Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/819/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812225125
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812225125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Pajštúnska č. 5, IČO 36613843, proti odporcovi: 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX a 2/ H. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, obaja zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec,
J. Kráľa č. 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká č. 16, IČO 42176778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 2.115,57 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2013, č.k. 15C/71/2013-124,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý
zaplatiť odporcovi 1/ a odporcovi 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov prvostupňového
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 528,33 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ a odporcovi 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 99,10 Eur, a to do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh a samostatným výrokom uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi 1/, odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 665,28
Eur k rukám ich právneho zástupcu. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
2.115,57 Eur s príslušenstvom titulom dlhu odporcu 1/ z úveru poskytnutého mu právnym predchodcom
navrhovateľa, ku ktorému odporca 2/ pristúpil.

Vykonaným dokazovaním nemal okresný súd za preukázané navrhovateľom tvrdené odstúpenie od
úverovej zmluvy a splátky úveru sa tak stávali splatnými v súlade so zmluvou o úvere. Posledná splátka

bolasplatná20.12.2010.Vzhľadomnavznesenúnámietkupremlčaniaapodanienávrhudňa20.12.2012
považoval okresný súd splátky splatné pred 20.12.2009 za premlčané (ust. § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (OZ)) vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (ust. § 101 OZ). Použitie právnej úpravy
premlčania podľa Občianskeho zákonníka odôvodnil okresný súd povahou zmluvy, ktorú považoval zaspotrebiteľský úver podľa § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia úverovej zmluvy. Mal za to, že Zákon o spotrebiteľských úveroch je občianskoprávnym
predpisom, čo odôvodňuje podporné použitie Občianskeho zákonníka. Okresný súd pri posudzovaní

premlčania nezohľadnil účinky uznania dlhu, ku ktorému malo podľa navrhovateľa dôjsť zo strany
odporcu 1/ tým, že podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 28.03.2011. Z
vykonaného dokazovania mal totiž za preukázané, že okolnosti uzavretia tejto dohody majú za následok
jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre nedostatok slobodnej vôle na strane
odporcu 1/. Za účelom uzavretia dohody bol odporca vyhľadaný len z iniciatívy navrhovateľa s tým, že

dojednáva iba splátky dlhu. Nebol vôbec informovaný o uznaní, nerozumel premlčaniu a ani nevedel o
následkoch premlčania a uznania.

Okresný súd však nepovažoval za dôvodne uplatnené ani nepremlčané splátky za obdobie od
20.12.2009 do 20.12.2010, pretože na ich úhradu ( 13 x 32,99 Eur) bolo potrebné započítať čiastočné
plnenie odporcov v celkovej výške 863 Eur, ktoré bolo realizované v období 27.04.2011 až 22.11.2012. V
tomto smere považoval za neplatné zmluvné dojednanie o poradí započítavania čiastočného plnenia pre

rozpor s ustanovením § 566 ods. Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá započítavať čiastočné plnenie
peňažného dlhu najskôr na istinu, a potom na príslušenstvo, pokiaľ dlžník neurčí inak.

Vo vzťahu k odporcovi 2/ zamietol okresný súd návrh s odôvodnením, že odporca 2/ nepristúpil platne k
záväzku odporcu 1/, preto voči navrhovateľovi žiadnu povinnosť nemá. V dohode o splátkovom kalendári
a uznaní záväzku, z ktorej navrhovateľ dovodzuje pristúpenie k záväzku zo strany odporcu 2/ nie je

vyhlásenie odporcu 2/ o pristúpení, ale ten je iba uvedený ako osoba pristupujúca. Chýba tu teda prejav
vôle odporcu 2/ pristúpiť k záväzku. Na strane odporcu 2/ ani nebola vedomosť o pristúpení k záväzku,
ale dohodu považoval iba za splátkový kalendár, rovnako ako odporca 1/.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a plne úspešným odporcom a
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na
ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné
zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a § 558 Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporca podpísal dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči
navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o úvere uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa čo do
dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky
náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu,
vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporca potvrdil

vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu
dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta
zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva
podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája.

