Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207528
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413207528.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 13, IČO: 36
860 662, proti odporkyniam: 1/ J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 2/ M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. C., J., Q.. I. XXX/X, v konaní o zaplatenie 2.103,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyne v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
986,07 eur s úrokom vo výške 6% od 04.06.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 2%
ročne od 04.06.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .

III. Odporkyne v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia 128,88 eur a ďalšie trovy konania vo výške 45,41 eur, ktoré sú povinné zaplatiť
právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2013, sa navrhovateľ voči odporkyniam 1) a 2)
domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 2.103,55 EUR ako istinu, riadny úrok vo výške
6 % p.a. z istiny odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 2 % p.a. z istiny odo
dňa 31.08.2013 do zaplatenia a trovy konania, s tým, že plnením jednej z nich zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhej.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je bankou, ktorá na základe bankového povolenia udeleného podľa
§ 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, vykonáva stavebné sporenie

v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení ( ZoSS ) v znení neskorších predpisov. Na
základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 3.319,39 EUR
a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril s odporkyňami 1) a 2) úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/
XXXX a poskytol im úver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie Y. v
sume 3.319,39 EUR, pri úrokovej sadzbe 6 % p.a. Odporkyne 1) a 2) sa zaviazali splácať poskytnutý
úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom uvedená suma je splatná vždy prvý deň príslušného
kalendárneho mesiaca a považuje sa za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet najneskôr 15.

deň v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou
25 % p.a. s okamžitou splatnosťou. Podľa čl. V. predmetnej úverovej zmluvy, ak poberateľ úveru v
stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na
základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité splatenie
celého úveru. V takomto prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 2 %p.a. Keďže odporkyne 1) a 2) poskytnutý úver nesplatili, boli písomnou výzvou na túto skutočnosť
navrhovateľom upozornené. Nakoľko odporkyne 1) a 2) ani naďalej poskytnutý úver nesplatili, upozornil
ich navrhovateľ písomnou výzvou zo dňa 22.07.2013 na úhradu celého zostatku úveru. Vzhľadom

na skutočnosť, že odporkyne 1) a 2) nerešpektovali ani túto písomnú výzvu, navrhovateľ ich požiadal
dňa 30.08.2013 o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 2.103,55 EUR. Súčasne sa od
uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 2 % p.a. Navrhovateľom uplatňovaná
úroková sadzba teda pozostáva z riadneho úroku vo výške 6 % p.a. v súlade s § 497 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a úrokov z omeškania vo výške 2 % p.a. v súlade

s § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Žalobnýnávrh(vrátanepríloh)bolodporkyni1)doručenýdňa10.03.2014aodporkyni2)dňa07.03.2014.
Písomne sa k nemu nevyjadrili.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 31.03.2014, pred ktorým, dňa 17.03.2014, bolo súdu
doručené vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom uviedol, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 3.319,39 eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril

navrhovateľ s odporkyňami 1) a 2) úverovú zmluvu k č. účtu XXXXXXXX/XXXX a poskytol im úver
v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie Y. v sume 3.319,39 eur, pri
úrokovej sadzbe 6% p.a. Predmetné finančné prostriedky vo výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk) boli
poukázané zo strany navrhovateľa dňa 21.06.2005 prevodom na bežný účet č. X-XXXXXXX/XXXX
vedený v F. a.s., a to na základe písomnej požiadavky odporkýň 1) a 2) na čerpanie finančných

prostriedkov, ku ktorej boli pripojené doklady preukazujúce účet použitia požadovaných finančných
prostriedkov v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie (ďalej len "VOP")
a 31.10.2006 prevodom na bežný účet č. X-XXXXXXX/XXXX vedený v U. K. A. Q..A.., a to na základe
písomnej požiadavky odporkýň 1) a 2) na čerpanie finančných prostriedkov, ku ktorej boli pripojené
doklady preukazujúce účel použitia požadovaných finančných prostriedkov v zmysle VOP, pričom

táto skutočnosť bola odporcom 1) a 2) oznámená listami označenými ako "Oznámenie o výplate" zo
dňa 21.06.2005 a 31.10.2006. Podpisom Zmluvy sa odporkyne zaviazali splácať poskytnuté peňažné
prostriedky mesačnými splátkami, pričom v súlade s čl. II bod 5. Zmluvy je splátka splatná vždy
prvý deň kalendárneho mesiaca a považuje sa za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet
najneskôr 15. deň v príslušnom mesiaci, pričom začiatok splácania bol v súlade s čl. II. bod 3 určený

na 01.08.2005, čo bolo odporkyniam oznámené listom zo dňa 20.07.2005 označeným ako "začiatok
splácania úveru". Nakoľko došlo zo strany odporcov v priebehu roku 2013 k porušeniu zmluvných
povinností, a to povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas stanovenými mesačnými splátkami ,
pričom odporkyne ani napriek opakovaným upozorneniam vzniknutý nedoplatok na riadnych splátkach
neuhradili, navrhovateľ v súlade s čl. V bod 2 b/ zmluvy a zároveň v súlade s § 11 ods. 2 VOP

