Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200280
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214200280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska
kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti žalovanej J. G., Z.. XX.XX.XXXX, Q.. P.
XX, XXX XX B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom,
advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.551,55 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j ekonanie v časti zaplatenia sumy 88,50 €.

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.01.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.551,55 €, úrok vo výške 21,48 % ročne zo sumy 1.150,37 € od 10.01.2014
do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzavrel dňa 28.05.2007 úverovú zmluvu číslo 5801025630,
neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli úverové zmluvné podmienky žalobcu a ktorou sa jej zaviazal
poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 1.327,76 € za účelom kúpy veci, resp. úhrady ceny za
službu s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté
úroky. Podľa žalobcu žalovaná úver

dohodnutým spôsobom nesplácala, čím porušila dohodnuté úverové podmienky a dňa 29.11.2011 bola

preto vyzvaná k úhrade sumy vo výške 1.277,55 € s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou
v prípade neuhradenia do požadovaného termínu, pričom ku dňu podania žaloby neuhradený dlh
žalovanej činil 1.551,55 €.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne tak, že žalobcovi platila po 23,-€ mesačne a to tým spôsobom,
že jej to bolo zrážané z platu, ale v januári 2014 prišiel jej účtovníčke od žalobcu list aby už splátky
neposielala, preto ďalej z platu hradené nebolo nič. Uviedla, že potom, čo jej prišli písomnosti zo súdu
kontaktovala právneho zástupcu žalobcu so žiadosťou o splátkový kalendár, nedostala však žiadnuodpoveď, pričom ona by vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery žalovanú sumu vedela hradiť
len v splátkach.

Podaním zo dňa 05.06.2014 žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe doplnil tak, že úverovou zmluvou

zo dňa 28.5.2007 sa žalovanej zaviazal poskytnúť úver vo výške 10.000,-Sk, pričom jej neoddeliteľnou
súčasťou boli úverové zmluvné podmienky žalobcu s ktorými bola žalovaná oboznámená, podpisom
zmluvy potvrdila, že jej ustanovenia sú jej zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavila
súhlas byť nimi viazaná. Zároveň s podpisom tejto úverovej zmluvy zmluvné strany podľa žalobcu
uzavreli aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru tak, ako je to uvedené na lícnej strane úverovej

zmluvy. Išlo podľa žalobcu o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver ktorý dal žalovanej k dispozícii
finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca ktoré bola táto oprávnená čerpať
prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach a v metodickej
príručke ktorej nedeliteľnou súčasťou bol sadzobník poplatkov a odmien. Zmluva o revolvingovom
úvere sa podľa žalobcu stala platnou podpisom zmluvy pričom účinnosť mala odloženú do budúcnosti,
na okamih aktivácie karty. Podľa tvrdenia žalobcu tak uzavretím zmluvy priamo práva a povinnosti

žalovanej nevznikli, keďže k účinnosti zmluvy a poskytnutiu finančných prostriedkov mohlo dôjsť až
priamym úkonom žalovanej vo forme aktivácie karty ako vedomého, slobodného a vážneho prejavu
vôle žalovanej aktivovať kartu a čerpať revolvingový úver po zavolaní na určené telefónne číslo a
aktivovaní karty prostredníctvom operátora uvedením identifikačných údajov. Žalobca tvrdil, že žalovaná
bola zrozumiteľne a jednoznačne oboznámená so všetkými podmienkami revolvingového úveru, keďže

tieto jej boli oznámené spolu s doručenou kartou, teda nie len v úverových zmluvných podmienkach
pričom žalovaná využila právo na poskytnutie revolvingového úveru, doručenú kartu si aktivovala
a revolvingový úver čerpala. V danom prípade nešlo podľa žalobcovho tvrdenia o žiadne „skrytie“
zmluvy o revolvingovom úvere do úverových podmienok, keďže z popísaného spôsobu jej uzavretia
je zrejmé, že žalovaná mala v úmysle uzatvoriť revolvingovú zmluvu a čerpať revolvingový úver, keď