Okresnému súdu vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu, že o
premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ predložil
dôkazouznaní.Odporcaboldlhodobovomeškaní,apretojehokonanienemožnopovažovaťzamorálne
ačestné,vdôsledkučohonemožnosúhlasiťstým,abytakémutokonaniubolazostranysúduposkytnutá
ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom,

že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k zmene v spôsobe plnenia
záväzku. Odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok
uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebol žiadnym
spôsobom donútený a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa.
Navrhovateľ nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania a trovy právneho zastúpenia odporcu a

vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné.Odporca 1/, 2/ a vedľajší účastník vo vyjadrení, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zotrvali na dovtedajších stanoviskách a citovali rozsudky
Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné vo výroku vo veci samej potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny.
Výrok o náhrade trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p., pretože na jeho potvrdenie ani zrušenie neboli
splnené podmienky. Krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia §

205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní odkazom na príslušné ustanovenie O.s.p. neoznačuje ani jeden z tam
uvedených dôvodov na odvolanie, avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia

skutkového stavu (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol
dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd
ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice
o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej

aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci jednoznačne vyplýva zo spisu, že odporca 1/ bol dlžníkom právneho predchodcu
navrhovateľa, a to na základe zmluvy o úvere. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, pričom dlh sa stával splatným postupne po jednotlivých mesačných splátkach.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa
28.03.2011, ktorou odporca 1/ uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, a to Slovenská sporiteľňa, a.s., s
označením čísla zmluvy a dátumu jej uzavretia, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2.452,48
Eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 Eur. V bode 3 vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní

dlhu a jeho následkoch.

Vzhľadom na obranu odporcov, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcov sa súd prvého stupňa
dôvodne zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto

ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskúzmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky
na iný subjekt.

Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis

spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou.
Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady
a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a
nie o odbornú starostlivosť dodávateľa. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok
navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a
tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou
doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby
dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom

a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah
ovplyvniť.

Aj keď odporca 1/ podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom
uviedol, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je takáto dohoda rozporná s dobrými
mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným

písmom, ktorého obsah nemožno ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti,
za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako
spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískala, ale naopak zhoršil svoje postavenie. Z jeho výpovede
pred súdom prvého stupňa vyplýva, že nemal vedomosť o tom, čo je to premlčanie, nikto mu pred
podpísaním dôsledky uznania premlčaného dlhu nevysvetľoval.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť
zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu,
spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak
možnej námietke premlčania a zamietnutia žaloby, inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú odporcami a vedľajším účastníkom na ich strane a návrh na začatie konania v časti zamietol
voči odporcovi 1/ podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.

Okresný súd správne rozhodol aj vo vzťahu k odporcovi 2/, na strane ktorého sa žalovaná povinnosť

dovodzovala pristúpením k záväzku. Čo sa týka pristúpenia k záväzku obsahuje Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku výslovnú zmienku o pristúpení k záväzku v bode 1. Zmluvné
strany, kde je uvedená predtlač „1.1 veriteľ:“ za ktorou nasledujú vytlačené identifikačné údaje
navrhovateľa, predtlač „1.2 dlžník:“, za ktorou sú vypísané identifikačné údaje dlžníka a predtlač „1.3
osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zák 40/1964 Zb.:“, za ktorou sú uvedené identifikačné

údaje odporcu. V ďalšom texte rozdelenom na body 2. Uznanie záväzku, 3. Forma splatenia záväzku,
4. Rozhodcovská doložka a 5. Záverečné ustanovenia sa viackrát opakuje konštatovanie rôznych práv
alebo povinností „osôb uvedených v bode 1.2 a, alebo 1.3“. Napokon je v časti určenej na podpisy
vyhradené miesto pre „podpis osoby pristupujúcej k dlhu“. Listina teda neobsahuje výslovné vyhlásenie,že osoba tam uvedená pristupuje k záväzku. Pre pristúpenie k záväzku to samozrejme nie je jediná
možná formulácia akou sa dá takýto prejav vôle písomne zachytiť. Aj bez použitia presnej dikcie
zákona by bolo možné prejav pristúpenia k záväzku spoľahlivo konštatovať pri inak jednoznačnom

obsahu. V tomto prípade však obsah listiny čo do pristúpenia k záväzku nie je vôbec jednoznačný. Už
samotný názov „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ nezodpovedá obsahu,
z ktorého mieni navrhovateľ pristúpenie k záväzku dovodzovať. Aby sa však dalo pristúpenie vyvodiť
pri nezodpovedajúcom názve z obsahu, muselo by v ňom byť vyjadrené o to zjavnejšie. Obsah však
iba identifikuje nejakú osobu v pozícii pristupujúceho a ďalej u nej konštatuje hneď uznanie záväzku

