Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899656
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1708899656.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa:

SPOLOČNOSŤ JEŽIŠOVA, Panská 246/11, Bratislava, IČO: 599 051, zastúpený: JUDr. Anna
Besedičová, advokátka, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, proti odporcom: 1/ O. R.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. T.
XX, O. H. C., 2/ R. C.Á., T. Š. XXX, E. H. T., zastúpená JUDr. Máriou Peráčkovou, advokátka, Hrušková
21, Bratislava, 3/ T. H., T. D. XX, T., zastúpená JUDr. Máriou Peráčkovou, advokátka, Hrušková 21,
Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný vypratať časť nehnuteľnosti, zadnú časť budovy pozostávajúcu z troch posledných
miestností na prízemí budovy, nachádzajúcej sa v obci Ivanka pri Dunaji, T. XX, súpisné číslo XX,

na pozemku parcela registra „C“ číslo XXX, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji, zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXXX, pre obec Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji a odovzdať ju
navrhovateľovi do 60 dní od právoplatnosti rozsudku bez povinnosti bytovej náhrady.

Súd navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyniam 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
409,06 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť vypratať zadnú časť budovy
pozostávajúcu z troch posledných miestností na prízemí budovy, ktorú užívala L. R., matka odporcov,
ktorá zomrela dňa 15.06.2002 v Bratislave, nachádzajúcu sa v obci Ivanka pri Dunaji, T. XX, katastrálne

územie Ivanka pri Dunaji, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Senci na LV č. XXXX,
súpisné číslo XX, parcela č. XXX a odovzdať ju navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
bez povinnosti náhrady bytu alebo náhradného ubytovania a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastník uvedenej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe
Dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona č. 282/1993 Z. z. Matka odporcov L. R., nar. XX.XX.XXXX,
zomrela dňa 15.06.2002 a mala posledné trvalé bydlisko v Ivanke pri Dunaji, T. XX. Posledné obdobie
svojho života prežila u odporkyne 2/ v Moste pri Bratislave. Po smrti matky odporcov vyzval navrhovateľ
prostredníctvom svojho zamestnanca odporkyňu 2/ k vyprataniu časti nehnuteľnosti, miestnosti v

zadnej časti nehnuteľnosti, ktoré v minulosti užívala matka odporcov, a v ktorých sa nachádzali veci
z pozostalosti - osobné veci, šatstvo, starý nábytok, drobné kuchynské vybavenie. Napriek prísľubu
odporkyne 2/ nehnuteľnosť vypratať, odporcovia nehnuteľnosť nevypratali v dohodnutej 14 dňovej
lehote. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu písomne dňa 09.09.2002 vyzval odporcov navypratanie nehnuteľnosti, na ktorý list písomne navrhovateľovi odpovedala odporkyňa 3/ a uviedla, že
predmetnú časť nehnuteľnosti nevypracú z dôvodu, že na odporcu 1/ prešiel nájom bytu, ktorý údajne
s matkou obýval nehnuteľnosť viac rokov. Zástupca navrhovateľa C.. H. F., R. E., člen obecnej polície

navrátenú nehnuteľnosť fyzicky preberali od predchádzajúceho správcu a kontrolovali jej stav. Pri tom
našli v objekte cudzie osoby, aj odporcu 1/, ktorý uviedol, že je na návšteve. Odporca 1/ má pritom
trvalý pobyt hlásený na Š. K. XX, Veľký Biel. Nehnuteľnosť bola v zlom stave a preto navrhovateľ
započal rekonštrukčné práce. Odporcovia nevypratali predmetnú časť nehnuteľnosti od vecí patriacich
do pozostalosti po ich matke a používajú túto ako sklad jej vecí a odporca 1/ tam prespáva.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výzvou na vypratanie časti nehnuteľnosti,
odpoveďou od odporkyne 3/, nájomnou zmluvou, evidenčným listom, zápisom z obhliadky objektu,
fotografiami, súhrnným vyjadrením navrhovateľa, výpisom z LV

č. XXXX, fotografiami z ohliadky, spisom Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C 132/2002, spisom
Okresného súdu Bratislava III 31D 1278/2002, výsluchom účastníkov a zistil nasledujúci skutkový stav
a právny stav:

