Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713204886
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713204886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne K. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom XX. A. XXX/XX, I., štátny občan SR, proti žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov bloku P., XX.
A. XXX, I., právne zastúpeného JUDr. Martou Dachovou, advokátkou, Námestie sv. Egídia 95, Poprad,
o určenie neplatnosti písomného hlasovania zo dňa 14.10.2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 21C/97/2013-49 zo dňa 03. 06. 2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupoa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 135,76 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 80 písm. c) a § 90 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.) a ust. § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov.

Súd prvého stupňa sa nezaoberal vecou samou z dôvodu, že v predmetnom konaní neboli splnené
procesné podmienky, a to nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, na ktorú bol súd
povinný prihliadnuť. Táto procesná skutočnosť bola dôvodom na zamietnutie žaloby. Spoločenstvo síce
združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide však o samostatný
právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť. Ide

teda vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Tvorcom
prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, a do rozhodnutia prijatých písomným hlasovaním sú totiž samotní vlastníci bytov
anebytovýchpriestorovprítomnínaschôdzi,aleboprejavomvôlepripísomnomhlasovaníalenonimôžu
byť žalovanými subjektmi v spore podľa ustanovenia § 14 ods. 4, 6 zákona, lebo len ich rozhodnutie
vykonané hlasovaním ich právne zaväzuje, tzv. im vyplývajú z neho práva a povinnosti. Preto súd z
dôvodu nesplnenia procesnej podmienky pasívnej legitimácie, na ktorú prihliada z úradnej povinnosti

bol povinný túto žalobu zamietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo prijaté rozhodnutie písomným
hlasovaním všetkých vlastníkov bytov v dome, musí žaloba v zmysle zákona smerovať proti všetkým
ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

S námietkou právnej zástupkyne žalovanej, že žalobkyňa nemá status prehlasovaného vlastníka, a teda
ani právo podať žalobu sa súd prvého stupňa nestotožnil. V § 14 ods. 4 a 6 vyššie citovaného zákonazákonodarca poskytuje vlastníkom bytov zákonný prostriedok právnej ochrany, ktorí boli pri výkone
svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní alebo ktorí sa o výsledku
hlasovania nemohli dozvedieť alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho

rozhodnutia. Právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom
ustanovených lehotách, ktoré sú pre určité kategórie vlastníkov odlišné. Poskytnutie právnej ochrany
možno žiadať na súde pri akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa spoločných častí a spoločných zariadení
domu, príslušenstva a priľahlého pozemku bez nutnosti preukázania splnenia podmienky dôležitosti
hlasovania v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Zákonodarca vymedzuje okruh aktívne

legitimovaných osôb na uplatnenie špeciálneho prostriedku právnej ochrany. A preto právo podať žalobu
na súde podľa interpretovanej právnej normy nemajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome. Oprávnenie podať žalobu o neplatnosť schôdze, písomného hlasovania patrí vlastníkom, ktorí sa
schôdze (zhromaždenia) síce zúčastnili a o konkrétnej otázke nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania
alebo ich hlasovanie proti by neovplyvnilo výsledky hlasovania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa
má status prehlasovaného vlastníka bytu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnému žalovanému
súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za
prevzatie a prípravu zastúpenia 60,07 Eur a za pojednávanie dňa 03. 06. 2013 tiež 60,07 Eur. Ďalej
hotové výdavky, a to režijný paušál 2 x 7,81 Eur, teda spolu 15,62 Eur. Odmena právnej zástupkyne

žalovaného za právne zastúpenie v konaní predstavuje tak 120,14 Eur + 15,62 Eur spolu priznaných
135,76 Eur.

Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. S názorom súdu prvého stupňa sa
žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko žalobným návrhom sa domáhala zrušenia písomného hlasovania,
ktoré nepovažuje za platné nie z hľadiska rozhodnutia vlastníkov, ktoré bolo prijaté kvalifikovanou
väčšinou, ale s ohľadom na spôsob vyhlásenia tohto písomného hlasovania. Písomné hlasovanie
vyhlásila Rada Spoločenstva vlastníkov bytov bloku P. ako orgán spoločenstva napriek tomu, že zákon

č. 182/1993 Z. z. v ust. § 14 ods. 6 jednoznačne vymedzuje okruh legitimovaných subjektov, ktoré
sú oprávnené na vyhlásenie písomného hlasovania. Tento výpočet subjektov je taxatívny a v žiadnom
prípade ho nie je možné rozširovať extenzívnym výkladom iných ustanovení príslušného zákona.
Vyhlásenie písomného hlasovania uskutočnila v bloku P. Rada SVB s uvedením mien osôb, ktoré budú
overovateľmi podpisov vlastníkov bytov. Na oznámenie o hlasovaní však absentoval podpis oprávnenej

osoby a odtlačok pečiatky SVB P.. Samotní vlastníci nemohli vyhlásiť písomné hlasovanie, aj keď
by to zákon pripúšťal, nakoľko ich rozhodnutie prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zo dňa 01. 10. 2012 o schválení písomného hlasovania nebolo prijaté v súlade so zákonom,
t. j. nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov. Oznámenie o hlasovaní neobsahuje znenie otázok,
ktoré sa objavujú na hlasovacom lístku pri písomnom hlasovaní. Zákon jasne určuje, že vlastníci majú

mať k dispozícií lehotu 7 dní, aby sa mohli oboznámiť s predmetom hlasovania. V tom zmysle považuje
žalobkyňa túto zákonnú požiadavku za obzvlášť dôležitú, je vzhľadom na záväzok, ktorý bol predmetom
hlasovania zo dňa 14. 10. 2012, a to odsúhlasenie obnovy bytového domu prostredníctvom úveru v
celkovej výške 343 000 Eur a s tým spojené ďalšie otázky. Nakoľko na základe uvedených skutočností
došlo k neplatnému vyhláseniu písomného hlasovanie, následné písomné hlasovanie a oznámenie o

výsledkoch písomného hlasovania sú neplatné právne úkony, a to absolútnej povahy v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne účinky, vznik, zmenu, ani
zánik povinnosti. Súd vo svojom odôvodnení priznal žalobkyni status prehlasovaného vlastníka bytu,
preto je v oprávnení žalobkyne domáhať sa zrušenia písomného hlasovania zo dňa 14. 10. 2012
uskutočneného v bytovom dome P., niet pochýb. Vzhľadom na to žalobkyňa navrhla, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 O. s. p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie
alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa sám zmenil podľa ust. § 220 O. s. p. v tom zmysle, že písomné
hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome P. zo dňa 14. 10. 2012 je neplatné.Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli súdu dňa 16. 07. 2014 a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.10.2012 domáhala zrušenia písomného hlasovania zo dňa 8.8.2012 a
14.10.2012 a vyhlásenia súdom za neplatné. Uznesením zo dňa 22.3.2013 súd vylúčil na samostatné
konanie návrh žalobkyne o určenie neplatnosti písomného hlasovania zo dňa 14.10.2012. Predmetom
tohto konania je určenie neplatnosti písomného hlasovania zo dňa 14.10.2012.

Svoj nárok odôvodnila tým, že písomné hlasovanie konané dňa 14.10.2012 vyhlásila Rada bloku

P. v I., ale podľa platného zákona písomné hlasovanie vyhlasuje správca, zástupca vlastníkov v
dome, predseda Spoločenstva vlastníkov bytov. Ďalej namietala, že na ozname o písomnom hlasovaní
absentuje podpis zodpovednej osoby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 07. 10. 2012 na nástenke bytového domu P. bolo
vyvesené oznámenie o písomnom hlasovaní pod hlavičkou Rady Spoločenstva Vlastníkov Bytov bloku

