spol. s r. o., IČO: 00 651 508, so sídlom Kimovská 32, 960 01 Zvolen, zast. advokátskou
kanceláriou SUCHOŇOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlo Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
47 234 784, proti odporcovi CC Development s. r. o., IČO: 36 695 734, so sídlom Nám. SNP 11, 960 01

Zvolen, zast. advokátskou kanceláriou Aequitas s. r. o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 628 841, o zaplatenie 66.000,00 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 17C/47/2012 - 175 zo dňa 23. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 672,60 eur na účet právneho zástupcu odporcu Aequitas s. r. o., Banská Bystrica

vedený v C. P. T., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 66 000,- eur.
V odôvodnení okresný súd uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril
dňa 29.10.2010 Zmluvu o budúcich zmluvách (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že za podmienok ustanovených v Zmluve uzatvoria kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré sú

konkrétne vymedzené v bode 2.2 za kúpnu cenu uvedenú v bode 2.3 tejto Zmluvy. Zmluvné strany sa v
Zmluve taktiež dohodli, a to podľa bodu 5.6, že v prípade, ak MSJ nenadobudne vlastnícke právo podľa
kúpnej zmluvy z akýchkoľvek dôvodov do 31.08.2011, okrem tých, za ktoré zodpovedá MSJ, CCD sa
zaväzuje nahradiť MSJ škodu. Zmluvné strany sa dohodli, že táto náhrada škody je
paušálna. Navrhovateľ uviedol, že nakoľko nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k
uvedeným nehnuteľnostiam podľa Zmluvy do 31.08.2011 a ani do dňa podania žaloby, domáha sa
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 66 000,00 eur. Účelom dojednania o

zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane
navrhovateľa, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku v ustanovenej lehote zo strany odporcu.

Okresný súd s poukazom na ust. § 269 ods. 2, § 289 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 544
ods. 1, 2 a § 545 ods. 2, § 545a a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že
dňa 29.10.2010 bola uzatvorená Zmluva o budúcich zmluvách medzi navrhovateľom MSJ WORLD

COOPERATION spol. s.r.o. a odporcom CC Development s.r.o. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že
za dohodnutých podmienok uzatvoria Kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti presne vymedzené v Zmluve. V
Zmluve si taktiež dohodli náhradu škody, a to vo výške 66 000,00 € v prípade, ak MSJ nenadobudnevlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam do 31.08.2011 z akýchkoľvek dôvodov, okrem tých,
za ktoré bude zodpovedať MSJ. Zmluvné strany sa dohodli, že táto náhrada škody je paušálna. Súd
poukázal na to, že nepôjde o náhradu škody ako takú, ale o zmluvnú pokutu, ktorá plní funkciu

paušalizovanej náhrady škody a v plnom rozsahu konzumuje aj nárok na náhradu škody. Navrhovateľ v
návrhu požadoval zaplatenie tejto zmluvnej pokuty, pričom uviedol, že do podania návrhu nenadobudol
vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že dohodu o zmluvnej pokute považuje
za dohodu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ide o inominantnú zmluvu, a tá nezanikla
spolu so Zmluvou o budúcich zmluvách.

Nadobudnutie vlastníckeho práva nebolo definované ako jedna zo zmluvných povinností v zmluve o
budúcich zmluvách. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti,
ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej jej vznikne nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. MObdo 4/2003 výška zmluvnej pokuty
alebo spôsob jej určenia a aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené

určito, inak je dohoda neplatná. Uvedenú neplatnosť právneho úkonu podriadil pod ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okresný súd tiež uviedol, že aj napriek tomu, že v dohodnutej zmluvnej pokute
je dostatočne určito definovaná povinnosť, že ak MSJ nenadobudne vlastnícke právo podľa kúpnej
zmluvy z akýchkoľvek dôvodov, okrem tých, ktoré vzniknú na strane MSJ, vznikne navrhovateľovi nárok
na zaplatenie sumy 66 000,00 €, súd nepovažuje toto ustanovenie za určité, nakoľko povinnosť previesť

vlastnícke právo nie je zahrnutá medzi zmluvnými povinnosťami dohodnutými v Zmluve o budúcej
zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že zmluvná pokuta teda nie je viazaná
na žiadnu povinnosť, uvedené ustanovenie je neurčité a preto je dohoda o zmluvnej pokute neplatná.
Taktiež, nakoľko nedošlo k splneniu dohodnutých povinností uvedených v Zmluve, Zmluva o budúcich
zmluvách zanikla v súlade s bodom 2.8 a 2.9 Zmluvy. Súčasne so zánikom zmluvy zanikla aj dohoda

u zmluvnej pokute.