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ podal návrh
po neúspešnom pokuse o mimosúdne riešenie vypratania časti budovy súpisné číslo XX na T. K. Č.. XX
od vecí patriacich do pozostalosti po nebohej L.A. R., ktorá zomrela 15.06.2002. V konaní vedenom pred
Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 9C/132/2002 bolo právoplatne určené, že nedošlo k prechodu
nájmu bytu z L. R. na odporcu 1/. Vypratať žiadanú časť nehnuteľnosti odvodzoval navrhovateľ od

dedičského rozhodnutia, podľa ktorého odporcovia ako dedičia sú vlastníkmi vecí patriacich v čase
smrti poručiteľke L. R.. Predmetná časť nehnuteľnosti sa od podania návrhu neužíva. Navrhovateľ do
nehnuteľnosti nevstupoval a ponechal stav veci tak ako ho zanechal odporca 1/ a poručiteľka L. R..
Odporcovia potvrdili, že veci patrili do pozostalosti po ich matke. Z ich strany nedošlo k vzdaniu sa
dedičstva, lebo tu bol úmysel prenechať tieto veci odporcovi 1/, nakoľko odporkyne 2/, 3/ si na tieto veci

nerobili nárok. Navrhovateľ prenajal prednú časť nehnuteľnosti stavebnej firme, ktorá tam má kanceláriu.
Priestory, ktoré užíva odporca 1/ si odporca uzamyká, preto je vylúčený prístup iných osôb do týchto
priestorov.

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že po uzavretí manželstva býval v rodičovskom dome jeho manželky
vo Veľkom Biely až do roku 1998. Pre nezhody sa v roku 1998 presťahoval k jeho matke a odvtedy tam

býval a býval tam až doteraz (13.11.2003). V roku 2001 sa rozviedol. S matkou v byte platil nájomné
45,- Sk, na jeseň 2001 spadla a mala úraz a zobrala si ju k sebe sestra - odporkyňa 2/. V nehnuteľnosti
vyobrazenej na fotografiách z ohliadky býval s matkou, po jej smrti až doteraz tam býval sám. Túto časť
nehnuteľnosti, ktorú obýva si uzamyká, avšak niekedy ju nechá otvorenú a rómovia, ktorí obývajú prednú
časť nehnuteľnosti mu tam hádžu veci. Nehnuteľnosť uzamyká z dôvodu, že tam má svoje veci. Jeho

veci sú: bicykel na fotografii č. 3, fotoaparát, vešiak na fotografii č. 4, kredenc a veci v ňom, súdok na
fotografii č. 6, posteľ, veci na nej, plynová fľaša, niečo z toho bordelu dole pri posteli na fotografii č. 7,
nožnice, dáždnik, zásuvky na stole na fotografii č. 9, všetky postele a skrine na fotografii č. 9, kabáty po
mame a zvyšné oblečenie na fotografii č. 12, veci nachádzajúce sa v skriniach nachádzajúcich sa na
fotografii č. 14. Všetky tieto veci, o ktorých hovoril ako o jeho, boli jeho matky, preto sú teraz jeho, on

som ich prakticky teraz zdedil. V nehnuteľnosti býva, okrem času, kedy má nejakú prácu mimo bydliska.
Po ohliadke na druhý deň si opravil zámok. Od smrti matky až doposiaľ v tejto nehnuteľnosti nepretržite
býva.

Právny zástupca odporkýň 2/ a 3/ na pojednávaní uviedol, že dedičské konanie po L. R. bolo uznesením
z 05.12.2002 pre jej nemajetnosť zastavené. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie odporkýň 2/

a 3/ nakoľko nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa navrhovateľ domáha niekoľko desaťročí neužívajú,
nemajú k nej žiaden právny vzťah ani evidovaný trvalý, či prechodný pobyt. Uviedol, že k veciam
ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti treba prihliadať ako k veciam opusteným, nakoľko ani navrhovateľ
nemá k nim prístup a odporca 1/ uviedol, že tam nemá žiadne osobné veci. Zároveň poukázal na
nevykonateľnosť petitu žaloby, nakoľko nie je možné bez znaleckého posudku určiť zadnú časť budovy

