Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/51/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210879
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111210879.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci

navrhovateľky: K.. Y. R., X.. XX. H. XXXX, V. L. O. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR,
práv. zast.: JUDr. Marta Huttová, advokátka so sídlom v Bratislave, proti odporcovi: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, IČO: 001 517 42, o úpravu služobného
posudku, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný u p r a v i ť služobný posudok navrhovateľky zo dňa 17.12.2010, č.:
MF/028790/2010-231 nasledovne:

- v záhlaví vypustiť vetu: ,,Čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade Ministerstvo
financií SR od: 01.07.2002 do 31.12.2010,

- v texte druhej vety doplniť na jej konci znenie: ,,ako štátny radca v odbore financií",

- v texte v tretej vete doplniť na jej konci znenie: ,,ako hlavný radca",

- v texte za treťou vetou doplniť nasledovnú vetu: ,,Od 15. októbra 2008 až do 04. novembra 2010
vykonávalanaodborekontroly,sťažnostiapetície,vnútornýauditfunkciuštátnehoradcuvstálejslužbe",
a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Z obsahu služobného posudku (č.l. 26 ) vyplýva čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru

navrhovateľky v služobnom úrade odporcu od 01.07.2002 do 31.12.2010 (... navrhovateľka v
žalobe navrhla vypustiť z posudku vetu: ,, čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom
úrade Ministerstvo financií SR: od 01.07.2002 do 31.12.2010"...). Podľa služobného posudku,
štátnozamestnanecký pomer K.. Y. R. v služobnom úrade odporcu vznikol dňom 01. 07. 2002, v odbore
štátnej služby štátny dlh, funkcii štátny radca v dočasnej štátnej službe v sekcii štátneho záverečného
účtu, dlhu a účtovníctva. Od 11. 02. 2005 bola vymenovaná do stálej štátnej služby ... (...
navrhovateľka navrhla doplniť posudok o slovné spojenie: ... ,,ako štátny radca v odbore financií"...).

Od 22. 11. 2006 bola trvale preložená na vykonávanie štátnej služby v odbore štátnej služby 1.07
kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit v sekcii systému verejnej vnútornej finančnej kontroly
Ministerstva financií SR ... (... navrhovateľka navrhla doplniť posudok o slovné spojenie: ... ,,ako hlavný
radca" a doplniť posudok o ďalšiu vetu: ,,Od 15. októbra 2008 až do 04. novembra 2010 vykonávalana odbore kontroly, sťažnosti a petície, vnútorný audit funkciu štátneho radcu v stálej službe" ...).
Najnáročnejšie činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta: kontrolná, inšpekčná, dozorná
činnosť alebo vykonávanie vládneho auditu na úrovni ministerstva (4). Menovaná v rámci svojho

funkčného zaradenia pracovala samostatne (5). Plnila služobné povinnosti a služobné úlohy, ktoré jej
vyplývali z najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom a ďalších činností podľa
opisu činností štátnozamestnaneckého miesta a v rámci kolektívu kontrolnej, resp. audítorskej skupiny
(6) ... (...navrhovateľka navrhla vypustiť z posudku štvrtú, piatu a šiestu vetu a doplniť posudok na
tomto mieste o vetu: K.. Y. R. počas výkonu štátnej služby dôsledne dodržiavala všetky povinnosti

štátnehozamestnanca.Pridelenéslužobnéúlohy,ktoréjejvyplývaliznajnáročnejšíchčinností(napríklad
z kontrolnej, inšpekčnej a dozornej činnosti či vládneho auditu na úrovni ministerstva), ako aj z ďalších
činností podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, plnila zodpovedne, s vysokou profesionalitou a
odbornosťou. Pokyny vedúcich štátnych zamestnancov plnila riadne, včas a v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Počas výkonu štátnej služby preukázala pracovitosť, samostatnosť,
zodpovednosť a spoľahlivosť. Bola vždy ochotná poskytnúť odbornú radu a kolegiálnu pomoc. Štátnu

službu vykonávala politicky neutrálne, nestranne a objektívne. Systematicky si prehlbovala kvalifikáciu
formou odborného vzdelávania na školeniach a samoštúdiom. Počas trvania štátnozamestnaneckého
pomeru sa nedopustila žiadneho porušenia služobnej disciplíny"...).

Navrhovateľkanavrhlavtextepredposlednýmodsekomposudkudoplniťnasledovnúvetu:,,Ministerstvo
financií Slovenskej republiky s K.. Y. R. rozviazalo štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z 25. októbra

2010 podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta".