slobodným a vážnym prejavom vôle využila svoje právo, aktivovala si doručenú kartu a následne
čerpala jej poskytnutý revolvingový úver. Žalobca následne poukazujúc na špecifiká revolvingového
úveru argumentoval, prečo nie je možné určiť vopred v zmluve presnú výšku úveru ani počet splátok
a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov pričom špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola
podľa neho stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou metodickej príručky, pričom

má za to, že takto boli dodržané náležitosti písomnej dohody. Podľa tvrdenia žalobcu zmluva neobsahuje
žiadne z neprijateľných podmienok, pričom dojednania uvedené v úverových zmluvných podmienkach
je potrebné považovať za platné a rovnocenné dojednania s ostatnými zmluvnými dojednaniami, ktoré
majú rovnakú

právnu silu, keďže ich odlišné posudzovanie nie je možné a ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy

1.551,55 € s príslušenstvom pozostávajúcej z istiny vo výške 1.150,37 € a úrokov do dňa podania žaloby
vo výške 401,19 € sú v súlade s právom.

Žalobca v podaní zo dňa 05.06.2014 súčasne oznámil, že po podaní žaloby mu žalovaná zaplatila sumu
88,50 €, preto v časti zaplatenia tejto sumy svoju žalobu berie späť a trvá na žalobe v časti zaplatenia
sumy 1.463,05 €, úroku vo výške 21,48 % ročne zo sumy 1.150,37 € od 10.01.2014 do zaplatenia a

trov konania.

Dňa 23.07.2014 bolo súdu doručené podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ ,
ktorým s poukazom na ust.§ 93 ods.2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku a § 25 ods.1 zákona
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa oznámilo, že ako občianske združenie založené za účelom
kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej

a žiada o doručenie žaloby s prílohami. Súd oznámil vstup uvedeného združenia do konania v pozícii
vedľajšieho účastníka účastníkom a keďže námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva žiaden z
účastníkov nevzniesol, súd v súlade s ust.§ 93 ods.2 Občianskeho bez ďalšieho konal s uvedeným
združením ako s vedľajším účastníkom na strane žalovanej.

Vedľajší účastník v podaní zo dňa 28.08.2014 vzniesol námietku premlčania práva žalobcu, žalobu

navrhol v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Námietku premlčania zdôvodnil
tým, že v danom prípade žalobca odstúpil od úverovej zmluvy, keďže vyzval žalovanú k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorázovo, čím nastúpil režim bezdôvodného obohatenia s dvojročnou premlčacoudobou a žaloba bola podaná až po jej uplynutí. Navyše podľa vedľajšieho účastníka premlčané by tu
boli aj jednotlivé splátky neuplatnené vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom vec v súlade s ust.§ 101 ods.2

Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) prejednal a rozhodol v neprítomnosti vedľajšieho
účastníka a jeho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy keďže ten sa na
pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil a o jeho odročenie nežiadal.

Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalobe po jej čiastočnom
späťvzatí trval. K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom sa vyjadril tak, že ten si zamieňa
inštitút odstúpenia od zmluvy s inštitútom zosplatnenia dlhu, a keďže sa v danom prípade nejednalo o

odstúpenie od zmluvy ale o zosplatnenie dlhu, nenastúpil tu režim bezdôvodného obohatenia, ale platí
tu všeobecná trojročná premlčacia doba.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že bol jej poskytnutý úver vo výške 10.000,-Sk tak, že zatelefonovala
žalobcovi, následne jej prišla na podpis zmluva a neskôr jej prišla aj kreditná karta a vyberala peniaze
z bankomatu. Poukazovala na svoje nepriaznivé osobné a majetkové pomery s tým, že nie je schopná

platiť viac ako sumu 60,-€ mesačne.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení účastníkov, vykonal vo veci dokazovanie
výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav:

Účastníci vyplnením tlačiva označeného ako „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“

číslo 3705184667 podpísaného žalobcom dňa 28.05.2007 a žalovanou dňa 01.06.2007 dohodli
poskytnutie úveru žalovanej vo výške 10.000,-Sk. Tento úver sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60-tich
mesačných splátkach vo výške 290,-Sk. Celkovo tak mala uhradiť žalobcovi sumu 17.400,-Sk. V zmluve
bola uvedená RPMN ( 27,30 %). Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého
písomného vyhotovenia „Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverovej zmluvy“ číslo 3705184667.