pozostávajúcu z troch obytných miestností ne prízemí budovy. Dedičské konanie po matke odporcovbolo vykonané len v štádiu prešetrenia prípadného majetku poručiteľky, preto potencionálny dedičia ani
nemohli formálne odmietnuť dedičstvo. Možno mať však za to, že všetky sestry dedičstvo odmietli tým,
že o tieto veci nemali záujem. Tým, že odporca 1/ ani konkludentným vyjadrením dedičstvo neodmietol,

stal sa ako posledný do úvahy prichádzajúci dedič ich vlastníkom, čo aj potvrdil na pojednávaní. K
neporiadku v priestoroch, ktoré sa žiadajú vypratať, ku ktorému sa nehlási ani navrhovateľ ani odporca
1/ uviedol, že sú vo vlastníctve štátu, nakoľko nemôže byť vec nikoho, nakoľko náš právny poriadok
nepozná vec nikoho. Teda každá vec musí mať svojho vlastníka, keď sa k nej nik nehlási, preberá toto
vlastníctvo štát, zastúpený obvodným úradom.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že o matku sa starala po úraze v roku 2000. Navrhovateľ ju
navštívil a požiadal ju, aby sa veci vypratali, ale býval v nehnuteľnosti brat od roku 1999. Jeho manželka
mu pred rozvodom doniesla všetky veci do Ivanky. Veci po matke bola ochotná vypratať. Dohodli sa so
sestrou, že všetky veci po matke dajú bratovi. Po smrti matky sa všetkého, čo zostalo po mame, vzdali v
prospech brata, viac k tomu nemala čo povedať. Po nahliadnutí do fotodokumentácie z ohliadky uviedla,
hnuteľné veci, ktoré sú tam vyobrazené, okrem toho neporiadku, si pamätala, že sa tam nachádzali

ešte keď žila matka. Tieto veci myslela, že sa ich vzdali v prospech ich brata - odporcu 1/. Keď ju
správca oslovil s požiadavkou vypratať nehnuteľnosť určite mu nepovedala, že do 14 dní ju vypraceme.
Nepamätala sič či som to sľúbila vypratanie nehnuteľnosti. Nevedela prečo by mala niečo vypratávať, v
nehnuteľnosti nebývala, naposledy tam bola rok po smrti matky.

Odporkyňa 3/ na pojednávaní uviedla, že ako dedička po matke bola ochotná byt vypratať vecami, ktoré

patrili do dedičstva po matke. Ale mala by sa riešiť aj otázka bývania odporcu 1/. V byte zostal po matke
starý nábytok, obnosené šatstvo, nejaké staré riady. Po smrti matky nič nebrali. Brat mal v byte osobné
oblečenie, televízor, nejaké riady, všetko čo si doniesol. Keď zomrela matka, sestry ma splnomocnili,
aby išla na dedičské konanie, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť. V tom období ako aj predtým býval
v nehnuteľnosti brat a tieto veci nechali jemu. So sestrami sa dohodli, že nechceme nič, že to všetko

ostane bratovi. Veci, ktoré uviedla do zápisnice o predbežnom vyšetrení dedičstva, prenechali bratovi,
boli všetky veci, ktoré boli v nehnuteľnosti. V podstate sa vzdali dedičstva ale o žiadne dedičstvo tam
nešlo. Nikto sa jej nepýtal, či sa vzdáva alebo prijíma dedičstvo. Uviedla, že nie je nič, čo by mala
vypratávať, v dome nebývala už 40 rokov. Majú ešte tretiu sestru, ktorá potom mala byť rovnako v tomto
konaní účastníčkou.

Navrhovateľ je vlastníkom budovy súpisné číslo XX postavenej na parcele č. XXX zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Senec, okres Senec,
obec Ivanka pi Dunaji, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 13.02.2006, č. k. 9C/132/2002-114 zamietol návrh odporcu 1/
o určenie nájmu bytu, ktorým sa odporca 1/ domáhal určenia, že je nájomcom bytu z dôvodu prechodu

nájmu bytu z poručiteľky L. R..

Okresný súd Bratislava III uznesením z 05.12.2002 zastavil dedičské konanie po poručiteľke L. R. s
odôvodnením, že poručiteľka nevlastnila žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 482 ods. 1 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju

schváli.

Podľa § 484 OZ súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona
sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o
obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to,
čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak
na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení

§ 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Podľa § 175d ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v predbežnom
vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku
a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

Podľa § 175h ods. 1 OSP ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd
vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.

Podľa § 175l ods. 1 OSP ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých
sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť
v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto

lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch
odmietnutia dedičstva.

Súd vo veci vyhlásil dňa 14.09.2012 rozsudok č. k. 10C/20/2008-194, ktorým návrh v celom rozsahu
zamietol. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok a uložil odporcovi 1/ povinnosť vypratať predmetnú časť nehnuteľnosti. Navrhovateľ napadol

odvolaním aj výrok o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd v s poukazom na § 150 OSP
nepriznal odporkyniam 2/ a 3/ náhradu trov konania. Krajský súd uznesením zo dňa 25.09.2013, č. k.
6Co/71/2013-219 napadnutý rozsudok zrušil v zamietajúcej časti proti odporcovi 1/ a v časti výroku o
náhrade trov konania odporkyniam 2/ a 3/. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súdu uviedol, že
z vykonaného dokazovania vyplýva, že pasívne legitimovaným v konaní je odporca 1/. Z uvedeného

dôvodu preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k odporcovi 1/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský
súd vyslovil, že ak sa potvrdí, že veci po matke sa aj naďalej nachádzajú v predmetnej nehnuteľnosti
a že sa odporcovia dohodli, že tieto bude vlastniť odporca 1/ je potrebné žalobe vyhovieť. Zároveň pri
opätovnom prejednaní veci sa súd prvého stupňa mal vyporiadať s tvrdením, že veci boli opustené ako
aj s tým, či na strane navrhovateľa existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady

trov konania.

Z uvedeného preto vyplývalo, že rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť v zamietajúcej
časti vo vzťahu k odporkyniam 2/ a 3/ právoplatnosť.

Súd prvého stupňa vec prejednal a podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo
veci opätovne rozhodol.V konaní preto bolo potrebné opätovne posúdiť opodstatnenosť podaného návrhu vo vzťahu k odporcovi
1/ a vyhodnotiť prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k náhrade trov
odporkýň 2/ a 3/.

Právna zástupkyňa navrhovateľa pri opätovnom prejednaní veci uviedla, že na veci sa nič nezmenilo.
Odporca sa aktuálne v nehnuteľnosti nezdržiava, pričom takto konal aj v uplynulých rokoch, keď v
zimnom období prebýval na iných miestach, buď u sestry v Moste pri Bratislave. Preto žiadala, aby
súd návrhu vyhovel a uložil odporcovi 1/ povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť a odporkyniam
2/ a 3/ nepriznal náhradu trov konania podľa § 150 OSP z dôvodov uvedených v podanom

odvolaní. Navrhovateľ bol charitou nielen pre odporcu 1/ ale aj odporkyne 2/ a 3/, keď sa v jeho
nehnuteľnosti nachádzali veci po ich matke a odporca 1/ užíval nehnuteľnosť. Navrhovateľ nenesie
žiadnu zodpovednosť za stav odporcu 1/. Nesúhlasila so žiadosťou o dodatočné poskytnutie času na
zabezpečenie bývania pre odporcu 1/.

Na nariadenom pojednávaní odporca 1/ uviedol, že aktuálne býva u svojej sestry. Takto prežíval aj
uplynulé roky. Veci, ktoré sa nachádzajú v zadnej časti nehnuteľnosti navrhovateľa sú jeho a to aj veci,

ktoré patrili jeho matke. Bolo pravdou, že sa sestry dohodli, že po smrti matky budú tieto veci jeho. Ak sa
skončí zimné obdobie, tak sa chcel vrátiť bývať do tejto nehnuteľnosti. Aktuálne nemal kam ísť, zarába
si iba brigádne, pričom príjem má nestály, úspory nemá, žije z toho, čo si zarobí. Raz si zarobí 100,-
€ za týždeň, inokedy len 20,- €.

Právna zástupkyňa odporkýň 2/ a 3/ na pojednávaní uviedla, že u navrhovateľa absentujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Odporca 1/ je v biednej situácii a bolo jedno z koho viny. V spore o prechod nájmu
bol odporca 1/ neúspešný a ako uviedla právna zástupkyňa navrhovateľa trovy konania navrhovateľovi
doposiaľ nezaplatil. Z čoho by potom mal odporca 1/ zaplatiť trovy tohto konania. Ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, tak na strane odporcu 1/. Ak sa navrhovateľ vzdal náhrady trov voči odporcovi
1/, tak odporkyne 2/ a 3/ by sa vzdali náhrady ich trov za dodatočne poskytnutý časový priestor

odporcovi1/ k zabezpečeniu bývania.

S poukazom na právny názor odvolacieho súdu ako aj na závery vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že z výpovedí odporcov v konaní bolo potrebné dospieť k záveru, že do úvahy prichádzajúci
zákonní dedičia sa vzájomne dohodli, že zanechaný hnuteľný majetok po ich matke bude naďalej užívať
ichbrat-odporca1/,ktorýsakvlastníctvuktýmtoveciamprihlásilažiadenzúčastníkov(aninavrhovateľ)

jeho vyhlásenie nespochybnil. Uvedený záver bol podporený jeho výpoveďou na pojednávaní, kde sa
podrobne vyjadril k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v nehnuteľnosti navrhovateľa. Rovnako v
konaní neostalo sporné, že ostatné veci (nepatriace matke odporcov) nachádzajúce sa v nehnuteľnosti
navrhovateľa sú vlastníctvom odporcu 1/.

Pre uvedené závery dokazovania nebola ani opodstatnená argumentácia, že hnuteľné veci boli

opustené. Opustenie (derelikcia) veci je prejav vôle vzdať sa vlastníckeho práva spojený so stratou
držby (detencie) veci. Je teda potrebné animus et corpus - vôľa vzdať sa vlastníctva a súčasne a jej
fyzické opustenie. Tým sa opustenie veci líši od straty veci alebo jej odloženia, kde síce vlastník stráca
detenciu, v žiadnom prípade však vlastnícku vôľu. Občiansky zákonník síce výslovne opustenie veci
neupravuje, ale z toho, že pojednáva o ďalšom osude takých vecí, je zjavné, že s ním počíta. Opustenie

veci je právny úkon, a preto nesmie odporovať zákonu ani ho obchádzať či byť v rozpore s dobrými
mravmi. Preto nie je možné vzdať sa vlastníctva a zodpovednosti napr. za nepoužiteľnú vec tým, že ju
niekto odloží na verejnom mieste. Je nepochybné, že právo opustiť vec (ius dereliquendi) je súčasťou
obsahu vlastníckeho práva a jeho podstatou ako už bolo vyššie uvedené je prejav vôle vlastníka
(hoci i konkludentný), naďalej nebyť vlastníkom veci. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti

navrhovateľasúvecipatriaceosobnejpotrebeodporcu1/aveci,ktorépatriliosobnejpotrebejehomatky.
Odporca 1/ nikdy počas konania nevyslovil svoju vôľu o tom, že by veci patriace jeho osobnej potrebe
chcel opustiť. Rovnaký záver potom platí aj k veciam zanechanými matkou odporcov, keď bola v konaní
potvrdená dohoda všetkých dedičov o tom, že veci patria odporcovi 1/, tento ich prijal za svoje a tieto
doposiaľ neopustil (neprejavil vôľu vzdať sa vlastníctva a fyzicky veci opustiť).Z uvedených dôvodov preto súd návrhu voči odporcovi 1/ vyhovel a zároveň mu uložil vypratať zadnú
časť nehnuteľnosti navrhovateľa opísanú vo výroku rozsudku súdu. S poukazom na charakter uloženej
povinnosti ako aj ročné obdobie pri vyhlásení rozsudku, súd uložil odporcovi 1/ povinnosť vypratať

nehnuteľnosť nie v trojdňovej lehote ale v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Uvedená lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti nedôvodne neobmedzí navrhovateľa pri
výkone svojho práva odporcovi 1/ vytvorí dostatočný časový priestor pre odporcu 1/ pre zabezpečenie
nového bývania.

