Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/643/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613203450
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613203450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu : ADEK
group, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 4312, IČO: 45 421 684, právne zastúpeného :
Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26,
IČO: 47 237 406, proti žalovaným : 1/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. T., G. XXX/XX a 2/ Ing. W.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I. T., G. XXX/XX, obdivoch právne zastúpených Mgr. Ľubošom Kráľom,
advokátom so sídlom v Martine, Červenej armády 1, IČO: 37 804 171, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo

dňa 11.10.2013 č.k. 5C/55/2013-163, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
nachádzajúcich sa v kat. území C., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, a to 2 - izbového
bytu č. 10 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode č. 4 (byt č. 10/4), bytového

domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 6375/210655 patriaci k bytu č.
10/4, 3 - izbového bytu č. 11 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode č. 4 (byt č.
11/4), bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 7357/210655 patriaci
k bytu č. 11/4, 2 - izbového bytu č. 10 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode
č. 6 (byt č. 10/6), bytového domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela CKN č. 422/88 a

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške
6395/210655 patriaci k bytu č. 10/6, 3 - izbového bytu č. 11 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4.
poschodí vo vchode č. 6 (byt č. 11/6), bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela
CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu vo výške 7368/210655 patriaci k bytu č. 11/6. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade je
evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, a to bytu č. 10/4 a bytu č. 11/4, žalovaná v 2/ rade je evidovaná ako
vlastník nehnuteľnosti, a to bytu č. 10/6 a bytu č. 11/6. Predmetné nehnuteľnosti sú evidované Správou

katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX v k. ú. C.. Žalovaný v 1/ rade je evidovaný ako vlastník na
základe zápisu vlastníckeho práva povolením vkladu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva)
zo dňa 27. 12. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá bola zapísaná do katastra
pod V 191/2013 zo dňa 06. 02. 2013. Žalovaná v 2/ rade je evidovaná ako vlastník na základe zápisuvlastníckeho práva, a to povolením vkladu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa
27. 12. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade, ktorá bola zapísaná do katastra pod
V 193/2013 zo dňa 05. 02. 2013. Podľa názoru žalobcu sú vyššie uvedené kúpne zmluvy absolútne

neplatné pre obchádzanie zákona a z dôvodu, že nevyjadrujú skutočnú, slobodnú vôľu kupujúcich, t. j.
žalovaných. Dané právne úkony sú absolútne neplatné, neplatnosť je daná od počiatku a žalovaní nimi
nikdy nenadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Hoci z dôvodu neplatnosti kúpnych
zmlúv žalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, podľa evidencie katastra nehnuteľností sú
vedení ako vlastníci. Vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca. Na základe uvedeného je daný

naliehavýprávnyzáujemžalobcunanápraveprotiprávnehostavuanaopravezápisuvlastníckehopráva
v katastri nehnuteľností. Nápravu je možné dosiahnuť iba rozhodnutím súdu, ktoré bude podkladom pre
zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.

Okresný súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku podrobne popísal prednesy
účastníkov konania, obsah ich písomných podaní, ďalej citoval podstatný obsah svedeckých výpovedí

ako aj obsah listinných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

V súvislosti s právnym posúdením veci okresný súd primárne konštatoval a odôvodnil, že je daný záujem
žalobcu na tejto určovacej žalobe v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a následne v súvislosti s právnym
posúdením veci citoval ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1,2, § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka

a zamietnutie žalobného návrhu žalobcu okrem iného odôvodnil tým, že v sporovom konaní je účastník
konania povinný tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neunesenie
dôkazného bremena má za následok neúspech dotknutého účastníka v konaní. V prejednávanej veci
žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytov je neplatná
prenedostatokskutočnej,slobodnejvôležalovanýcharovnakonepreukázalsvojetvrdenie,žeoznačený

právny úkon je absolútne neplatný, z dôvodu obchádzania zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH).
O slobodný právny úkon nejde vtedy, ak bol tento úkon učinený v dôsledku priameho fyzického
donútenia (nie je rozhodujúce, od koho fyzické donútenie pochádza). Slobodným právnym úkonom
nie je ani úkon, ktorý bol učinený v dôsledku psychického donútenia (nátlaku). V konkrétnej veci mal
súd preukázané a to výpoveďou žalovaných v 1/ a 2/ rade, že bola daná ich slobodná vôľa uzavrieť

predmetnú kúpno - predajnú zmluvu. Obidvaja žalovaní zhodne uviedli, že zmluvy o prevode vlastníctva
bytu uzavreli, oboznámili sa s obsahom zmluvy a nikto ich nenútil kúpiť sporné byty. Súd zdôrazňuje,
že žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, preukazujúce
nedostatok slobodnej vôle žalovaných v 1/ a 2/ rade uzavrieť napadnuté zmluvy o prevode vlastníctva
bytov. Obidvaja žalovaní zhodne uviedli, že zmluvy o prevode vlastníctva bytov uzavreli slobodne, bez

