Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 2T/18/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2005010043
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Biedniková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2005010043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov:

JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému Y. L., pre trestný
čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. L. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., ul. Y. F. č. XX, súkromný podnikateľ, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

ako konateľ spoločnosti MS Print s r.o. Piešťany za zdaňovacie obdobie júl 2000 predložil na Daňový
úradvPiešťanochdaňovépriznaniedanezpridanejhodnoty,ktorýmsiscieľombezdôvodnesaobohatiť,
uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 4.700.000,- Sk za nákup vstrekovacích
čerpadielznačkyBOSCHzakúpnucenu25.134.779,40Sknapriektomu,ževedel,žezdaniteľnéplnenie
nenastalo. V prípade uznania a vyplatenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty daňovému
subjektu MS Print s r.o. Piešťany by štátnemu rozpočtu SR vznikla škoda vo výške 4.700.000,- Sk,

t e d a :

- neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l :

- trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, 4 Trestného zákona účinného do
01.01.2006,

za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 148a odsek 4 Trestného zákona a § 40 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006
(ďalej len Trestného zákona) na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský prokurátor v Trnave podal na Krajský súd v Trnave dňa 30.12.2005 obžalobu na obžalovaného
pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Krajskýsúdnaneverejnomzasadnutídňa03.09.2009podľa§188odsek1písmenc/Trestnéhoporiadku
účinného do 01.01.2006 vrátil predmetnú trestnú vec prokurátorovi na došetrenie.

Z podnetu sťažnosti krajského prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
25.03.20110zrušilnapadnutéuzneseniekrajskéhosúdu auložilmu,abyvoveciznovukonalarozhodol.

Krajský súd vykonal v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného,
svedkov: Ing. L. L., J. I., Ing. H. J., Ing. Y. Y., Ing. PhDr. Y. A., V. U., N. W., T. A., Y. U., Ing. R. Y. a
za splnenia zákonných podmienok prečítal výpovede svedkov: Ing. U. U., R. T., M. Y., E. Q., C. U.,
U. Y., Y. A., Q. T., T. N., N. L., Mgr. N. T., R. J., X. F. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov

zadokumentovaných v spise, ako aj s pripojeným trestným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
0T/49/2012 a zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. L. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal, a preto bola jeho výpoveď
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítaná.

Obžalovaný Y. L. spáchanie trestnej činnosti poprel, uviedol, že spoločnosť MS Print s r.o. založil v roku
20000 ako jediný konateľ. V roku 2000 sa skontaktoval s firmou Valkýria, s r.o., konkrétne s pánom W.,
ktorý mu ponúkol nákup čerpadiel BOSCH za cenu 27 miliónov Sk. Najprv si od neho zobral na skúšku
5-6 ks čerpadiel, ktoré ponúkol osobám vlastniacim servisy, pričom si spomenul konkrétne na spoločnosť

B-Diagnostik Centrum v Bratislave, ktorá o čerpadlá prejavila záujem. Bola preto spísaná predbežná
zmluva o dodávke čerpadiel, a keďže záujem tejto spoločnosti považoval za seriózny, stretol sa s N. W. a
dohodlisanakonečnejsumezačerpadlávovýške25miliónovSk.Prvásplátkaboladohodnutánasumu
4,7 milióna Sk, pričom ďalšie peniaze mal zaplatiť po predaji uvedených čerpadiel. Peniaze na uhradenie
faktúry si požičal od kamaráta, ktorého bližšie neuviedol. Rovnako doklad o pôžičke neexistuje. Tieto

peniaze potom vložil na účet svojej spoločnosti vedený v M., peniaze vkladal po čiastkach a tieto i
po čiastkach zasielal na príslušný účet. N. W. predložil k čerpadlám faktúru, ktorú následne odovzdal
účtovníčke L. L., ktorá ich zahrnula do účtovníctva spoločnosti. Začiatkom roka 2001 chcel na základe
predbežnej zmluvy so spoločnosťou B-Diagnostik Centrum s r.o. Bratislava priviezť čerpadlá, ale táto
zmluva bola ústne vypovedaná s odôvodnením, že si zohnali iného dodávateľa. Nakontaktoval sa na