O trovách konania okresný súd rozhodol vzhľadom na úspech odporcu podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu

zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať trovy konania. Rozsudok okresného súdu považuje
za zmätočný a nepreskúmateľný. Z napadnutého rozsudku nie sú zrejmé úvahy, akými sa súd zaoberal
pri konštatovaní, že zmluva zanikla a nie sú jasné ani argumenty pri konštatovaní, že nedošlo k splneniu
dohodnutých povinností k zmluve. Z tohto záveru nie je jasné, kto nesplnil dohodnuté povinnosti,
prečo dospel k záveru, že aj tzv. dohoda o zmluvnej pokute zanikla súčasne so zmluvou a nerobí

rozdiely medzi termínmi ako sú dohoda a zmluva. Okresný súd sa nevysporiadal z predloženou e -
mailovou komunikáciou, do úvahy nezobral kúpnu zmluvu zo dňa 05. 05. 2011. Tieto dokumenty majú
podstatný vplyv na právne posúdenie veci. Z tejto komunikácie sa dá usúdiť prejav vôle jednej aj druhej
zmluvnej strany, ktoré uzatvárali Zmluvu o budúcich zmluvách zo dňa 29. 10. 2012
(ďalej ako „Zmluva“) ako aj kúpnu zmluvu zo dňa 05. 05. 2011. Z hľadiska právneho posúdenia súd

sa mal zaoberať, či bod 5.6 predstavuje samostatnú zmluvu, ktorá by predstavovala tzv. inominátnu
zmluvu, ako to tvrdil predchádzajúci právny zástupca navrhovateľa alebo, či nemožno toto ustanovenie
podradiť pod sľub odškodnenia v zmysle § 725 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa
názoru odvolateľa ustanovenie pod bodom 5.6 Zmluvy v spojení s ostatnými ustanoveniami zmluvy
spĺňa hmotnoprávne podmienky sľubu odškodnenia. Následne mal súd skúmať kúpnu zmluvu uzavretú

obidvomi zmluvnými stranami dňa 05. 05. 2011, či boli splnené všetky podmienky dohodnuté v zmluve
vrátane splnenia bodu 4.5; dôvody nepodania riadne podpísanej kúpnej zmluvy na vklad, či toto boli
dôvody pre nenadobudnutie vlastníckeho práva druhou zmluvnou stranou, a či boli všetky vzájomne
dohodnuté podmienky splnené. Aby súd mohol dospieť k správnym právnym záverom je potrebné zistiť
správne skutkový stav, pričom súd neskúmal napriek protichodným tvrdeniam svedkov, či podklad bol

jediný projekt a či boli menené technické podmienky podkladu. Zároveň poukázal na závery Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/192009 zo dňa 22. 09. 2010 o povinnosti súdu právne kvalifikovať uplatnený
nárok účastníka konania.

Odporca vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu

potvrdiť, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení argumenty navrhovateľa opierajúce
sa o nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti tohto
rozhodnutia považoval za bezpredmetné a právne nepodložené. Čo sa týka podanej novej právnej
kvalifikácie bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách, pričom navrhovateľ tvrdí, že uvedené ustanovenieje potrebné chápať ako dojednanie zmluvných strán o sľube odškodnenia, zdôraznil, že právnou
podstatou sľubu odškodnenia je záväzok sľubujúceho, že nahradí príjemcovi sľubu škodu z určitého
konania príjemcu sľubu, pričom z ustanovenia bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách však žiadnym

spôsobom nevypláva, že by navrhovateľ žiadal odporcu o vykonanie nejakej činnosti, pričom táto
podstatná náležitosť sľubu odškodnenia v danom ustanovení zmluvy absentuje, a teda nie je možné
toto ustanovenie takto právne kvalifikovať. Podľa odporcu skutočná vôľa konajúceho môže byť pri
jeho výklade relevantná len za predpokladu, že nie je v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom
vyjadreným písomne. Uvedenie tohto nového tvrdenia o výklade ustanovenia bodu 5.6 Zmluvy o

budúcich zmluvách taktiež považuje za rozpor s koncentračnou zásadou občianskeho súdneho procesu.
Medze uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní upravuje ust. § 205a Občianskeho
súdneho poriadku. Navrhovateľ vo svojom odvolaní však uplatnenie nových skutočností neopiera o
žiadny z taxatívne stanovených dôvodov.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1

O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Navrhovateľ si podaným návrhom na začatie konania uplatnil nárok na zaplatenie 66 000,- eur na
základe titulu vyplývajúceho z čl. V. bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách uzavretej v zmysle § 289
a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov uzavretej dňa 29.