požiadal dňom 30.08.2013 o okamžité splatenie úveru v celkovej výške 2.103,55 eur, zároveň zvýšil
úrokovú sadzbu o 2% ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu a zahájil súdne vymáhanie
svojej pohľadávky. Ani po zahájení súdneho konania nedošlo zo strany odporcov k žiadnej čiastočnej
dobrovoľnej úhrade uplatňovaného nároku. V zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V zmysle § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. V zmysle § 369 ods. 1 prvá
veta ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami
ako aj citáciami zákonných ustanovení zastáva názor, že navrhovateľ si v tomto prípade splnil všetky
povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy úverovej zmluvy ako pomenovanej zmluvy obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku , t.j. na základe požiadania poskytol dlžníkom /odporcom dohodnuté finančné
prostriedky ako úver. K porušeniu zmluvných povinností a to povinností splácať poskytnutý úver

pravidelnými mesačnými splátkami došlo zo strany dlžníkov (odporkýň), t.j. nakoľko dlžníci (odporkyne)
sa dostali do omeškania s vrátením poskytných peňažných prostriedkov, navrhovateľ-veriteľ využil svoje
oprávnenie a dňom 30.08.2013 pri Úverovej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX požiadal o okamžité splatenie
úveru.Na pojednávaní dňa 31.03.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne 1), a to v neprítomnosti
navrhovateľa (ktorý v tom čase ešte nebol zastúpený) a odporkyne 2), nakoľko títo svoju neúčasť
ospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania. Súd teda pojednával v ich neprítomnosti. Okrem

výsluchu odporkyne 1) súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložil
navrhovateľ spolu so žalobným návrhom (č.l. 4-8, č.l. 14 až 19, č.l. 26-31) a ďalej tými, ktoré do spisu
predložil spolu s vyjadrením zo dňa 12.03.2014 (č.l. 53 až 73).

Odporkyňa 1) vo svojom výsluchu uviedla, že nepopiera to, že uzavrela úverovú zmluvu s H., úver však
brala len ona a p. Š. bola len jej ručiteľkou. Celý dlh chce zaplatiť tak, aby sa to p. Š. vôbec netýkalo

a zaplatí ho z predaja svojich pozemkov, keď predáva tri pozemky a predaj jedného je už istý. To, že
prestala platiť úver bolo spôsobené tým, že v dome, v ktorom býva sa pretrhalo kúrenie a tak všetky
peniaze musela použiť na opravu kúrenia a zameškala tri splátky, ktoré síce neboli vysoké, boli vo
výške 33,19 eur a potom jej už prišlo spoplatnenie úveru. Ešte by chcela, aby mala možnosť si preveriť
všetky platby, ktoré poukazovala H. a ktoré robila vždy poštovou poukážkou. Tieto poštové poukážky
pri sebe, ale nemá. Splátky vždy platila na pošte a keďže v B., kde býva pošta nie je, tak ich platila

len v Dolnom Kubíne, kde vždy nemala cestu. Potom niekedy zaplatila aj dve alebo tri splátky naraz a
prišli jej upomienky, za ktoré musela platiť vyše 20,- eur, čo sa jej zdá veľmi vysoká čiastka pri splátke
33,19 eur. Niekedy mala pocit, že jej prišla upomienka aj vtedy, keď to mala zaplatené. Na otázku súdu
uviedla, že jej bol vyplatený celý úver v dohodnutej výške 100.000,- Sk a brala si ho na potreby údržby
rodinného domu, na ktorý je sama. Vzhľadom na to, že jej nebol doručovaný výpis z úverového účtu,

ona pôjde do neho nahliadnuť aj s poštovými poukážkami o svojich platbách, aby si prekontrolovala, či
jednotlivé úhrady sedia alebo nie.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené vo výpovedi odporkyne 1), ako aj za účelom vyžiadania si
Sadzobníkov poplatkov navrhovateľa, podľa ktorých účtoval poplatky za upomienky vo výške 10,- eur,
20,- eur, 24,90 eur, 16,65 eur (resp.16,59 eur a 16,60 eur) a 33,20 eur s tým, že súd ich predbežne

posúdil ako neprijateľné z dôvodu ich neprimeranej výšky, na základe oho navrhovateľovi poskytol lehotu
na vyjadrenie sa k tomuto posúdeniu, súd pojednávanie odročil na 28.04.2014. Uvedený termín bol
následne zrušený na základe žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania a vo veci bol určený ďalší
termín na 30.05.2014.

Pred uvedeným pojednávaním, dňa 23.05.2014, bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu

navrhovateľa, ktorým reagoval na výzvu ohľadne jeho predbežného posúdenia zmluvného dojednania
o poplatkoch za upomienky. Uviedol, že poplatky za upomienky majú povahu paušálu - paušálnych
poplatkov. Uvedené je zrejmé zo skutočnosti, že výška poplatku je určená všeobecným pojmom
a vzťahuje sa rovnako na každého spotrebiteľa, ktorý sa s plnením svojich povinností dostane do
omeškania. Pri tak rozsiahlych úkonoch ako komplex činností spadajúcich do procesu upomínania