Žalobca tvrdil, že vyššie uvedená úverová zmluva bola zároveň zmluvou o poskytnutí revolvingového
úveru, ktorá platnosť nadobudla podpisom a účinnosť po splnení odkladacej podmienky vo forme
telefonickej aktivácie kreditnej karty žalovanou a čerpaní peňažných prostriedkov z jej strany.

Z tlačiva „Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverovej zmluvy“ číslo 3705184667 bolo zistené,
že v jeho spodnej časti je predtlačeným drobným písmom uvedené „Spoločnosť a klient podpismi na

tejto zmluve zároveň uzatvárajú záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 12 Úverových
podmienok. Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I,. čiže zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na

poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave
8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s..

Z listiny označenej ako splátkový kalendár predloženej žalobcom ( čl.8 spisu) bolo zistené, že v tejto je
záznam zo dňa 01.02.2008 označený ako „schválený úver 663.878377“ a ďalej sú tam zaznamenané
výbery z bankomatov, vyúčtovania, predpisy splátok a tiež sú tam zaznamenávané úhrady. Pri dátume

25.10.2011 je tam zaznamenané zosplatnenie a je tam uvedené, že k 09.01.2014 bol dlh 1.551,55 €.Žalobca tvrdil, že žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila v dôsledku čoho jej
bol dňa 25.10.2011 zaslaný list ( čl.16 ) s výzvou k splateniu celého dlhu vo výške 1.277,55 € v lehote
15 dní od odoslania výzvy.

Žalobca teda v konaní tvrdil, že žalovaná mala mu celú dlžnú sumu, v tom čase vo výške 1.277,55 €
uhradiť v lehote 15 dní odo dňa odoslania listu zo dňa 25.10.2011 žalovanej odoslaného dňa 27.10.2011
( čl.17 spisu) čo neurobila.

Vzhľadom na námietku premlčania práva žalobcu vznesenú vedľajším účastníkom a tiež vzhľadom na
povinnosť súdu prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na oslabenie nároku
vrátane jeho premlčania vyplývajúcu mu z ust.§ 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

účinného od 01.05.2014 bolo potrebné zaoberať sa v prvom rade otázkou, či žalobca svoje tvrdené
právo neuplatňuje po uplynutí premlčacej doby.

Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo preto najskôr ustáliť, aká premlčacia doba sa
vzťahuje na uplatňované právo žalobcu a preto bolo potrebné predovšetkým určiť, či žalobcovi skutočne
vzniklo právo na vrátenie úveru tak ako sa toho domáhal, čo predpokladá predovšetkým platné uzavretie

riadnej úverovej zmluvy alebo či k takémuto platnému uzavretiu zmluvy nedošlo a žalobcovi vzniklo iba
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie
spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť
poskytnutý žalovanej ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je

vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 až 3 zák.č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 01.06.2007 potrebné vychádzať predovšetkým z
ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných
ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

K uzavretiu zmlúv o úvere (o poskytnutí hotovostného úveru a o poskytnutí úverového rámca ) malo
dôjsť dňa 01.06.2007, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto

sa právne vzťahy účastníkov nimi založené v súlade s vyššie uvedeným spravujú týmto zákonom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 01.06.2007 na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

obsahuje najmäa) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods.4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Žalobca sa v konaní domáhal vrátenia žalovanej poskytnutého úveru tvrdiac, že úver bol poskytnutý
žalovanej vo forme úverového rámca na základe „Zmluvy o revolvingovom úvere I“, ktorá bola súčasťou

úverovej zmluvy číslo 3705184667 zo dňa 01.06.2007.

Podľa tvrdení žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom mal teda
vzniknúť práve na základe zmlúv v tlačive „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“
podľa ktorých poskytol žalovanej jeden hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 10.000,-Sk, nároky z
ktorého nie sú predmetom konania a druhý úver vo forme úverového rámca, ktorý žalovaná čerpala

prostredníctvom kreditnej karty a ktorého vrátenie je predmetom konania.Pokiaľ ide o úver, ktorý mal byť žalovanej poskytnutý formou úverového rámca, k tomu súd uvádza
nasledovné. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na
obstaranie iného produktu, teda na poskytnutie hotovostného úveru vo výške 10.000,-Sk, súd sa

zaoberallegitímnosťou,resp.prijateľnosťoutejtozmluvnejpodmienkyzakomponovanejdospodnejčasti
tlačiva „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“, ako aj tým, či takýto úkon mohol
spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.