10. 2010 („Zmluva“). Ako vyplýva z bodu 5.6 Zmluvy „zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak
MSJ nenadobudne vlastnícke právo podľa kúpnej zmluvy z akýchkoľvek dôvodov do 31. 08. 2011,
okrem tých, za ktoré zodpovedá MSJ. CCD sa zaväzuje nahradiť MSJ škodu, ktorá MSJ vznikla
vynaložením nákladov na právne služby, konzultantov, expertov, znalcov a prípravu uzatvorenia tejto
zmluvy a uskutočnenie projektu vo výške 66 000,- eur (v prípade uplatňovania DPH je táto suma bez

DPH). Zmluvné strany sa dohodli, že táto náhrada škody je paušálna“.

Navrhovateľ sa uplatneného nároku o zaplatenie sumy 66 000,- eur domáhal s odôvodnením, že ide
o zmluvnú pokutu, ktorú je možné charakterizované ako paušalizovanú náhradu škody, čo podporuje
aj § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neskôr upravil tento svoj názor s odôvodnením, že uvedené

ustanovenie zmluvy je tzv. „inominátnou zmluvou“ (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka) na
čo poukázal aj okresný súd vo svojom rozhodnutí.

Zmluva o budúcich zmluvách bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Úprava zmluvnej
pokuty v Obchodnom zákonníku má len rámcový charakter, v dôsledku čoho sa tu v súlade s § 1 ods. 2

tohto zákonníka vytvára priestor pre aplikáciu § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení generálnej a špeciálnej právnej normy treba konštatovať, že tento
právny inštitút slúži predovšetkým ako právny prostriedok zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú
povahu, dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí byť v nej jednoznačne špecifikovaná
zmluvná povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta viaže, z tejto dohody musí byť zjavná forma

zmluvnej pokuty a taktiež jej výška alebo aspoň spôsob jej určenia (z odôvodnenia uznesenia Ústavného
súdu SR č. k. III. ÚS 59/09 - 17, zo dňa 17. 02. 2009).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd je toho názoru, že okresný súd správne pochopil
tento inštitút, z jeho rozhodnutia je zrejmé z akých zákonných ustanovení vychádzal, pričom jasne

a zrozumiteľne sa vyjadril, že nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle bodu 5.6 Zmluvy, nebolo
definované ako jedna zo zmluvných povinností v Zmluve o budúcich zmluvách.

Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvná pokuta je v
súčasnosti upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného

zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva,
a preto ustanovenia o zmluvnej pokute sa zaradujú do všeobecnej časti záväzkového práva medzi
zabezpečovacie inštitúty.Okresný súd vo svojom rozhodnutí správne poukázal aj na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta je peňažná
suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Je teda
sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. V dohode o zmluvnej pokute, výška zmluvnej pokuty alebo

spôsob jej určenia a aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak
je dohoda neplatná.

Záver, k akému došiel okresný súd, že čl. V. bod 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách, neupravuje
zmluvnú povinnosť, ale dohodu o paušalizovanej náhrade škody za nenadobudnutie vlastníckeho práva

navrhovateľom, a z hľadiska posúdenia tohto ustanovenia ako dohody o zmluvnej pokute vzhľadom na
neurčitosť a nezrozumiteľnosť ide o neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
je preto potrebné považovať za správny.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Uvedená neplatnosť (absolútna neplatnosť) právneho úkonu je viazaná na právny úkon obsiahnutý
v bode 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách bez ohľadu na to, či navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci z
tohto ustanovenia zmluvy posudzoval ako nárok vzniknutý titulom zmluvnej pokuty alebo ako nárok z
inominátnej zmluvy.

Z uvedeného hľadiska potom názor odvolateľa, že okresný súd sa mal osobitne zaoberať Kúpnou
zmluvou zo dňa 05. 05. 2011 a osobitne Zmluvou o budúcich zmluvách a súčasne vo vzájomnom
prepojení je irelevantný z hľadiska posúdenia nároku na finančnú náhradu v zmysle bodu 5.6 Zmluvy o
budúcich zmluvách, keďže posudzovanie týchto zmlúv nemá priamy dopad na vznik nároku..