dlžníkov a vymáhania neuhradených splátok úveru nepochybne je, totižto nie je objektívne možné
náklady rozpočítať na jednotlivý prípad tak, aby presne odzrkadľovali náklady, ktoré navrhovateľovi
v konkrétnom prípade vznikli. Uvedené je odôvodnené aj osobitnosťou každého takéhoto prípadu.
Stanovovanie poplatkov, a to nielen poplatkov za upomienky, všeobecnou kategóriou je pritom v
činnosti bánk zaužívanou praxou. Práve aj z dôvodu tejto objektívnej nemožnosti presného rozpočítania

poplatku, nepraktickosti takéhoto postupu, ktorý by pre banky znamenal neprimeranú záťaž, sú
predmetné poplatky stanovované paušálnou formou. Avšak len na podklade skutočnosti, že priamo
zo samotného poplatku nemožno presne identifikovať konkrétne bankou poskytnuté služby a v ňom
obsiahnuté úkony, nemožno vyvodiť záver, že by bolo možné považovať takéto poplatky v stanovenej
výške za neprijateľné zmluvné dojednanie. Nie je možné sa totiž domnievať, že by tento proces nebol

spojený s rozsiahlou činnosťou banky zahŕňajúcou mnohé subprocesy. Vzhľadom na uvedené nie je v
praximožné,abypožadovanýpoplatokbolrozčlenenýnačiastkovénáklady.Zároveňvšak poukazujena
fakt, že takúto povinnosť, t.j. podrobne identifikovať obsah poplatku, či taxatívne špecifikovať jednotlivé
služby, za ktoré sú poplatky poskytované, bankám t.j. aj navrhovateľovi ani žiaden právny predpis
neukladá. Stanovenie jednotlivých poplatkov v určitej výške je výsledkom dlhodobej činnosti bánk

a ich pôsobenia v trhovom hospodárstve. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že paušálny
charakter týchto poplatkov pritom automaticky vylučuje, aby mohla byť relevantná požiadavka na presnú
identifikáciu jednotlivých obsahových zložiek poplatku. Primeranosť poplatkov nemožno posudzovať z
hľadiska konkrétnej výšky nákladov ale z hľadiska primeranosti podmienok trhu. S prihliadnutím už na
vyššie špecifikovaný charakter predmetných poplatkov ako paušálu nie je podľa názoru navrhovateľa

záver o primeranosti, prípadne neprimeranosti, určitého poplatku možné vyvodiť zo skutočnosti, čipokrýva prípadné s ním súvisiace a veriteľovi vzniknuté náklady. Poukazuje na skutočnosť, že proces
upomínania dlžníkov a vymáhania neuhrádzaných splátok i e potrebné chápať v omnoho širších a
zložitejšíchsúvislostiach.Napriekznačnejštruktúrovanostinákladov nepovažujevtejtosúvislostijednak

za reálne možné a na druhej strane ani účelné tieto konkrétne vyčíslovať, nakoľko konkrétne náklady
nemôžu byť základným a určujúcim kritériom pre vyvodenie záveru o primeranosti výšky poplatkov.
Rozhodujúce a v tomto prípade jediné do úvahy prichádzajúce hodnotiace kritérium primeranosti výšky
poplatkov, je podľa nášho názoru ich primeranosť vzhľadom na trhové podmienky. Je totiž nesporné, že
poplatky za upomienky boli tak v minulosti, a sú i v súčasnosti v praxi stavebných sporiteľní, ostatných

bánk a prípadne iných inštitúcii úplne bežné. Všetky v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobiace banky
úplne bežne uplatňujú a od svojich klientov v prípade ich omeškania s plnením povinností požadujú
úhradu poplatkov za upomienky a prípadné ďalšie poplatky. V dôsledku trhového pôsobenia bánk
pritom následne došlo aj k vyprofilovaniu konkrétnych výšok poplatkov požadovaných jednotlivými
inštitúciami. Z porovnania výšky poplatkov za upomienky účtovaných spomínanými, na slovenskom
trhu pôsobiacimi stavebnými sporiteľňami totižto vyplýva, že tieto sú u každej stavebnej sporiteľni

približne rovnaké, prípadne sa rôznym spôsobom v závislosti od konkrétneho poradia upomienky ich
výška navyšuje. Posudzovanie primeranosti poplatkov nie je preto názoru navrhovateľa bez zohľadnenia
na trhu panujúcej situácie možné, nakoľko práve v dôsledku podnikateľského fungovania bánk a
realizácie ich činnosti, konkurenčné prostredie a ďalšie aspekty konkrétnej cenotvorby jednotlivých
bankou poskytovaných služieb zohrávajú v tomto prípade rozhodujúcu úlohu. Primeranosť ceny je

vylúčená zo súdneho prieskumu ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti rozhodujúcou
skutočnosťou je samotná neprípustnosť posudzovania výšky dojednaných poplatkov, ktoré predstavujú
súhrn poplatkov štandardne účtovaných bankou, z pohľadu ich prípadnej neprijateľnosti ako zmluvnej
podmienky. V tejto súvislosti preto poukazuje tak na vnútroštátnu úpravu, ako i na úpravu obsiahnutú
v smernici Rady EHS: Konkrétne Občiansky zákonník v jeho ust. § 53 ods. 1 OZ vymedzuje, že

"spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. " Uvedené
ustanovenie § 53 ods. 1 OZ je pritom implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom v zmysle článku 4 bod 2. Smernice platí,
že ,,hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani
na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Z uvedených ustanovení nepochybne
vyplýva, že z hľadiska neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je možné hodnotiť a posudzovať otázku

primeranosti ceny. Zo strany súdu preto nemôže byť posudzovaná nielen samotná konkrétna výška
peňažného plnenia, ale taktiež z takéhoto hodnotenia je vylúčený aj cenový dôvod, t.j. určenie, za
čo má byť cena uhrádzaná. Tak výška, ako i zloženie poplatkov je v podnikateľských činnostiach
výsledkom pôsobenia a stavu trhu s tým, že súd nie je oprávnený preskúmavať a kontrolovať dojednané
výšky cien. Z uvedených skutočností je preto nepochybné, že poplatky za upomienky a ďalšie poplatky

účtované bankami nemôžu byť predmetom kontroly. Podstatné je, že poplatky za upomienky a žiadosť
o zosplatnenie úveru spolu s ďalšími poplatkami tvoria súhrn poplatkov za všetky služby poskytovaných
navrhovateľom ako stavebnou sporiteľnou, za ktoré si banka ako podnikateľský subjekt oprávnene
účtuje stanovenú cenu. V intenciách neplatnosti dojednaných poplatkov v dôsledku ich neprijateľnosti
ako zmluvnej podmienky nemožno uvažovať ani z ďalších dôvodov. V tejto súvislosti je totiž potrebné

zohľadniť podstatu a zmysel ochrany spotrebiteľa, ktorým je predovšetkým zaistenie dostatku informácii
pre jeho rozhodovanie a ochranu pred zneužívajúcimi praktikami. Po zohľadnení základného zmyslu
ochrany spotrebiteľa je podľa názoru navrhovateľa v tomto smere nevyhnutné dospieť k záveru, že
dojednanie poplatkov za upomienky a poplatku za žiadosť o zosplatnenie zostatku úveru je platné
a v takýchto vzťahoch úplne bežné. Vychádzať je totižto potrebné práve zo skutočnosti, že klient

banky je o lehotách splatnosti a teda lehotách, v ktorých je povinný svoje základné zmluvné povinnosti
plniť, a to vrátane následkov jeho omeškania s úhradami, vopred riadne informovaný. Všetko vyplýva
priamo z úverovej zmluvy, úverových podmienok a sadzobníka poplatkov, ktoré sú klientovi k dispozícii
už pred uzatvorením zmluvy, resp. vo fáze, kedy klient o uzatvorení zmluvy uvažuje. Klient ako
spotrebiteľ má preto objektívnu možnosť sa s podmienkami, za ktorých mu je úver poskytnutý oboznámiť

a na základe získaných informácii má teda možnosť rozhodnúť sa, či ku konečnému uzatvoreniu
zmluvy pristúpi alebo nie. Relevanciu v tejto súvislosti nemôže mať skutočnosť, že konkrétna výška
poplatku je vymedzená v osobitnom dokumente - Sadzobníku poplatkov. Navrhovateľ poukazuje totiž
na ust. § 273 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné časť zmluvy určiť odkazom na inýdokument, v ktorom sú obsiahnuté ďalšie podmienky zaväzkovoprávneho vzťahu. Podmienka známosti
je samozrejme v tomto prípade splnená, nakoľko predmetný sadzobník predstavuje právnu súčasť
zmluvy a je klientovi k dispozícii. Označenie relevantných poplatkov za neprijateľné zmluvné podmienky

v tomto prípade presahuje súdom možný rámec poskytovania ochrany spotrebiteľovi, nakoľko jej účelom
má byť priblížiť sa rovnosti strán v právnych vzťahoch založených spotrebiteľskými zmluvami. Nesmie
byť však zamieňaná a rozširovaná až do takého neprijateľného rozsahu, že by mala za následok
legalizáciu práva spotrebiteľa zmluvy nečítať, prípadne sa nezaujímať o konkrétny obsah podpisovanej
zmluvy. Nakoľko výška poplatkov spolu s ďalšími podmienkami úverovej zmluvy boli aj odporkyni známe,

vyslovenie o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky by vo vyššie naznačenom zmysle znamenalo
rozširovanie možnej, zo strany súdu prípustnej, ochrany spotrebiteľa. O výške poplatkov v tomto prípade
bol klient riadne informovaný, teda nie je naplnený základný predpoklad toho, aby mohlo byť určité
dojednanie určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, t j. toto dojednanie nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Účelom upomínania
dlžníkov a vymáhania pohľadávok nie je dosiahnutie zisku ale informovanie dlžníka a zabezpečenie

dodatočného splnenia jeho primárnej zmluvnej povinnosti. Zo všetkých vyššie vymedzených dôvodov
nemožno súhlasiť s tvrdením, že upomínanie dlžníkov a účtovanie poplatkov za upomienky predstavuje
pre dlžníka ďalšiu sankciu. Ako bolo uvedené, tieto poplatky majú povahu paušalizovanej náhrady
nákladov navrhovateľovi ako veriteľovi v tejto súvislosti vznikajúcimi. Tieto poplatky sú účtované výlučne
tým klientom, zo strany ktorých došlo k opakovanému porušeniu ich základných povinností vyplývajúcich