Navrhovateľka v žalobnom návrhu uviedla, že do 14.10.2008 vykonávala funkciu hlavného radcu v
odbore ,,Kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit". Dňa 15.10.2008 bola navrhovateľka preložená z
funkcie hlavného radcu do funkcie štátneho radcu v stálej štátnej službe. Túto funkciu vykonávala až do

04.11.2010,kedysanavrhovateľkastalapráceneschopnou.Dňa26.10.2010jejodporcadoručilvýpoveď
podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta
(s uplynutím výpovednej doby dňa 31.12.2010). Navrhovateľka listom zo dňa 06.12.2010 požiadala
odporcu o vydanie služobného posudku. Odporca listom zo dňa 17.12.2010, č. MF/028790/2010-231
doručil navrhovateľke služobný posudok. Navrhovateľka si ho osobne prevzala dňa 05.01.2011. S

obsahom služobného posudku nesúhlasí, pretože jeho obsah je nepresný, nepravdivý, neobsahuje
žiadne hodnotenie, je povrchný, bez rešpektovania ustanovení zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.
Odporca následne nevyhovel žiadosti navrhovateľke o úpravu a doplnenie služobného posudku.

II.

Pokiaľ ide o jednotlivé body petitu žaloby, navrhovateľka a odporca uviedli na svoju obhajobu tieto

skutočnosti:

1. V záhlaví posudku sa uvádza, že štátnozamestnanecký pomer trval od 01.07.2002 do 31.12.2010.
Podľa navrhovateľky, tento údaj nie je pravdivý, pretože jej štátnozamestnanecký pomer trval aj po
31.12.2010 a tento v dôsledku práceneschopnosti navrhovateľky počas výpovednej doby nemohol ani
skončiť (§ 120 zák. č. 400/2009 Z.z. v spojení s § 64 ods. 1, 2 Zákonníka práce), preto navrhuje v záhlaví

vypustiť vetu: ,,Čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade Ministerstvo financií
SR od: 01.07.2002 do 31.12.2010". Podľa odporcu, dátum skončenia pomeru (t.j. 31.12.2010) vyplýval
pre osobný úrad z výpovede, danej navrhovateľke dňa 25.10.2010. Navrhovateľka však dňa 30.12.2010
oznámila odporcovi, že jej práceneschopnosť bude trvať aj po 31.12.2010. Nakoľko k expedovaniu
služobného posudku došlo dňa 21.12.2010 (t.j. v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote), nemohol

byť už posudok zmenený. Uvedenie nesprávneho dátumu skončenia pomeru nespôsobuje neplatnosť
posudku, teda neexistuje tu dôvod na vydanie nového posudku.

2. Navrhovateľka v texte druhej vety posudku navrhla doplniť na jej konci znenie: ,,ako štátny radca v
odbore financií", nakoľko uvedená veta je neúplná, chýba v nej uvedenie funkčného zaradenia, ktoré
vyplýva z rozhodnutia odporcu, vydaného dňa 10.02.2005. Doplnenie vety je potrebné aj z dôvodu, že v

rámci organizačnej štruktúry odporcu existujú aj iné odbory (napr. audit a kontrola), resp. iné funkcie, od
ktorých závisí platové zaradenie, preto je dôležité presne pomenovať funkciu a odbor. Odporca k tomu
uviedol, že daná skutočnosť je súčasťou obsahu potvrdenia o štátnej službe (§ 58 zákona č. 400/2009
Z.z.).3. Navrhovateľka navrhla v texte tretej vety posudku doplniť na jej konci znenie: ,,ako hlavný radca",
pretože tretia veta túto informáciu neposkytuje. Toto doplnenie vyplýva z rozhodnutia o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.11.2006, kde je uvedený druh stálej služby a deň zmeny

štátnozamestnaneckého pomeru. Odporca k tomu uviedol, že daná skutočnosť je súčasťou obsahu
potvrdenia o štátnej službe (§ 58 zákona č. 400/2009 Z.z.).

4. Navrhovateľka navrhla v texte posudku za treťou vetou doplniť nasledovnú vetu: ,,Od 15. októbra 2008
až do 04. novembra 2010 vykonávala na odbore kontroly, sťažnosti a petície, vnútorný audit funkciu
štátnehoradcuvstálejslužbe",atozdôvodu,žerozhodnutímodporcuzodňa07.10.2008došlokzmene

funkcie navrhovateľky v rámci toho istého odboru štátnej služby, pričom navrhovateľka žiada presné
vymedzenie doby, počas ktorej pracovala v určitej funkcii a v určitom odbore. Odporca k tomu uviedol,
že daná skutočnosť je súčasťou obsahu potvrdenia o štátnej službe (§ 58 zákona č. 400/2009 Z.z.).

