Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312219812
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312219812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu:JUDr.MagdalénaKrajčovičováaJUDr.MartinHolič,vprávnejvecinavrhovateľa:MestoGalanta,
Mierové nám. 940/1, Galanta, zastúpený spoločnosťou: JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové nám.
4, Galanta, proti odporcovi: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Z. F. XXX/XX, zastúpený spoločnosťou:
InLaw, s.r.o., Dobšinského 20, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Galanta zo dňa 28.01.2013, č.k. 5C/30/2012-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom
trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám
právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
k rukám právneho zástupcu odporcu trovy právneho zastúpenie vo výške 665,71 Eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil s použitím ust. §
685 ods. 1, § 710 ods. 1, 3, 4, § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ
v priebehu konania sporoval existenciu nájomnej zmluvy (v samotnom návrhu táto okolnosť nebola
uvedená) a dôvodom vypratania malo byť bývanie odporcu v predmetnom byte bez právneho dôvodu,
pričom jeho tvrdenia vychádzali z predložených všeobecne záväzných nariadení mesta Galanta č.
25/1996, návrhu zmien a doplnkov všeobecne záväzného nariadenia mesta Galanta č. 25/1996 a VZN
č. 53/2000 a z toho, že spoločnosť Bysprav, s.r.o. nebola oprávnená uzatvárať nájomné zmluvy ohľadne

bytov patriacich mestu Galanta. Súd dospel k záveru, že tento názor a záver navrhovateľa nie je správny,
resp. treba uviesť, že z jeho strany neboli produkované dôkazy na preukázanie danej skutočnosti. Už
z obsahu spisového materiálu tunajšieho súdu 23C/308/2011 súd zistil, že dňa 12.02.1999 dal vtedajší
primátor Mesta Galanta Ing. E. B. súhlas vlastníka s dohodou o výmene bytov medzi nájomcami: Y. G.,
s manželkou P. trvale bytom Ul. Z. F. č. XXX/XX, D. - 2-izbový mestský byt II. kategórie a D. X. s družkou
C. R., trvale bytom ubytovňa D. č. XXXX v D. - izba č. X. Už 15.02.1999 uzavrela spoločnosť Bysprav,

spol. s.r.o. písomne ako prenajímateľ nájomnú zmluvu ohľadne bytu vo vlastníctve mesta Galanta a v
správe Byspravu, s.r.o., ktorý sa nachádza v D., ul. Z. F. č. XXX/XX, na X. poschodí, byt č. X, II kategória
s odporcom ako nájomcom. Podľa VZB 25/1996, ktoré nadobudlo účinnosť 23.09.1996 a to § 2 ods. 2,
správu bytov a funkciu prenajímateľa mestských bytov vykonáva Mestský bytový podnik Galanta (ktorý
zanikol dňa 02.03.1998). Podľa VZN mesta Galanta č. 53/2000 a to v časti II. § 2 bod 3, druhá veta
„Doteraz uzavreté nájomné zmluvy na mestské byty ostávajú v platnosti“. Súd poukázal aj na návrh
zmien a doplnkov VZN mesta Galanta č. 25/1996, podľa ktorého v § 6 ods. 5 druhá veta „Po súhlasnom

stanovisku žiadateľa, vlastník písomne poverí správcu uzavretím zmluvy o nájme bytu“. I keď ide iba onávrh zmien a doplnkov, zo strany navrhovateľa nebolo predložené VZN č. 39/98 a nepreukázanie tohto
VZN nemožno dať na ťarchu odporcovi. Keď najskôr dal primátor súhlas s výmenou predmetného bytu
a odporcu v súhlase označoval ako nájomcu a následne o tri dni Bysprav, spol. s.r.o. uzavrela nájomnú

zmluvu s odporcom a tiež na základe už vyššie uvedených VZN mesta Galanta, spoločnosť Bysprav,
spol. s.r.o. bola poverená od vlastníka mesta Galanta (i keď navrhovateľ túto skutočnosť poprel) na
uzavretie nájomnej zmluvy s odporcom a preto možno považovať nájomnú zmluvu zo dňa 15.02.1999 za
platnú. Nepreukázanie písomného poverenia pre spoločnosť Bysprav, spol. s.r.o. zo strany navrhovateľa
rovnako nie je možné dať na ťarchu odporcu. Samotný návrh zmien a doplnkov VZN mesta Galanta iba

podporil domnienku súdu o tom, že spoločnosť Bysprav, spol. s.r.o. bola oprávnená uzatvárať nájomné
zmluvy ohľadom mestských bytov a tvrdenie navrhovateľa o tom, že pokiaľ odporca platil, trpeli užívanie
bytu z jeho strany neobstojí, zvlášť pokiaľ tak tomu bolo od r. 1999. Nájomný vzťah však vznikol iba
medzi prenajímateľom a odporcom (nie aj ďalšími osobami uvedenými v nájomnej zmluve), keďže iba
odporca predmetnú zmluvu podpísal a preto správne navrhovateľ postupoval pokiaľ výpoveď z dôvodu
nedoplatkov na nájomnom zaslal iba odporcovi.