Podľa § 6 ods. 3 zák.č.634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 01.06.2007 predávajúci
( ktorým sa podľa § 2 ods.1 písm.b) tohto zákona rozumie podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s

dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že zmluvným ustanovením podľa ktorého
„Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I,. čiže zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti

Home Credit Slovakia a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo
na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v
hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. “ spotrebiteľovi,
ktorý žiadal o poskytnutie hotovostného spotrebiteľského úveru bolo vnútené aj poskytnutie úveru
o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť ustanovenie o jeho poskytnutí, pričom prípadný úver o

ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný v zmysle ust. §
4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., teda žalovanej ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver o ktorý
nežiadala a v čase žiadosti nemala o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä
zodpovedajúcim návrhom na uzatvorenie zmluvy jej nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedeným všetkých podmienok poskytnutia

úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemala ako vylúčiť dojednanie o tomto
„druhom“ úvere vo forme úverového rámca, keďže ten bol z vôle žalobcu vopred zakomponovaný do
tlačiva „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ a to drobným husto popísaným textom,
čo samo osebe sťažuje oboznámenie sa spotrebiteľa s dojednaniami v tomto texte obsiahnutými, pričom
uvedená predtlač nepripúšťala možnosť vyznačenia, že spotrebiteľ o takýto úver nemá záujem. Súdom

skúmaná predtlačená „zmluva“ kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej
zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na poskytnutie hotovosti ( tu vo výške 10.000,-Sk) spotrebiteľ
žiadaajoposkytnutieinéhoúverua„uzatvára“zmluvuorevolvingovomúvere(akchcezískaťhotovostný

úver je donútený fakticky pristúpiť aj k dojednaniu o revolvingovom úvere ), je v rozpore s ust. § 6 ods. 3
písm.b) zák. č.634/1992 Z.z. nakoľko porušuje spotrebiteľovu zmluvnú slobodu keď nepriamo je viazané
poskytnutie jedného spotrebiteľského úveru ( tu hotovostného vo výške 10.000,-Sk) na poskytnutie
ďalšieho úveru, ktorý sa dojednáva v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia.
Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie

zmluvy o poskytnutí úveru formou úverového rámca, nemohol by

uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere na poskytnutie hotovosti, pretože predtlačené ustanovenie
zmluvy ktorou sa dojednáva poskytnutie revolvingového úveru nie je možné vylúčiť. Takéto konanie
veriteľa je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje zjavné znaky diskriminácie ( § 6 ods.3 zák.č.634/1992
Zb), a je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko

spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľzbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. Vzhľadom
na výslovný a priamy zákonný zákaz vyplývajúci z § 6 ods.3 v tom čase účinného zákona o ochrane
spotrebiteľa nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že „uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere I

žalovanej nevznikli žiadne práva a povinnosti, keďže k účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere I a
následnému poskytnutiu dohodnutého revolvingového úveru dochádza až priamym úkonom zo strany
žalovanej, ktorým je aktivácia kreditnej karty ku ktorej dochádza vedomým, slobodným a vážnym
prejavom vôle žalovanej aktivovať úverovú kartu, a teda využiť právo na poskytnutie revolvingového
úveru prostredníctvom zavolania na určené telefónne číslo“. Nie je podstatné či bude alebo nebude

úver formou úverového rámca poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí od rozhodnutia veriteľa. Zároveň
nie je ani podstatné či dôjde k aktivácii kreditnej karty žalovanou a čerpaniu tohto úveru a následnému
vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností
spotrebiteľa na „aktiváciu a prvé použitie karty“, pretože fakticky podpisom predmetného tlačiva zmluvy
a poskytnutím úverovej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba) o ktorý nežiadal.
Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že vôbec nejakú

zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru uzatvára, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania
následného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o ktorý bezprostredne klient žiada
a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ aktivuje a použije kreditnú kartu alebo
začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu
môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o

poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého
druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením
produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc
neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie
ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať,