5. Navrhovateľka navrhla v texte posudku vypustiť štvrtú vetu: ,,Najnáročnejšie činnosti podľa opisu
štátnozamestnaneckého miesta: kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť alebo vykonávanie vládneho
auditu na úrovni ministerstva", ďalej piatu vetu: ,,Menovaná v rámci svojho funkčného zaradenia

pracovala samostatne", a šiestu vetu: ,,Plnila služobné povinnosti a služobné úlohy, ktoré jej vyplývali z
najnáročnejších činností vykonávaných štátnych zamestnancom a ďalších činností podľa opisu činností
štátnozamestnaneckého miesta a v rámci kolektívu kontrolnej, resp. auditorskej skupiny", a nahradiť
v texte vypustenú štvrtú až šiestu vetu znením: ,,K.. Y. R. počas výkonu štátnej služby dôsledne
dodržiavala všetky povinnosti štátneho zamestnanca. Pridelené služobné úlohy, ktoré jej vyplývali z

najnáročnejších činností (napríklad z kontrolnej, inšpekčnej a dozornej činnosti či vládneho auditu
na úrovni ministerstva), ako aj z ďalších činností podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, plnila
zodpovedne, s vysokou profesionalitou a odbornosťou. Pokyny vedúcich štátnych zamestnancov plnila
riadne, včas a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Počas výkonu štátnej služby
preukázala pracovitosť, samostatnosť, zodpovednosť a spoľahlivosť. Bola vždy ochotná poskytnúť

odbornú radu a kolegiálnu pomoc. Štátnu službu vykonávala politicky neutrálne, nestranne a objektívne.
Systematicky si prehlbovala kvalifikáciu formou odborného vzdelávania na školeniach a samoštúdiom.
Počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru sa nedopustila žiadneho porušenia služobnej disciplíny"
- a to z dôvodu, že štvrtá, piata a šiesta veta neobsahujú komplexné hodnotenie výkonu štátnej služby
v odbore financií (správa a vymáhanie zahraničných pohľadávok a záväzkov štátu), neobsahujú tiež

žiadne informácie o posúdení výkonu štátnej služby, o schopnostiach a znalostiach navrhovateľky, jej
kvalifikácii a vzdelávaní počas výkonu štátnej služby. Odporca k štvrtej, piatej a šiestej
vete uviedol, že sa zakladajú na pravde, vyplývajú z osobného spisu navrhovateľky a preto nie je dôvod
v tejto časti meniť posudok. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky na doplnenie posudku, odporca má za
to, že údaje, ktoré navrhovateľka žiada zakomponovať do posudku, vyplývajú zo všeobecne záväzných

právnych predpisov, navrhovateľka ich bola povinná ex lege dodržiavať, preto nie je dôvod ich osobitne
uvádzať v posudku. Je na posúdení odporcu, aké vetné formulácie použije pri vypracovávaní posudku,
pričom zamestnanec si nemôže sám diktovať, ako má byť posudok sformulovaný.

6. Navrhovateľka v texte pred posledným odsekom posudku navrhla doplniť nasledovnú
vetu: ,,Ministerstvo financií Slovenskej republiky R. K.. Y. R. rozviazalo štátnozamestnanecký pomer

výpoveďou z 25. októbra 2010 podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta", a to z
dôvodu,abybolobudúcemuzamestnávateľovijasné,prečodošlokuskončeniujejpracovnéhopomeruu
odporcu,t.j.zdôvoduzrušeniajejpracovnéhomiestaatedaniezinéhodôvodu.Podľaodporcu,posudok
môže obsahovať iba skutočnosti, týkajúce sa výkonu štátnej služby, pričom uvedená veta neobsahuje

skutočnosť, ktorá sa týka výkonu štátnej služby. Dôvod skončenia pracovného pomeru bol uvedený
v ,,skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou" zo dňa 25.10.2010.

III.

Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100
ods. 1 Obč. súd. por.) a to výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením

sa s obsahom písomných vyjadrení a listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise. Z
vykonaného dokazovania boli súdu preukázané tieto skutočnosti:Z rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby (č.l. 7) vyplýva vymenovanie navrhovateľky do dočasnej
štátnej služby, v odbore štátny dlh a to počnúc dňom 01.07.2002.

V zmysle oznámenia odporcu zo dňa 15.03.2004 (č.l. 8) bola navrhovateľke predĺžená dočasná štátna

služba a to najneskôr do 31.03.2005.

Z rozhodnutia o vymenovaní do stálej štátnej služby zo dňa 10.02.2005 (č.l. 9) vyplýva vymenovanie
navrhovateľky do stálej štátnej služby vo funkcii štátny radca v odbore financií a to počnúc dňom
11.02.2005.

Z rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.11.2006 (č.l. 10) vyplýva, že počnúc
dňom 22.11.2006 bola navrhovateľka preložená - z odboru štátnej služby: financie - do odboru štátnej

služby: kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit - , pričom jej odporca zmenil funkciu štátny radca
na funkciu hlavný radca.