U. Y., o ktorom vedel, že je konateľom spoločnosti SALVA s r.o. Keď Y. prejavil o čerpadlá záujem,
tieto mu v sklade ukázal. Dohodli sa spolu na sume 27 miliónov Sk za čerpadlá, pričom prvá splátka
mala byť vo výške 5,2 milióna Sk, výšku ktorej určil on, pretože musel vrátiť 4,7 milióna Sk kamarátovi.
V lete v roku 2002 vystavil faktúru, ktorou fakturoval dodávku čerpadiel spoločnosti SALVA, s r.o. U.
Y. mu peniaze vo výške 5,2 milióna vyplatil na viackrát, pričom vždy vystavil príjmový doklad, ktorý

sa nachádzal v účtovníctve jeho firmy. Keďže Y. mu nezaplatil peniaze, oboznámil ho s tým, že chce
pohľadávku spoločnosti MS Print s r.o. voči spoločnosti SALVA, postúpiť spoločnosti Valkýria, s r.o.,
ktorejboldlžníkom.Usúdil,žeY.zrejemežiadnečerpadlánepredal.Neskôrukončilprenájomskladových
priestorov so spoločnosťou Cinka, s r.o. Piešťany a žiadne kroky ďalej nepodnikol.Obžalovaný napriek svojej obrane je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaný tak výpoveďami
svedkov, ako i listinnými dôkazmi. Zo svedeckých výpovedí ide najmä o výpoveď svedkyne Ing. H. J.,
Ing. Y. Y., ktoré sú pracovníčky Daňového úradu v Piešťanoch.

Ing. H. J. vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnosť MS Print, s r.o. Piešťany je registrovaná na
Daňovom úrade Piešťany, ako platca dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty a táto spoločnosť
si uplatnila nadmerný odpočet DPH 1-krát, a to za júl roku 2000 vo výške 4.700.000,- Sk, daňovom
kontrolou bolo zistené, že platca dane si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške

4.700.000,- Sk z dôvodu nepreukázania prijatia zdaniteľného plnenia a tým ani jeho použitie na
uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení.

Svedkyňa Ing. Y. Y. uviedla, že vykonávala kontrolu u daňového subjektu spoločnosti MS Print s r.o.
Piešťany, pričom kontrola spočívala v oprávnenosti uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

DPH v sume 4.700.000,- Sk za zdaňovacie obdobie mesiaca júl 2000. Šetrením bolo spochybnené jeho
uplatnenie, pretože došlo k nesplneniu podmienok pri uplatnení tohto nároku a rovnako nebolo zvládnuté
dôkazné bremeno daňového subjektu.

Zistený skutkový stav dokresľujú i listinné dôkazy, a to najmä rozhodnutie Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky, pracovisko Trnava zo dňa 11.12.2002, zápisnica o začatí daňovej kontroly (č. l.
179), výzva (č. l. 183), zápisnica (č. l. 184 - 188), platobný výmer (č. l. 194, 199) vyjadrenia Daňového
úraduvGalante(č.l.217-218,249,258-259),vyjadrenieDaňovéhoúraduvPiešťanoch(č.l.222,257),
vyjadrenie Daňového úradu v Leviciach (č. l. 230, 264-265), vyjadrenie Daňového úradu Bratislava 2 (č.
l. 240, 246), vyjadrenie Daňového úradu Bratislava 4 (č. l. 268 - 269), príjmové pokladničné bloky (č. l.