že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Ak sa žalobca pri
svojej snahe presvedčiť súd o legitímnosti takéhoto spôsobu „uzavretia zmluvy“ odvoláva na Úverové
zmluvné podmienky, s tým, že tam sú aj uvedené podmienky čerpania a splácania úveru tak k tomu súd
uvádza, že oboznámenie sa s uvedenými podmienkami je vzhľadom na formu akou sú tieto napísané,
a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom náročné aj pre samotný súd, nie to pre

priemerného spotrebiteľa. Na rozdiel od Zmluvy o úvere na poskytnutie hotovosti vo výške 10.000,-Sk
ktorej podmienky sú uvedené na prvej strane tlačiva „Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, úverovej
zmluvy“, a ktoré sú vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne, a kde vzhľadom na skutočnosť, že išlo o
úver na poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 10.000,-Sk je nesporné, že zmluva bola so žalovanou
spísaná na jej žiadosť, individuálne, čo sama žalovaná potvrdila na pojednávaní s tým, že telefonicky

požiadala o úver a v zmluve je jasne uvedené, aká je výška úveru, koľko mesačných splátok, v akej
výške bude žalovaná hradiť a koľko celkovo zaplatí žalobcovi nemôžu byť pochybnosti o vôli žalovanej
túto zmluvu o úvere na poskytnutie hotovosti uzavrieť a o jej vedomosti o podmienkach tejto zmluvy
je nesporné, že pri tzv. revolvingovom úvere i toto splnené nebolo a že žalovaná nemala prehľad
o podmienkach

poskytovania tohto následného úveru. Súd žalobcovi vzhľadom na jeho tvrdenie, že presné podmienky
revolvingového úveru sa žalovaná mala možnosť dozvedieť z príručiek a listín doručených jej spolu s
kreditnou kartou pripomína, že ak mala žalovaná podľa tvrdenia žalobcu platnú zmluvu o revolvingovom
úvere uzavrieť s ním už dňa 1.6.2007, tak potom nedodržanie jej náležitostí nemôže zhojiť to, že žalobca
žalovanú „dodatočne“ pri zaslaní kreditnej karty doinformoval o tom, aké vlastne majú byť podmienky

revolvingového úveru, keďže platnosť zmluvy a jej náležitosti musia byť posudzované podľa stavu v
čase jej uzavretia.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je uvedená zmluvná podmienka v tlačive „Návrh na
uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe ustanovenia

v inej zmluve, ktoré neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné a
že takéto konanie neznamená vznik úverového právneho vzťahu, i keď došlo k čerpaniu poskytnutých
prostriedkov, keďže samotná zmluva nielenže neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001
Z.z., ale predovšetkým nebola vyhotovená v predpísanej písomnej forme. Zákon č.258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch s nedodržaním písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere striktne a bez

výnimky spája jej neplatnosť ( § 4 ods.1 ) preto v danom prípade sa vôbec nejedná o existenciu právneho
úkonualeprichádzatudoúvahylenmožnédomáhaniesanárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.I keby totiž bolo tlačivo zmluvy s dojednaním o revolvingovom úvere I považované za ponuku, návrh
na uzavretie takejto „ďalšej“ zmluvy ( odhliadnuc od toho, že neobsahuje náležitosti podľa § 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch), na dodržanie písomnej formy zmluvy by bola nevyhnutná písomná

akceptácia takéhoto návrhu žalovanou ktorú v žiadnom prípade nemôže nahradiť telefonická aktivácia
karty, či čerpanie peňažných prostriedkov na čo sa odvoláva žalobca, keďže zákon o spotrebiteľských
úveroch bezpodmienečne trvá na písomnej forme zmluvy. Samotné faktické čerpanie spotrebiteľského
úveru môže v zmysle § 4 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch zhojiť neplatnosť zmluvy iba pri
nedodržaní podmienok podľa odsekov 2 a 3, v žiadnom prípade však nie pri nedodržaní samotnej

podmienky písomnej formy zmluvy zakotvenej v § 4 ods.1 tohto zákona.