P. v I.. Vyvesením bolo oznámené, že dňa 14.10.2012 v čase od 17.00 hod. do 20.00 hod. sa uskutoční
písomné hlasovanie. Písomné hlasovanie sa malo konať o otázkach k odsúhlaseniu obnovy bytového
domu prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja a bývania, odsúhlasenia podania žiadosti o poskytnutí
úveru zo Štátneho fondu rozvoja a bývania a odsúhlasenia splnomocnenia predsedu spoločenstva. V
oznámení bolo uvedené, že vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu svoje stanovisko vyjadriť do

hlasovacích lístkov podpisom do rámčeka áno alebo nie. Ďalej na oznámení bolo uvedené, že podpisy
vlastníkov bytov na hlasovacom lístku overia overovatelia zvolení na zhromaždení dňa 25.6.2012. Dňa
13.10.2012 bol žalobkyni odovzdaný hlasovací lístok s otázkami kde bola uvedená aj výška celkového
úveru274.000euraštruktúrazdrojovjehozískania.Dňa14.10.2012žalobkyňaodovzdalanepodpísaný,
nevyplnený hlasovací lístok. V zápisnici z písomného hlasovania konaného dňa 14.10.2012 bolo

uvedené, že za otázku č. 1 hlasovalo z celkového počtu bytových jednotiek v počte 46 vlastníkov 39
vlastníkov, hlasovania sa nezúčastnilo 7 vlastníkov. 38 vlastníkov hlasovalo za, 1 proti, a teda hlasovalo
82,6 %, za druhú a tretiu otázku detto. Písomné hlasovanie prebehlo tak, že za jednotlivé tri otázky
hlasovalo ku každej z nich 82,6 % vlastníkov bytov. 82 % vlastníkov bytov zahlasovalo za všetky tri
otázky, ktoré boli predmetom písomného hlasovania dňa 14.10.2012. Výsledky z hlasovania v bytovom

dome P. boli vyvesené vo vestibule vchodu č. XX a č. XX na nástenke do piatich pracovných dní od
konania písomného hlasovania.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho

práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Prejav vôle vlastníkov realizovaný formou písomného hlasovania má v prípade prijatia konkrétneho
návrhu, o ktorom sa hlasuje, vždy formu rozhodnutia( uznesenia). Rozhodnutie prijímajú samotní
vlastníci bytov.

Správca teda je formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zvolili na účel
správy ich spoločného majetku. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b zákona č. 182/1993 Z. z.).Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že správca môže vykonávať činnosti vymedzené zákonom
(obstarávanie služieb a tovaru, prevádzka, údržba, udržiavanie spoločných častí domu, služby spojené
s užívaním bytu, vedenie účtu, vymáhanie škody a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním

domu). Správca je teda subjekt odlišný od vlastníkov, z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s
hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem prípadu ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo
vlastnil v dome takýto priestor.

Prvostupňový súd správne dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe
označeného žalovaného. Žalovaný nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome,

je iba správcom bytového domu a na písomnom hlasovaní sa aktívne nezúčastnil. Z ust. § 14 ods.
4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych
predpisov vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo sa obrátiť
do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby súd vo veci rozhodol, inak jeho právo
zaniká.Zuvedenéhotedanepochybnevyplýva,žeprehlasovanývlastník,tedažalobca,nemásvojnávrh
smerovať voči správcovi domu, ale proti tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,

ktorí žalobcu prehlasovali.

Z tohto dôvodu nie je žalovaný v konaní pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného
práva, ktoré bolo predmetom tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zaväzuje
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, musí potom žaloba na určenie neplatnosti
prijatého rozhodnutia alebo o zrušenie alebo aj podľa ust. 14 ods. 6 cit. zákona smerovať proti všetkým

ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci, odvolací súd potvrdil
rozsudok o zamietnutí žaloby (§ 219 ods.1 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že ide o návrhové konanie a návrh
na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania podaný nebol (§ 151 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.