Z rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 07.10.2008 (č.l. 13) vyplýva zmena
funkcie navrhovateľky a to tak, že navrhovateľka počnúc dňom 15.10.2008 mala vykonávať funkciu
štátny radca v stálej službe, na odbore: kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit.

Z oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 25.10.2010 (č.l. 23) vyplýva danie
výpovede navrhovateľke zo strany odporcu a to z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta
(§ 47 písm. b) Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe), so začiatkom plynutia výpovednej doby od
01.11.2010. Štátnozamestnanecký pomer mal podľa oznámenia skončiť dňom 31.12.2010 (t.j. uplynutím
výpovednej doby).

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 04.11.2011 (č.l. 21) vyplýva, že navrhovateľka
bola týmto dňom uznaná za práceneschopnú.

Z podania, zo dňa 6.12.2010 vyplýva žiadosť navrhovateľky o vydanie služobného posudku (č.l.
24), ktoré by obsahovalo hodnotenie výkonu štátnej služby navrhovateľky, vrátane rozsahu, odbornej
úrovne a kvality plnenia služobných úloh a povinností pri odbornej príprave materiálov a podkladov na

vykonávanie štátnych záležitostí, ako aj kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah
k výkonu štátnej služby.

Z obsahu služobného posudku (č.l. 26 ) vyplýva čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľky v služobnom úrade odporcu od 01.07.2002 do 31.12.2010. Podľa služobného posudku,
štátnozamestnanecký pomer K.. Y. R. v služobnom úrade odporcu vznikol dňom 01. 07. 2002, v odbore

štátnej služby štátny dlh, funkcii štátny radca v dočasnej štátnej službe v sekcii štátneho záverečného
účtu, dlhu a účtovníctva. Od 11. 02. 2005 bola vymenovaná do stálej štátnej služby. Od 22. 11. 2006
bola trvale preložená na vykonávanie štátnej služby v odbore štátnej služby 1.07 kontrola, sťažnosti
a petície, vnútorný audit v sekcii systému verejnej vnútornej finančnej kontroly Ministerstva financií
SR. Najnáročnejšie činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta: kontrolná, inšpekčná, dozorná

činnosť alebo vykonávanie vládneho auditu na úrovni ministerstva. Menovaná v rámci svojho funkčného
zaradenia pracovala samostatne. Plnila služobné povinnosti a služobné úlohy, ktoré jej vyplývali z
najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom a ďalších činností podľa opisu činností
štátnozamestnaneckého miesta a v rámci kolektívu kontrolnej, resp. audítorskej skupiny.

Z podania zo dňa 09.01.2011 (č.l. 27) vyplýva žiadosť navrhovateľky o úpravu a doplnenie služobného

posudku. Odporca v odpovedi zo dňa 03.02.2011 (č.l. 32) uviedol, že písomný služobný posudok bol
vydaný v súlade s § 57 zákona č. 400/2009 Z.z., teda obsahuje skutočnosti, týkajúce sa vykonávania
štátnej služby. Úprava času trvania štátnozamestnaneckého pomeru bude vykonaná až po ukončení
dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky. Ostatný obsah služobného posudku odporca odmietol
zmeniť.

Podľa služobného hodnotenia zo dňa 30.01.2007 (č.l. 37-38), navrhovateľka vykazovala vyšší stupeň
požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby.

Podľa služobného hodnotenia zo dňa 03.01.2008 (č.l. 35-36), navrhovateľka vykazovala mimoriadne
výsledky pri vykonávaní štátnej služby.Podľa služobného hodnotenia zo dňa 09.01.2009 (č.l. 33-34), navrhovateľka vykazovala mimoriadne
výsledky pri vykonávaní štátnej služby.

Podľa rozhodnutia o služobnom hodnotení zo dňa 10.01.2006 (č.l. 40) navrhovateľka vykazovala

uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby.

Podľa rozhodnutia o služobnom hodnotení zo dňa 25.01.2005 (č.l. 46) navrhovateľka vykazovala vyšší
stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby.

Podľa rozhodnutia o služobnom hodnotení zo dňa 29.04.2003 (č.l. 52), navrhovateľka vykazovala
mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby.

Odporca v písomnom vyjadrení (č.l. 79) uviedol, že uznáva len nesprávne uvedený dátum skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom posudku. K expedovaniu služobného posudku došlo
dňa 21.12.2010. Až následne, po písomnom vyhotovení posudku a jeho odoslaní, navrhovateľka dňa
30.12.2010 oznámila odporcovi, že jej práceneschopnosť bude trvať aj po 31.12.2010, teda odporca
nemohol už ovplyvniť zmenu dátumu skončenia pomeru v posudku. Uvedenie nesprávneho dátumu
skončenia pomeru však nespôsobuje neplatnosť posudku ako takého, a ani neexistuje dôvod na vydanie

nového posudku. V ostatnej časti obsah služobného posudku vyplýva z osobného spisu navrhovateľky,
je pravdivý, kladný a z tohto dôvodu neexistuje pre odporcu dôvod na jeho zmenu.