Navrhovateľ v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa žiadal, aby odporkyniam 2/ a 3/

nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodov podľa § 150 OSP. Uviedol, že dôvodom na použitie
§ 150 OSP boli prieťahy v konaní spôsobené odporkyňami 2/ a 3/. Tieto prieťahy mali byť spôsobené
tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 9C/132/2002 právna zástupkyňa
odporcu 1/ nezabezpečila účasť odporcu 1/ na pojednávaní a v tomto konaní zastupovala odporcu 1/.
Právnazástupkyňaodporkýň2/a3/konalaajzaodporcu1/,opakovanejehoneúčasťnapojednávaniach
ospravedlňovala, z dôvodov na strane odporcov bolo odročených sedem pojednávaní. Odporkyne

2/ a 3/ iniciovali konanie o zbavenie odporcu 1/ spôsobilosti na právne úkonu, ktorý návrh bol ako
nedôvodný zamietnutý. Odporkyne napriek ich vyhláseniu, že odporca 1/ býva u odporkyne 2/ nikdy
nezabezpečili jeho účasť na pojednávaní, ani plnú moc na zastupovanie, odporca 1/ si opakovane
nepreberal predvolania na pojednávania, čím sa odporkyne 2/ a 3/ podieľali na umelom predlžovaní
konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania odporkýň 2/ a 3/ považoval navrhovateľ za nespravodlivé

a to aj z dôvodu, že odporca 1/ doposiaľ neoprávnene užíval predmetnú nehnuteľnosť. Prieťahy v konaní
boli výlučne na strane odporcu a z pohľadu výsledku konania len na ujmu navrhovateľa.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov
konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na
priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

V citovanom ustanovení je teda zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. Zákon v označenom ustanovení stanovuje dve základné podmienky,
z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné
osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na
súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú

podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov
konania. Veta druhá uvedeného ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri
využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
podľa § 150 ods. 1 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery

všetkých účastníkov konania, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 OSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, a podobne (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/5/2006).

Návrh vo veci samej bol podaný na súde dňa 26.09.2002, pričom návrh bol doručený odporcovi 1/
dňa 06.12.2002, odporkyni 2/ dňa 06.12.2002 a odporkyni 3/ dňa 10.12.2002. Nariadené pojednávanie
dňa 02.10.2003 bolo odročené pre nesplnenie podmienok pre prejednanie veci z dôvodu nevykázania
doručenia predvolania odporcovi 1/. Pojednávanie dňa 13.11.2003 bolo otvorené a na tomto vypovedal
odporca 1/, odporkyňa 2/ ako aj odporkyňa 3/. Konanie bolo uznesením z 17.03.2004, č. k.

19C/134/2002-80 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava III, sp. zn. 9C/132/2002. Konanie bolo prerušené do nariadenia pojednávania dňa 14.04.2009.
Pojednávanie konané dňa 08.09.2009 bolo odročené bez prejednania veci. Konanie bolo uznesenímz 15.10.2009 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok
sp zn. 28Ps/13/2009. V konaní sa ďalej pokračovalo až právoplatnosťou uznesenia z 10.02.2011, č.
k. 10C/20/2008-111. Pojednávanie dňa 04.11.2011 a 18.01.2012 bolo odročené bez prejednania veci.

Pojednávanie dňa 30.03.2012 bolo riadne vykonané, na pojednávaní dňa 20.04.2012 súd nariadil
ohliadku. Na pojednávaní dňa 14.09.2012 súd vypočul odporcu 1/ a vyhlásil rozsudok.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov súdu nemožno uzavrieť, že by v dôsledku konania odporkýň
2/ a 3/ a ich právnej zástupkyne boli zámerne vytvorené prekážky prejednania veci. Odporkyne 2/ a
3/ sa zúčastnili v poradí druhého pojednávania, na ktorom vypovedali. Neskoršie prerušenie konania v

dôsledku vedeného konania o prechod nájmu v trvaní piatich rokov nemožno pričítať na ťarchu odporkýň
2/a3/,ktoréneboliúčastníčkamitohtokonania.Podľanázorusúdukonanieodporkýň2/a3/aichprávnej
zástupkyne nevybočilo z obvyklého rámca konania účastníka a preto nemožno vyvodiť z ich konania
závery svedčiace pre nepriznanie trov konania pre „postoj účastníkov v priebehu konania“. Takýto
postoj účastníka by mal právny význam, ak by určité právne významné skutočnosti v prejednávanej
veci nespochybňoval a v neskoršom štádiu konania by svoje stanovisko bez zjavného a dostatočne

vysloveného dôvodu zmenil. Zároveň je potrebné konštatovať, že prieťahy v konaní v zásade nemôžu
zaťažovať účastníka konania, ale účastník konania, ktorému sú tieto prieťahy na ťarchu účinného a
rýchleho prejedania veci, má samostatný prostriedok nápravy daný konaním pred ústavným súdom,
ktorého rozhodnutie zaťaží konajúci súd.