Nakoľko teda nájomný vzťah existoval, bolo namieste, aby navrhovateľ vzhľadom na neplnenie si
povinností odporcu v súvislosti s platbami za nájom a preddavky spojené s užívaním bytu, dal tomuto
výpoveď z nájmu bytu, čo i učinil. Nakoľko odporca prevzal výpoveď z nájmu dňa 19.03.2012, výpovedná
lehotazačalaplynúťvprvýdeň nasledujúceho mesiaca.Predpokladomzánikuvýpovedevzmysle§711
ods. 5 OZ je splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

Jednou podmienkou je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí dlžné
nájomné prenajímateľovi alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady a druhou podmienkou
je, že nájomca po doručení výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ pre neplatenie nájomného musí
preukázať prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu doručenia
výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Tu aj keď zákon výslovne neurčuje lehotu, v

ktorej musí nájomca prenajímateľovi preukázať, že nájomné nezaplatil z dôvodu hmotnej núdze, z ust.
§ 710 ods. 4 OZ možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom limite, a
to najneskôr do konca výpovednej lehoty, pretože len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom
limite prenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní
ďalších šesť mesiacov.

Podľa výpovede odporcu, svedka, ale aj navrhovateľa bola celková dlžoba odporcu vyplatená do 1,5
mesiaca od doručenia výpovede, teda v ešte trojmesačnej výpovednej lehote, čím bola splnená jedna
z podmienok. Súd sa preto zaoberal otázkou, či odporca preukázal navrhovateľovi, že dôvodom jeho
neplnenia si vyššie uvedených povinností platiť nájomné bolo to, že bol v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, ale i to, či túto skutočnosť ku dňu uplynutia výpovednej lehoty preukázal navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o stav hmotnej núdze, hmotnou núdzou je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s
občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Odporcu
v súlade s § 4 z.č. 599/2003 Z.z. neposudzuje spoločne so žiadnou inou osobou a podľa § 5 ods.
1 zákona, za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania

hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje
najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9
ods. 2. a taktiež v súlade s § 7 písm. a) tohto zákona, sa u odporcu neskúma možnosť zabezpečiť si
príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, nakoľko už dosiahol vek potrebný na starobný dôchodok.
Výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu bola ku dňu doručenia výpovede vo výške

189,83 Eur, keď výška starobného dôchodku odporcu je 159,40 Eur. Z uvedeného dôvodu je súd toho
názoru, že odporca v čase výpovede bol občanom, ktorý z objektívnych dôvodov bol v hmotnej núdzi
a to aj bez potvrdenia poberaní dávok v hmotnej núdzi. Pokiaľ ide o preukázanie toho, že odporca
bol v čase výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, navrhovateľ poprel, žeby odporca túto
skutočnosť preukázal či už počas výpovednej doby, resp. túto skutočnosť nepreukázal ani v tomto

konaní. Poukazujúc predovšetkým na výpoveď svedka O. O., ktorý uviedol, že dlžoby za odporcu uhradil
on sám v Bysprave, pričom sa dotazoval v Bysprave, p. E. R., právnika mesta Galanta a tiež zástupcu
primátora, ktorí všetci mu povedali, že ak dlžobu uhradí v lehote do 90 dní, nájomný vzťah nezaniká
a byt môže ďalej užívať, pričom toto sa udialo ešte v čase, keď neuplynula trojmesačná výpovedná
lehota. Pokiaľ ide o svedka O. O., jeho výpoveď zo strany navrhovateľa nebola spochybnená a ani

vyvrátená, preto súd prihliadol na jeho výpoveď. U odporcu ide o osobu neznalú zákona, čo všakneznamená,ženebolpovinnýsplniťpodmienkuustanovenúzákonomnapredĺženievýpovednejlehotyo
lehotu ochrannú. Avšak za daných okolností, vzhľadom na vyjadrenie svedka, je možné konštatovať, že
odporca preukázal existenciu svojej hmotnej núdze z objektívnych dôvodov a to ešte počas výpovednej

lehoty. Tým, že práve zamestnanci Byspravu, spol. s.r.o. a navrhovateľa, sa vyjadrili v zmysle výpovede
svedka, to svedčí o tom, že odporca preukázal dôvody neplnenia svojej povinnosti, tieto akceptovali. V
opačnom prípade by súd musel konštatovať neznalosť zákona z ich strany, resp. prípadne aj vzhľadom
na odporcu, ktorý nevie čítať a písať ako konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému odporcovi

priznal právo na náhradu trov konania vo výške 665,71 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 425,88 Eur (4 x právny úkon po á 58,69
Eur + 20% DPH za prevzatie veci dňa 18.10.2012, písomné podanie na súd - odpor zo dňa 22.10.2012,
účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012 a 17.12.2012 + 2 x právny úkon po á 60,07 Eur + 20% DPH za
písomné vyjadrenie zo dňa 22.01.2013 a účasť na pojednávaní dňa 28.01.2013) + 55,36 Eur (4 x režijný
paušál po á 7,63 Eur za úkony v r. 2012 (+ 20% DPH) + 2 x režijný paušál po á 7,81 Eur za úkony v r.