Podľa potvrdenia o štátnej službe zo dňa 28.06.2012 (č.l. 98), navrhovateľka bola s odporcom v
štátnozamestnaneckom pomere od 01.07.2002 do 30.06.2012.

Svedkyňa U. L. vo svojej výpovedi (č.l. 143) uviedla, že navrhovateľka bola jej kolegyňou, pričom

z vlastnej skúsenosti vie, že navrhovateľa dôsledne dodržiavala všetky povinnosti, s vysokou
profesionalitou a odbornosťou.

Svedok A.. E. V., M.. vo svojej výpovedi (č.l. 144) uviedol, že navrhovateľka bola jeho podriadenou
kolegyňou v rokoch 1998-2001, s jej návrhom na doplnenie posudku súhlasil.

Svedok H.. G. M., ktorý pracoval na sekcii kontrolór, kde s navrhovateľkou spolupracoval

vyše roka, vo svojej výpovedi (č.l. 145) súhlasil s návrhom navrhovateľky na zmenu posudku v celom
rozsahu. Svedok nemal vedomosť o tom, žeby zo strany nadriadených boli navrhovateľke vytýkané
nedostatky v práci.

Svedkyňa A.. H. B. vo svojej výpovedi (č.l. 150) uviedla, že u odporcu pracuje od roku 2003, pričom
voči navrhovateľke vystupovala v pracovnej pozícii ako nadriadená. Svedkyňa po oboznámení sa s

návrhom navrhovateľky na zmenu posudku, s týmto návrhom nesúhlasila. Podľa názoru svedkyne,
posudok vyznieva kladne. K vypracovaniu posudku došlo tak, že svedkyňa dala
podklady k hodnoteniu navrhovateľky a to riaditeľke odboru osobného úradu, ktorá vypracovala končenú
verziu posudku.

IV.

V zmysle § 132 Obč. súd. por., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V zmysle § 57 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom ku dňu podania žaloby (t.j. 05.04.2011), služobný úrad vydá štátnemuzamestnancovi, ak o to písomne požiada, služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Služobný úrad však nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva
mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba

skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

V zmysle § 57 ods. 2 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, služobný úrad vydá štátnemu
zamestnancovi služobný posudok písomne. Podkladom pre vydanie služobného posudku je osobný spis
štátneho zamestnanca.

V zmysle § 58 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, služobný úrad vydá štátnemu
zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe.

Podkladom pre vydanie potvrdenia o štátnej službe je osobný spis štátneho zamestnanca.

V zmysle § 58 ods. 2 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, potvrdenie o štátnej službe obsahuje
najmä údaj o

a) dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b) dĺžke započítanej služobnej praxe,

c) činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu činností štátnozamestnaneckého
miesta,

d) záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

e) poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky
vykonávané,

f) funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

g) skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku,

h) poskytnutí odchodného podľa § 54.

V zmysle § 1 ods. 4 Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa
vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

V zmysle § 120 Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane
použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1,
2, 3, 5 a 8, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2,
§ 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2
až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, §

116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4
až 7, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191
ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonník práce.

V zmysle § 125 Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, spory medzi štátnym zamestnancom a
služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

V zmysle § 75 ods. 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., ak zamestnanec s obsahom pracovného
posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca
pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa domáhať v lehote
troch mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný
primerane ich upraviť.V zmysle § 49 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z., služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj

a) doba, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia

mimo činnej štátnej služby podľa § 42,

b) doba čerpania služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) a d).

V zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo

od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,

V zmysle § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej
doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím
posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného
pomeru netrvá.

V.

Pracovný posudok môže významným spôsobom ovplyvniť ďalšie pracovné uplatnenie zamestnanca. Aj
keď zákon o štátnej službe presne nestanovuje obsah pracovného posudku, z dikcie zákona o štátnej
službe vyplýva, že v pracovnom posudku má zamestnávateľ uvádzať len tie skutočnosti, ktoré sú právne
relevantné vo vzťahu k vykonávanej práci. Ide v ňom o hodnotenie práce zamestnanca, jeho kvalifikácie

a schopnosti, resp. o ďalšie skutočnosti, pokiaľ súvisia s vykonávanou prácou zamestnanca. Obsah
pracovného posudku nesmie porušovať právo na ochranu osobnosti zamestnanca ani právo na ochranu
osobných údajov.