223 - 227), doklady o vklade (č. l. 232 - 238), vyjadrenie Colného úradu Nitra (č. l. 256) daňové priznania
(č. l. 266 - 267), výpisy z pokladničných kníh (č. l. 274, 383 - 384), výpisy z účtu spoločnosti MS Print s
r.o. (č. l. 386 - 392), Valkýria, s r.o. (č. l. 394 - 397), Princ-Interiéry, s r.o. (č. l. 399 - 403), zakladateľská
listina spoločnosti MS Print s r.o a dodatok k nej (č . l. 405 - 407, 410), výpisy z obchodného registra
spoločnosti MS Print s r.o. , Princ-Interiéry s r.o., Cinka, s r.o. LECROSS, s r.o., Valkýria, s r.o. a B-

Diagnostik Centrum s r. o. (č. l. 408-409, 411-413, 424-425, 428 - 429, 432-435, 441, 461 - 466, 472 -
475, 503 - 513, 581 - 587), daňové priznanie (č. l. 672 - 675), návrh na likvidáciu spoločnosti MS Print
s r.o.(č. l. 677), rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (č. l. 682 - 687), správa Daňového riaditeľstva
Banská Bystrica (č. l. 692), daňové priznania (č .l. 696 - 712).

Na základe vyššie vykonaných dôkazov je zrejmé, že dodávka tovaru spoločnosťou Valkýria, s r.o., teda,
N.W.-obžalovanémuY.L.,resp.jehofirmeMSPrint,sr.o.,sanikdyneuskutočnilaaanipeniazevtakejto
sume neboli obžalovaným Y. L. z účtu firmy MS Print N. W. na účet firmy Valkýria, s r.o., poukázané.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v dokladoch jednotlivých firiem a účtoch prostredníctvom,

ktorých sa celá transakcia uskutočňovala, obiehala len suma rovnajúca sa dane z pridanej hodnoty, aby
sa i na vstupe i na výstupe mohla vykazovať správnosť priznania dane, avšak aj tie finančné prostriedky,
ktoré mala firma Valkýria s r.o. zaplatiť firme Princ - Interiéry s r.o. podľa vykonaného dokazovania mal
najprv pre firmu Valkýria s r.o. N. W. zabezpečiť obžalovaný Y. L. a previesť ich z účtu spoločnosti MS
Print s r.o. na účet spoločnosti Valkýria, s r.o.

Z vykonaného dokazovania rovnako vyplýva, že obidva účty tak, spoločnosti MS Print, s r.o., ako aj
spoločnosti Valýria, s r.o. boli založené v krátkom časovom slede za sebou 24. júla a 25. júla 2000 a
prostriedky, ktoré boli preúčtované z firmy MS Print s r.o. na účet firmy Valkýria, s r.o. mali vlastne pre
firmu Valkýria s r.o. slúžiť ako splátka na nákup tovaru v hodnote 4.700.000,- Sk, ale podľa výsledkov

dokazovania spoločnosť Valkýria, s r.o. nikdy nezaplatila sumu, ktorá bola deklarovaná za nákup tovaru
od firmy Princ-Interiéry. Nikto od nej žiadne splátky nežiadal, a táto firma sa ani nedomáhala dodania
tovaru. V tejto súvislosti treba poukázať i na tú skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 04. júla 2000
obsahuje číslo účtu spoločnosti Valkýria, s r.o. založeného neskôr, tak, ako to bolo vyššie uvedené 25.
júla 2000.

Treba tiež poukázať na tú skutočnosť, ako to vyplýva z listinných dôkazov, že skutočný majitelia
skladových priestorov, ktoré si mal obžalovaný prenajať od spoločnosti Cinka s r.o., tieto prenajalispoločnosti Cinka s r.o. neskôr, než si ich mal prenajať od tejto spoločnosti obžalovaný, pričom
obžalovaný na základe zmluvy o prenájme daňovým úradom dokumentoval existenciu tovaru.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že obžalovaný Y. L. napriek tomu, že vedel, že sa
predmetné zdaniteľné plnenie neuskutočnilo bez právneho dôvodu za mesiac júl 2000, u správcu dane
uplatnil nadmerný dopočet dane z pridanej hodnoty vo výške 4.700.000,- Sk, s cieľom neoprávnene sa
obohatiť, ktorý mu nebol vyplatený z dôvodu záverov daňovej kontroly. V prípade jeho vyplatenia by
Štátnemu rozpočtu SR vznikla škoda vo výške 4.700.000,- Sk.