tam špecifikovaného ako záväzku z úverovej zmluvy (nie z pristúpenia). V nasledujúcom texte pod
hlavičkou „Forma splatenia záväzku“ sa konštatuje existencia povinnosti splniť záväzok spolu alebo
popri dlžníkovi a ďalej aj existencia ďalších povinností. Vôľa účasti odporcu 2/ na nejakom právnom
vzťahu s navrhovateľom sa z obsahu dohody podáva, že smeruje k pristúpeniu k záväzku však zrejmé
nie je. Pre absenciu jednoznačného vyjadrenia, že odporca 2/ pristupuje k záväzku, pre názov dohody
a názvy jej jednotlivých bodov nezodpovedajúce pristúpeniu k záväzku a pre navodenie dojmu, že aj

odporca 2/ je dlžníkom z úveru, nie je z listiny „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku“ skutočne jednoznačne zrejmé, že zachytáva prejav vôle odporcu 2/, ktorého obsahom by bol
úmysel stať sa navrhovateľovým dlžníkom. Túto nejednoznačnosť podporuje aj to, že listina neobsahuje
žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by sa mala tretia osoba zaviazať k tam uvedenému plneniu.
Existencia takéhoto protiplnenia nie je síce podmienkou pristúpenia k záväzku, ale jeho danosť je vysoko

pravdepodobná a jeho uvedenie by mohlo prispieť k objasneniu ostatného obsahu dohody. Skutkový
záverokresnéhosúdu,žedohodaouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuneobsahujeprejav
vôle odporcu 2/ pristúpiť k záväzku je pre uvedené správny.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok okresného súdu čo do veci samej potvrdil.

V napadnutom výroku o náhrade trov konania však rozhodnutie okresného súdu správne nebolo, i

keď vychádzalo zo správneho záveru o plnom úspechu odporcov a vedľajšieho účastníka. Z hľadiska
namietanej účelnosti trov konania, bolo potrebné toto kritérium posudzovať osobitne pri odporcoch
a osobitne pri vedľajšom účastníkovi. Je totiž potrebné mať na zreteli, že tieto subjekty vystupujú v
konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade vedľajšieho účastníka, krajský súd preskúmaním
napadnutého rozhodnutia zistil, že trovy vedľajšieho účastníka neboli v tomto prípade vynaložené

účelne.

Vedľajší účastník vstúpil do konania 23.01.2013, teda ešte predtým, ako vo veci zaujali stanovisko
odporcovia svojim odporom proti platobnému rozkazu z 08.04.2013. Až do stanoviska odporcov tak
účinky vstupu vedľajšieho účastníka nenastali (NS SR zo dňa 21.10.2013 sp. zn. 7Cdo 135/2013).
Odporcovia boli už pri podaní odporu zastúpení tým istým právnym zástupcom ako vedľajší účastník

a pri všetkých ďalších úkonoch boli odporcom aj vedľajšiemu účastníkovi poskytované právne služby
identického obsahu. Od okamžiku, kedy mohli nastať účinky vedľajšieho účastníctva, teda odkedy
možno inak v zásade považovať trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené, využíval vedľajší
účastník právnu pomoc advokáta, ktorá bola identická ako právna pomoc poskytovaná odporcom.
Počnúc svojim účinným vystupovaním v konaní tak vedľajší účastník využíval právnu pomoc advokáta

za situácie, kedy mali rovnakú právnu pomoc advokáta už poskytovanú odporcovia. Postup vedľajšieho
účastníka, ktorý si zvolí platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa služba advokáta identického obsahu
dostáva účastníkom, na ktorých strane vystupuje je z pohľadu vedľajšieho účastníka ekonomicky
iracionálny. V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu
spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom,

sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v
konaní poskytnutá skôr. V tomto prípade je potrebné za skôr poskytnutú právnu pomoc považovať
zastúpenie odporcov, pretože k nemu došlo skôr ako mohli nastať účinky vedľajšieho účastníctva v
konaní. Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti rov konania
zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal pre ich

neúčelnosť (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a náhradu trov priznal iba odporcom, a to v rovnakom rozsahu, ako
im patrila podľa napadnutého rozhodnutia.Pri rovnakom posúdení účelnosti trov v odvolacom konaní priznal aj tu krajský súd náhradu trov iba plne
úspešným odporcom v odvolacom konaní, a to podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Trovy spočívajú v odmene 91,29 Eur za vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej podľa § 10 ods.

1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 13 ods. 2
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. K odmene priznal krajský súd odporcom aj režijný paušál 7,81 Eur priznaný
podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .