Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207258
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614207258.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľa L. L.
K..Q..X.., H. X. L., E. Č. M. XXXX/XXa, XXX XX S. X, Č. Q., P.: XXX XX XXX, S. T. B. E.Q. U. S.,
K..Q..X.., K. K. N. C., O. X, S. X. Z. U., H.. XX.X.XXXX, M. XX, XXX XX M., K. Q., v konaní o zaplatenie
142,-- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 142,-- Eur spolu so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25% denne

zo sumy 222,-- Eur počítaným od 25.12.2010 do 21.10.2012,

zo sumy 212,-- Eur počítaným od 22.10.2012 do 17.10.2013,

zo sumy 202,-- Eur počítaným od 18.10.2013 do 17.02.2014,

zo sumy 162,-- Eur počítaným od 18.02.2014 do 16.03.2014,

zo sumy 142,-- Eur počítaným od 17.03.2014 do zaplatenia,

so 6 %-ným ročným úrokom

zo sumy 222,-- Eur počítaným od 10.03.2011 do 21.10.2012,

zo sumy 212,-- Eur počítaným od 22.10.2012 do 17.10.2013,

zo sumy 202,-- Eur počítaným od 18.10.2013 do 17.02.2014,

zo sumy 162,-- Eur počítaným od 18.02.2014 do 16.03.2014,

zo sumy 142,-- Eur počítaným od 17.03.2014 do zaplatenia,

zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 0,74 Eur, a trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur, to všetko na účet navrhovateľa, vedený v S.

banke, a.s., číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol : XXXXXXXXX, v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania, spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia vo výške 59,14 Eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo U. C., B..K.., Č.
Ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu
zmenkovúsumuvovýške142,--Eur,zmenkovýúrokvovýške0,25%dennezosumy222,--Eurpočítaný

od25.12.2010do21.10.2012,zosumy212,--Eurpočítanýod22.10.2012do17.10.2013,zosumy202,--
Eur počítaný od 18.10.2013 do 17.02.2014, zo sumy 162,-- Eur počítaný od 18.02.2014 do 16.03.2014,
zosumy142,--Eurpočítanýod17.03.2014dozaplatenia,6%-nýročnýúrokzosumy222,--Eurpočítaný
od 10.03.2011 do 21.10.2012, zo sumy 212,-- Eur počítaný od 22.10.2012 do 17.10.2013,zo sumy 202,--
Eur počítaný od 18.10.2013 do 17.02.2014, zo sumy 162,-- Eur počítaný od 18.02.2014 do 16.03.2014,
zo sumy 142,-- Eur počítaný od 17.03.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej

sumy, teda 0,74 Eur, a náhradu trov konania.

Návrh na uplatnenie pohľadávky podal na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 29.07.2009

na zmenkovú sumu vo výške 222,-- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 25.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 29.07.2009 ( dátum
vystavenia) na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.12.2010.

Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 80,--Eur , pričom na zmenkovú sumu uhradil 80,--Eur a na
úroky uhradil 0,00 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,

výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporkyňa je fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území

Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporkyne v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007.

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporkyňou dňa 29.07.2009 s
nasledovnými údajmi:

Označenie: jedná sa o zmenku

Číslo zmenky : XXXXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporkyne

Miesto vystavenia: v F.

Dátum vystavenia: 29.07.2009

Zmenková suma: 222,-- Eur

Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: S. s.r.o., P.: XX XXX XXX, S. XX,
XXX XX C. sumu dvestodvadsaťdve Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.12.2010Splatné: S. s.r.o., S. XX, XXX XX C.

Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď.
Odporkyňa zásielku prevzala dňa 27.06.2014. Odporkyňa v stanovenej lehote súdu Tlačivo na odpoveď

nedoručila a nenavrhla ani, aby súd nariadil vo veci pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa

domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia

tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a

predpisov ( ďalej len „ZZŠ“) vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľačl.I,§10ZZŠ,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,

nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku : o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38
až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až

63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka , platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Nárok v danej predmetnej sporovej veci je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu ( ďalej aj ako „ Nariadenie“), pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba,

ktorá si uplatnila návrhom na tlačive A pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú
v origináli priložila k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom
pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhne niektorá zo strán. Odporkyňa žiadnu odpoveď na tlačive C súdu nezaslala, voči nároku zo

zmenky nevzniesla žiadne námietky a nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na to, že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do
pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj
správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, súd postupoval v prejednávanej veci podľa čl. 5 Nariadenia
a nenariadil vo veci pojednávanie, ale konal len písomne , keďže tu nebol daný dôvod na prejednanie

veci na ústnom pojednávaní, ku ktorémusúd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď
o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Súd preto postupom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením a zároveň tieto údaje zverejnil
aj na internetovej stránke.

Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vo veci , súd podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z
uplatneného nároku zo zmenky. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli
predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona
zmenkového a šekového.

V danom prípade je predmetom sporu len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý
získalnavrhovateľakoindosatárbeztoho,žebymalakúkoľvekpovinnosťpreukazovaťzáväzkovývzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať
a preukázať akúkoľvek vadnosť zmenky, vrátane prípadného pochybenia pri vyplnení zmenky ak
táto pôvodne bola blankozmenkou a bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s

udeleným vyplňovacím právom. Navyše ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu
v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere
alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka

možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. V prejednávanej veci zo
strany odporkyne žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli.

Súd sa preto len zaoberal tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky.