Zamestnávateľ je povinný vyhotoviť pracovný posudok len pre zamestnanca na jeho požiadanie. Ak
zamestnanec žiada napríklad o vydanie pracovného posudku mesiac pred skončením pracovného

pomeru, zamestnávateľ je povinný dodržať 15-dňovú lehotu. Zamestnávateľ nie je povinný vyhotoviť
pracovný posudok skôr, než v dobe v dvoch mesiacov pred skončením pracovného pomeru. Viazanosť
15-dňovou lehotou by však neprichádzala do úvahy, keby zamestnanec požiadal zamestnávateľa o
vydanie pracovného posudku napríklad tri mesiace pred skončením pracovného pomeru, pretože túto
povinnosť zamestnávateľ nemá splniť skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Ide

o hmotnoprávnu lehotu. Nad rámec platnej právnej úpravy zamestnávateľ môže vydať zamestnancovi
pracovný posudok aj v iných prípadoch, ak ho o to zamestnanec požiada.

Pokiaľ ide o potvrdenie o zamestnaní, povinnosť na jeho vydanie má zamestnávateľ vo vzťahu ku
všetkým svojim zamestnancom v pracovnom pomere, pričom zamestnávateľ nesmie podmieňovať
vydanie potvrdenia o zamestnaní napríklad uhradením škody alebo ho viazať na splnenie iných

podmienok. Potvrdenie o zamestnaní, na rozdiel od pracovného posudku, je zamestnávateľ povinný
vydať zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru bez ohľadu na to, či o jeho vyhotovenie
zamestnanec žiada alebo nie.

Povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru posudok o jeho
pracovnej činnosti nie je viazaná na súčinnosť zamestnanca pri vypracovaní tohto posudku a pri

oboznamovaní zamestnanca s jeho obsahom (R 9/1980).

Splnenia povinnosti zamestnávateľa vydať zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru posudok o
jeho pracovnej činnosti sa možno domáhať v súdnom konaní návrhom na začatie konania podľa § 80
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (V 8/1980).Pracovný posudok nevyjadruje subjektívny hodnotiaci názor zamestnávateľa, ale musí sa obmedziť na
konkrétne pracovné hodnotenie činnosti zamestnanca u zamestnávateľa. Ak zamestnanec navrhuje,
aby sa určité údaje z posudku vynechali, môže sa súd zaoberať len tým, či sa majú vynechať, nemôže

ich však nahrádzať niečím iným, čo zamestnanec nenavrhol (B 21/1980).

Súd vyslovil v súdnom spore o úpravu posudku právny názor, že aj keď sa zamestnanec nedomáhal v
lehote troch mesiacov úpravy pôvodného posudku, môže sa jej domáhať proti akémukoľvek dodatku k
takémuto posudku, a to do troch mesiacov odo dňa kedy sa dozvedel o obsahu takéhoto dodatku. V
zásade však nemôže súd doplňovať posudok o údaje obsahovo úplne nové. Primeraná úprava musí
spočívať v tom, že posudok bude doplnený o údaj, ktorý uvádza posudok na správnu mieru (R 96/1968).

VI.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované ustanovenia zákonov a právne vety
z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemožno na daný prípad aplikovať ustanovenie
§ 75 ods. 3 Zákonníka práce (uplatnenie práva zamestnanca domáhať sa na súde úpravy služobného
posudku vo zamestnávateľovi, v zákonnej trojmesačnej lehote), nakoľko § 1 ods. 4 a predovšetkým ust.

§ 120 Zákona č. 400/2009 Z.z. výslovne nepočítajú s tým, aby sa na ust. § 57 Zákona č. 400/2009 Z.z.
(vydávanie služobného posudku) primerane použil Zákonník práce (a jeho ustanovenie v § 75 ods. 3).

Odpoveď na otázku, či sa môže navrhovateľka domáhať nápravy na súde v zmysle § 57 Zákona
č. 400/2009 Z.z., nám dáva ust. § 125 Zákona č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého, spory medzi štátnym
zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a

rozhodujú súdy. Podľa judikatúry najvyššieho súdu, aj keď sa zamestnanec nedomáhal v lehote troch
mesiacov úpravy pôvodného posudku, môže sa jej domáhať proti akémukoľvek dodatku k takémuto
posudku, a to do troch mesiacov odo dňa kedy sa dozvedel o obsahu takéhoto dodatku. Uvedený právny
názor nie je síce právnou normou, avšak je použiteľný a dá sa aplikovať na daný spor. Navrhovateľke
v prípade nespokojnosti s obsahom služobného posudku, vydaného v zmysle § 57 Zákona o štátnej

službe vzniklo právo domáhať sa voči svojmu zamestnávateľovi úpravy služobného posudku, a aj keď sa
na daný spor nevzťahuje ust. § 75 ods. 3 Zákonníka práce, súd v tejto súvislosti zistil, že navrhovateľka
uplatnila svoje právo na súde dňa 05.04.2010, t.j. v lehote troch mesiacov odo dňa 05.01.2010, keď sa
dozvedela o obsahu posudku.