donútenia a uzavretím zmluvy sa sledovalo riešenie otázky bývania žalovaných. Skutočnosť, že žalovaní
pred uzavretím zmlúv nevykonali ohliadku predmetných bytov, neprezreli si ich, nie je okolnosťou, ktorá
preukazuje nedostatok ich slobodnej, skutočnej vôle uzavrieť kúpno - predajnú zmluvu. Pre posúdenie
platnosti právneho úkonu z hľadiska existencie skutočnej, slobodnej vôle nie je významné, či žalovaní
v 1. a 2. rade viedli predzmluvné rokovania so žalobcom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

že návrh kúpno - predajných zmlúv, ktorých predmetom boli sporné byty, pripravoval právnik Mgr. T.
W., ktorý v predmetnom konaní vypovedal ako svedok. Výpovedi žalovaných v 1/ a 2/ rade o tom, že
boli oboznámení s obsahom zmluvy a zmluvu uzavreli slobodne, nasvedčuje výpoveď svedka Mgr. W.,
ktorý potvrdil, že návrh zmlúv odkomunikoval aj so žalovanými, a to deň pred uzavretím zmluvy, ako aj
v deň uzavretia zmluvy. Napokon ani samotný žalobca prostredníctvom svojho konateľa nerozporoval

skutočnosť, že pred uzavretím kúpnych zmlúv bol oboznámený s tým, že kúpno - predajné zmluvy
budú uzatvorené so žalovanými v 1/ a 2/ rade. Svedok Ing. Vladimír Popardovský vo svojej výpovedi
uviedol, že spoločnosť ADEK group mala stretnutie s p. Galkom, ako konateľom spoločnosti TREOS,
na ktorom bolo dohodnuté, že byty sa prevedú na spoločnosť TREOS a TREOS vyplatí žalobcovi sumu
50.000 Eur. Uvedená výpoveď svedka sa nezhoduje so svedeckou výpoveďou Mgr. T. W., v zmysle

ktorej bolo medzi spoločnosťami ADEK group a TREOS vyrokované, že záväzky zo zmluvy o dielo
budú riešené prevodom vlastníctva na 3 fyzické osoby. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, čo
vyplynulo z výpovede svedka Ing. Popardovského, že menovaný nebol prítomný na rokovaniach medzi
spoločnosťami ADEK group a TREOS, s.r.o., na ktorých sa malo dohodnúť, že byty budú prevedené na
spoločnosť TREOS. Keďže svedok nebol prítomný na rokovaniach medzi označenými spoločnosťami,

nemohol sa vyjadriť k výsledku rokovaní medzi spoločnosťami ADEK group, s.r.o. a TREOS, s.r.o. a
obsahu ich dohody. Bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že predmetom rokovaní medzi uvedenými
spoločnosťami bol spôsob vysporiadania záväzkov spoločnosti ADEK group, s.r.o., vyplývajúcich zo
zmluvy o dielo, voči spoločnosti TREOS, s.r.o. I keď žalovaný v 1/ rade neporozumel otázke, či na nehoboli postúpené pohľadávky v súvislosti s prevodom vlastníctva sporných bytov, uvedenú skutočnosť
je možné pripísať faktu, že žalovaný v 1/ rade má status študenta, ktorý podstatnú časť svojho
času venuje štúdiu, prípadne iným aktivitám zodpovedajúcim jeho veku a nemusí náležite porozumieť

problematike postúpenia pohľadávky, vyplývajúcej z obchodných záväzkových vzťahov. Rozhodujúcou
je skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade, rovnako aj žalovaná v 2/ rade mali vedomosť o obsahu zmluvy o
prevode vlastníctva bytu. Obidvaja potvrdili, že boli oboznámení s obsahom zmluvy, zmluvu podpísali
a teda podpisom predmetných zmlúv prejavili slobodnú a svoju skutočnú vôľu byť zmluvou viazaní
so všetkými právnymi následkami z toho plynúcimi. Skutočnosť, v akom časovom horizonte žalovaní

v 1/ a 2/ rade fyzicky prevzali byty, oboznámili sa so stavom predmetných bytov nie je okolnosťou,
ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to kúpno - predajnej zmluvy. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že právne úkony učinené žalovanými v 1/ a 2/ rade v podobe
uzavretia kúpno - predajných zmlúv majú všetky náležitosti právneho úkonu, ktoré sú podmienkou jeho
platnosti (v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka). Nemožno prehliadnuť ani výpoveď žalobcu na
pojednávaní dňa 15. 08. 2013, v ktorej uviedol, že v prípade, ak by bola uhradená suma 50.000 Eur,