Vzhľadom na neexistenciu platnej úverovej zmluvy žalobcovi preto nevzniklo právo na vrátenie úveru
ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže k čerpaniu peňažných prostriedkov zo strany
žalovanej došlo. Žalobcovi však v prejednávanom prípade nebolo možné priznať ani právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže svojho práva sa domáha po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje

v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.
V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca právo na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanej uplatnil
dňa 25.10.2011, keď ju listom, ktorý žalovanej bol odoslaný dňa 27.10.2011 vyzval zaplatiť mu dlžnú

sumu do 15 dní, čo v konaní ani nikto nesporil. Práve uvedený úkon žalobcu súd považuje za momentrozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže vzhľadom na konkrétnu výzvu konkrétnej osobe
k zaplateniu konkrétnej sumy najneskôr tento úkon je preukázateľne momentom, kedy žalobca sa

objektívne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil i keď sám
mal nesprávne a nedôvodne za to, že uplatňuje právo na vrátenie úveru, ktoré mu nevzniklo. Námietka
premlčania by teda bola nedôvodná len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do dvoch rokov od tohto
momentu, čo sa nestalo. Žaloba bola podaná na súd až dňa 20.01.2014, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby.

Vzhľadom na zákonný príkaz vyplývajúci z už citovaného ust.§5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu bez ďalšieho zamietol.

S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby žalobcu (premlčanie jeho práva), opodstatnenosťou
a oprávnenosťou uplatneného nároku vo veci samej nad rozsah potrebný pre ustálenie povahy
uplatneného práva sa súd nezaoberal ( viď tiež R29/1983).

V časti o zaplatenie sumy 88,50 € súd konanie v súlade s ust.§ 96 Občianskeho súdneho poriadku a za

podmienok tam uvedených zastavil, keďže v tejto časti žalobca svoju žalobu vzal späť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods.1
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“).

V zmysle § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd iba na návrh. V danom
prípade návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania urobil iba žalobca a vedľajší účastník.

Žalobca vo veci úspech mal len v nepatrnej časti, t.j. v tej časti v ktorej bolo konanie zastavené pre
plnenie žalovanou po podaní žaloby, čo z procesného hľadiska je potrebné hodnotiť ako čiastočný
úspech žalobcu, v porovnaní s jeho neúspechom v podobe zamietnutia zvyšku žaloby však ide o úspech
nepatrný, preto žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania ktoré by mu súd mohol priznať.

Úspešná žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania neurobila, náhradu

žiadnych trov v priebehu konania neuplatnila, a tak súd jej v zmysle § 151 ods.1 O.s.p. náhradu trov
konania priznať nemohol a preto jej ju nepriznal.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, ten má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako
účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a prevažujúci
úspech žalovanej by mu náhrada trov konania patrila, avšak ani jemu náhrada trov konania priznaná

byť nemohla, lebo súd na strane vedľajšieho účastníka vznik trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva ( § 142 ods.1 O.s.p.) nezistil. Vedľajší účastník ako trovy konania žiadal nahradiť
trovy svojho právneho zastúpenia vo výške 158,82 € za dva úkony právnej služby, a to 1./ prevzatie a
prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za 2./ písomné podanie na súd vo veci samej,
čím mal zjavne na mysli svoje vyjadrenie zo dňa 28.08.2014 so vznesenou námietkou premlčania.

Tieto požadované trovy vedľajšieho účastníka podľa názoru súdu nie sú trovami, na náhradu ktorých
by súd mohol zaviazať žalobcu, lebo na to nie je splnená jedna zo základných zákonných podmienok
na ich priznanie, a to účelnosť vynaloženia uvedených trov. Predmetom náhrady môžu byť iba trovy,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( v tejto súvislosti viď napr. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5Obo 6/2009 zo dňa 30.01.2009). Súd nijako nespochybňuje právo vedľajšieho

účastníka na zastúpenie advokátom. Trovy vynaložené v tomto konaní v súvislosti s úkonmi právnej
služby prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 28.08.2014 však súd vychádzajúc z
konkrétneho obsahu týchto úkonov vo vzťahu k predmetu konania nepovažuje za trovy potrebné na
účelné uplatňovanie či bránenie práva, na náhradu ktorých by bolo možné žalobcu zaviazať. Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo veci 4MCdo 21/2009 ( v Uznesení zo dňa 25.02.2010 ) v súvislosti

s povinnosťou súdu rozhodujúceho o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených
trov konania túto účelnosť vyložil tak, že „.Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovanícieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov
a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú

právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“ Súd nevidí dôvod na odchýlenie sa od uvedeného
výkladu účelnosti trov konania.