Podľa čl. I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú

peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; a 7. podpis vystaviteľa.

Všetky tieto vyššie uvedené náležitosti predmetná navrhovateľom predložená listina ním označená ako
zmenka spĺňa a teda v jej prípade ide o vlastnú zmenku.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia

dané pre cudziu zmenku okrem iného aj o zročnosti ( č.l. I, §§ 33 až 37 ZZŠ).

Splatnosť zmenky predloženej v tomto konaní je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení". Touto
formuláciou je splatnosť tejto zmenky jednoznačne daná a to v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ , a na základe
takto formulovaného znenia jej splatnosti možno konštatovať, že v jej prípade ide o zmenku splatnú
na videnie, tzv. vista zmenku. Túto zmenku je pritom možné predložiť vzhľadom na takto formulované

znenie jej splatnosti v spojitosti s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej
predložení nastáva jej splatnosť, pričom na platenie môže byť majiteľom predložená v lehote 4 rokov
po jej vystavení. Ide o zákonom prípustnú možnosť predlženia lehoty, v ktorej je možné takúto zmenku
predložiť na platenie (čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ).Práve pri tomto type zmeniek na videnie (tzv. vista zmeniek) a zmeniek splatných v určitej lehote po
videní( tzv. lehotných vista zmeniek), ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z
dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa čl. I§ 5 ods.1 ZZŠ.

V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie
úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by
stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl.

I § 77 ods.2 ZZŠ. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až
do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak vystavca,
pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Keďže zmenkový úrok vo výške 0,25% denne uvedený v predloženej vlastnej vistazmenke neodporoval

vyššie uvedený pravidlám súdu neostávalo nič iného, iba ho navrhovateľovi priznať, tak ako si ho uplatnil
vo svojom návrhu.

Podľa čl. I § 11 ZZŠ, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto
prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom,
ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však práv zo základného vzťahu, z ktorého

prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu v danom prípade je nárok zo zmenky. Posudzovanie prípadného
základného vzťahu , z ktorého prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky , by malo význam len
vtedy, keby odporkyňa vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii tejto zmenky došlo na jej škodu
alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa základného vzťahu , z ktorého prípadne

vzišlo vystavenie predmetnej zmenky, príp. zmenky samotnej , čo by však musela v konaní aj preukázať.

Ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v
prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k
jej vzniku, čo platí ako pre zmenky platobné , tak aj pre prípadné zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto
nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s pôvodným

majiteľom a zároveň vystaviteľom zmenky, a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa
názoru súdu je to výlučne odporkyňa , kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti
zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia
odporkyňa, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, t.j. predkladať dôkazy ,
resp. navrhovať ich vykonať a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok
na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a
nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že
práve ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi

zmenky, a to bez ohľadu na to, aké má tento dlžník postavenie v základnom vzťahu , z ktorého prípadne
vzišlo vystavenie predmetnej zmenky.

Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,

kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva ači nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto

musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o

záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku
zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr
pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť

preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je
platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je výlučne na dlžníkovi
zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom
konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje čl. I § 17 ZZŠ. Vznikom zmenky sa
zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na hospodárskom dôvode jeho

vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie
len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. Preto i v prípade npr. vystavenia zabezpečovacej
zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-právnej povahy
a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v prípade omeškania s plnením
záväzku všeobecno-právnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj takáto zabezpečovacia zmenka

má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa
zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku
na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca
predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy
zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa

zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Ustanovenie Čl. I § 17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky
jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná

námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku
vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti
takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že odporkyňa v lehote

do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí
k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné
podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak navrhovateľ, ako
aj odporkyňa predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ však samotná odpoveď

odporkyne k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po
doručení tlačiva návrhu odporkyni, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda
rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú
zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity odporkyne, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu v
uvedenej lehote nedoručila súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených

navrhovateľom,atedanevykonávadokazovanieuvedenévčl.§7ods.1Nariadenia.Tentozávervyplýva
z prvej vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením
odpovede odporkyni.V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na ustanovenie Čl. I § 17 ZZŠ ktoré uvádza, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky

jedná vedome na škodu dlžníka.

Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá
by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Odporkyňa ako dlžník nepreukázala , že nový majiteľ
zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jej škodu a nepodala žiadne námietky vyplývajúce z jej
vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zmenka nebola odporkyňou v konaní spochybnená,

súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal ním uplatnenú zmenkovú sumu aj s príslušenstvom, tak ako
to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Príslušenstvo zmenkovej sumy okrem už vyššie uvedeného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
uplatneného pri vistazmenke , predstavujú aj nároky v zmysle čl. I § 48 ZZŠ, a to zákonný úrok vo
výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy uplatňovaný od zročnosti, ktorá musela v danom prípade nastať

pri predložení zmenky , čo podľa navrhovateľa bol deň 10.03.2011 a zmenková odmena vo výške 1/3
percenta zmenkovej sumy, teda vo výške 0,74 Eur (1/3 zo sumy 2,22 Eur, / t.j. 1 %-ta zo zmenkovej
sumy 222,-- Eur ).

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 59,14 Eur s DPH.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci (prevzatie a prípravy, písomné podanie na súd), pričom hodnota právneho úkonu je vo výške

16,60 Eur bez DPH. Taktiež si uplatnil aj režijný paušál vo výške 8,04 Eur za dva úkony právnej pomoci.
Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z. z.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa článku 15 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 bod 1, rozsudok je
vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)