Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214065

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1613214065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: T., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. a otec - Y., za účasti Okresnej

prokuratúry Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého T. do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré
výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom
4.11.2013.

Zročné výživné za obdobie od 4.11.2013 do 10.9.2014 vo výške X.XXX,- € súd otcovi p o v o ľ u j
e splácať v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Do zročného výživného súd otcovi z a p o č í t a l sumu XXX,-€.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým T. každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase
od 14.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste
bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť.

Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a .

Súd návrh otca vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky IV dňa 4.11.2013 a postúpeným Okresnému súdu
Bratislava IV dňa 3.1.2014 žiadala matka, aby súd zveril maloletého T. do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila

tým, že s otcom sú manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti.

Otec vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky
súhlasí. Nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným a žiadal určiť vyživovaciu povinnosť na maloletého
najviac vo výške XXX,-€ mesačne. Zároveň žiadal o úpravu styku s maloletým tak, aby bol oprávnený
sa s ním stretávať každý druhý víkend v mesiaci od piatku do nedele.

Uznesením Okresnému súdu Bratislava IV č.k. 13P 146/2014-15 zo dňa 30.6.2014 bolo nariadené

predbežné opatrenie, ktorým súd určil predbežne vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. vo výške
XX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého.
Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa20.8.2014vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislave
č.k. 11CoP 363/2014-20 zo dňa 12.8.2014.

Vzhľadom k tomu, že otec sa na pojednávanie súdu dňa 10.9.2014 nedostavil, hoci termín pojednávania

zobral na vedomie a nežiadal ospravedlniť svoju neúčasť, súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2013.

Matka vo výpovediach uviedla, že v auguste 2013 sa spolu so synom odsťahovala zo spoločnej
domácnosti. Už počas materskej dovolenky bola zamestnaná a to od roku 2007 do novembra 2013,
kedy dostala výpoveď kvôli znižovaniu stavu, resp. so zamestnávateľom podpísala dohodu o skončení
pracovného pomeru. Pracuje aj počas predĺženej rodičovskej dovolenky, ktorú má predĺženú z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu maloletého až do mája 2015. V súčasnosti teda poberá rodičovský

príspevok vo výške XXX,XX € mesačne a chodieva aj brigádovať, pričom zarobí asi XXX,-€ mesačne,
finančne jej vypomáha aj rodina. Otec na výživu maloletého od rozchodu zaplatil iba v januári 2014 vo
výške XXX,-€. S maloletým má vysoké výdavky, pretože má zdravotné problémy, má oslabenú imunitu a
obštrukčnú bronchitídu a takmer každý mesiac je v nemocnici. Pokiaľ je syn zdravý, navštevuje materskú
škôlku, kam ho musela umiestniť, aby mohla chodiť brigádovať. Za škôlku sa platí XX,-€ mesačne.

Spolu s maloletým býva v podnájme, za ktorý platí XXX,-€ mesačne, resp. keďže s nimi v domácnosti
býva aj jej matka, tak nájomné platia na polovicu, prípadne mama zaplatí nájom a ona hradí všetku
stravu. Ďalej uviedla, že má niekoľko pôžičiek, ktoré v súčasnosti vôbec nie je schopná platiť. Zobrala
si pôžičku vo výške X.XXX,.-€ na svadbu a to v auguste 2011, ktorú by mala platiť po XXX,-€ mesačne
a pokiaľ pracovala, tak ju platila, ale v súčasnosti už nie. Tiež má pôžičku z nebankovej spoločnosti vo

výške X.XXX,-€, ktorú si zobrala na zaplatenie zábezpeky za byt, keď ju otec zo spoločnej domácnosti
vyhodil a táto pôžička by sa mala platiť po XX,-€ mesačne, ale neplatí ju. Majú aj spoločnú pôžičku z
O. vo výške X.XXX,-€, ktorú si brali na zariadenie bytu, ale neplatia ju. Ďalšiu pôžičku vo výške X.XXX,-
€ majú od Home credit, ktorú tiež nesplácajú. Tiež majú pôžičky na veci, ktoré si nakúpili na splátky
a mali by to splácať po XXX,-€ mesačne, čo neplatia. O otcových pôžičkách mala vedomosť, pričom

jedna z najväčších bola hypotéka na byt, ktorý bol jeho a ktorý predal, pričom vyplatil hypotéku, ale
synovi z toho nedal nič. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že od posledného pojednávania, ktoré
bolo v máji 2014, si otec zmenil telefónne číslo a nechal jej odkaz, aby ho už vôbec nekontaktovala,
pričom o maloletého neprejavil žiaden záujem. Od augusta 2013 syna nevidel vôbec. Tiež uviedla, že
má informáciu, že otec od 1.7.2014 zmenil prácu, resp. sa stal živnostníkom, ale stále pracuje v rovnakej

pozícii ako predtým, avšak na základe živnosti. Po 10 rokoch, kedy bol riadne zamestnaný, dal výpoveď,
pretože mu zamestnávateľ dlhy a pôžičky strhával priamo z príjmu a teraz, keď je živnostníkom, mu
nikto nemôže nič strhnúť a celú výplatu použije pre seba. K návrhu otca na úpravu styku uviedla, ženesúhlasí s tým, aby sa otec so synom stretával na celý víkend, avšak so stretnutím počas dňa súhlasí,
i keď otec neprejavuje dostatočný záujem.

Z listinných dôkazov vyplýva, že matka v roku 2013 poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX

€ (s výnimkou mesiacov apríl až august) a v roku 2014 poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,XX
€. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, prispieval na synovu výživu
tak, že keď ho navštívil, tak mu vždy niečo priniesol. Uviedol tiež, že je riadne zamestnaný, má príjem
asi XXX,-€ mesačne netto. Ku svojim pôžičkám uviedol, že mal hypotéku vo výške XX.XXX,.-€ na svoj
byt, ktorý predal za XX.XXX,-€ a vyplatil hypotéku, ktorá v tom čase už bola XX.XXX,-€ a tiež vyplatil

nedoplatky, čiže mu zostalo asi X.XXX,-€. Ďalšiu hypotéku má vo výške XX.XXX.,-€, ktorú si zobral a
založil pri tom rodičovský dom s tým, že rodičom vyplatil ich úver vo výške XX.XXX,-€ a oni sa zaviazali,
že budú 10 rokov splácať jeho úver, ale už 2 mesiace tento úver nezaplatili, pretože ho nevládzu platiť,
keďžemajúajďalšiesvojeúvery.Ďalejuviedol,žemápôžičkyajzPoštovejbankyatovovýškeXX.XXX,-
€, X.XXX,-€ a ďalších X.XXX,.-€, avšak tieto nespláca, lebo nemá z čoho. Pôžičky má aj z nebankovky

a to 2x po X.XXX,.-€ a jednu vo výške XXX,-€, čo mu strhávajú priamo z výplaty, asi XXX,-€ mesačne.
Z iných nebankových spoločností ako Cetelem a Provident má tiež pôžičky, ktoré neplatí. Na syna Y.
neplatil výživné riadne, viedlo sa aj trestné konanie, avšak celý dlh už vyplatil. Ďalej uviedol, že žije s
rodičmi v spoločnej domácnosti, rodičia pracujú, ale neprispieva im na domácnosť, pretože nemá z čoho.

Z listinných dôkazov vyplýva, že otec v roku 2013 dosahoval príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto

a v roku 2014 (január až marec) mal príjem XXX,XX. € priemerne mesačne netto. Mesačné splátky
exekúcií, ktoré sú mu strhnuté z príjmu sú vo výške XXX,-€ priemerne mesačne. Otec má jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému Y., avšak rodný list ani rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti
nepredložil.

Kolízny opatrovník uviedol, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému považuje za dôvodný, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária
spoločne. Na základe vykonaného dokazovania odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti
matky s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Konkrétnu výšku výživného
ponechal na úvahu súdu tak, aby boli zohľadnené príjmy oboch rodičov, ako aj výdavky maloletého. K
úprave styku, ktorú navrhoval otec uviedol, že v súčasnosti nepovažuje jeho návrh za dôvodný, keďže

vyše roka otec neprejavil záujem o dieťa a teda odporučil styk otca s maloletým neupraviť.

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matke, ktorá sa o neho aj stará a rozhodnutie o úprave styku ponechal na úvahe súdu.

Maloletý T. navštevuje materskú škôlku. Má zdravotné problémy, nakoľko mu bola diagnostikovaná
obštrukčná bronchitída a znížená imunita.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, čo potvrdili obaja a otec na výživu maloletého neprispieva takmer vôbec. Súd teda
považoval za dôvodné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vzhľadom k

tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2013, pričom odvtedy osobnú starostlivosť o
maloletého vykonáva matka a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd maloletého zveril
do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil otec maloletého ako aj kolízny opatrovník. O zastupovaní a
správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že toto budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by malo toto právo prináležať iba jednému z rodičov. Čo sa týka výšky vyživovacej

povinnosti otca na maloletého T., súd túto ustálil v sume XXX,-€ mesačne. Vychádzal pritom najmä
z veku maloletého, ktorý zatiaľ navštevuje predškolské zariadenie, má 4,5 roka a jeho odôvodnené
potreby sú zvýšené v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom a častou chorobnosťou. Pri
určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal aj z možností a schopností otca, ktorý je riadne
zamestnaný a v roku 2013 dosahoval príjem XXX,-€ priemerne mesačne a počas prvých troch mesiacov

roku 2014 dosiahol príjem XXX,XX €. Súd teda konštatuje, že otec je schopný výživné vo výške XXX,-€
mesačne na maloletého platiť. Súd nemohol akceptovať argumentáciu otca ohľadom splácania pôžičiek,
nakoľko otec nepreukázal dôvodnosť žiadnej zo svojich mnohých pôžičiek, preto súd na ne neprihliadol,
poukazujúc aj na tú skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými
záväzkami rodiča a finančne nezodpovedné správanie sa otca nemôže byť na úkor maloletého. Určenú

výšku výživného teda súd považuje za primeranú a preto vo zvyšku návrh matky zamietol. O úprave
styku otca s maloletým sa rodičia nevedeli dohodnúť, preto súd upravil rozsah stretávania sa otca s
maloletým a to počas každej nepárnej nedele v čase od 14.00 hod do 17.00 hod., čo považuje za
dostatočné za aktuálnej situácie, keď sa otec s maloletým doteraz dlhší čas nestretával a doposiaľ
maloletý u neho neprespal. Podľa názoru súdu je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával, ale

samozrejme iniciatíva musí vychádzať od otca.

Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 4.11.2013, t.j. dňom podania
návrhu i keď rodičia aj predtým nežili v spoločnej domácnosti, avšak matka žiadala rozhodnúť až od tohto
dňa. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom
za obdobie od 4.11.2013 do 10.9.2014 dlh vo výške X.XXX,-€ s tým, že súd mu do zročného výživného

započítal 1 platbu vo výške XXX,-€, na ktorej sa rodičia zhodli. Zročné výživné súd otcovi povolil splácať
vprimeranýchmesačnýchsplátkach,spolusbežnýmvýživnýmvzmysle§160ods.1O.s.p.zohľadňujúc
pritom výšku jeho príjmu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať
i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd

v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).