Pokiaľ ide o otázku účelnosti trov vedľajšieho účastníka, aj táto bola predmetom posudzovania zo
strany súdov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn.17Co/91/2012 zo dňa 25.04.2012 v ktorom tento uviedol „Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj
vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné
právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k
nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady

trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy
aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu
spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa
zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov

spotrebiteľa. Paušálny vstup do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením
označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho
účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v Stanovách
Združenia. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba
zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem,

že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.“

Rovnaký záver vyslovil Krajský súd v Bratislave ( viď. jeho Uznesenie zo dňa 24.10.2012 sp.zn.
5Co/515/2012 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 37/2013 zo dňa 25.02.2013).

V prejednávanej veci súd nenašiel objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa

od záverov vyššie citovaných rozhodnutí vo vzťahu k posudzovaniu účelnosti trov a konkrétne účelnosti
trov vedľajšieho účastníka.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore účastníkovi na strane ktorého vedľajší účastník
v konaní vystupuje. Vedľajší účastník by mal byť motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku
ktorému pristúpil, pričom v prípade vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.2 O.s.p. akým je aj Občianske

združenie slovenských spotrebiteľov AZ by táto motivácia mala byť daná samým predmetom jeho
činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Konkrétny obsah tu vykonaných úkonov
právnej služby, v súvislosti s ktorými mali trovy vzniknúť z hľadiska sledovaného cieľa, teda „pomoci v
spore“neodôvodňujepodľasúduzáveroichúčelnosti,keďževedľajšíúčastníknajskôrlenformulárovým
podaním, bez znalosti veci zahlásil vstup do konania a následne, už prostredníctvom advokáta vzniesol

námietku premlčania ktorá vzhľadom na mylný názor vedľajšieho účastníka, že v danom prípade došlo
k odstúpeniu od zmluvy pre vec a úspech spotrebiteľa zo skutkového ani právneho hľadiska vôbec
nič nepriniesla. K zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku toho, že sám súd tak ako v mnohých iných
konaniach, do ktorých vedľajší účastník nevstupoval plnil svoju zákonnú povinnosť zaoberať sa tým,
či došlo vôbec k platnému uzavretiu úverovej zmluvy a či nie je v danom prípade dôvod na postup

podľa §5b Zákona č.250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Dôvodom zamietnutia žaloby nebola aktivita či
argumenty alebo zistenia vedľajšieho účastníka, ale ani aktivita žalobcu vyvolaná priamo či nepriamo
vstupom vedľajšieho účastníka ( napr. späťvzatie žaloby z dôvodunedôvodnosti či vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania ). Žalobcovi nemôže byť podľa
názoru súdu uložená povinnosť hradiť trovy vedľajšieho účastníka len na základe toho, že vedľajší
účastník vstúpil do konania v ktorom účastník na strane ktorého vystupoval bez akejkoľvek zásluhy

či pričinenia vedľajšieho účastníka mal úspech, keď úkony vedľajšieho účastníka vecne, pokiaľ ide o
dôvodnosť žaloby neobsahovali žiadne relevantné skutočnosti významné pre toto konkrétne konanie a
nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu a úspech žalovanej. Úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré
žiada priznať trovy nepriniesli vo vzťahu k podstate a predmetu konania žiadne právne argumenty alebo
skutkové poznatky, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci, čo súdy samo osebe považujú za

dôvod nepriznania trov ( viď napr. časť III Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 117/2011
zo dňa 27.09.2011).

Vzhľadom na uvedené súd o trovách účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia