Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/434/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213476
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812213476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o
Bratislava,Pajštúnskač.5,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.oBratislava,Pajštúnskač.5,IČO:
36613843, proti odporkyni: Z. K., nar. X.XX.XXXX, bytom I., M. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42476778, so sídlom

Prešov, Važecká č. 16, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A,
o zaplatenie 127,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 25. marca 2013, č.k. 12C/18/2013-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania v sume 24,41 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni

zaplatenia istiny v sume 127,56 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 127,56 Eur od
16.12.2006 do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ návrh zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca
uzavrel s odporkyňou zmluvu o prenájme, ktorou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté
finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporkyňa neplnila splátky v
stanovených termínoch, čím sa dostala do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu
pozostávajúcu z dlžných splátok vo výške 127,56 eur. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v

Dohode o uznaní záväzku. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
potrebné zamietnuť. Právny vzťah medzi účastníkmi považoval jednoznačne za spotrebiteľský vzťah.
Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku,
zaoberal sa najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie je. Zistil, že v zmluve o
prenájme nebola dohodnutá konečná splatnosť úveru. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa dlh
riadne nesplácala, z ktorého dôvodu ju právny predchodca navrhovateľa požiadal o zaplatenie celého
dlhu aj s príslušenstvom. Keďže navrhovateľ napriek výzve súdu nedoložil do spisu listiny, z ktorých

by bola zrejmá konečná splatnosť úveru, súd mal z vyjadrení navrhovateľa, ako aj z písomností ním
predložených za jednoznačne zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola v celom rozsahu splatná
najneskôr dňom 15.12.2006 a teda návrh na začatie konania bol na súd podaný až po uplynutí
trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, podpísanú odporkyňou, vyslovil názor, že týmto nedošlo kúčinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc
zo skutkových okolností, za akých odporkyňa podpisovala uvedenú listinu, keď táto preukázateľne
jej obsah nepoznala a pri podpise uznania záväzku nevedela, či tento je alebo nie je premlčaný a

navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporkyne o uznaní záväzku, hodnotil takéto
konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme
predĺženia premlčacej doby, pričom úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté
postavenie na úkor nevedomosti odporkyne ako spotrebiteľa. Takéto konanie považoval za nekalú

obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj za konanie rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon za neplatný v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie
konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie

skutkového stavu. V odvolaní citoval ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho
zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporkyňa podpísala dňa 24.12.2010 dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej odporkyňa uznala svoj záväzok
voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o prenájme, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splniť
svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje

pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku
pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní
dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to,
aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon nevyžaduje,
aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa § 110 ods.

1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Súdu
prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením, že odporkyňa o
premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemala vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ predložil
dôkaz o uznaní. Odporkyňa bola už dlhodobo v omeškaní, a preto jej konanie nemožno považovať

za morálne a čestné, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany
súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá
spočíva v tom, že odporkyni je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k zmene v
spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle
spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporkyňa uznáva

svoj záväzok, nemohlo byť odporkyni vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok
uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebola žiadnym
spôsobom donútená a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporkyne ako spotrebiteľa.

Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože
vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na dovtedajších

stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce
sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie

odvolacieho súdu.V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že odporkyňa bola dlžníkom Tatra Credit, a.s., a to na základe
zmluvy o prenájme zo dňa 28.04.2003. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
15.12.2006 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným najneskôr 15.12.2006.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa
24.12.2010, ktorou odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma pozostáva z istiny
127,56 Eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 19,25 Eur.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol

dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a
súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice

o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej
aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Vzhľadom na obranu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, súd prvého stupňa sa dôvodne
zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny
vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je
potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda

aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.

V predmetnej veci, pokiaľ sa jedná o premlčanie, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných
splátok samostatne u každej splátky, pričom súd prvého stupňa správne aplikoval premlčaciu dobu
podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že splatnosť všetkých omeškaných splátok nastala najneskôr 15.12.2006, navrhovateľovi uplynula

trojročná premlčacia doba najneskôr 15.12.2009. Návrh vo veci samej bol podaný dňa 30.07.2012, t.j.
po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto námietka premlčania bola vznesená oprávnene.

Pokiaľ sa jedná o uznanie dlhu, súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je
typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá
zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní

praktikyveriteľasúdprihliadanaúroveňpriemernéhospotrebiteľa(SmernicaRadyaEP2005/29,bod18preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu
s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje

takútodohodu,nerobítozdôvodu,abyuznalsvojzáväzok,aleabydosiaholsplátkysvojhodlhu.Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi.
Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom,
ktorého obsah nemôže druhá strana ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti,

za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporkyňou ako
spotrebiteľom, ktorá jej uzavretím nič nezískala, ale naopak zhoršila svoje postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účel zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť
zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu zo znalosti veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu,
spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak

možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom konania a návrh na začatie konania zamietol podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej.

Pokiaľ sa jedná o priznané trovy vedľajšieho účastníka konania, aj odvolací súd vedľajším účastníkom
uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Z obsahu spisu mal odvolací súd
za preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne
prevzal a v konaní právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie

náhrady trov právneho zastúpenia.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ju neuplatnila postupom upraveným v ust. § 151
ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, ktorý bol tiež v odvolacom konaní úspešný,
priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods.
1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu v sume 16,60 Eur + režijný
paušál 7,81 Eur, spolu v sume 24,41 Eur.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.