Pri rozhodovaní o petite žalobného návrhu, ktorý obsahoval žiadosť navrhovateľky vypustiť ňou

navrhované vety z posudku, resp. obsahoval žiadosť doplniť posudok o známe skutočnosti a o nové,
navrhovateľkou navrhované hodnotenia, súd vychádzal z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR (R 96/1968), podľa ktorej, súd v zásade nemôže doplňovať posudok o údaje obsahovo úplne nové.
Primeraná úprava musí spočívať v tom, že posudok bude doplnený o údaj, ktorý uvádza posudok na
správnu mieru. Pracovný posudok nemôže vyjadrovať subjektívny hodnotiaci názor zamestnávateľa,

ale musí sa obmedziť na konkrétne pracovné hodnotenie činnosti zamestnanca u zamestnávateľa. Ak
zamestnanec navrhuje, aby sa určité údaje z posudku vynechali, môže sa súd zaoberať len tým, či sa
majú vynechať, nemôže ich však nahrádzať niečím iným, čo zamestnanec nenavrhol (B 21/1980).

V nadväznosti na uvedený právny názor najvyššieho súdu, súd odmietol vyhovieť návrhu navrhovateľke,
aby došlo v služobnom posudku k vypusteniu štvrtej, piatej a šiestej vety, a k ich nahradeniu

novými vetami, podľa ktorých: ,,K.. Y. R. počas výkonu štátnej služby dôsledne dodržiavala všetky
povinnostištátnehozamestnanca.Pridelenéslužobnéúlohy,ktoréjejvyplývaliznajnáročnejšíchčinností
(napríklad z kontrolnej, inšpekčnej a dozornej činnosti či vládneho auditu na úrovni ministerstva),
ako aj z ďalších činností podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, plnila zodpovedne, s vysokou
profesionalitou a odbornosťou. Pokyny vedúcich štátnych zamestnancov plnila riadne, včas a v

súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Počas výkonu štátnej služby preukázalapracovitosť, samostatnosť, zodpovednosť a spoľahlivosť. Bola vždy ochotná poskytnúť odbornú radu a
kolegiálnu pomoc. Štátnu službu vykonávala politicky neutrálne, nestranne a objektívne. Systematicky
si prehlbovala kvalifikáciu formou odborného vzdelávania na školeniach a samoštúdiom. Počas trvania

štátnozamestnaneckého pomeru sa nedopustila žiadneho porušenia služobnej disciplíny", nakoľko tieto
vetyobsahovaliúplnenovéúdaje,ktorépredtýmnetvoriliobsahovúsúčasťslužobnéhoposudku.Navyše
tak, ako zamestnávateľ má povinnosť neuvádzať v posudku svoje subjektívne hodnotenia, takisto
ani štátny zamestnanec nemôže žiadať, aby zamestnávateľ zakomponoval do posudku subjektívny
názor zamestnanca ohľadom výkonu svojich služobných povinností. Ani zo znenia § 57 Zákona č.

400/2009 Z.z. nevyplýva povinnosť zamestnávateľa, aby si pred vydaním služobného posudku vyžiadal
stanovisko posudzovaného zamestnanca, resp. jeho súhlas so znením služobného posudku. Pokiaľ ide
ohodnotenievýkonuštátnejslužby,odporcavposudkuuviedol,že,,Menovanávrámcisvojhofunkčného
zaradenia pracovala samostatne. Plnila služobné povinnosti a služobné úlohy, ktoré jej vyplývali z
najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom a ďalších činností podľa opisu činností
štátnozamestnaneckéhomiestaavrámcikolektívukontrolnej,resp.audítorskejskupiny".Zdokazovania

vyplýva, že zamestnávateľ uviedol v rámci hodnotenia výkonu štátnej služby údaje z osobného spisu
navrhovateľky. Odporca teda postupoval v súlade s ust. § 58 ods. 1 a ods. 2 Zákona o štátnej službe.
Zo služobných hodnotení (čl. 37 až 46) nemožno jednoznačne ustáliť, či navrhovateľka počas celého
výkonu štátnej služby dosahovala mimoriadne výsledky, alebo vyšší stupeň požadovaných výsledkov
alebo uspokojivé výsledky. Svedecké výpovede taktiež jednoznačne nepreukázali, že by sa odporca

dopustil pochybenia pri vypracovaní služobné posudku.