2012 (+ 20% DPH) + 184,47 Eur (náhrada za stratu času na pojednávania dňa 14.11.2012 a 17.12.2012
pri ceste Bratislava - Galanta a späť podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z výpočtového základu 12,71
Eur za 4 polhodiny na každé pojednávanie (4 x 12,71 Eur = 50,84 Eur) + za účasť na pojednávaní dňa
22.01.2012 pri ceste Bratislava - Galanta a späť podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z výpočtového
základu 13,01 Eur za 4 polhodiny za pojednávanie (+ 20% DPH).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom
navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť a návrhu navrhovateľa vyhovieť v celom rozsahu,
uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.. Odporca nikdy v priebehu konania
netvrdil, že by navrhovateľovi hocijakým spôsobom preukazoval skutočnosť, že v čase doručenia
výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, čo nevyplýva ani z výpovede svedka Y.

O.. Potvrdenie Sociálne poisťovne o výške starobného dôchodku odporcu bolo predložené až na
pojednávaní dňa 17.12.2012. V danom prípade nedošlo k splneniu podmienky potrebnej na zánik
dôvodu výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. OZ, nepostačovalo uhradiť dlžné nájomné. Zo strany
navrhovateľa nemôže ísť o konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, plnenie platieb za
užívanie bytu je povinnosťou odporcu.

Odporca odvolanie nepodal, k podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril v písomnom vyjadrení,
v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pričom si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur. Poukázal na to, že odvolanie navrhovateľa je
nepodložené a zmätočné, odvolateľ uplatnil všetky odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) až
f) O.s.p., tieto však nijako konkrétne neodôvodnil. Nie je pravda, že odporca nikdy v priebehu konania

netvrdil, že by navrhovateľovi hocijakým spôsobom preukazoval skutočnosť, že v čase doručenia
výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, a že to nevyplýva ani z výpovede svedka
Y. O.. Odporca už v odpore proti rozkazu na plnenie zo dňa 22.10.2012 poukazoval na svoju zlú
finančnú situáciu, svedok Y. O. potvrdil, že po doručení výpovede z nájmu bytu odporcovi začal v jeho
mene situáciu riešiť, zo strany navrhovateľa, resp. spoločnosti Bysprav s.r.o. bol ubezpečený, že pokiaľ

odporca v lehote 90 dní uhradí dlžnú sumu, nájomný vzťah nezanikne a odporca bude môcť byt naďalej
užívať. Je zrejmé, že navrhovateľ mal vedomosť o hmotnej núdzi odporcu, v tomto smere neuskutočnili
žiaden úkon, ktorý by preukazoval opak (napr. výzvou odporcu na preukázanie stavu hmotnej núdze),
bolo nepochybné, že túto skutočnosť uznali a mali ju za preukázanú. Svedecká výpoveď Y. O. nebola
zo strany navrhovateľa spochybnená ani vyvrátená. Ust. § 711 ods. 5 a § 710 ods. 4 OZ neurčuje,

akým spôsobom a v akej lehote je nájomca povinný preukázať stav hmotnej núdze, vyžaduje sa len, aby
stav hmotnej bol daný v čase doručenia výpovede. Potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku
vo výške 159,40 Eur preukazuje stav hmotnej núdze odporcu z objektívnych dôvodov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§205 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

je v celom rozsahu vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne
posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutočnosti, svoju
rozsiahlu a podrobnú argumentáciu opakovane predostrel už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa so

všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami náležite vysporiadal.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom, ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej

sily jednotlivých dôkazov. Dôkazy vykonané súdom prvého stupňa zabezpečili dostatočný podklad pre
spravodlivé rozhodnutie súdu, nebolo potrebné ich v žiadnom smere doplniť.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. V zmysle ods. 3 cit. ust. ak bola daná písomná
výpoveď skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej

výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 46 O.s.p.). Podľa ods.
4 cit. ust. ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca neplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá
6 mesiacov.

Podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu i
vtedy, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace alebo tým,
že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľaust.§711ods.2Občianskehozákonníkadôvodvýpovedesamusívovýpovediskutkovovymedziť

tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede pritom
nemožno dodatočne meniť.Podľa ods. 5 cit. ust. ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov pred uplynutím
ochrannej lehoty podľa cit. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné,
alebo sa dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu

zanikol.