Nie je možné potom ani vyčítať okresnému súdu poukaz na to, že nedošlo k splneniu dohodnutých
zmluvných povinností uvedených v Zmluve a Zmluva o budúcich zmluvách zanikla v súlade s bodom 2.8,
2.9 Zmluvy, keďže finančný nárok navrhovateľa podľa bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách posúdil
ako nárok na zmluvnú pokutu, a to z dôvodu, že samotný navrhovateľ sa snažil oddeliť ustanovenie

bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách od ostatných častí Zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na citované vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Petra Hargaša na pojednávaní dňa 07.
02. 2003 uvedené aj na strane č. 9 rozsudku, kde sám tvrdil, že Zmluva o budúcej zmluve zanikla a
je logické, že zanikla aj kúpna zmluva zo dňa 05. 05. 2011.

Ajkeďsaodvolateľovijaví,žezáveryokresnéhosúdusúprotichodné,ničtonemenínavecnejsprávnosti
rozhodnutia súdu, pričom súd sa musel vysporiadať práve s okolnosťami tvrdenými navrhovateľom, a
to, že nárok podľa bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách je zmluvnou pokutou, následne, že ide o
inominátnu zmluvu, ako aj , že Zmluva o budúcej zmluve ako aj Kúpna zmluva zo dňa 05. 05. 2011
zanikli. Samotný navrhovateľ pri podaní návrhu na začatie konania nemal ujasnené, na základe akého

právneho titulu si chce svoj nárok uplatniť napriek tomu, že bol právne zastúpený.

Až v odvolacom konaní navrhovateľ (odvolateľ) vyšiel s ďalšou tézou, či sporné ustanovenie bodu 5.6
Zmluvy nemožno podriadiť pod sľub odškodnenia v zmysle § 725 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 725 ods. 1 Obchodného zákonníka sľubom odškodnenia sa zaväzuje sľubujúci, že nahradí
príjemcovi sľubu škodu, ktorá mu vznikne z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada
a na ktoré nie je príjemca sľubu povinný.

Zo strany navrhovateľa zrejme došlo k nepochopeniu inštitútu sľubu odškodnenia. Všeobecne možno

funkciu sľubu odškodnenia vidieť v tom, že sľub odškodnenia umožňuje kompenzovať určité majetkové
ujmy, ktoré vzniknú v dôsledku konania, ktoré síce uskutočňuje príjemca sľubu, ale na žiadosť
sľubujúceho a z jeho vôle.

Zákon pre sľub odškodnenia vyžaduje nasledujúce podstatné časti resp. obsahové náležitosti a) údaje o

sľubujúcom a príjemcovi sľubu, b) určenie konania o ktoré ho sľubujúci žiada, pričom toto určenie musí
byť dohodnuté presne, pretože inak by išlo o neplatný právny úkon pre jeho neúčinnosť podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, c) záväzok sľubujúceho nahradiť príjemcovi sľubu škodu, ktorá mu vznikne
v príčinnej súvislosti s požadovaným konaní.Ustanovenie bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách žiadne určenie konania o ktoré sľubujúci žiada,
ani záväzok nahradiť príjemcovi sľubu škodu, ktorá mu vznikne v príčinnej súvislosti s požadovaným

konaním neupravuje. Tak, ako je koncipované ustanovenie Zmluvy, v žiadnom prípade záväzok
navrhovateľa, že v prípade, ak nenadobudne vlastnícke právo s odporcom, že mu nahradí paušálnu
škodu, nenapĺňa atribúty sľubu odškodnenia.

Odvolací súd v úkonoch navrhovateľa neustále meniť titul, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok

podľa neho mu vyplývajúci z bodu 5.6 Zmluvy o budúcej zmluve (nárok na zmluvnú pokutu, nárok z
inominátnej zmluvy, zo sľubu odškodnenia) vidí snahu za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ na finančný
zisk z ustanovení Zmluvy, ktoré sú neurčité a nejasné, a na koncipovaní ktorých sa navrhovateľ sám
podieľal.

Nakoľko ustanovenie bodu 5.6 Zmluvy o budúcich zmluvách je neurčité a nezrozumiteľné, právne úkony

z neho vyplývajúce je potrebné považovať za absolútne neplatné, tak ako to kvalifikoval aj okresný súd
s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný. Odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 672,60 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia

vyčíslenévzmyslevyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnych
služieb za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa pri hodnote právneho
úkonu 552,69 eur, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, režijný paušál 7,81 eur
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu 560,50 eur. Pri pripočítaní 20% DPH podľa § 18 ods.
3 vyhlášky vo výške 112,10 eur boli priznané odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia v celkovej výške 672,60 eur v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na §
142 ods. 1 O. s. p., na účet právneho zástupcu odporcu podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.