Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209026
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8811209026.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G. E.,
M. XXXX/XX, 2. M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G. E., M. XXXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,
zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, Nám. SNP 7 o zaplatenie 3.668.96 eur s
prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaným sa trovy konania nepriznávajú.

Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 356,93 eur na účet

právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne žalobou podanou na tunajší súd dňa 13.10.2011 domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 3668,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 3.512,06
eur od 1.12.2007 do zaplatenia a trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 16.11.2011 žalobca
zobral žalobu čiastočne späť v súlade s § 172 ods. 6 O.s.p. a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú
na úhradu sumy 3668,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.512,06
eur od 1.12.2007 do zaplatenia a trov konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej dňa 21.12.2007 medzi postupcom ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Dňa 23.08.2004 uzavrel postupca so
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere č. 9982514/383262904. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru zo strany postupcu žalovaným. Na
základe tejto Zmluvy poskytol postupca žalovaným peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške
100.000,- Sk. Podmienkou poskytnutia mimoriadneho medziúveru je uhradenie poplatku za správu

vkladovéhoúčtuzacelúdohodnutúminimálnudobusporeniavovýške2.400,-Sk.Posplnenípodmienok
uvedených v čl. I bod 3 Zmluvy sa postupca zaviazal poskytnúť žalovaným stavebný úver vo výške
rovnajúcej sa rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri prideľovaní cieľovej sumy. Podľa čl. IV Zmluvy
sa žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zaviazali po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 725,- Sk a po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný
úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 974,- Sk. Z dôvodu, že žalovaní boli v omeškanís platením dojednaných splátok úveru podľa čl. IV Zmluvy, čím porušili podmienky zmluvy, postupca
odstúpil od zmluvy listom zo dňa 19.09.2007. Postupca ku dňu 30.11.2007 vyčíslil pohľadávku vo výške
(115.434,71 Sk) 3.831,73 eur z čoho istina je vo výške 3.512,06 eur a zmluvný úrok vo výške 79,03

eur, sankčný úrok vo výške 240,64 eur. Dňa 17.11.2009 uzavrel žalobca a žalovaný v 1. rade Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej uznal žalovaný písomne čo do
dôvoduavýškysvojzáväzokvočižalobcovi,ktorýpozostávazistinyvovýške3.379,29eur,príslušenstva
pohľadávky podľa zmluvy, nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur. Žalovaní do dňa spísania
žaloby uhradili sumu 66,39 eur dňa 20.03.2008, sumu 33,19 eur dňa 09.04.2008, sumu 33,19 eur dňa

20.05.2008, sumu 20 eur dňa 29.12.2009, sumu 10 eur dňa 19.07.2010. Spolu uhradili sumu 162,77 eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že vznášajú námietku premlčania a žiadajú žalobu žalobcu
zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane žalovaných vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu
uplatňovanej žalobou a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, zmluvou o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.8.2004, Úverovými podmienkami pre fyzické
osoby účinnými od 15. 3. 2004, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2007, Všeobecnými
obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie účinnými od 1.1.2004, odstúpeniami od úverovej
zmluvy zo dňa 19.9.2007 adresovanými žalovaným, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 17.11.2009. Ďalej vykonal dokazovanie oznámením o vstupe vedľajšieho

účastníka do konania zo dňa 13.2.2012, písomným podaním vedľajšieho účastníka doručeným súdu
dňa 14.5.2012, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 3.7.2012, námietkou prípustnosti
vedľajšieho účastníctva zo dňa 30.7.2012, výpoveďami žalovaných v 1. a 2. rade , prednesom právneho
zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 17.11.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej

len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný
ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny
v sume 3379,29 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume
149,37 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 tejto

dohody vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len „zmluva“ ) uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanom
v 2. rade ako spoludlžníkom, žalobca sa zaviazal do dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení poskytnúť dlžníkom mimoriadny medziúver pod č. 9982514 vo výške 3319,39 eur (100.000 Sk).