Z uvedených dôvodov preto súd priznal odporkyniam 2/ a 3/ náhradu trov konania podľa § 142 ods.

1 OSP, keďže mali vo veci plný úspech a priznal im náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy
konaniapozostávaliztrovprávnehozastúpeniavzmyslevyhláškyMSSRč.163/2002Z.z.ač.655/2004
Z. z. za úkony právnej služby:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia (02.10.2003, á 1.281,- Sk, podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MS SR č.
163/2002 Z. z zníženie o 20 %.) 2 x 1.024,80 Sk + režijný paušál 2 x 128,- Sk,

2. Účasť na pojednávaní dňa 02.10.2003 (odročené bez prejednania veci 25 % odmeny podľa § 16 ods.
3 a § 17 ods. 2 zníženie o 20 % vyhlášky MS SR

č. 163/2002 Z. z.) 2 x 256,20 Sk + 2 x režijný paušál 128,- Sk

3. Účasť na pojednávaní dňa 08.09.2009, 15.10.2009 (odročené bez prejednania veci 25 % odmeny
podľa § 15 ods. 4, zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) 4 x 6,69

+ režijný paušál 2 x 6,95 €

4. Účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012, 20.04.2012 (odročené bez prejednania veci, 25 % § 15 ods.
4, zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) 4 x 7,33 € + režijný paušál
2 x 7,63 €

5. Účasť na ohliadke dňa 07.05.2012 (zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z.) 2 x 29,35 € + režijný paušál 2 x 7,63 €

6. Účasť na pojednávaní 14.09.2012 (zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z.) 2 x 29,35 € + režijný paušál 2 x 7,63 €

7. Účasť na pojednávaní dňa 14.02.2014 (zníženie odmeny o 50 % § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z.) 2 x 30,94 € + režijný paušál 2 x 8,04 €.

Spolu by predstavovala náhrada trov konania sumu 413,15 €, avšak odporkyne si uplatnili náhradu trov
právneho zastúpenia iba vo výške 409,06 € a preto im súd priznal náhradu v uplatnenej výške.

S ohľadom na výsledok konania, keď súd návrhu navrhovateľa voči odporcovi 1/ vyhovel a podľa zásady
náhrady trov konania podľa úspechu účastníka, v zmysle § 142 ods. 1 OSP patrilo navrhovateľovi právo
na náhradu účelne vynaložených trov konania.Vyhodnotiac skutočnosť, že odporca je osoba bez domova, v súčasnosti odkázaná na poskytnutie
prístrešiazostranysestry,dospelsúdkzáveru,žemajetkové,sociálne,osobnéaďalšiepomeryodporcu
odôvodňovali postup podľa § 150 ods. 1 OSP. Vyslovený záver bol podporený aj predmetom vedeného

konania,keďsplnenieuloženejpovinnostivyprataťpredmetnúnehnuteľnosť(sícebezdôvodneobývanú)
bez povinnosti navrhovateľa zabezpečiť bytovú náhradu spôsobí pre odporcu 1/ zvýšené náklady na
zabezpečenie nové bývania, pričom zárobkové možnosti odporcu 1/ sú obmedzené jeho aktuálnym
zdravotným stavom, keď v konaní (z jeho výsluchu na pojednávaniach) bol nepochybné, že odporca
má zdravotné problémy (halucinácie, nedoslýchavosť). Odporca 1/ má minimálne finančné možnosti

nahradiť trovy konania navrhovateľa a ich náhrada by mala negatívny sociálny dopad na odporcu 1/.
Zároveň bol súd názoru, že rozhodnutie o náhrade trov konania nebude mať negatívny dopad takéhoto
rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov preto súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.