tak by určovacie žaloby nepodal z dôvodu, že celková dohoda uzavretá s pánom Galkom by bola
naplnená iným spôsobom. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu je potom potrebné poukázať aj na motív,
ktorý viedol žalobcu k podaniu žalôb. Uvedené vyjadrenie žalobcu nasvedčuje skutočnosti, že v prípade,
ak by peňažné prostriedky vo výške 50.000,- Eur boli vyplatené spoločnosti ADEK group, neinicioval
by konanie o určenie vlastníckeho práva. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že žalobca na jednej

strane poukazuje na nedostatok skutočnej, slobodnej vôle žalovaných v 1/ a 2/ rade pri uzatváraní
kúpnych zmlúv, a na druhej strane predmetné zmluvy uzavrel a pred ich uzavretím bol oboznámený
so skutočnosťou, že zmluvnými stranami budú žalovaní v 1/ a 2/ rade. V tejto súvislosti súd poukazuje
na prevenčnú povinnosť zmluvných strán, vyplývajúcu z ust. § 43 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorej sa zmluvné strany majú pri úprave svojich zmluvných vzťahov správať tak, aby predchádzali

vzniku sporov, vyplývajúcich zo zmluvy. Ak mala žalujúca strana pochybnosti o skutočnej, slobodnej vôli
žalovaných v 1/ a 2/ rade uzavrieť predmetné zmluvy, nemala učiniť napadnutý právny úkon. Žalobca
mal vedomosť pred uzavretím kúpnej zmluvy, že pohľadávky z titulu nezaplatenia ceny za dielo boli
postúpené na žalovaných, ktorí sa stali jeho veriteľmi. Bol teda oboznámený s tým, že sporné kúpne
zmluvy bude uzatvárať so žalovanými, čo aj učinil. Žalobca rovnako nepreukázal svoje tvrdenia, že

uzavretím kúpnych zmlúv so žalovanými v 1/ a 2/ rade došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani z
pridanej hodnoty (DPH). V tejto súvislosti súd považuje argumentáciu žalujúcej strany za špekulatívnu.
Uvedená argumentácia vychádza z predpokladu, že v prípade, ak by spoločnosť TREOS prevádzala
sporné nehnuteľnosti na tretie osoby (napr. fyzické osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH), tak by cena
za tieto sporné nehnuteľnosti bola navýšená o DPH. Naznačenú argumentáciu nemožno akceptovať,

pretože jej základ je postavený na skutočnosti, ktorá je hypotetická a vychádza z predpokladu prevodu
nehnuteľností spoločnosťou TREOS na ďalšie osoby. Súd nemal preukázané, že spoločnosť TREOS
by uskutočnila prevod predmetných nehnuteľností na ďalšie subjekty, keďže nemožno vylúčiť, že mohla
zostať ich vlastníkom.

Podľa názoru prvostupňového súdu dohoda o započítaní obsiahnutá v kúpnych zmluvách je platným
právnym úkonom, ktorý obsahuje všetky náležitosti právneho úkonu. Započítanie (kompenzácia) je
spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie
vzájomných pohľadávok. Súd mal preukázané, že v prejednávanej veci boli splnené všetky predpoklady
pre započítanie. Súd mal preukázanú existenciu vzájomných pohľadávok (ktorá skutočnosť nebola

medzi účastníkmi sporná), a to pohľadávku žalobcu na úhradu kúpnej ceny, vyplývajúcej z kúpnych
zmlúv voči žalovaným a pohľadávku žalovaných v 1/ a 2/ rade voči žalobcovi, vyplývajúcu zo zmluvy
o dielo, ktorá bola na žalovaných v 1/ a 2/ rade postúpená pôvodným veriteľom (spoločnosťou
TREOS). Súd mal tiež preukázané, že predmetné pohľadávky sú rovnakého druhu a sú spôsobilé k
započítaniu, keďže išlo o pohľadávky zo súkromno - právneho vzťahu. K zániku záväzku započítaním

došlo v prejednávanej veci na základe právneho úkonu, smerujúceho k započítaniu, a to dvojstranného
právneho úkonu, teda dohody o započítaní, ktorá je obsiahnutá v kúpnych zmluvách. K započítaniu
došlo na základe dohody o započítaní, z ktorej obsahu je zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške
sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa. Kompenzačný prejav bol učinený po tom, čo sa
pohľadávky stretli, čo žiadna zo sporových strán nerozporovala. Kompenzačný prejav mal účinky spätne