z úverovej zmluvy. Účelom upomienky ako takej je preto dlžníka informovať o tom, že z jeho strany
nedochádza k riadnemu a včasnému plneniu si zmluvných povinností a zároveň ho upozorniť na možné
negatívne následky ďalšieho trvajúceho porušovania zmluvných povinností. Práve týmto spôsobom
navrhovateľ ako veriteľ poskytuje klientovi možnosť dodatočne splniť svoje povinnosti a svojím konaním
tak predísť do úvahy prichádzajúcim negatívnym následkom nesplácania úveru - vznik povinnosti

okamžite splatiť úver a následné súdne vymáhanie dlhu. Podstatné preto je, že navrhovateľ neúčtuje
tieto poplatky svojvoľne, za účelom seba obohatiť - dosiahnuť zisk. Práve naopak, príčinou k pristúpeniu
jednotlivých krokov upomínania dlžníka je nedisciplinovanosť samotného dlžníka. Je preto zrejmé, že
účelom celého procesu upomínania dlžníka nie je dosiahnutie zisku. Proces upomínania je pre banku
ako podnikateľský subjekt práve naopak nadbytočnou záťažou a predstavuje súhrn činností, ku ktorým

dochádza pre nedisciplinovanosť klientov. Účelom upomínania dlžníka preto nie je dosiahnutie zisku,
ale snaha o dosiahnutie dodatočného splnenia si hlavnej povinnosti dlžníkom. Rovnako je podstatné,
že poplatok za upomienku ako taký nemá povahu sankcie ani z dôvodu skutočnosti, že nepredstavuje
sumu, ktorej by nezodpovedali určité činnosti realizované bankou a k ich účtovaniu nedochádza len
na podklade samotného faktu, že zo strany klienta došlo k omeškaniu. Samozrejme predpokladom

na pristúpenie k tejto činnosti je omeškanie klienta, avšak veriteľ k týmto krokom pristupuje v snahe
dosiahnuť riadne splnenie si hlavnej a primárnej záväzkovej povinnosti dlžníka.Z vyššie vymedzených
skutočností je navrhovateľ toho názoru, že predmetné zmluvné dojednania, o ktoré sa tieto poplatky za
upomienky opierajú, nie sú neprijateľnými z dôvodu neprimeranosti výšky týchto poplatkov.

Pojednávanie dňa 30.05.2014 súd vykonal v neprítomnosti odporkyne 2), ktorá svoju neúčasť

ospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
Sadzobníkmi poplatkov, ktoré zástupca navrhovateľa súdu doručil spolu so svojím vyjadrením zo dňa
19.05.2014 a ktoré sa nachádzajú na č.l. 105 až 128 spisu. Keďže v deň pojednávania odporkyňa
vykonala úhradu 500,- eur, a to poštovým prevodom, právny zástupca na pojednávaní čiastočnú úhradu
nemohol potvrdiť, resp. vyvrátiť a pojednávanie bolo odročené na deň 04.08.2014.

Dňa 01.08.2014 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v prílohe, ktorého súdu zaslal

špecifikáciu žalovanej istiny ku dňu žiadosti o okamžité splatenie celého zostatku úveru, t.j. ku dňu
30.08.2013 vo výške 2.103,55 EUR, ku ktorej uviedol, že celková suma poplatkov za upomienky,
špecifikovaná v súlade s výpismi z účtu č. XXXXXXXX/XXXX za jednotlivé roky 2005 - 2013,
predstavuje 703,65 EUR a v uvedenej sume vykonáva navrhovateľ čiastočné späťvzatie v časti

žalovanej istiny. Vzhľadom na skutočnosti uvedené odporkyňou l) na pojednávaní zo dňa 30.05.2014
ohľadne úhrady sumy vo výške 500 EUR navrhovateľ oznámil, že došlo k tomu vkladu dňa 03.06.2014,
ktorý bol započítaný v súlade s čl. V. ods. 6 Zmluvy - najskôr na úhradu poistného na krytie úverovej
pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov a
potom na splatenie samotného stavebného úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vykonávanavrhovateľ čiastočné späťvzatie žalobného návrhu v časti poplatkov za upomienky v celkovej výške
703,65 EUR (2103,55 EUR - 703,65 EUR = 1.399,90 EUR). Vklad zo dňa 03.06.2014 vo výške 500 EUR
bol započítaný na úhradu riadneho úroku vo výške 6 % p.a. z istiny 1.399,90 EUR odo dňa 31.08.2013

do 03.06.2014, úroku z omeškania vo výške 2 % p.a. z istiny 1.399,90 EUR odo dňa 31.08.2013 do
03.06.2014 a na čiastočnú úhradu istiny, ktorá sa ponížila o 413,83 EUR, na sumu vo výške 986,07 EUR.
(2103,55 EUR - 703,65 EUR-413,83 EUR = 986,07 EUR). Žiadal, aby súd v uvedenej časti konanie
zastavil a zaviazal odporkyne 1) a 2), aby spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku zaplatili navrhovateľovi 986,07 EUR ako istinu, riadny úrok vo výške 6 % p.a. z istiny odo

dňa 04.06.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 2 % p.a. z istiny odo dňa 04.06.2014 do
zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť druhého.

