Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217782
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217782.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa : Pohotovosť, s.r.o.,

so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova
č. 4, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.9.2012 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3.952,49.-eur, z titulu majetkovej
škody a zo sumy 790,50.-eur a to z titulu nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že požiadal

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho so zmluvy
o úvere číslo 403700209, dlžníkom bola B. L.. Exekučný súd napriek tomu, že vec nim prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu , rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 8.9.2011 ( konanie
začalo dňa 25.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia).
K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškanie

viac ako 106 dní.
Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, súd podľa § 101 ods. 2 OSP
pojednával v neprítomnosti odporcu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní namietal nesprávny úradný postup v rámci exekučného
konania, pričom navrhovateľ má exekučný titul, na základe ktorého sa nemôže domôcť svojho nároku.
Exekučnému súdu neprináleží preskúmavať exekučný titul. Domáha sa náhrady škody, ktorá zodpovedá
výške uplatnenej istiny ako i náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá predstavuje 20 % z uplatnenej istiny. V

danej veci navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie o náhrade škody dňa 25.9.2012.
Vo svojom písomnom stanovisku predloženom na pojednávaní, poukázal na rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora, rozhodnutie Ústavného súdu v ČR ako aj Spolkového súdneho dvora Nemecko. V danej
veci si dal navrhovateľ vypracovať znalecký posudok na posúdenie právnych vzťahov k cudzine a preto
žiadal, aby súd vyčkal pokiaľ bude znalecký posudok vypracovaný.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením odporcu, stanoviskom navrhovateľa, spisom
XXEr 844/2011, uznesením KS K. XXCoE XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav :

Zo spisu XXEr XXX/XXXX súd zistil, že dňa 28.7.2011 podal súdny exekútor B.. P. C. na U. súd L. žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 25.5.2011 bola spísaná zápisnica pred súdnym
exekútorom na spísanie návrhu na vykonanie exekúcie. U. súd Levice uznesením č. k. XXEr XXX/XXXX-
XX, zo dňa 8.8.2011 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora B.. P. C. zamietol, rozhodnutienadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2011. Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
odporcovi.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. Poukázal na to, že návrh je zmätočný,

keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je
podaný predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci
ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za

predbežne prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska
je lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011
pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval,
že v prípade posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba
tieto posudzovať aj v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k

predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje
tvrdenie nepreukázal. Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať
paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi,
čo navrhovateľ nepreukázal. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je zrejmé, že si navrhovateľ uplatňuje

neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí o
poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa (ako tomu
je aj v tomto prípade) a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne

preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií,
teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať

len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických,
či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade
odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom
na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia,
vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh

navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť
pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca namietal aj premlčanie
návrhu, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred
uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno

tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by
v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma,
či majetková škoda.
V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku

je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ
vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd musí v 15-dňovej
lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Samotné prekročenie lehoty predstavuje
bez ďalšieho zbytočný prieťah. Namietal, že príslušný súd nesplnil zákonnú lehotu podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok
rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.
i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
reagoval na podnety odporcu. Odporca nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť
okresného súdu nemôže byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť

súdy personálne. Podľa navrhovateľa vydanie poverenia nie je po právnej a faktickej stránke zložitou
vecou. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by nebol všeobecný súd oprávnený
preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu
spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov.Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa
§ 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako
aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak

by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné
a neprerušené. Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného
rozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo
strany exekučného súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky bez toho, aby
o tom oprávneného alebo povinného upozornil.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda

vznikla.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na

náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota

neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(vzneníúčinnomkudňu31.5.2010) exekučnýmtitulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. 4eaa)
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom v čase do 31.05.2011) súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak

súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť )
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať
zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej

zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy ( " Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom" ).Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

doúvahyako(priama)príčinaškodyexistujeskutočnosť, s ktorouzákonspájazodpovednosťzaškodu.
Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa
rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS

41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.

V súvislosti s odporcom uvádzanou zmätočnosťou návrhu navrhovateľa s poukazom na ustanovenie
§ 43 ods. 1 O.s.p., súd uvádza, že návrh spĺňal náležitosti v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995
Z.z. platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z
akého dôvodu, pričom nepredloženie dôkazov nie je dôvodom na zastavenie konania, ale má vplyv na
výsledok sporu a môže viesť k zamietnutiu návrhu.