k okamihu stretnutiu sa pohľadávok (ex tunc). Súd nepovažuje znenie dohody o započítaní pohľadávok,
na ktoré poukazuje žalobca, za neurčité a nejasné, majúce za následok neplatnosť dohody o započítaní.
Znenie čl. 4.3.7. kúpnej zmluvy o uzavretí dohody na dobu určitú do zániku vzájomných pohľadávok sa
môže javiť ako nadbytočné. Kompenzačný prejav má účinky spätne k okamihu stretnutiu pohľadávok.Teda je zrejmé, že v tomto okamihu, kedy došlo ku splatnosti obidvoch započítavaných pohľadávok,
dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania. Znenie obsiahnuté v čl. 4.3.7. však nespôsobuje
neplatnosť dohody o započítaní. Keďže došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok na základe dohody

ozapočítaníatýmkzánikuzáväzkužalovanýchuhradiťkúpnucenu,neprichádzadoúvahyaplikáciaust.
§ 591 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej boli žalovaní povinní uhradiť kúpnu cenu bezodkladne po
prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca potom
ani nemohol platne odstúpiť od kúpnych zmlúv, keďže povinnosť žalovaných zaplatiť kúpnu cenu bola
uhradená vzájomným zápočtom, a to na základe dohody o započítaní.

Následne prvostupňový súd podrobne zdôvodnil prečo nevykonal ďalší navrhovaný dôkaz žalujúcou
stranou a pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vo výroku
rozsudku okresný súd uviedol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil
ust. § 205 ods. 2, písm. a/, b/, c/,d/, f/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p., pričom
v ďalších častiach svojho odvolania žalobca svoje odvolacie dôvody podrobne rozpísal. Naďalej tvrdil
nedostatokskutočnej,slobodnejavážnejvôležalovanýchpriprávnomúkoneavtejtosúvislostipoukázal
aj na judikát Najvyššieho súdu SR. V súlade s tým, na čo žalobca poukazoval aj v prvostupňovom

konaní, poukázal aj na objektívne skutočnosti odôvodňujúce neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv
pre nedostatok vážnosti vôle žalovaných, následne odôvodňoval v odvolaní obchádzanie zákona o
DPH, v záverečnej časti odôvodňoval neplatnosť dohody o započítaní uvedenej v kúpnych zmluvách
a napokon odmietnutie vykonania dôkazov súdom, čím prvostupňový súd podľa odvolateľa zmaril
žalobcovi možnosť preukázať zásadné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a takýmto

konaním porušil základné práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, čím mu odňal
možnosť konať pred súdom. V závere odvolania žalobca špecifikoval a uplatnil si náhradu trov konania
a navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v r. 1/ a 2/, ktorí považovali rozsudok súdu prvého
stupňa za vecne správny a náležite odôvodnený. Stotožnili sa s dôvodmi rozsudku okresného súdu a
okrem iného ďalej uviedli, že žalobca sa v podstate nelogickými právnymi argumentmi snaží spochybniť
slobodnú a vážnu vôľu žalovaných ako kupujúcich, pričom v konaní nebol produkovaný jediný dôkaz,

ktorý by túto vôľu náležite spochybnil. Žalobca spochybňuje slobodnú a vážnu vôľu žalovaných len
teoreticko-právnymi konštrukciami, ktoré však nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú pre daný
prípadirelevantné.Žalobupovažovaliapovažujúžalovanívr.1/a2/zaničímnepodloženúažšikanóznu,
a súd prvého stupňa riadne a správne posúdil aj platnosť dohody o započítaní, pričom odôvodnenie k
tejto veci je dostačujúce. Pokiaľ odvolateľ kritizoval nevykonanie ďalších dôkazov súdom, žalobcovia

v r. 1/ a 2/ sa stotožnili s odôvodním súdu, že vykonanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a
nehospodárne. Navrhovali rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si aj náhradu
trov odvolacieho konania podľa písomnej špecifikácie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v dôsledku odvolania podaného žalobcom, prejednal vec v

odvolacom konaní podľa ust. 212 a nasl. O.s.p. a rozhodol postupom v súlade s ust. § 156 ods.
3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď po prejednaní veci v
odvolacom konaní dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto ho podľa §
219 ods. 1a 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, môže sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku
odvolacieho súdu obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané
dôkazyvyhodnotilvsúladesust.§132anasl.O.s.p.,priprávnomposúdenívecivychádzalzosprávnycha s vecou súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré prvostupňový súd doslovne citoval v
písomnom vyhotovení rozsudku a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku
súdu prvého stupňa vo všetkých jeho častiach, preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti

dôvodov rozsudku prvostupňového súdu. Okresný súd rozsudok odôvodnil veľmi precízne a rozsiahle,
pričom sa zaoberal celou argumentáciou žalobcu tak, ako ju tento prezentuje aj v odvolacích dôvodov a
odôvodnil tiež, prečo nevykonal ďalšie navrhované konkrétne dôkazy vrátane navrhovaného výsluchu
predvolaného svedka Ing. Rudolfa Galka.

Odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania
konštatoval, že o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa, a to v súlade s ust. § 224 ods. 4 v spojitosti
s § 151 ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.