Keďže k uvedenému čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo po prvom pojednávaní a na pojednávanie
dňa 04.08.2014 sa nedostavila žiadna z odporkýň, súd pojednávanie odročil na deň 10.09.2014 za
účelom ich vyzvania, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy súdu oznámili prípadné dôvody, pre ktoré

nesúhlasia s čiastočným späťvzatím (ktoré sa im bolo súčasne zasielané) s tým, že ak tieto dôvody v
stanovenej lehote neoznámia, súd bude mať za to, že so zastavením konania v danej časti súhlasia.

Odporkyňa 1) výzvu prevzala dňa 19.08.2014 a nijako na ňu nereagovala. Odporkyni 2) bola zásielka
s uvedenou výzvou, ako aj predvolaním na pojednávanie dňa 10.09.2014 doručovaná do vlastných rúk
dňa 18.08.2014 a opakovane dňa 19.08.2014, kedy bola zásielka uložená na pošte. Odporkyňa 2) si

ju v odbernej lehote neprevzala a súdu tak bola vrátená 10.09.2014. Týmto dňom ju súd považoval
za doručenú s poukazom na § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako "OSP"),
keď vychádzal zo záveru, že odporkyňa 2) sa na uvedenej adrese zdržiava, nakoľko na nej prebrala
predchádzajúce zásielky. Keďže zásielka bola odporkyni 2) doručená na základe fikcie, je zrejmé, že by
bolo nadbytočné vyčkať na uplynutie 7 dňovej lehoty, v ktorej bola odporkyňa 2) vyzvaná na oznámenie

prípadných dôvodov svojho nesúhlasu s čiastočným späťvzatím. Súd tak o tomto späťvzatí rozhodol na
pojednávaní tak, že konanie v časti predstavujúcej rozdiel medzi pôvodne uplatneným nárokom (suma
2.103,55 eur s úrokom vo výške 6 % p.a. odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 2 % p.a. odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia) a nárokom priznaným (suma 986,07 eur s úrokom vo
výške 6 % ročne od 04.06.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 04.06.2014

do zaplatenia) zastavil. Na rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania súd aplikoval ust. § 96 ods. 1
až 3 OSP.

Na základe skutočností opísaných v druhej vete predchádzajúceho odseku, súd považoval dňom
10.09.2014 za doručené odporkyni v 2) aj predvolanie na pojednávanie, na ktorom o veci rozhodol
za prítomnosti odporkyne 1) a v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu, ktorý predvolanie na

pojednávanie prevzal dňa 19.08.2014 a o odročenie pojednávania nežiadal. Navrhovateľ súhlasil, aby
sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Späťvzatím nedotknutému nároku, t.j. nároku na zaplatenie sumy 986,07 eur s úrokom vo výške 6
% ročne od 04.06.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 04.06.2014 do
zaplatenia, súd v celom rozsahu vyhovel, a to z nasledovných dôvodov.

Dňa 07.06.2005 navrhovateľ uzavrel s odporkyňou 1) ako poberateľkou úveru a odporkyňou 2) ako
spoludlžníčkou úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie medziúveru v sume 100.000,- Sk,
a to zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX s cieľovou sumou 100.000,- Sk. Úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 9,80% p.a.. V čl. 2 bolo dohodnuté, že medziúver je poskytnutý na preklenutie
obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver s tým, že po splnení

všetkých podmienok pridelenia cieľovej sumy stanovených v § 8 Všeobecných obchodných podmienok
pre stavebné sporenie Y. (ďalej len ako VOP) sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný
úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou na sporiteľskom
účte, s úrokovou sadzbou 6,00% p.a.. V čl. 3 bol dohodnutý účel úveru tak, že môže ísť len o účel
uvedený v § 1 ods. 2 VOP. V § 1 ods. 2 VOP je uvedené, že poskytnutý úver možno použiť len na

financovanie bytových potrieb v SR, ktoré sú vymenované pod písm. a/ až i/, ktorých spoločných znakomjestavebný, bytovýúčel.Medziúversaodporkyňa1)vzmluvezaviazalasplácať vmesačnýchsplátkach
vovýške1,6%zcieľovejsumy,t.j.vovýške1.600,-Sk(120,49eur)azačiatoksplácaniabolstanovenýna
najbližšímesiacnasledujúcipoprvomčerpaníprostriedkovmedziúveru.Použitiesplátkybolodohodnuté

tak, že 0,78% z cieľovej sumy bude použitých ako vklad na sporiteľský účet na dosporenie do 40%
z cieľovej sumy a 0,82% z cieľovej sumy bude použitých na medziúverový účet na úhradu úrokov z
poskytnutého medziúveru. Po pridelení cieľovej sumy a transformácii medziúveru na stavebný úver sa
poberateľ úveru zaväzuje mesačne platiť splátku stavebného úveru minimálne vo výške 1% z cieľovej
sumy, t.j. 1.000,- Sk a celý úver splatiť v súlade s VOP najneskôr do 5,25 roka od pridelenia cieľovej

sumy (čl.II zmluvy) s tým, že splátka je splatná vždy prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca a
považuje sa za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet najneskôr 15. deň v príslušnom mesiaci.
V čl. VI odsek 7 zmluvy je uvedené, že spoludlžník týmto pristupuje k záväzku dlžníka a zaväzuje
sa splatiť úver aj s príslušenstvom s dlžníkom spoločne a nerozdielne, za podmienok dohodnutých
v zmluve. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ odporkyni 1) poskytol dohodnutý úver vo výške
100.000,- Sk, pričom z č.l. 53 a 54 spisu vyplýva, že sa tak stalo na základe požiadaviek odporkyne na