V danom prípade bol výpovedným dôvodom dôvod podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka, sporným medzi účastníkmi bolo predĺženie výpovednej lehoty pri preukázaní hmotnej núdze
z objektívnych dôvodov podľa cit. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka a nadväzne i zánik dôvodu
výpovede pri zaplatení dlžného nájomného, podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že predpokladom zániku výpovede v zmysle § 711 ods. 5

OZ je splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Jednou
podmienkou je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí dlžné nájomné
prenajímateľovialebomedzinimidôjdekdohodeospôsobeúhradyadruhoupodmienkouje,ženájomca
po doručení výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ pre neplatenie nájomného musí preukázať
prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede bol

vhmotnejnúdzizobjektívnychdôvodov.Tuajkeďzákonvýslovneneurčujelehotu,vktorejmusínájomca
prenajímateľovipreukázať,ženájomnénezaplatilzdôvoduhmotnejnúdze,zust.§710ods.4OZmožno
vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom limite, a to najneskôr do konca
výpovednej lehoty, pretože len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom limite prenajímateľovi
preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov.

Podľa výpovede odporcu, svedka, ale aj navrhovateľa bol celkový dlh odporcu na nájomnom a
službách spojených s užívaním bytu vyplatený do 1,5 mesiaca od doručenia výpovede, teda v ešte
trojmesačnej výpovednej lehote, čím bola splnená jedna z podmienok. Súd prvého stupňa sa preto
správne zaoberal otázkou, či odporca preukázal navrhovateľovi, že dôvodom jeho neplnenia si vyššie
uvedených povinností platiť nájomné bolo to, že bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ale i to, či

túto skutočnosť ku dňu uplynutia výpovednej lehoty preukázal navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o stav hmotnej núdze, hmotnou núdzou je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s
občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Odporcu
v súlade s § 4 zákona č. 599/2003 Z.z. nemožno posudzovať spoločne so žiadnou inou osobou a podľa §

5ods.1zákona,zavlastnépričineniezabezpečeniapríjmualebozvýšeniapríjmunaúčelyposudzovania
hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje
najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa §
9 ods. 2. a taktiež v súlade s § 7 písm. a) tohto zákona, sa u odporcu neskúma možnosť zabezpečiť si
príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, nakoľko už dosiahol vek potrebný na starobný dôchodok.

Výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu bola ku dňu doručenia výpovede vo výške
189,83 Eur, keď výška starobného dôchodku odporcu je 159,40 Eur. Z uvedeného dôvodu je preto
nepochybné, že odporca v čase výpovede bol občanom, ktorý z objektívnych dôvodov bol v hmotnej
núdziatoajbezpotvrdeniaopoberanídávokvhmotnejnúdzi,akotosprávneuzavrelsúdprvéhostupňa.

Pokiaľ ide o preukázanie toho, že odporca bol v čase výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,

prvostupňový súd správne vychádzal zo svedeckej výpovede. Poukazujúc predovšetkým na výpoveď
svedka O. O., ktorý uviedol, že dlžoby za odporcu uhradil on sám v Bysprave, pričom sa dotazoval
v Bysprave, p. E. R., právnika mesta Galanta a tiež zástupcu primátora, ktorí všetci mu povedali,
že ak dlžobu uhradí v lehote do 90 dní, nájomný vzťah nezaniká a byt môže odporca ďalej užívať,
pričom toto sa udialo ešte v čase, keď neuplynula trojmesačná výpovedná lehota. Pokiaľ ide o svedka

O. O., jeho výpoveď zo strany navrhovateľa nebola spochybnená a ani vyvrátená. U odporcu bolo
dôvodnýmprihliadnuťnato,žeideoosobuneznalúzákona,čovšakneznamená,ženebolpovinnýsplniť
podmienku ustanovenú zákonom na predĺženie výpovednej lehoty o lehotu ochrannú. Avšak za daných
okolností, vzhľadom na vyjadrenie svedka, je možné konštatovať, že odporca preukázal existenciu
svojej hmotnej núdze z objektívnych dôvodov a to ešte počas výpovednej lehoty. Tým, že právezamestnanci Byspravu, spol. s.r.o. a navrhovateľa, sa vyjadrili v zmysle výpovede svedka, to svedčí
o tom, že odporca preukázal dôvody neplnenia svojej povinnosti - stav hmotnej núdze z objektívnych
dôvodov, a tieto aj akceptovali.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Trovy odvolacieho
konania odporcu spočívajú z trov právneho zastúpenia a predstavujú sumu 81,46 Eur ako odmenu za 1
úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20% DPH, podľa
§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Náhradu
trov odporcovi súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1
O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.