Podmienkou poskytnutia mimoriadneho medziúveru je uhradenie poplatku za správu vkladového účtu
za celú dohodnutú minimálnu dobu sporenia vo výške 2.400,00 Sk bez povinnosti vloženia minimálnej
nasporenej sumy na účet stavebného sporenia číslo XXXXXXXXX v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

V zmysle článku II. zmluvy - Čerpanie úveru, čerpanie mimoriadneho medziúveru sa uskutoční
bezhotovostným prevodom z účtu mimoriadneho medziúveru na účet dlžníka, resp. spoludlžníka, ak je

ním manželský partner dlžníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podľa článku III. zmluvy - Úroková sadzba - zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu uzatvorenia tejto
zmluvy úroková sadzba mimoriadneho medziúveru je 7,3 % p. a., úrok z omeškania je o 5 % p. a. vyšší
ako úroková sadzba uvedená v bode 1. písmene a) tohto článku. Zmluvné strany sa zároveň dohodli,
že ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy úroková sadzba stavebného úveru je 4,75 % p. a., úrok z omeškania

je o 3 % p. a. vyšší ako úroková sadzba uvedená v bode 2. písmene a) tohto článku.Ako vyplýva článku IV. zmluvy - bod 2., od mesiaca nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy do úplného
splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa dlžník zaväzuje splácať stavebný úver a poistné z
poistenia úveru uvedeného v článku VII. tejto zmluvy v pravidelných mesačných splátkach vo výške cca

974,00 Sk vždy od 1. do 16. dna príslušného mesiaca na účet stavebného úveru.

Vzmyslečl.I.bodu1.Úverovýchpodmienok,úverovépodmienkyČSOBstavebnejsporiteľne,a.s.(ďalej
len „ÚP“) upravujú záväzkové vzťahy pri poskytovaní stavebných úverov (ďalej aj „úver“) a stavebných
úverov za komerčných podmienok medzi stavebným sporiteľom ako dlžníkom (ďalej len „dlžník“) a
ČSOB stavebnou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“).

Podľa čl. II Úverových podmienok, predmetom zmluvy o stavebnom úvere je poskytnutie stavebného

úveru veriteľom dlžníkovi. Predmetom zmluvy o (mimoriadnom) medziúvere a stavebnom úvere je
poskytnutie (mimoriadneho) medziúveru veriteľom dlžníkovi v čase, keď dlžník ešte nemá nárok na
poskytnutie stavebného úveru, a to vo výške

cieľovej sumy na príslušnej zmluve o stavebnom sporení.

Ako vyplýva z čl. VII bod 2. písm. a) a b) veriteľ má právo od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať

okamžité splatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva, resp. požadovať okamžité splatenie
poskytnutého úveru vrátane príslušenstva ak dlžník mešká s viac ako dvoma mesačnými splátkami
úveru alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak dlžník je v omeškaní s pravidelnými
mesačnými vkladmi na účet stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2007 došlo k postúpeniu

pohľadávky z postupcu - ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Právny predchodca žalobcu listami zo dňa 19.9.2007 odstúpil od úverovej zmluvy a žiadal žalovaných
o zaplatenie celej dlžnej sumy aj s príslušenstvom vo výške 113310,-Sk do 30.9.2007.

Žalovaní vo výpovedi zhodne uviedli, že vznášajú námietku premlčania. Žalovaný v 1. rade uviedol, že

na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa nachádza jeho podpis. Prišiel za ním
pracovník, nejaký pán M., ktorý uviedol, že sú dlžní sumu, žalovaný potom podpísal splátkový kalendár.
Nepamätá sa, či mu spomínal, že ide o premlčanú pohľadávku. Je pravdou, že ten pracovník bol za nimi
viackrát, pretože ich nemohol nájsť ohľadom. Splátku v sume 65 eur im určil on sám.

Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že podľa jeho názoru nárok nie je premlčaný

poukazujúc na odlišnosti pokiaľ sa týka plynutia premlčacej doby pri stavebných úveroch. Naviac
poukázal na tú skutočnosť, že v čase podpísania dohody dlh nebol premlčaný, pretože k odstúpeniu
došlo dňa 19. 09. 2007, dohoda bola uzavretá v roku 2009. Z toho dôvodu tento nárok nie je premlčaný,
preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Vedľajší účastník na strane žalovaných v písomnom podaní uviedol, že právny predchodca žalobcu

poskytol žalovaným na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.
8. 2004 finančné prostriedky, ktoré žalovaní riadne a včas nesplácali. Z uvedeného dôvodu právny
predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere listom zo dňa
19. 9. 2007, čím sa stal splatným celý dlh. S poukazom na uvedené vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, pretože žaloba bola súdu doručená dňa

13.10.2011, teda po uplynutí premlčacej doby.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 110 ods. 1 ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 26.8.2004 teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o

dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa

ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová
zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný
nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku
alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými

sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil prepredávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že postupca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako spoludlžník uzavreli dňa 26.8.2004 zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorou sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovaným medziúver vo výške 3319,39 eur (100.000,-Sk) a žalovaní sa zaviazali poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas neplnili a s jeho
plnením sa dostali do omeškania. Právny predchodca žalobcu listami zo dňa 19.9.2007 od zmluvy
odstúpil a zároveň žiadal o uhradenie celého zostatku úveru.

Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, ktoré postúpenie
bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že

je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa v zmysle § 1 ods. 1 písm. a)
zákona NR SR č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov nevzťahuje
tento zákon, no súd je toho názoru, že žalovaným má byť poskytnutá ochrana v zmysle ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Teda hoci sa nejdená o úver spotrebiteľský, ide o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných
podmienok a Úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka minimálne v otázke premlčania.

Žalovaníakoajvedľajšíúčastníkvystupujúcivkonanínaichstranevpriebehusúdnehokonaniavzniesol
námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou
vysporiadať.

Keďže právny predchodca žalobcu odstúpil listom o dňa 19.9.2007 od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a zároveň zosplatnil celý zostatok úveru, pričom vyzval žalovaných

na úhradu zostatku úveru do dňa 30.9.2007, súd na základe uvedeného vychádzal zo skutočnosti, že
najneskôr dňom 30.9.2007 bol splatný celý úver žalovanej.Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť dňa 1.0.2007 a uplynula dňa 1.10.2010.

Keďže žaloba bola žalobcom podaná dňa 13.10.2011, teda po uplynutí premlčacej doby, súd je toho

názoru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a žalovanými a vedľajším účastníkom bola vznesená
námietka premlčania dôvodne, preto súd žalobu žalobcu voči žalovaným zamietol v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovanému v 1. rade aj z titulu toho, že s ním uzatvoril
dohoduosplátkovomkalendáriauznanídlhuaztoho,žežalovanýv1.radevtomtodokumenteprehlásil,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Žalovaný v 1. rade dňa 17.11.2009 podpísal formulárovú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a

uznaní záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka
žalobcu premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že žalovaný vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie
dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že
žalovaný si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaného za účelom podpisu
dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému
išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť
dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom význam obsahu formulára, ktorý podpísala jej nemusel
byť úplne zrejmý. Jeho zámerom bolo iba uzavrieť dohodu, na základe ktorej by mohol uhrádzať svoj

dlh voči žalobcovi v splátkach. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody
možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného v 1. rade uznať dlh
a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy

spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným v
1. rade. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný
ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ,
ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide oznevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva
na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej

strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný
v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona

o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.11.2009, ktorú podpísal žalovaný v 1. rade, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným súd považuje za právne neúčinné, pretože, akouž súd uviedol vyššie, žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemal vedomosť o následkoch uznania
dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať
pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť

dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný
uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti žalovaného nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne
vyhľadal žalovaného, ktorý v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah
ktorého mu nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovaného v mieste jeho trvalého

bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaného
a toto potvrdil žalovaný aj vo svojej výpovedi. V dôsledku takéhoto konania mohol byť žalovaný
konfrontovaný rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia
mohlo ovplyvniť žalovaného v jeho správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače
uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka
žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí

žalovaného, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovaným vykonaný bez náležitého
oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jeho zaviazaniu sa
k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych
predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaný
nemal vedomosť.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie
prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie
voči žalovanému na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no
príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania,
ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom

dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaný
uhradiť.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu
o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a
prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa

prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Zo samotného znenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná
o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia
splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár,

ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do
formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj
záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.11.2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne
neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená

pohľadávka bola splatná dňa 30.9.2007. Žalobca podal žalobu na súde dňa 13.10.2011, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu
neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaným v 1. a 2 . rade, ktorí mali vo veci plný úspech sa práva na náhradu trov zriekli, preto im súd
ani náhradu trov nepriznal.

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil
na strane žalovaných, ktorí mali vo veci plný úspech. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil
trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 356,93 eur za dva úkony právnej služby po 141,09 eur -

prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 7.5.2012, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a),
b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, za režijné paušály v sume 2x7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
a DPH v sume 59,49 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. Toto vyčíslenie súd považoval za správne a priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov v uvedenej výške.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.