Z ust. § 58 ods. 1 a ods. 2 Zákona o štátnej službe nevyplýva, aké má mať služobný posudok
formálne a obsahové náležitosti. Je teda na zamestnávateľovi, aké skutočnosti uvedenie v posudku o
zamestnancovi. V služobnom posudku má zamestnávateľ uvádzať len tie skutočnosti, ktoré sú právne
relevantné vo vzťahu k vykonávanej práci. Obsah pracovného posudku nesmie porušovať právo na

ochranu osobnosti zamestnanca, ani právo na ochranu osobných údajov (t.j. nemá obsahovať údaje
rodinného, či súkromného charakteru). Pracovný posudok nevyjadruje subjektívny hodnotiaci názor
zamestnávateľa, ale musí sa obmedziť na konkrétne pracovné hodnotenie činnosti zamestnanca u
zamestnávateľa. Ak zamestnanec navrhuje, aby sa určité údaje z posudku vynechali, môže sa súd
zaoberať len tým, či sa majú vynechať, nemôže ich však nahrádzať niečím iným, čo zamestnanec

nenavrhol (B 21/1980).

Z obsahu potvrdenia o štátnej službe (č.l. 98) vyplýva, že k uplynutiu výpovednej doby nedošlo tak, ako
to predpokladal odporca v služobnom posudku, t.j. dňa 31.12.2010. Aj keď zákon v tomto prípade
ustanovovalminimálnudvojmesačnúvýpovednúdobu(§48ods.1Zákonaoštátnejslužbe),ktorázačala
plynúť dňa 01.11.2010, odporca si musel byť pri vypracovaný služobného posudku dňa 17.12.2010

vedomý, že navrhovateľka bola počnúc dňom 04.11.2010 práceneschopná a teda sa nachádzala v
ochrannej dobe. V tejto súvislosti bolo zo strany odporcu rozumné predvídať, že k ukončeniu pomeru
dôjde až uplynutím ochrannej doby, ktorej koniec nemusí byť zhodný s dvojmesačnou výpovednou
dobou a toto zohľadniť pri uvádzaní, resp. neuvádzaní dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
v posudku.

Navyše, odporca pri vypracovaní posudku opomenul na znenie ust. § 57 ods. 1 Zákona o štátnej službe,
podľa ktorého služobný úrad nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako
dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Odporca, s ohľadom na skutočnosť,
že navrhovateľka bola počas plynutia výpovednej doby v ochrannej dobe, nemal istotu o presnom
dni ukončenia pomeru, teda odporca nemusel vyhovieť žiadosti navrhovateľke o vydanie služobného

posudku. Ak tak urobil, nemal v posudku uviesť deň ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Preto
súd v tejto časti žalobe vyhovel a uložil tak odporcovi povinnosť vypustiť zo služobného posudku
uvedenie času trvania štátnozamestnaneckého pomeru.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky doplniť služobný posudok, t.j. doplniť konkrétne znenie vety o uvedenie
funkcie, ktorú navrhovateľka v čase štátnej služby vykonávala, resp. doplniť vetu, z ktorej vyplýva

konkrétne časové obdobie a opis pracovnej činnosti navrhovateľky, súd aj v tejto časti žalobe taktiež
vyhovel. Dokazovaním mal súd zistené, že navrhovateľka bola od 11.02.2005 vymenovaná do stálejštátnej služby vo funkcii štátny radca v odbore financií (č.l. 9). Z dokazovania ďalej vyplýva, že
navrhovateľka bola od 22. 11. 2006 trvale preložená na vykonávanie štátnej služby v odbore štátnej
služby 1.07 kontrola, sťažnosti a petície, vnútorný audit v sekcii systému verejnej vnútornej finančnej

kontroly Ministerstva financií SR a to vo funkcii hlavný radca (č.l. 10). Navrhovateľka súdu preukázala,
že od 15. októbra 2008 až do 04. novembra 2010 vykonávala na odbore kontroly, sťažnosti a petície,
vnútornýauditfunkciuštátnehoradcuvstálejslužbe(č.l.13).Uvedenéskutočnostivyplývajúzosobného
spisu navrhovateľky, ide o skutočnosti, týkajúce sa vykonávania štátnej služby navrhovateľky a preto
bolo povinnosťou odporcu ich uviesť v služobnom posudku.

Súd zamietol žalobu v časti návrhu, aby v texte pred posledným odsekom posudku bola uvedená
veta ,,Ministerstvo financií Slovenskej republiky s K.. Y. R. rozviazalo štátnozamestnanecký pomer
výpoveďou z 25. októbra 2010 podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a
doplnení niektorých zákonov z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta", nakoľko uvedenie
takejto skutočnosti je náležitosťou písomnej výpovede v zmysle § 47 Zákona o štátnej službe, a teda
nie služobného posudku v zmysle § 57 Zákona o štátnej službe.

VII.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 142 ods. 2 Obč. súd. por.,
podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko navrhovateľka mala v
tomto konaní iba čiastočný úspech, pričom odporcovi trovy v tomto konaní nevznikli, súd žiadnemu z

účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne,

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na

odvolanie.