čerpanie finančných prostriedkov zo dňa 17.06.2005 (požiadavka na čerpanie 80% úveru) a 06.07.2006
(požiadavka na čerpanie 20% úveru). Z listinného dokladu na č.l. 57 spisu vyplýva, že listom zo dňa
20.07.2005 navrhovateľ odporkyni oznámil, že od 01.08.2005 je povinná mesačne splácať splátku vo
výške 1.600,-Sk, a to vždy na začiatku každého kalendárneho mesiaca. Listom zo dňa 31.03.2010 (č.l.
58 spisu) navrhovateľ odporkyni 1) oznámil, že vzájomne zúčtoval jej medziúverový a vkladový účet

a zostatok previedli na novovytvorený úverový účet s novým zostatkom dlžnej sumy 2.340,92 eur a
mesačná splátka od 01.04.2010 je vo výške 33,19 eur, ktoré je potrebné realizovať vždy na začiatku
príslušného mesiaca. Z výpisu z úverového účtu na č.l. 60 až 73 spisu vyplýva, že úver poskytnutý v
časti 80.000,- Sk dňa 21.06.2005 a v časti 20.000,- Sk dňa 31.10.2006 bol v dohodnutých mesačných
splátkach splácaný, aj keď niektoré splátky boli platené oneskorene a v roku 2013 sa s jeho splácaním

prestalo, keď posledný vklad bol pripísaný dňa 18.01.2013. Dňa 22.07.2013 navrhovateľ vyhotovil
žalobnú upomienku, v ktorej odporkyňu 1) i odporkyňu 2) upozornil na existenciu nedoplatku v sume
124,21 eur a na riadne splácanie úveru, pretože inak je oprávnený v súlade s § 12 ods. 2 VOP žiadať
o okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej výške 2.062,98 eur. Listom zo dňa 30.08.2013
navrhovateľ s poukazom na § 12 ods. 2 VOP odporkyňu 1) požiadal o splatenie celého zostatku

úveru vo výške 2.103,55 eur (pôvodne žalovaná "istina"), ktorý list sa odporkyni 1) podarilo doručiť až
01.10.2013 (č.l. 28 až 30 spisu). Totožný list navrhovateľ adresoval aj odporkyni 2), ktorý prevzala jej
dcéra dňa 05.09.2013.

V čl. V odsek 2 úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že ak poberateľ úveru v stanovených termínoch
mešká so zaplatením dvoch splátok medziúveru, stavebného úveru podľa čl. II tejto zmluvy, resp. vkladu

na sporiteľský účet alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, je sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru. Ako už bolo uvedené, odporkyňa
1) po 18.01.2013 prestala splácať úver, zmysle čoho navrhovateľ dňa 30.08.2013 dôvodne požiadal o
okamžité splatenie úveru, keďže v tomto čase bola v omeškaní so zaplatením viac ako troch splátok.
Súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie o práve žiadať okamžité splatenie úveru nie je v

rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné v danom prípade aplikovať. Z
označenia a obsahu zmluvy totiž vyplýva, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku. Súčasne však ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže časť zmluvy tvoria VOP,
ktoré sú vyhotovené v predtlačenej forme a ich obsah odporkyne nemohli vôbec ovplyvniť. Podľa §
23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Súčasne súd konštatuje, že ide o zmluvu, na ktorú nedopadá režim zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keďže podľa § 1 ods. 2 písm. a/ tohto zákona, sa uvedený zákon nevzťahuje

na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu (tu zákon odkazuje na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ustanovenie
odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania ostalo len zaplatenia dlžnej istiny a úrokov z úveru. Tieto

podľa citovaného ustanovenia predmetom prieskumu neprijateľných podmienok nie sú. Možno ich
posudzovať ohľadne ich súladu s dobrými mravmi. Vzhľadom na ich výšku 9,80% ročne, 6% ročne)
súd takýto nesúlad nezistil. Keďže nebolo v konaní sporné, že by bol úver splatený, súd navrhovateľovi
priznal zostatok istiny úveru vrátane úrokov z úveru spolu v sume 986,07 eur. K tejto sume súd priznal
navrhovateľom žiadaný riadny úrok vo výške 6% ročne s poukazom na čl. I. úverovej zmluvy, ako aj

úrok z omeškania vo výške 2% ročne, keďže nebol uplatnený v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý je na mieste aplikovať z dôvodu
spotrebiteľského charakteru žalovaných nárokov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že omeškanie
s vrátením úveru a jeho príslušenstva nastalo dňom 31.08.2013, keďže dňom 30.08.2013 bol úver
vyhlásený za predčasne splatný. Súd však navrhovateľovi priznal úrok z omeškania až od 04.06.2014,

nakoľko z úhrady vo výške 500,- eur, ku ktorej došlo v priebehu konania, navrhovateľ započítal jej časť
aj na úroky z omeškania za obdobie od 31.08.2013 do 03.06.2014, ktorý postup súd akceptoval, keďže
odporkyňa 1), ktorá túto úhradu vykonala, uviedla, že predmetná úhrada slúžila na rovnomernú úhradu
všetkých nárokov navrhovateľa.

Na zaplatenie priznanej sumy vrátane príslušenstva súd zaviazal odporkyne v 1) a 2) rade spoločne a

nerozdielne, keďže odporkyni 2) vznikla solidárna povinnosť plniť záväzky z úverovej zmluvy spolu s
odporkyňou 1) na základe jej pristúpenia k záväzku obsiahnutého v čl. VI odsek 7 úverovej zmluvy.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne.

Na rozdiel od petitu žalobného návrhu aký navrhol navrhovateľ, súd vo výroku rozsudku neuviedol,
že "plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého", pretože tento právny
následok sa už spája s rozhodnutím, že odporkyne sú povinné zaplatiť žalované nároky spoločne a
nerozdielne, keď v tomto prípade, ak bude plniť ktorákoľvek z nich v tomto rozsahu zanikne povinnosť
druhej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo, ako aj podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP. V prejednávanej veci mali účastníci
konania čiastočné úspechy. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 2.103,55 eur
s úrokom vo výške 6 % p.a. odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 2 % p.a.

odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia, ktoré úroky ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavujú sumu 173,35
eur. So stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku sa tak navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 2.276,90 eur.
Súd navrhovateľovi priznal sumu 986,07 eur s úrokom vo výške 6 % ročne od 04.06.2014 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 04.06.2014 do zaplatenia, ktoré úroky ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavujú 21,39 eur. So stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku súd navrhovateľovi priznal

sumu 1.007,46 eur. Táto suma predstavuje úspech navrhovateľa, rovnako ako suma ohľadne ktorej bolo
konanie zastavené pre správanie odporkýň (500,- eur s úrokom vo výške 6 % p.a. odo dňa 31.08.2013do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 2 % p.a. odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia). Suma 500,-
eur a uvedené úroky z nej od 31.08.2013 do vyhlásenia rozsudku predstavujú 41,20 eur. Navrhovateľ tak
bol úspešný (so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku) čo do sumy 1.548,66 eur (1.007,46 eur +500 eur

+41,20 eur). Pokiaľ navrhovateľ zobral späť svoj návrh aj čo do zaplatenia sumy 703,65 eur s úrokom
vo výške 6 % p.a. odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 2 % p.a. odo dňa
31.08.2013 do zaplatenia, stalo sa tak z iných dôvodov než pre správanie odporkýň, takže ohľadne tejto
časti ide o jeho "neúspech" v konaní. Vychádzajúc z doteraz uvedeného, ak "úspech" navrhovateľa bol
čo do sumy 1.548,66 eur, jeho neúspech bol čo do sumy 728,24 eur (rozdiel medzi žiadanou sumou

2.276,90 eur a úspechom 1.548,66 eur). V percentuálnom vyjadrení je úspech navrhovateľa 68,02% a
úspech odporkýň 31,98%, na základe čoho je tzv. čistý úspech navrhovateľa 36,04%. V takomto rozsahu
mu vzniklo právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku zaplateného za návrh
vo výške 126,- eur a z trov právneho zastúpenia, keďže sa dal navrhovateľ v priebehu konania zastúpiť
spoločnosťou poskytujúcou právne služby. 36,04% zo sumy 126,- eur predstavuje 45,41 eur. Súd tak
zaviazal odporkyne, aby navrhovateľovi spoločne a nerozdielne nahradili z titulu súdneho poplatku

sumu 45,41 eur. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, spoločnosť zastupujúca navrhovateľa vykonala
nasledovné úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 05.05.2014, 2. vyjadrenie zo dňa
19.05.2014 a 3. účasť na pojednávaní dňa 30.05.2014. Odmena za jeden úkon právnej služby z hodnoty
veci v čase ich vykonania (2.103,55 eur) predstavuje 91,29 eur a k odmene za každý úkon náleží režijný
paušál 8,04 eur. K odmene a režijnému paušálu napokon ešte patrí 20% DPH, ktorej je zástupca

platiteľom (č.l. 208 spisu 6C/150/2012) a trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú 357,60 eur
( 91,29 eur + 20% DPH, t.j. 109,55 eur + 8,04 eur + 20% DPH, t.j. 9,56 eur pri jednom úkone spolu
119,20 eur a pri troch 357,60 eur). V takejto výške si ich aj uplatnil právny zástupca navrhovateľa,
pričom tak urobil v lehote stanovenej ust. § 151 ods. 1 OSP, teda v lehote troch pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku. Rozsudok bol vyhlásený dňa 10.09.2014 (streda) a tretí pracovný deň (pondelok

15.09.2014 ) bol štátny sviatok, takže posledný deň lehoty pripadol na 16.09.2014, kedy toto vyčíslenie
právny zástupca odovzdal na poštovú prepravu (§ 57 ods. 2 a 3 OSP). Pri priznaní trov právneho
zastúpenia súd postupoval podľa § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/, § 15 písm. a/, § 16 ods.
3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Navrhovateľovi súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 128,88 eur, čo zodpovedá

36,04% čistému úspechu navrhovateľa v konaní.

Všetky priznané trovy konania sú odporkyne povinné zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to
s poukazom na ust. § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Okresný súd Dolný Kubín

10. septembra 2014