Vzhľadomnato,exekučnékonaniebolozačatévroku2011anavrhovateľsa predbežnéhoprerokovania
domáhal v roku 2012, predmetný nárok na náhradu škody nie premlčaný. Súd mal k dispozícii ako dôkaz
exekučný spis. Do podania návrhu šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po
uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti odporcom, žalobu tak už nemohol súd považovať za
predčasnú.

Navrhovateľ sa domáhal škody výlučne za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia
nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní.
Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody,
resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo
v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr
bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia

by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok
sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľaktoréhoknoveleúčinnejod01.06.2010ozániku15dňovejlehotynavydaniepoverenianazáklade
rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti
exekúcie. Zák. č. 144/2010 Z.z., ktorý novelizoval exekučný poriadok, sa vzťahuje aj na konania začaté

pred účinnosťou tohto zákona ( ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na
základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v O. sp. zn. X R. XX/XXXX z 19.05.2011.
Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej
správe k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa

by súd musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na
§ 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase podania
žiadostí na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku akoexekučného titulu neexistovala. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval výlučne podľa §
9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných

prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd
pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady
by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh
bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad

pôvodného ustanovenia pri skúmaní
nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia
a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k rozhodnutiu s
omeškaním viac ako 106 dní. Súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej resp., primeranej lehoty z

akého dôvodu a či je tu dôvod na náhradu škody resp., či vôbec nejaká škoda vznikla. Súd v danej veci
nemal za preukázané tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa.
Navrhovateľ v písomnom stanovisku uvádzal minimálne niekoľko urgencií vo veci vydania poverenia,
ktoré sa v exekučných spisoch nenachádzajú a nekorešpondujú ani s časom omeškania s vydaním
poverenia, navyše sú z obdobia, keď ani nebolo začaté exekučné konanie, preto súd jeho údaje

nesprávne, zavádzajúce a súd dôkazom toho, že navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad,
na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej škode či dôvodoch pre nemajetkovú
škodu značne nedôveryhodne.
V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok.Účastníkomexekučnéhokonaniarozhodnutímvuvedenýchlehotáchnevznikol

stav právnej neistoty. Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej
vyčíslenie paušalizáciou reálnych vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, je podľa
súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním
uvádzanú škodu, škodou sa pritom rozumie majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej

osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné
alebo účelné.
Navrhovateľ uvádzal, že vo veci preukázanie škody požiadal o vypracovanie znaleckého posudku,

pričom súd poznamenáva, že ak mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a
za daného stavu nie je zrejmé ako mohol navrhovateľ dospieť k výške ním tvrdenej škody. Znalecký
posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd
návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na
ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie
zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v
konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k
vzniku škody ani nedošlo.
Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať

súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní, o ktorých ten ktorí súd v danom čase
rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného i keď podstatného
zvýšenia množstva práce. Zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov lehotu na
vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu

účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania ( rozhodnutia: NS SR X R. XXX/XXXX, 3
M. XX/XXXX, X R. XXX/XXXX, US SR IV. ÚS XX/XXXX, I. ÚS XX/XXXX). Súd zároveň poukazuje aj
na skutočnosť, že aj súdny exekútor u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrh na začatie exekúcie,
nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní. V danom

prípade síce bolo vydané poverenie po niekoľkých mesiacoch, pričom táto skutočnosť automaticky
neznamená, že navrhovateľovi musela v dôsledku uvedeného postupu vzniknúť škoda ( rozhodnutie ÚS
SR I. ÚS 16/2002). Neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní či nečinnosť súdu. Majetková ujma
nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od zistenia nedodržania zákonnejči primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe
ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Predmetný návrh súd
považuje za účelový a to aj s poukazom na hromadne podané totožné návrhy, v ktorých sa taktiež

neuvádzajú správne údaje o počte dní omeškania a pod. V konaní nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom tvrdenej škody.
Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí ( rozsudok NS
SR sp. zn. XCdo/XX/XX). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady
konania ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie ( rozsudok NS ČR sp. zn. XCdon XXX/XX zo dňa 29.06.1999).
Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. čo však
navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné,
čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem vyjadria právny
názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za
splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol

zodpovednosť len v prípade ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie dokazovania, ktoré
považuje účastník za nadbytočné či dokonca podľa účastníka je protizákonné, nepredstavuje nesprávny
úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny
úradný postup ( uznesenie NS ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX zo dňa 25.08.2009).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.