ObžalovanýY.L.sumuzodpovedajúcukúpnejcenezavstrekovaciečerpadlánemal,toutonedisponoval,
a to ani v hotovosti na pokladni spoločnosti, ani na účte a nemal ju teda v úmysle uhradiť. Postup
spočívajúci v tom, že čiastku zodpovedajúcu DPH vložil na účet spoločnosti a následne poukázal na účet
dodávateľa, realizoval z tohto dôvodu deklarovania uskutočnenia predmetného zdaniteľného plnenia,
ako jednej z podmienok na vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Treba zvýrazniť,

že obžalovaný nemal žiadny reálny podnikateľský zámer, počas podnikania v rámci spoločnosti
nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, z čoho možno usúdiť, že spoločnosť založil s cieľom
neoprávnene čerpať nadmerný odpočet DPH.

Krajský súd sa stotožnil aj s právnym posúdením konania obžalovaného, keďže toto naplnilo všetky

znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek
4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006.

Krajský súd pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v § 23 odsek 1 a § 31 odsek 1 Trestného zákona.

Vo vzťahu k odsúdeniu vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/49/2012 trestným rozkazom zo
dňa 26.05.2012 krajský súd zistil, že obžalovanému bol uložený trest povinnej práce v trvaní 150 hodín,
ktorý trest vykonal dňom 01.08.2012 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo
výmere dvoch rokov vykonal dňom 26.05.2014. Vykonaním uvedených trestov došlo k ich zahladeniu a

na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Zodpisuregistratrestovkrajskýsúdzistil,žepredspáchanímstíhanejtrestnejčinnostiobžalovanýsúdne
trestaný nebol a okrem odsúdenia, ktoré už bolo zahladené, iný záznam v registri trestov nemal.

Obžalovaný sa skutku dopustil v roku 2000, pričom išlo o jeden skutok. Krajský prokurátor podal prvý
krát obžalobu v roku 2003, krajský súd vrátil prokurátorovi vec na došetrenie a po došetrení podal krajský
prokurátor v roku 2005 predmetnú obžalobu.

Krajský súd prvý krát o obžalobe rozhodol v roku 2009 (vrátil vec na došetrenie), následne po rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2005 vytýčil vo veci hlavné pojednávanie, ktoré
bolo opakovane odročované, najmä z dôvodu opakujúcej sa dlhodobej práceneschopnosti členov
senátu.

Podľa článku 6 odsek 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri

rozhodovaní o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné
prerokovanie svojej veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

Podľa článku 48 odsek 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Priemernosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len súd)
posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Súd v žiadnom zo svojich rozhodnutí

nekonkretizoval „všeobecne záväznú“ dobu, ktorú by bolo možné považovať za priemeranú lehotu.Porušenie pravidla plynúceho z článku 6 odsek 1 Dohovoru je sankciované vyjadrením zodpovednosti
štátu voči obvinenému, kedy bolo v rozhodnutiach súdu spravidla priznané sťažovateľovi spravodlivé
zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady a konštatované porušenie článku 1 odsek 1 Dohovoru.

Judikatúra súdu je jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky
konania v zásade zbavuje jednotlivca postavenia obete v zmysle článku 36 Dohovoru.

Krajský súd s poukazom na článok 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

článok 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky dospel k záveru, že vzhľadom na dĺžku konania i
uplynutie času od spáchania predmetného skutku je pri úvahách dôvodné v predmetnej veci aplikovať
ustanovenie§40odsek1Trestnéhozákona,pretožepoužitiezákonomstanovenejtrestnejsadzby,ktorá
je od päť do dvanásť rokov odňatia slobody, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu
možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci spôsob života i stupeň spoločenskej
nebezpečnosti, dospel krajský súd k záveru, že zákonným a primeraným trestom bude trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere päť rokov,
ktorý trest je spôsobilý naplniť požiadavky tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní, odo dňa jeho
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.